Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/734/2014 z 16. 12. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 16. decembra 2014, sp. zn. 23Co/734/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2314221530.1
Krajský súd Trnava | 23Co/734/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2314221530.1 | 2014-12-16 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 76 ods. 1 písm. f) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/87777406-a8ac-46d9-b89f-2fd7caee5775
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2314221530.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/734/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314221530
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2314221530.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: PhDr. O. M., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
K. XXXX/XX, S., zastúpená advokátom: Mgr. Miroslav Tokarčík, Študentská 17, Trnava, proti odporkyni:
G. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, S., zast. LEGAL ADVISORS SK, s.r.o., so sídlom
Klariská 14, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu
Okresného súdu v Galante č. k. 5C/340/2014-23 zo dňa 19. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa   s a    m e n í    tak,   že návrh na nariadenie predbežného opatrenia
s a     z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu v Galante súdny poplatok za návrh 33
eur do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

Navrhovateľka je  p o v i n n á  zaplatiť odporkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 139,76 eur na
účet jej právneho zástupcu v sume 139,76 eur do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd nariadil toto predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporkyni nakladať s
nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území B. L., v obci S., okres Galanta, vedenou
Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor na LV č. X.XXX ako: rodinný dom a garáž so súpis.
č. X.XXX, postavený na pozemku s parcelným č. 272/3, o výmere 228 m2, parcela reg. „C“, druh
pozemku, zastavané plochy a nádvoria, t.j. najmä predať ju, darovať, prenajať, zaťažiť záložným
právom a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd uložil odporkyni zákaz obmedzovania
navrhovateľky v užívaní nehnuteľností nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. L., v obci S., okres
Galanta, vedenou Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor na LV č. X.XXX ako: rodinný dom a
garáž so súpis. č. X.XXX, postavený na pozemku s parcelným č. 272/3, o výmere 228 m2, parcela
reg. „C“, druh pozemku, zastavané plochy a nádvoria, najmä tým, že ju nechá vypratať alebo si bude
inak uplatňovať akýkoľvek výkon vlastníckeho práva voči navrhovateľke a znemožňovať jej tým užívanie
nehnuteľností, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd uložil navrhovateľke, aby
v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala návrh na začatie konania vo veci samej. O
trovách rozhodol tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke  trovy právneho zastúpenia vo
výške 139,76 eur  na účet jej právneho zástupcu vedený vo K., a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN:
S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: S. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Zároveň rozhodol o povinnosti odporkyne zaplatiť Okresnému súdu Galanta súdny poplatok za návrh
o nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33 eur, do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že jednou z podmienok nariadenia predbežného opatrenia je osvedčenie
potrebnosti dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi, a tiež skutočnosť, že o takejto potrebe
nesmú byť vážnejšie pochybnosti.  Predbežné opatrenie zabezpečí účel občianskeho súdneho konania
v konkrétnom prípade, t.j. ochranu porušeného alebo ohrozeného práva, keď bez okamžitej, i keď



len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Vzhľadom k tomu, že
navrhovateľka osvedčila potrebnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, keď
súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu, súd jej návrhu vyhovel a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá z.č. 71/1992
Z. z., kde ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporkyňa, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Nakoľko
navrhovateľka je oslobodená od platenia súdnych poplatkov a súd jej návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia vyhovel, prešla poplatková povinnosť na odporkyňu. Z uvedeného dôvodu ju súd zaviazal na
zaplatenie súdneho poplatku za nariadenie predbežného opatrenia (položka č. 1 písm. c) sadzobníka
súdnych poplatkov), ktorému bolo vyhovené, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách
konania predbežného opatrenia súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Os.p., kde
navrhovateľka má právo na náhradu trov konania voči odporkyni a to za trovy právneho zastúpenia vo
výške 139,76 eur (2 x právny úkon po 61,84 eur s DPH za prevzatie veci a prípravu zastúpenia zo dňa
04.09.2014 a podanie návrhu zo dňa 05.09.2014 + 2 x režijný paušál po 8,04 eur za úkony v r. 2014),
ktoré jej súd i priznal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie odporkyňa v zastúpení svojím právnym zástupcom z dôvodu
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), že došlo k vadám v konaní podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm.
f), že sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, podľa § 221 ods. 1
písm. h), že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. e), podľa ustanovenia
§ 205 ods. 2 písm. f) a navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila, že dočasná úprava pomerov
je namieste alebo že existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V odvolaní
poukázala na to, že návrh obsahuje nepravdivé a zavádzajúce a klamlivé tvrdenia, ktoré navrhovateľka
upravila a modifikovala takým spôsobom, aby súd pri rozhodovaní vychádzal z takto skresľujúceho
skutkového stavu. Odporkyňa má zato, že zo strany navrhovateľky ide o šikanózny výkon práva a
neosvedčenie daných skutočností, ktoré by opodstatňovali vydanie predbežného opatrenia, že sú
nepravdivé a zavádzajúce tvrdeniam navrhovateľky, pretože nie je pravdou, že výstavba nehnuteľnosti
bola začatá tesne pred manželstvom, nakoľko s jej realizáciou sa začalo bezodkladne po vydaní
stavebného povolenia dňa 27.10.2006. Odporkyňa poukázala na skutočnosť, že nehnuteľnosť vznikla
pred uzavretím manželstva syna a navrhovateľky, nakoľko na nehnuteľnosti už v čase uzatvorenia
manželstva dňa 23.06.2007 boli vybudované prvky k dlhodobej životnosti a bolo zrejmé aj dispozičné
riešenie prvého nadzemného podlažia. Nehnuteľnosť nie z toho dôvodu preukázateľne súčasťou BSM
navrhovateľky a syna odporkyne. Dala do pozornosti aj rozhodnutia Najvyššieho súdu 7 Cdo od 23/2010
a 3 Cdo/201/96 keď také neboli v čase, keď došlo k uzavretiu manželstva, ešte vybudované na stavbe
- prvky dlhodobej životnosti a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako
vec v právnom slova zmysle, možno z toho spravidla vyvodiť, že do uzavretia manželstva nemohla
vzniknúť vec, ktorá nepatrí do BSM, ak bola potom dokončená za trvania manželstva. V čase vzniku
manželstva syna a navrhovateľky boli na nehnuteľnosti vybudované prvky dlhodobej životnosti, nie
možné nehnuteľnosť považovať za stavbu, ktorá by bola vznikla až počas manželstva. Túto skutočnosť,
že nehnuteľnosť už v čase vzniku BSM bola stavbou, ktorú je možné považovať za vec v právnom
slova zmysle, teda ku ktorej syn nadobudol výlučné vlastníctvo, preukazujú aj fotografie zo svadby
navrhovateľky a syna vyhotovené pred nehnuteľnosťou. Z toho dôvodu nehnuteľnosť nie a ani nikdy
nebola súčasťou BSM, ako nesprávne a zavádzajúco tvrdí navrhovateľka v návrhu. Aj pozemok, na
ktorom je nehnuteľnosť postavená je vo výlučnom vlastníctve syna. Ten bol zapísaný aj do katastra
nehnuteľností ako vlastník. Až v tomto konaní prišla navrhovateľka s tvrdením, ktoré je klamlivé, že
je bezpodielová spoluvlastníčka v kat. nehnuteľnosti. V tej súvislosti tiež odvolateľka poukázala na
ustanovenie § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise, ktoré údaje v katastri
sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Okrem toho, syn za účelom financovania stavby
uzavrel so spoločnosťou S. S., a.s. so sídlom v I., úverovú zmluvu z 18.05.2007, keď mu bol poskytnutý
úver vo výške 50.000 eur pred uzavretím manželstva. Nadobudnutie nehnuteľnosti odporkyňou netrpí
žiadnymi vadami a uzavretiu darovacej zmluvy medzi odporkyňou a synom nebránila žiadna zákonná
či iná prekážka. Súd bol preto pred nariadením predbežného opatrenia povinný správne právne posúdiť
okamih vzniku nehnuteľnosti s prihliadnutím na uzavretie manželstva syna a navrhovateľky a určiť,
či je súčasťou BSM alebo nie je. Súd však postupoval iba na základe ničím nepodložených tvrdení
navrhovateľky bez toho, že by mal osvedčený hmotnoprávny nárok. Navrhovateľka neosvedčila ani
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov. Odporkyňa



upozornila, že nehnuteľnosť pre navrhovateľku nepredstavuje jediné obydlie. Matka navrhovateľky
je vlastníčkou viacerých nehnuteľností a navrhovateľka môže bývať v jednej z nich. Syn viackrát
navrhovateľke navrhol vyporiadať BSM, čo však bolo navrhovateľkou odmietnuté bez udania dôvodu.
Odporkyňa si tak účelne upiera právo ná finančné vyporiadanie BSM. Navrhovateľka tak neodôvodnila
ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, nepreukázala existenciu hroziacej ujmy. Do uzavretia
a plánu dohody 21.04.2014 všetky energie platil syn. Navrhovateľka po uzavretí dohody uhradila iba
jednu zálohovú platbu, preto klamala súd, že energie platila a naďalej platí sama. Navrhovateľka má
záujem užívať nehnuteľnosť bezodplatne, bez úhrady energií, ako aj povinnosti splácať úver, z ktorého
stavba bola financovaná. Odporkyňa predpokladá, že navrhovateľka je účelovo nezamestnaná, hoci
nemôže mať problém nájsť si zamestnanie. Navrhovateľka v návrhu uvádza ďalšie klamlivé tvrdenia,
čo sa týka vzťahu a dôvodu odsťahovania sa syna z domácnosti, pretože sa neodsťahoval z vlastného
rozhodnutia, ale z dôvodu nezvratného zhoršenia vzťahu s navrhovateľkou. Odporkyňa má naostatok
za to, že zdôvodnenie súdu prvého stupňa nemá splnené náležitosti ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.
Účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred súdom, ak bolo porušené jeho právo uvedené
v článku 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť. Tým sa odňala účastníkovi možnosť konať pred súdom
podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.  K náhrade trov konania odvolateľ udáva, že predbežné
opatrenie netvorí výnimku z pravidla, podľa ktorého sa o náhrade trov predbežného opatrenia rozhoduje
v konečnom rozhodnutí, súd nemal rozhodovať v uznesení o náhrade trov právneho zastúpenia ako aj
iných trov konania. V danom prípade jednoznačne procesne pochybil. Poukázala zároveň pri rozhodnutí
o trovách aj na ustanovenie § 140 a § 142 ods. 1 O.s.p., ako aj na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.
na dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože odporkyňa má za to, že u nej sú tieto dôvody a súd
preto nemal náhradu trov konania navrhovateľke priznať. Preto navrhla zmeniť rozhodnutie súdu prvého
stupňa, že sa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie bolo
podané včas oprávnenou osobou (§ 201 § 204 O.s.p. ), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného
odvolania podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. a) O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je možné potvrdiť
podľa ustanovenia § 219 O.s.p., ani zrušiť podľa ustanovenia §221 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 2 prvá a druhá veta O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa   § 79 ods.
1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov Z návrhu musí
byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľka domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 79 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p., konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných
náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj
o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa
navrhovateľka dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľka domáha.

Podľa § 79 ods.2 O.s.p., navrhovateľka je povinná k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez vlastnej viny.

Podľa § 75 ods. 4 O.s.p. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa
odseku 2,  rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.



Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 9 O.s.p., rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho
nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do
troch dní od jeho vydania.

Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby

a) platil výživné v nevyhnutnej miere;

b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti;

c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje;

d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;

e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;

f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,

g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia,

h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Predbežné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv
účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je
však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď
potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa
nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku
predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie
byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia
byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne
hroziacej ujmy.

Navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia poukázala na to, že výstavbu rodinného
domu so svojim bývalým manželom plánovali počas dlhého spolunažívania, pozemok, na ktorom je
dom postavený patril bývalému manželovi, stavbu spoločne započali pred uzavretím manželstva, po
uzavretí manželstva naďalej spoločne sa podieľali na zabezpečení realizácie výstavby, rodinný dom bol
skolaudovaný 25.03.2008. V katastri nehnuteľnosti bol ako 1. vlastník zapísaný manžel navrhovateľky
PhDr. I. M., s čím navrhovateľka súhlasila, ale je nesporné, že predmetný rodinný dom patrí do BSM
jej a jej bývalého manžela, to znamená syna odporkyne. Z priložených listinných dôkazov je zrejmé, že
v súčasnosti je odporkyňa bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu zapísaného na LV XXX  a



jedinou vlastníčkou rodinného domu, kde žije jej syn so súčasnou partnerkou a dieťaťom zapísaného
na LV číslo XX.XXX. Ako rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka
uvádzala, že má obavu o svoj majetok, ktorý by jej po vyporiadaní BSM mal pripadnúť a ktorý nadobudla
odporkyňa a tá ho môže kedykoľvek scudziť alebo zaťažiť právami tretích osôb, či prenajať iným osobám.
Taktiež odporkyňa nástojí na odchode navrhovateľky z domu, hoci jej bývanie nie nejako ohrozené
a s súčasne sama vlastní niekoľko nehnuteľností. Predmetný dom je jediným miestom, kde môže
navrhovateľka bývať a je jediným obydlím a vychováva ňom dcéru, ktorú má v osobnej starostlivosti.
Darovaním predmetného domu patriaceho obom manželom v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1
o.z. bolo porušené vlastnícke právo navrhovateľky. Dôvodnosť nároku na nariadenie predbežného
opatrenia navrhovateľka poukazuje na to, že odvodzuje to od nároku vo veci samej, pretože v rozpore s
ustanovením § 145 ods. 1 o.z. pripravili navrhovateľku o jej bezpodielové spoluvlastníctvo a nekonaním v
tejto veci by jej vznikla veľká ujma. Bezprostredne hroziaca ujma by vznikla aj jej dcére, ktorá je maloletá
odkázaná na starostlivosť navrhovateľky. Navrhovateľka takmer všetky finančné prostriedky dávaná na
starostlivosť o dcéru a spoločné bývanie v dome. Stratou predmetného domu by prišla o jediné možné
bývanie nielen navrhovateľka, ale aj dcéra, preto žiadala vydať takéto predbežné opatrenie.

Z pripojeného listu vlastníctva číslo X.XXX bolo zistené, že nehnuteľnosť tam zapísaná, ako aj rodinný
dom s garážou na k parcele 272/3 sú vo vlastníctve G. M. nadobudnutých  z darovacej zmluvy V
3750/2012 zo dňa 26.11.2012.

Podľa ustanovenia § 70 zákona číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam, údaje katastra sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.
Osoba, ktorá tvrdí, že ten, kto je ako vlastník nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností takýmto
vlastníkom nie je, musí v súlade so stanovením § 80 písm. c) osvedčiť svoj naliehavý právny záujem
a podať na súd návrh na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je. Až na základe právoplatného rozhodnutia môže dôjsť k jej zmene údajov zapísaných v katastri
nehnuteľnosti, na ktoré sa aplikuje prezumpcia hodnovernosti. Vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol
v evidencii nehnuteľností zapísaný syn odporkyne, ktorí na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.11.2012
V 3750/2012 ako vyplýva z listu vlastníctva 3.341, daroval tieto nehnuteľnosti odporkyni. Stavebné
povolenie zo dňa 27.10.2006 bolo vydané na stavebníka syna odporkyne. Aj kolaudačné rozhodnutie
bolo vydané na syna odporkyne zo dňa 14.03.2008. Aj  zmluvu o splátkovom kalendári úveru číslo
0294901045 uzatváral syn odporkyne na výšku splátky 9.874 Sk.

Navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila potrebu vydania predbežného opatrenia, pretože
nepreukázala akútnosti riešenia vzťahov medzi účastníkmi, ktorá by si vyžadovala zásah rozhodnutím
súdu. Nebolo preukázané, že by sa pokúšala odporkyňa nejakým spôsobom predmetné nehnuteľnosti
scudziť alebo akýmkoľvek spôsobom s nimi nakladať, ktorý by viedol k zmene vlastníckeho práva.
Navyše, nebolo zistené a doposiaľ preukázané samotnou navrhovateľkou (bol to iba teda rovine
tvrdení navrhovateľky), že by predmetné nehnuteľnosti patrili do BSM syna odporkyne a navrhovateľky.
Predmetné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve syna odporkyne, ktorý ich v roku 2012 daroval odporkyni.
Súd poukazuje na nepochybný zápis v liste vlastníctva, ktorý nebol doposiaľ spochybnený, rozhodnutie
súdu určením vlastníctva na základe návrhu v zmysle ustanovenia § 80c O.s.p.

Navrhovateľkou nebola preukázaná ani bezprostredne hroziaca ujma na jej právach, pretože ako už
bolo uvedené v zmysle ustanovenia § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. sú údaje v katastri hodnoverné a
záväzné a ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti je zapísaná odporkyňa. Doposiaľ nebola podaná
žaloba podľa ustanovenia § 80c, preto sa aplikuje pri týchto zápisoch prezumpcia hodnovernosti.

Pri nariadení predbežného opatrenia sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal predpokladmi na
nariadenie predbežného opatrenia, stotožnil sa s návrhom bez akéhokoľvek preukázania skutočností a
zistení, či osvedčila navrhovateľka danosť nároku a nutnosť predbežnej úpravy pomerov.

Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a nedôvodný návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.



Zároveň rozhodol o povinnosti neúspešnej navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok podľa sume 33 eur do
troch dní po právoplatnosti uznesenia (podľa položky 1 písm. c)   Sadzobníka súdnych poplatkov).

Podľa ustanovenia § 224 ods. 1 za použitia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol jeho o náhrade
trov úspešnej odporkyne, ktoré spočívajú v dvoch úkonoch: 1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa
15.07.2014 vo výške 69,88 eur s DPH (§ 11 ods. 1 písm. a) a § 13 a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004
Z. z.) 61,84 eur za 1 úkon spolu s 8,04 eur paušál; 2. odvolanie 69,88 eur, spolu 139,76 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.