Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/129/2016 z 27. 11. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 27. novembra 2017, sp. zn. 21Cob/129/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2114228448.1 Krajský súd Trnava | 21Cob/129/2016 | ECLI:SK:KSTT:2017:2114228448.1 | 2017-11-27 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7814647-0671-4b53-902b-7d964856e8cf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2114228448.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/129/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114228448
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114228448.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: COMETAR, s.r.o. Betliarska 12,
Bratislava, IČO 46 716 645 (právny nástupca SKYParty, s.r.o., Furdekova 12, Bratislava, IČO: 46 604
731) proti žalovanému: Peter Gese, Šafárikova 2837/8, Trnava, IČO: 40 907 236, zastúpený advokátom
JUDr. Jánom Minárikom CSc., Ipeľská 15, Bratislava, o zaplatenie 12.500,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/152/2015-175 zo dňa 04.05.2016
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania vo výške 750,- eur za zaplatený súdny poplatok a 2.009,98 eur trovy právneho zastúpenia, ako
i povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 9,46 eur na účet Okresného súdu Trnava všetko do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 12.500,- eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca
poukázal na to, že Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 10.06.2014 nadobudol v tomto
spore žalovanú pohľadávku od H. Y. Ing. X. J., ktorý ju postúpil ďalšou zmluvou uzatvorenou dňa
12.06.2014 na žalobcu, ktoré postúpenie boli žalovanému listami zo dňa 11.06.2014 a 12.06.2014
oznámené. Dôvodom žaloby bola skutočnosť, že dňa 16.04.2013 uhradila čiastku 12.500,- eur na účet
žalovaného napriek tomu, že medzi ňou a žalovaným neexistoval v tom čase žiaden záväzok, ktorý by
odôvodňoval predmetné plnenie.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a poukazoval na to, že dňa 02.05.2013 uzatvoril so spoločnosťou
STAR agency SK s.r.o., ako objednávateľom, za ktorého konal Ing. X. J. zmluvu, predmetom ktorej
bolo zabezpečenie prenájmu, montáže a demontáže zastrešenia pódia, zvukovej a svetelnej techniky
na akciu Senica Fest 2013, za čo sa objednávateľ zaviazal zaplatiť žalovanému cenu vo výške 25.000,-
eur s tým, že uhradí ako prvú platbu zálohu vo výške 12.500,- eur, ktorá bola žalovanému i zaplatená.
Následne objednávateľ oznámil žalovanému zrušenie Senica Festu a zároveň mu oznámil, aby si
na úhradu nákladov spojených so zrušením uvedenej akcie započítal uhradenú zálohu vo výške
12.500,- eur, keď sa zmluvné strany dohodli, že v prípade neuskutočnenia akcie, objednávateľ uhradí
žalovanému sankciu vo výške 75 % dohodnutej ceny. Žalovaný si teda vyplatenú zálohu započítal
ako svoju pohľadávku vzniknutú voči objednávateľovi titulom náhrady za zrušenie koncertu. Žalovaný



nespochybňoval, že s H. Y. nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu, čo ale neznamená, že by sa bol voči nej
bezdôvodne obohatil, pretože prostredníctvom jej účtu došlo k úhrade záväzku spoločnosti STAR agency
SK s.r.o., keď v správe pre žalovaného ako príjemcu bola poukázaná platba jednoznačne identifikovaná
ako platba na Senica Fest, a ktorú skutočnosť ako úhradu potvrdil emialom Ing. J., po tom, ako mu
prijatie uvedenej platby žalovaný oznámil. H. Y. žalovaného nikdy nekontaktovala, ani nevyzývala na
vrátenie tejto sumy s tým, že by úhradu poskytla bezdôvodne.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul žalovaného, navrhnutých svedkov a to H.
Y. a Ing. X. J., C. V. a C. R., oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a to Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 10.06.2014 uzatvorenou medzi H. Y. a Ing. X. J. a Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 12.06.2014 uzatvorenou medzi Ing. X. J. a spoločnosťou SKYParty s.r.o. - žalobcom, ako i výpismi
z elektronického bankovníctva a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že mal v konaní preukázanú existenciu záväzkovo- právneho vzťahu
medzi spoločnosťou STAR agency SK, s.r.o., za ktorú konal Ing. X. J. a žalovaným, pričom na základe
zmluvy zo dňa 02.05.2013 sa žalovaný zaviazal technicky zabezpečiť festival SENICA Fest 2013 a
uvedená spoločnosť sa v čl. 3 bod 3.1. zaviazala zaplatiť odplatu za technickú realizáciu vo výške 25.000
eur a podľa bodu 3.2. uhradiť zálohu vo výške 12 500 eur. Žalobca v konaní argumentoval tým, že
k poukázaniu predmetnej čiastky H. Y. na účet žalovaného došlo omylom a túto sumu mala poukázať
menovaná na účet Ing. X. J., ako uviedla pred súdom i H. Y..

6. Dokazovaním v prejednávanej veci, najmä s predloženej e-mailovej komunikácie žalovaného s Ing.
J. súd nedospel k názoru, žeby k poukázaniu žalovanej sumy na účet žalovaného bol omyl, pretože
maliom zo dňa 30.06.2013 adresovanom žalovanému Ing. X. J. priamo potvrdil úhradu zálohy za festival
vo výške 12.500 eur a dal žalovanému súhlas, aby túto sumu použil na úhradu nákladov, k čomu uviedol,
že ide o jeho súkromné peniaze. Podľa tvrdení žalobcu medzi spoločnosťou STAR agency s.r.o. a
žalovaným existovali rôzne zmluvné vzťahy a práve z predmetného e-mailu je zrejmé, že sa jedná o iné
peniaze ako tie, ktoré boli poukázané z účtu H. Y., keďže sa v ňom spomínajú vlastné peniaze Ing. X. J..
Prvoinštančný súd nemal za preukázané, že by úhrada predmetnej sumy, ktorú Ing. J. v e-maily uvádzal
mala súvisieť s iným zmluvným vzťahom, ktorý by sa netýkal technického zabezpečenia SENICA festu
2013 a nebolo v konaní ani preukázané, že by Ing. J. vykonal zálohovú platbu zo svojho vlastného resp.
z účtu spoločnosti STAR agency SK s.r.o. úhradu 12.500 eur v prospech účtu žalovaného. Svedok Ing.
X. J. k predmetnému e-mailu síce uviedol, že aj realizoval úhradu zálohy, ale neskôr zistil, že platobná
transakcia neprebehla. Súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď svedka ako nedôveryhodnú, pretože
svedok nevedel predložiť dôkaz o svojom tvrdení - príkaz na úhradu zálohovej platby v prospech účtu
žalovaného, o tom, že platba neprebehla sa mal dozvedieť až po značnom časovom odstupe, ale v e-
maily zo dňa 30.06.2013 úhradu zálohy potvrdil. Rovnako za nepravdepodobné súd označil tvrdenie, že
H. Y. dal omylom číslo účtu žalovaného, ktoré je uvedené v zmluve so žalovaným zo dňa 02.05.2013 pri
špecifikácii zmluvných strán, hoci mal v úmysle zaslať svoje číslo účtu. Okrem toho, že v daný mesiac
platil zálohu za SENICA Fest 2013 na účet žalovaného vyplýva aj z výpovede svedka R., ktorému mal
Ing. J. telefonicky potvrdiť úhradu predmetnej čiastky. Súd po vyhodnotení dôkazov dospel k názoru, že
žalovaný nemal dôvod pochybovať o prijatej sume ako úhrade dohodnutej zálohy, pretože aj v správe
o platbe bola poznámka SENICA Fest, preto nemožno mať za to, že by H. Y. plnila omylom niekomu
inému, čím jej vznikla pohľadávka, ktorá bola následne postupovaná, ale naopak, že Ing. J. H. Y. poveril
úhradou zálohovej platby vyplývajúceho zo zmluvy zo dňa 02.05.2013 vo výške 12.500 eur. K tomuto
zisteniu prispieva i výpoveď svedkyne H. Y. ktorá uviedla, že sa jednalo o jej vlastné finančné prostriedky,
ktorými chcela pomôcť kamarátovi Ing. J. a na účte v tom čase mala zostatok vo výške 13.000 eur. Z
výpisu z účtu menovanej svedkyne ale súd zistil, že táto mala zostatok na účte k 30.03.2013 vo výške
82,43 eur a práve v deň, keď vykonala spornú úhradu na účet žalovaného jej boli pripísané na účet
peňažné prostriedky vo výške 17.000 eur a v popise k tejto platbe je uvedené SLOV. POŽIČ. BUSINESS.

7. Súd prvej inštancie po vyhodnotení skutočností zistených z dokazovania a právnom posúdení veci
z hľadiska právnej úpravy uvedenej v ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., týkajúcej sa bezdôvodného
obohatenia zdôraznil, že dôkazné bremeno ťaží žalobcu, zo žiadneho z vykonaných dôkazov nie
je možné jednoznačne vyvodiť, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil, vkonaní nebola preukázaná
existencia pohľadávky H. Y. voči žalovanému, ktorá bola postupovaná až na žalobcu, preto súd návrh
zamietol.



8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ako procesne úspešnému
účastníkovi konania priznal náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorú v odôvodnení podrobne
špecifikoval.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil, žalobe vyhovel
a žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania. Odvolateľ uviedol, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá
existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) C.s.p. a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je založený dôvod odvolania podľa § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p. Odvolateľ zotrval na tvrdení, že platba, ktorá bola uhradená z účtu H. Y. na účet
žalovaného bola vykonaná omylom, pričom bolo preukázané, že medzi H. Y. a žalovaným neexistoval
žiaden právny vzťah a Ing. X. J. chcel, aby H. Y. finančné prostriedky vo výške 12.500,- eur poskytla
jemu, H. Y. mala záujem uvedené finančné prostriedky poslať na osobný účet Ing. J., ale sa tak nestalo.
Žalovaný nepopieral, že s H. Y. nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu, čo svedčí o tom, že došlo z jeho
strany k bezdôvodnému obohateniu, čo preukázalo i vykonané dokazovanie, preto neexistoval žiaden
právny dôvod, na základe ktorého by mala H. Y. uvedenú sumu na účet žalovaného poukázať, i keď
žalovaný bezdôvodné obohatenie popiera. Žalovaný síce tvrdí, že H. Y. plnila titulom zmluvy za Ing. J.,
resp. za spoločnosť, ktorej bol konateľom, a ktorá spoločnosť mala uzatvorenú so žalovaným zmluvu,
ale zmluva bola podpísaná až dňa 02.05.2013, platba bola zrealizovaná už 16.04.2013, čo je niekoľko
týždňov pred podpisom zmluvy, preto nemohlo dôjsť k úhrade záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy, ako
uvádza prvoinštančný súd. Z dokazovania a ani výpovede v konaní vypočutého svedka C. R. nevyplýva,
že by Ing. J. mal úhradu realizovať prostredníctvom tretej osoby, pretože ju chcel realizovať osobne,
rovnako nebolo preukázané, že by Ing. J. splnomocnil alebo prikázal H. Y., aby platbu v prospech T.
J. vykonala. Platba mala prebehnúť iba medzi H. Y. a Ing. J. ako priateľmi a až následne táto suma
prijatá Ing. J. mala byť použitá na úhradu za realizáciu Senica Festu bez určenia konkrétneho účelu.
Tým, že sa platba uskutočnila ešte pred podpisom zmluvy potvrdzuje, že s uvedenou zmluvou nesúvisí,
pričom dal odvolateľ do pozornosti i emailovú komunikáciu so žalovaným zo dňa 30.06.2013, v ktorej
je tiež uvedené, že na úhradu zálohy na festival použil vlastné finančné prostriedky, čo jednoznačne
potvrdzuje, že na stane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je tento povinný vydať,
pretože prijal plnenie bez právneho dôvodu. V ostatnej časti odvolania si odvolateľ uplatnil nárok na
náhradu trov konania, ktoré podrobne špecifikoval a vyčíslil v rozsahu požadovaného plnenia.

10. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 22.07.2016 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a upozornil na to, či podanie odvolania žalobcom nie je
v zmysle článku V. Základných princípov Civilného sporového poriadku zneužitím práva. Vo vyjadrení
zotrval na stanoviskách, ktoré uvádzal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a z ktorých
súd i vychádzal. Odvolateľ skutkové zistenia nesprávne interpretuje, preto jeho odvolanie nemôže byť
opodstatnené. Zmyslom bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že v majetkovej sfére žalovaného
došlo k obohateniu, ktorý majetkový prospech získal plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný opätovne
zdôraznil, že po realizovaní platby a jej prijatí žalovaným došlo zo strany Ing. J. k potvrdeniu jej realizácie,
ako i spôsobu identifikácie, z čoho žalovaný nemal žiadne pochybnosti, že uvedená suma je platbou
k dohodnutému právnemu vzťahu a nie platbou omylom od tretej osoby. Svedkyňa H. Y. potvrdila, že
číslo účtu jej označil práve X. J., teda disponovala číslom účtu žalovaného, do poznámky pre príjemcu
jednoznačne uviedla „Senica Fest“ a žalovaný dal do pozornosti, že odvolateľ si podobným pochybným
spôsobom uplatňuje svoje pohľadávky súvisiace s neúspešnosťou realizácie Senica Festu aj od iných
osôb, čo uviedol i svedok Ing. C. V. a C. R., z čoho je možné dôvodne predpokladať, že žalovaný sa
mal stať obeťou špekulatívneho konania.

11. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa podaním odvolacej repliky zo dňa 11.08.2016 vyjadril
odvolateľ, ktoré tvrdenia žalovaného jednoznačne odmietol, najmä v súvislosti s možným zneužitím
práva. Zotrval na tvrdeniach, ktoré uvádzal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ktoré sú
uvedené i v podanom odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tom, že medzi žalovaným a H. Y.
neexistoval právny vzťah a ak táto poslala peniaze bez akéhokoľvek právneho dôvodu, jednoznačne sa
jedná o bezdôvodné obohatenie, keď ani svedecké výpovede nepreukázali, že by ju Ing. J. splnomocnil,
alebo jej prikázal, aby realizovala úhradu v prospech žalovaného, preto z vykonaného dokazovania nie
je možné k takýmto záverom dospieť.



12. Odvolacia replika odvolateľa bola doručená žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu,
ktorý ju dňa 22.08.2016 prevzal, ale sa ďalej k nej už nevyjadril.

13. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu
okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky konania a to i na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd
prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým
bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli
vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti
tohto zákona začalo aj odvolacie konanie.

14. Odvolací súd musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu
očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných
úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd
poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa
§ 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase
rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli
použité súdom prvej inštancie.

15. Podľa § 470 C.s.p.

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

16. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok),
podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími
dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho
nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd
oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože
strany o to nepožiadali.

17. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8



Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. V priebehu odvolacieho konania bol pôvodný žalobca dobrovoľne vymazaný z obchodného registra,
a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť COMETAR, s.r.o. Bratislava, s ktorým odvolací súd v
konaní pokračoval a ktorému predchádzalo rozhodnutie vydané odvolacím súdom. Žalobca podal
odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám, keď súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§205 ods.2 písm.,d/ O.s.p.) a
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

19. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené
v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací
súd v prvom rade zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm.
d) O.s.p., ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové
zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne, čo znamená, že musí ísť o skutkové
zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia
je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval
iný právny význam. Skutkové zistenie vtedy nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia
dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli
počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti,
prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 - 135 O.s.p. V tejto súvislosti odvolateľ namieta, že súd
nesprávne vyhodnotil prijatie sumy 12 500 eur od H. Y. žalovaným, pretože u tejto nebol zistený
na poskytnutie úhrady, ktorá bola realizovaná dňa 16.04.2013 žiaden právny dôvod. Zmluva medzi
žalovaným a spoločnosťou STAR agency SK s.r.o., ktorou si táto spoločnosť objednala u žalovaného
plnenie bola podpísaná až dňa 02.05.2013, ale žalovaný prijal plnenie už pred jej podpisom, teda bez
právneho dôvodu.

21. V kontexte v uvedeným odvolacím dôvodom odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre rozhodnutie má oporu v dostatočne vykonanom dokazovaní, súd vzal do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré z dokazovania a prednesov strán vyšli najavo a skutkové závery založil na logickom
vyhodnotení dôkazov. Podrobne odôvodnil, prečo pre právne posúdenie veci bolo podstatné zistené
konanie H. Y. v spojení s pokynom Ing. J. preto úhradu sumy z jej účtu nepovažoval za omyl, ako tvrdí
odvolávajúca sa strana sporu a žalobcu nepreukázal, že by bol uvedenú zálohu uhradil sám, prípadne
by aspoň preukázal relevantným dôkazom úmysel tak vykonať. Skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi
žalovaným a spoločnosťou STAR agency SK s.r.o. bol podpísaný až dňa 02.05.2013 nevylučuje, že by
záloha nemohla byť na základe ústnej dohody zaplatená pred podpísaním zmluvy, pre ktorej existenciu
zákon ani písomnú formu nevyžaduje, na rozdiel od zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, prípadne za situácie,
že sa zmluva vôbec neuzavrie.

22. Pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia,
aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený



skutkový stav a nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil
správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

23. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nesporne vyplynulo, že plnenie, ktoré bolo prijaté
žalovaným nemožno označiť za poskytnuté bez právneho dôvodu, ani za plnenie poskytnuté H. Y.
omylom bez existencie právneho vzťahu, pretože plnenie poskytla vedome na základe pokynu Ing. J.,
ktorý jej k nemu poskytol pre úhradu potrebné informácie a to číslo účtu žalovaného a identifikáciu
platby pre príjemcu.

24. Odvolací súd dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že žaloba o vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je dôvodná, na čom nič nezmenilo ani odvolanie žalobcu. Súd
prvej inštancie vec správne právne posúdil a odvolacie dôvody, na ktoré poukázal žalobca nie sú
opodstatnené, na základe čoho odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).