{"guid": "1afd610b-fb40-4e52-8f09-a0be114b469c:25bc09c1-05a4-4ff1-b7c7-64a55da99d76", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3108204696.3", "spisova_znacka": "8Cob/110/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/110/2012 z 29. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 29. apríla 2013, sp. zn. 8Cob/110/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3108204696.3", "identifikacne_cislo": "3108204696", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2013-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-265", "nazov": "§ 265 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-265", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-265"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-265"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/25bc09c1-05a4-4ff1-b7c7-64a55da99d76", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3108204696.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3108204696.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3108204696.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/110/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108204696
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3108204696.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členov
senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Rastislava Vranku v právnej veci žalobcu: X.. W. B. so sídlom
kancelárie S. XX, XXX XX V., správcu konkurznej podstaty úpadcu MERKUR verejná obchodná
spoločnosť v konkurze so sídlom Hanzlíkovská 24, 911 05 Trenčín, IČO: 17 640 733, proti žalovaným 1/ K
J G, s.r.o. v likvidácii so sídlom Hanzlíkovská 24, 911 05 Trenčín, IČO: 36 295 507, právne zastúpenému
CANIS DEI, s.r.o. so sídlom Partizánska 52/826, 911 01 Trenčín, IČO: 36 861 693, 2/ Q. D., bydliskom
S. XXX, XXX XX I., právnej zastúpenej X.. X. S., advokátom, J. X/XXX, XXX XX I., o určenie neplatnosti
kúpnych zmlúv, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cb/82/2008-273
zo dňa 16. apríla 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

Žalobca je   p o v i n n ý   zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v
trovách právneho zastúpenia vo výške 79,58 eur,  na účet právneho zástupcu CANIS   DEI,  s.r.o., a to
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je   p o v i n n ý   zaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia vo výške 854,35 eur k rukám advokáta X.. X. S., a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca
sa pôvodne domáhal proti žalovaným 1/, 2/ a aj proti žalovanému 3/ - Slovenská republika - Obvodný
úrad Trenčín (ako právny nástupca zrušeného Krajského úradu v Trenčíne) určenia, že kúpna zmluva
uzavretá medzi žalovaným 3/ ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim zo dňa 04.09.1999,
ktorej predmetom bol prevod pozemku parc.č. XXX/X v celosti k.ú. Z. je neplatná, a tiež aby určil,
že kúpne zmluvy medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanou 2/ ako kupujúcou vo vkladovom
konaní na Správe katastra Trenčín pod č.k. V XXXX/XX a č.k. V XXXX/XX, ktorých predmetom je
prevod pozemku parc.č. XXX/X o výmere 449 m2 a stavby dom s.č. XXX na parc.č. XXX, sociálna
budova na parc.č. XXX a sklad na parc.č. XXX/X, všetko v celosti k.ú. Z., sú neplatné. Žalobca
odôvodňoval žalobu tým, že  uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.03.1999 pod č.k. 1K
251/98, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 09.03.1999 a právoplatnosť dňa 20.12.1999, bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka - MERKUR verejná obchodná spoločnosť so sídlom Hanzlíkovská 24,
911 05 Trenčín, IČO: 17 640 733. Z oznámenia v Obchodnom vestníku č. 20A/2008 zverejneného



dňa 29.01.2008 žalobca zistil, že na základe rozhodnutia valného zhromaždenia zo dňa 19.12.2007
žalovaný 1/ vstúpil dňom 01.01.2008 do likvidácie. Na Krajskom súde v Bratislave sa od 19.12.2000
viedlo konanie pod sp. zn. 66Cbi 601/00 na základe odporovacej žaloby, ktorej predmetom okrem iného
bolo nadobudnutie nehnuteľností žalovaným 1/ od žalobcu pred vyhlásením konkurzu kúpnou zmluvou
zo dňa 09.06.1997. Išlo o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. Z. ako dom s.č. XXX na parc.č.
XXX, sociálna budova na parc.č. XXX a sklad na parc.č. XXX/X. Dňa 10.07.1997 bola správcom úpadcu
podaná proti žalovanému 1/ na Okresnom súde Trenčín žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 09.06.1997 medzi úpadcom a žalovaným 1/, na základe ktorej nadobudol žalovaný 1/
od úpadcu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. Z. ako dom s.č. XXX na parc.č. XXX, sociálna
budova na parc.č. XXX a sklad na parc.č. XXX/X. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 16Cb
452/97 zo dňa 02.09.1997 zakázal súd žalovanému 1/ nakladať s označenými nehnuteľnosťami, a
toto predbežné opatrenie bolo potvrdené rozhodnutím Krajským súdom v Trenčíne č.k. 8Cob/46/00
zo dňa 30.6.2000. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že žalovaný 1/, ktorý nepochybne vedel o
podanej žalobe, vstúpil do jednania so žalovaným 3/ ako vlastníkom pozemku pod stavbou stojacou
na parc.č. XXX/X a  dňa 15.08.1997 mu predložil žalovanému 3/ žiadosť o odkúpenie pozemku pod
stavbou parc.č. XXX/X o výmere 449 m2 a dňa 04.09.1997 bez skúmania podmienok podľa zák.č.
278/1993 Z.z. uzavreli žalovaný 1/ a žalovaný 3/ kúpnu zmluvu na predaj predmetného pozemku.
Ustanovenia zák.č. 278/1993 Z.z. o správne majetku štátu pritom umožňovalo prevod pozemku vo
vlastníctve štátu iba na subjekt, ktorý je vlastníkom stavby na pozemku. Dňa 08.09.1997 nadobudlo
právoplatnosť uznesenie o nariadení predbežného opatrenia o zákaze nakladať s majetkom úpadcu.
Kúpnou zmluvou zo dňa 04.09.1999 nadobudol žalovaný 1/ nehnuteľnosť spôsobom, ktorý odporuje
zákonu, resp. ho obchádza podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Následne kúpnymi zmluvami vedenými
vo vkladovom konaní na Správe katastra Trenčín pod č. V XXXX/XX a č. V XXXX/XX  žalovaný
1/ previedol celý nehnuteľný majetok na žalovanú 2/, manželku spoločníka úpadcu a spoločníka a
konateľa žalovaného 1/ S. D. a matku spoločníčok a konateliek žalovaného 1/ X. X., rod. D. a F.
Q., rod D.. Dňa 26.11.2005  jediný spoločník žalovaného 1/ si spolu s manželkou - žalovanou 2/
založili novú spoločnosť KAMATRADE, s.r.o. s totožným sídlom ako úpadca a žalovaný 1/, do ktorej
presúvajú majetok žalovaného 1/ a žalovanej 2/. Žalobca tvrdil, že samotná skutočnosť o zavkladovaní
predmetných kúpnych zmlúv do katastra nehnuteľností nebráni tomu, aby sa súd zaoberal absolútnou
neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dôvodil tým, že žalovaní vykonali úkony priečiace
sa dobrým mravom, odporujúce zákonu alebo ho obchádzajú, neoprávnene sa nimi zmenšuje majetok
úpadcu. Uvedenými tvrdeniami odôvodňoval naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Žalobca
zdôrazňoval, že jeho povinnosťou ako správcu konkurznej podstaty je dbať o riadne uspokojenie nárokov
konkurzných veriteľov a prevody majetku, ktorý je predmetom odporovateľných právnych úkonov na iný
subjekt resp. blízku osobu, sú v rozpore s dobrými mravmi a ukracuje sa nimi právo veriteľov. Právne
úkony sú neplatné od počiatku a právne účinky nimi zamýšľané nevznikli. Z dôvodu späťvzatia žaloby
pred začatím pojednávania vo veci samej proti žalovanému 3/ súd prvého stupňa konanie uznesením
zo dňa 30.05.2011 č.k. 39Cb/82/2008-209 proti žalovanému 3/ zastavil a zároveň pripustil v dôsledku
rozšírenia žalobného petitu zmenu žaloby tak, že kúpna zmluva zo dňa 09.06.1997 uzavretá  medzi
predávajúcim  MERKUR,  v.o.s.  so  sídlom Hanzlíková 24, Trenčín, IČO: 17 640 733 a kupujúcim
žalovaným 1/ o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. Z., obec I.
ako stavby dom s.č. XXX postavený na pozemku parc.č. XXX, sociálna budova bez s.č. postavená na
pozemku parc.č. XXX a sklad bez s.č. postavený na pozemku parc.č. XXX/X, všetko s príslušenstvom,
je neplatná, že kúpne zmluvy zo dňa 28.07.2004 a zo dňa 04.10.2004 uzavreté medzi predávajúcim
žalovaným 1/ a kupujúcou žalovanou 2/ o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX pre k.ú. Z., obec I. ako stavby : sociálna budova bez s.č. postavená na pozemku parc.č. XXX,
sklad bez s.č. postavený na pozemku parc.č. XXX/X, obe prevedené v kúpnej zmluve zo dňa 28.07.2004,
administratívna budova - dom s.č. XXX postavený na parc.č. XXX, a v kúpnej zmluve zo dňa 04.10.2004,
sú neplatné a že vlastníkom týchto nehnuteľností je MERKUR, v.o.s. v konkurze so sídlom Hanzlíkovská
24, Trenčín, IČO: 17 640 733 a žalobca - správca konkurznej podstaty úpadcu je oprávnený ich
speňažiť v prospech konkurznej podstaty. Po dokazovaní vykonanom oboznámením sa s obsahom
žaloby, výsluchom zástupcu žalovaného 1/ a žalovanej 2/, oboznámením obsahu listinných dôkazov :
uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1K 251/98 zo dňa 09.03.1999, uznesenia Krajského súdu
v Bratislave č.k. 1K 251/98-799 zo dňa 06.04.2009, výpisu z LV č. XXXX k.ú. Z. vyhotoveného dňa
16.08.2006, výpisu z obchodného registra spoločnosti KAMATRADE, s.r.o. so sídlom Hanzlíkovská
24, 911 05 Trenčín, IČO: 36 349 216, výpisu z LV č. XXXX k.ú. Z. vyhotoveného dňa 21.07.1997,
spisu Okresného úradu v Trenčíne, odboru katastrálneho sp.zn. V XXXX/XX, výpisu z LV č. XXXX
k.ú. Z. vyhotoveného dňa 21.06.2011, výpisu z LV č. XXXX k.ú. Z. vyhotoveného dňa 21.06.2011,



spisu Katastrálneho úradu v Trenčíne, Správy katastra Trenčín sp.zn. V XXXX/XX, sp.zn. V XXXX/XX,
uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Cbi/25/2010-29 zo dňa 25.01.2011, uznesenia Krajského
súdu v Bratislave č.k. 15Cbi 75/03-91 zo dňa 14.12.2007,výpisu z obchodného registra žalobcu a
žalovaného 1/ a obsahu pripojených spisov Okresného súdu Trenčín sp.zn. 7C/1809/99, Krajského
súdu v Bratislave sp.zn. 66Cbi/601/00, Okresného súdu Trenčín sp.zn. 12C/95/02, Krajského súdu
v Bratislave sp.zn. 15Cbi/75/2003, Okresného súdu Trenčín sp.zn. 12C/34/2008 dospel k záveru, že
žalobe o určenie neplatnosti právnych úkonov a o určenie vlastníckeho práva nie je možné vyhovieť.
Vychádzal z toho, že žalobca považoval kúpne zmluvy zo dňa 09.07.1997 (vklad dňa 27.06.1997 pod
č. V XXXX/XX), zo dňa 30.07.2004 (vklad dňa 09.08.2004 pod č. V XXXX/XX) a zo dňa 04.10.2004
(vklad dňa 25.10.2004 pod č. V XXXX/XX) za absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 Obč. zák.,
dôvodiac, že tieto sa priečia dobrým mravom, zákonu odporujú alebo zákon obchádzajú pre správanie
sa žalovaných 1/, 2/, ktorými sa neoprávnene zmenšila majetková podstata úpadcu s tým, že právne
úkony boli vykonané pred vyhlásením konkurzu, ale aj s časovým odstupom po vyhlásení konkurzu.
Vychádzajúc z ust. § 39 Obč. zák., v zmysle ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, súd prvého stupňa skúmal
platnosť predmetných kúpnych zmlúv z hľadiska všeobecných ustanovení pre právne úkony i z hľadiska
zákonných ustanovení upravujúcich záväzkový vzťah z kúpnej zmluvy. Poukázal na to, že kúpnu zmluvu
zo dňa 09.06.1997 uzavreli obchodné spoločnosti. Predmetná kúpna zmluva sa spravovala i napriek
tomu, že ju uzavreli podnikatelia, príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom absolútnu
neplatnosť všetkých napádaných kúpnych zmlúv súd prvého stupňa  skúmal súd z úradnej povinnosti.
Poukázal na ust. § 588, § 589, § 37 ods.1, § 40 ods.1, § 46 ods.1 a § 47 ods. 1 Obč. zák. a konštatoval,
že sporné kúpne zmluvy obsahovali všetky podstatné náležitosti. Účastníci pri ich uzavretí prejavili svoju
slobodnú, vážnu a určitú vôľu,  boli určené zmluvné strany, boli určené práva a povinností predávajúceho
a kupujúceho, predmet právnych úkonov bol špecifikovaný určito a zrozumiteľne, kúpnu cenu bola v
súlade so všeobecne záväzným predpisom o cenách, vrátane hodnoty nehnuteľností určenej znaleckými
posudkami vyhotovenými v čase uzavretia kúpnych zmlúv. Kúpne zmluvy boli podpísané za obe zmluvné
strany oprávnenými osobami spoločnosti MERKUR, v.o.s. a KJG, s.r.o. Súd prvého stupňa konštatoval,
že s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia sú kúpne zmluvy platnými právnymi úkonmi, ktorých
účinnosť nastala vkladom do katastra nehnuteľností, pričom pri ich posudzovaní podľa § 39 Obč. zák.
sa  zaoberal pri každej kúpnej zmluve samostatne tým, či tieto kúpne zmluvy vzhľadom na ich obsah
zákonu odporujú alebo zákon obchádzajú, či zmluvná voľnosť zmluvných strán bola v čase vzniku týchto
právnych úkonov obmedzená alebo obmedzená nebola. Dňa 09.06.1997 s účinkami od 27.06.1997
zmluvná voľnosť spoločnosti MERKUR, v.o.s. a KJG, s.r.o. obmedzená nebola. Pokiaľ žalobca v tejto
súvislosti  poukazoval na uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 16Cb 452/97-17 zo dňa 02.09.1997
(právna vec žalobcu MERKUR, v.o.s., Hanzlíkovská 24, Trenčín zastúpeného Ing. Q. Q., proti žalovaným
1/ S. D., S. D. XXX, I. a žalovanému 2/ KJG, s.r.o. Hanzlíkovská 24, Trenčín), ktorým bolo žalovanému 2/
KJG, s.r.o. zakázané nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX v k.ú. Z.,  na parc.č. XXX
- dom súp.č. XXX, na parc.č. XXX - sociálna budova a na parc.č. XXX/X - sklad, a to do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8 Cob/46/00-39 zo dňa
31.03.2000, ktorý uznesenie okresného súdu potvrdil, súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť,  že
uznesenie bolo vydané po uzavretí kúpnej zmluvy takmer po 3 mesiacoch a nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.06.2000, takmer 3 roky po tom, čo nastali účinky prevodu vlastníckeho práva vkladom do katastra
nehnuteľností. Dňom 20.02.2004 nariadené predbežné opatrenie zaniklo zo zákona a nebolo potrebné
o tom vydávať osobitné rozhodnutie. V čase uzavretia kúpnych zmlúv v r. 2004 teda zmluvná voľnosť
účastníkov nebola obmedzená. Obsahom a účelom uzavretých kúpnych zmlúv bol prevod vlastníckeho
práva, iný účel uzavretia kúpnych zmlúv žalobca v konaní netvrdil. Súd prvého stupňa zdôraznil, že
námietky žalobcu v tom smere, že kúpne zmluvy odporujú zákonu alebo zákon obchádzajú tým, že
dochádza k zmenšeniu majetku úpadcu a k zhoršeniu postavenia veriteľov, sú tvrdeniami, ktorými sa
uplatňuje odporovateľnosť právnych úkonov. Uviedol, že nepochybne S. D., spoločník  spoločnosti
MERKUR, v.o.s. a spoločníčky a konateľky spoločnosti KJG, s.r.o. sú blízkymi osobami podľa § 116
Obč. zák. v priamom rade, lebo S. D. je otcom X. X. a F. Q. a žalovaná 2/ je matkou X. X. a F. Q..
S prihliadnutím na tieto príbuzenské vzťahy, súd prvého stupňa vyhodnocoval aj tú skutočnosť, či sa
uzavreté kúpne zmluvy priečia dobrým mravom, teda, či sa priečia všeobecne uznávaným pravidlám
morálky predstavujúcimi fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti. Pri rešpektovaní samostatnosti
označených osôb ako subjektov práva, vrátane dodržania postavenia spoločníkov a konateľov v rámci
podnikania obchodných spoločností a pri rešpektovaní zákonného oprávnenia majetok nielen vlastniť,
ale s ním aj nakladať, predovšetkým tento scudziť, súd prvého uviedol, že bez ďalšieho nemožno v
konaní nepochybne a jednoznačne ustáliť, že kúpne zmluvy sa priečia dobrým mravom. Vzťahy blízkych



osôb zastupujúcich samostatné právne subjekty - obchodné spoločnosti, nie sú dôvodom absolútnej
neplatnosti právnych úkonov, ale zakladajú možnosť  odporovať právnym úkonom. Pokiaľ sa žalobca
domáhal aj určenia, že vlastníckom týchto nehnuteľností je spoločnosť MERKUR, v.o.s. (úpadca), súd
prvého stupňa konštatoval, že táto časť žalobného petitu by bola v prípade úspechu žalobcu nadbytočná,
lebo určenie vlastníctva by bolo dôsledkom určenia neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv. Keďže
žalovaní 1/, 2/ boli v predmetnom spore plne úspešní, súd prvého stupňa im priznal proti neúspešnému
žalobcovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia,
a to žalovanému 1/ vo výške  254,54 eur a žalovanej 2/ vo výške 254,70 eur. Pri určení výšky tarifnej
odmeny za 1 úkon právnej služby vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl.č. 655/2004 Z.z. Nestotožnil
sa s vyčíslením odmeny advokátom žalovanej 2/, ktorý vychádzal pri vyčíslení trov z toho, že ide o
spojenie viacerých vecí, a že v časti určenia neplatnosti právneho úkonu sa podľa neho odmena mala
vyčísliť podľa § 11 a v časti určenia vlastníckeho práva podľa § 10 vyhl.č. 655/2004 Z.z.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom súdu prvého
stupňa, ktorý vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti i napriek riadnemu ospravedlneniu a žiadosti
o odročenie pojednávania, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil a preto nevykonal ďalšie podporné dôkazy. Uviedol, že ak súd prvého stupňa
neakceptoval ospravedlnenie jeho právneho zástupcu a žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu
jeho vážneho zdravotného stavu, ale konal v neprítomnosti žalobcu a vo veci rozhodol, týmto postupom
mu nenapraviteľným spôsobom uprel jeho práva. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, súdu prvého
stupňa vytýkal, že ten sa pri posudzovaní platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 Obč.
zák. výlučne zaoberal len vymedzením pojmov dobré mravy a obchádzanie zákona, vychádzajúcich z
citovaného ustanovenia, avšak opomenul vyhodnotenie zásad poctivého obchodného styku, ktoré tiež
požívajú právnu ochranu, ale týmto sa vôbec nevenoval. Zdôraznil, že pokiaľ sa právny úkon dostáva
do sporu s poctivým obchodným stykom, je tiež v rozpore so zásadou dobrých mravov. Okrem toho súd
prvého stupňa  pochybil aj v tom, že nezohľadnil odlišnosti podmienok pre uzavretie kúpnej zmluvy v
roku 1997 a kúpnych zmlúv v roku 2004, lebo zatiaľ čo pri kúpnej zmluve uzavretej v roku 1997 jedným
zo spoločníkov, ktorý bol súčasne aj konateľom, síce uzavrel zmluvu, avšak jej účelom bolo obísť zákon
tým, že chcel „dobehnúť“ druhého spoločníka a konateľa. Súd prvého stupňa sa však touto skutočnosťou
vôbec nezaoberal a druhého spoločníka a konateľa ani len nevypočul. Aj keď právne úkony v mene
právnickej osoby robí jej štatutárny orgán, ak jeho úkony sú v rozpore so zákonom alebo ho obchádzajú
alebo sa priečia dobrým mravom, je takéto konanie podľa § 39 Obč. zák. neplatné. Ďalej poukázal na
ust. § 3 Obč. zák.  podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi. Zdôraznil, že pri uzatváraní kúpnych zmlúv v roku 2004 likvidátor a konateľ v čase, keď
už viac ako štyri roky prebiehal na Krajskom súde v Bratislave spor o prevádzané nehnuteľnosti v rámci
konkurzného konania, tieto previedol na svoju manželku. Zneužil situáciu, keď Krajský súd v Bratislave
zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia a súčasne zo zákona zaniklo predbežné opatrenie
vydané Krajským súdom v Trenčíne. Aj keď likvidátor túto skutočnosť v priebehu tohto konania priznal,
súd sa tým viac nezaoberal.  Žalobca zdôraznil, že za tejto situácie bolo možné podať jedine žalobu o
určenie absolútnej neplatnosti takýchto právnych úkonov na vecne a miestne príslušný súd. Súd prvého
stupňa bol povinný skúmať dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a za situácie, že v konaní bolo nepochybne
preukázané, že konateľ a likvidátor kúpne zmluvy podpísal účelovo so snahou majetok previesť na seba,
prípadne svojich blízkych, pričom ťažil z existujúcich pomerov vo svoj prospech a situáciu využil na svoje
obohatenie, rozhodol nesprávne, keď napriek uvedeným skutočnostiam žalobu zamietol.

Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Uviedol, že súd prvého stupňa na základe dokazovania (ktoré sa prevažne z dôvodov
na strane žalovaného realizovalo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania
viac ako štyri roky) dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil keď
konštatoval, že vzťahy blízkych osôb zastupujúcich samostatné právne subjekty nie sú dôvodom
absolútnej neplatnosti právnych úkonov, a že všetky dôvody tvrdené a označené žalobcom sú
dôvodmi odporovateľnosti právnych úkonov. Zdôraznil, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil a podrobne sa vysporiadal aj vo všetkými doposiaľ neúspešne vedenými súdnymi konaniami
iniciovanými žalobcom ako správcom konkurznej podstaty vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam.
Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že mu postupom súdu prvého stupňa bola nenapraviteľným



spôsobom odňatá možnosť konať pred súdom uviedol, že táto procesná námietka je neopodstatnená,
čo vyplýva z obsahu súdneho spisu a najmä zo zápisnice z jednotlivých pojednávaní. Účastníci konania
boli riadne poučení o ich procesných právach a boli vypočutí a rovnako boli oboznámené všetky listinné
dôkazy, ktoré sú obsahom spisu. Z týchto dôvodov žiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako
vecne správny a zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy odvolacieho konania vo výške 79,58 eur, ktoré si
vyčíslil písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 06.05.2013, teda v lehote 3 pracovných
dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.

Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
K námietke žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom z dôvodu, že súd prvého stupňa neakceptoval
jeho žiadosť o odročenie pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti, poukázala na ust. § 119 O.s.p.,
v zmysle ktorého nie každá práceneschopnosť zakladá dôvody pre odročenie pojednávania, ale len
taká, pri ktorej podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo
bez závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania. Keďže v prejednávanej veci
žalobca takého doklady od lekára nepredložil, súd prvého stupňa postupoval správne, keď prejednal
vec aj v jeho neprítomnosti. Ďalej uviedla, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, naviac
žalobca v odvolaní presne ani neuviedol v čom spočíva pochybenie súdu pri hodnotení dôkazov a aké
dôkazy neboli vykonané. Zároveň si uplatnila a vyčíslila náhradu trov konania, ktoré vzhľadom k tomu,
že v priebehu konania došlo k zmene žaloby (bol rozšírený žalobný petit aj o určenie vlastníckeho
práva) požadovala od žalobcu zaplatiť vo výške 854,35 eur, a to za jeden úkon právnej služby, pričom
vychádzala z toho, že pri určení hodnoty sporu je potrebné vychádzať nielen z ust. § 11 ods. 1 písm. a)
vyhl.č. 655/2004 Z.z., ale aj z kúpnej ceny nehnuteľností podľa § 10 vyhl.č. 655/2004 Z.z.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a že
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Žalobca založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, keď prvostupňový súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti i
napriek jeho žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti, a že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil, keď napriek vykonanému dokazovaniu a zistenému skutkovému stavu veci
nevzhliadol dôvody pre vyslovenie neplatnosti sporných kúpnych zmlúv. Žalobca súdu prvého stupňa tiež
vytýkal, že pri posudzovaní platnosti kúpnych zmlúv vychádzal len z ust. § 3 Obč. zák. a nevysporiadal
sa aj s tým, či uzavretie sporných kúpnych zmlúv neodporovalo zásadám poctivého obchodného styku.

Odvolací súd považuje argumentáciu žalobcu prezentovanú v odvolaní za neopodstatnenú, a v súlade
s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku.

Na doplnenie je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca namietal procesný postup prvostupňového súdu,
ktorý vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, z ust. § 119 O.s.p. (z ktorého pri rozhodovaní
vychádzal aj súd prvého stupňa) vyplýva, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a
že pokiaľ dôvodom na odročenie pojednávania má byť zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu,
návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav
účastníka alebo jeho zástupcu mu neumožňuje účasť na pojednávaní, pričom za takéto vyjadrenie
sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára v tom zmysle, že účastník alebo jeho zástupca nie je
schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa pojednávania zúčastniť.
Z uvedeného je zrejmé, že nie každá práceneschopnosť účastníka konania alebo jeho zástupcu je bez
ďalšieho dôvodom pre odročenie pojednávania. Účelom zmeny právnej úpravy § 119 O.s.p. s účinnosťou
od 01.01.2012 bolo práve zamedzenie prieťahov v konaní, ku ktorému dochádzalo okrem iných prípadov
aj predkladaním dokladov o práceneschopnosti, ktorá však nie vždy opodstatňovala neprítomnosť
takého účastníka na pojednávaní. Od 01.01.2012 je teda dôvodom pre odročenie pojednávania len taký
zdravotný stav účastníka, resp. jeho zástupcu, ktorého účasť na pojednávaní by mohla ohroziť jeho
život alebo tento zdravotný stav závažne zhoršiť. Žalobca prvostupňovému súdu takéto vyjadrenie od
ošetrujúceho lekára nepredložil, predložil len doklad o práceneschopnosti,  preto súd prvého stupňa
postupoval  správne, v súlade s ust. § 119 v spojení s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď vec prejednal a



rozhodol i v jeho neprítomnosti. Bez významu nie je ani skutočnosť, že nešlo o prvé pojednávanie vo
veci a žalobca v priebehu sporu, ktorý trval od roku 2008 mohol produkovať dôkazy a vyjadrovať sa
ku všetkým skutočnostiam. Odvolací súd z uvedených dôvodov v procesnom postupe prvostupňového
súdu nevzhliadol žiadne pochybenie.

Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym
záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že všetky žalobcom uvádzané dôvody neplatnosti právnych
úkonov sú dôvodmi, ktorými sa môže uplatniť odporovateľnosť právnych úkonov, avšak nezakladajú
dôvod pre určenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Neobstojí ani námietka žalobcu v tom smere,
že súd prvého stupňa  pochybil, keď sa pri posudzovaní platnosti resp. neplatnosti kúpnych zmlúv v
zmysle § 39 Obč. zák. výlučne zaoberal len výkladom pojmov „dobré mravy a obchádzanie zákona“
vychádzajúcich z uvedeného ustanovenia, a nezaoberal sa aj hodnotením, či uzavretie sporných
kúpnych zmlúv neodporovalo zásadám poctivého obchodného styku.

Zásady poctivého obchodného styku totiž tvoria súčasť všeobecných morálnych zásad alebo noriem
obsiahnutých všeobecne v pojme dobré mravy a sú len ich konkretizáciou pre oblasť obchodno-
záväzkových vzťahov. Právna úprava je stanovená v § 265 Obch. zák., v zmysle ktorého výkon
práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Treba
zdôrazniť, že citované ustanovenie nerieši platnosť právneho úkonu rozporného so zásadami poctivého
obchodného styku, ale umožňuje neposkytnutie právnej ochrany takému výkonu práva, a to aj za
situácie, že právo vychádza z platného právneho úkonu. Pokiaľ teda pri výkone práva z inak platného
právneho úkonu dôjde k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, prichádza do úvahy
aplikácia § 265 Obch. zák. a súd výkon  práva odmietne.  Keďže,  ako už bolo uvedené vyššie, v prípade
ust. § 265 Obch. zák. nejde o posudzovanie platnosti či neplatnosti právneho úkonu, ale o posudzovanie
toho, či výkon práva z takého právneho úkonu neodporuje zásadám poctivého obchodného styku, aj v
obchodno-záväzkových vzťahoch sa pre posúdenie neplatnosti právneho úkonu vychádza z § 39 Obč.
zák., v zmysle ktorého aj v rámci obchodných záväzkových vzťahov je neplatný taký právny úkon, ktorý
je v rozpore s dobrými mravmi vôbec. Pokiaľ teda pri uskutočnení právnych úkonov dôjde k rozporu
s dobrými mravmi, použije sa ust. § 39 Obč. zák. a dôsledkom bude absolútna neplatnosť právneho
úkonu. Ak však pri výkone práva dôjde k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, pôjde o
aplikáciu § 265 Obch. zák. a súd výkon práva odmietne. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade
aplikácie § 265 Obch. zák. nejde o neplatnosť právneho úkonu, ale len o odopretie právnej ochrany
výkonu práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Keďže žalobca sa podanou
žalobou domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov, súd prvého stupňa správne pri posudzovaní ich
platnosti vychádzal z ust. § 39 Obč. zák. a zaoberal sa prípadným rozporom napádaných právnych
úkonov s dobrými mravmi všeobecne.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy
vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil
správny právny záver o tom, že nezistil žalobcom namietanú neplatnosť právnych úkonov v zmysle §
39 Obč. zák., a že všetky žalobcom tvrdené  dôvody neplatnosti mohli byť dôvodmi odporovateľnosti
právnych úkonov. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p.

Keďže žalovaní 1/, 2/ boli v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd im priznal podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanému 1/ patrí náhrada  trov odvolacieho konania za poskytnutú právnu službu vo výške 79,58
eur, tak, ako si tieto  uplatnil a v zákonnej lehote  vyčíslil, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu a 58,68
eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 15 a § 18 vyhl.č. 655/2004 Z.z. +  paušálna náhrada 7,63 eur + 20 %
DPH 13,26 eur. Iné trovy žalovaný 1/ nepožadoval nahradiť.

Žalovaný 2/ si uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 854,35 eur, a to za 1
úkon právnej služby - za písomné vyjadrenie k odvolaniu. Pri vyčíslení odmeny vychádzal, pokiaľ ide



o určenie neplatnosti troch kúpnych zmlúv z ust. § 11 vyhl.č. 655/2004 Z.z., a pokiaľ ide o určenie
vlastníctva k nehnuteľnostiam, z ust. § 10 cit. vyhl., pričom za vec s najvyššou hodnotou považoval
hodnotu nehnuteľností, ku ktorým žalobca žiadal určiť vlastníctvo  podľa kúpnych zmlúv stanovenú na
sumu 110 194,52 eur. Tarifná odmena za úkon s najvyššou hodnotou veci potom predstavovala 645,65
eur a ďalšie tri spojené veci (určenie neplatnosti troch kúpnych zmlúv) predstavovali 1/3-inu hodnoty
stanovenej v § 11, teda 3 x 19,56 eur. Žalovaný 2/ si preto vyčíslil náhradu trov za právnu službu ako v
4 spojených veciach a zároveň si uplatnil paušálnu náhradu 7,63 eur a 20% DPH z odmeny. Odvolací
súd sa s takto uplatnenou a vyčíslenou náhradou trov žalovaným 2/ stotožnil. Aj keď žalovaný 2/ sa proti
rozsudku prvostupňového súdu v časti výroku o náhrade trov neodvolal a uspokojil sa s konštatovaním
prvostupňového súdu o aplikácii § 11 vyhl.č. 655/2004 Z.z. pri stanovení hodnoty úkonu za právnu
službu, odvolací súd je zhodne so žalovaným 2/ toho názoru, že ak predmetom sporu bolo nielen určenie
neplatnosti kúpnych zmlúv, ale aj určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (k rozšíreniu žalobného
petitu došlo výslovne na základe návrhu žalobcu a súd prvého stupňa o ňom aj konal a rozhodol), išlo o
viaceré nároky a o spojené veci a žalovanému 2/ patrí náhrada trov tak, ako si ju vyčíslil, a to vo výške
854,35 eur (1 úkon právnej služby v hodnote 704,33 eur pozostávajúci zo sumy 645,65 eur + 19,56 eur
+ 19,56 eur + 19,56 eur, paušálna náhrada 7,63 eur a DPH 20% z odmeny v sume 142,39 eur), a to v
súlade s ust. § 10, § 11, § 13 ods. 3, § 15 a § 18 vyhl.č. 655/2004 Z.z.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "39Cb/82/2008", "guid": "35e9562f-8b6c-433a-b5ed-9e70bab04a15:f6aa7160-ff6c-42a9-88cf-5adc911ef561", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "fecd3fe1-80e2-4371-a17e-26d39b410cff:def08ed9-bfcd-4ecd-824d-7c9bfd25d0ca", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1010200955.4", "spisova_znacka": "9Cbi/25/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Cbi/25/2010 z 28. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1010200955.4"}], "citovane_v": [{"guid": "fecd3fe1-80e2-4371-a17e-26d39b410cff:def08ed9-bfcd-4ecd-824d-7c9bfd25d0ca", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1010200955.4", "spisova_znacka": "9Cbi/25/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Cbi/25/2010 z 28. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1010200955.4"}]}