Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/16/2018 z 30. 5. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. mája 2018, sp. zn. 3To/16/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6317010083.2
Krajský súd Banská Bystrica | 3To/16/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6317010083.2 | 2018-05-30 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Majetok
Citované ustanovenia: § 319 TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce634d96-4f40-46f8-86c2-246ba06fa69a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6317010083.2

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/16/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317010083
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6317010083.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jána Bobora v trestnej veci obžalovaných T. P. a U. X. stíhaných pre
pokračovací zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. d), ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2016 s
poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2016 a iné, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 31. mája 2018 o odvolaní obžalovaných T. P., U. X. a poškodenej T. Z. proti rozsudku Okresného
súdu Brezno sp. zn. 3T 36/2017 zo dňa 30. 10. 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného T. P., obžalovanej U. X. a poškodenej T. Z.    z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T 36/2017 zo dňa 30. 10. 2017 bol obžalovaný
T. P. v bodoch 1) až 6) napadnutého rozsudku uznaný vinným z pokračovacieho zločinu sprenevery
podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a), d) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2016 (s poukazom na § 138 písm. b),
j) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2016),

v bodoch 7) až 11) napadnutého rozsudku z pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,
2 písm. a), d) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2016 (s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák. účinného
do 31. 12. 2016),

v bodoch 12) až 61) z pokračovacieho zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. d), ods. 3 Tr. zák.
účinného do 31. 12. 2016 (s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2016),

z toho v bodoch 2) až 6), 8), 11), 12), 15) až 19), 21) až 34), 36) až 61) boli skutky spáchané
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2016,

obžalovaná U. X. bola uznaná vinnou v bodoch 2) až 6), 8), 11), 12), 15) až 19), 21) až 34), 36) až 61)
napadnutého rozsudku z pokračovacieho zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. d), ods. 3 Tr.
zák. účinného do 31. 12. 2016 (s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2016),
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2016. Obaja obžalovaní sa mali trestnej
činnosti dopustiť tak, ako je to uvedené pod bodmi 1) až 61) v napadnutom rozsudku.

Za toto konanie súd uložil obžalovanému T. P. podľa § 213 ods. 3, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1,
2, 3 Tr. zák. uložil súhrnný spoločný trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného T. P. na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti spočívajúci v
zákaze podnikať, pôsobiť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej



predmetom činnosti je podnikanie, alebo vykonávať z iného právneho dôvodu pôsobnosť takého orgánu
vo výmere 5 rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp. zn.
1T/80/2016 vo výroku o treste, ako aj všetky výroky obsahovo na to nadväzujúce.

Obžalovanej U. X. súd podľa § 213 ods. 3, § 38 ods. 2, 5, § 41 ods. 3 Trestného zákona uložil spoločný
trest odňatia slobody vo výmere 6 a pol roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovanú U. X. na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona súd tiež obžalovanej U. X. uložil trest zákazu činnosti spočívajúci
v zákaze podnikať, pôsobiť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej
predmetom činnosti je podnikanie, alebo vykonávať z iného právneho dôvodu pôsobnosť takého orgánu
vo výmere 5 rokov.

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona súd zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
1T/49/2017 zo dňa 14. 06. 2017 vo výroku o vine, treste a náhrade škody ohľadne oboch obžalovaných.

V neposlednej rade okresný súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovaným T. P. a U.
X. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným, a to:

- P. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. X. L. XXX, okr. O., škodu vo výške 912,83 €,
- Y. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. X, škodu vo výške 4.598,41 €,
- V. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, škodu vo výške 1.284,40 €,
- T. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X., K. XXXX/XX, škodu vo výške 2.607,60 €,
- Q. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. L., B. N. XXX/X, škodu vo výške 394,20 €,
- Y. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., Y. XXX, škodu vo výške 732,41 €,
- N. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X., X. XXX, škodu vo výške 350,- €,
- H. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. B. V., J. W. XXX/X, škodu vo výške 665,64 €,
- T. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., P. U. XXXX/XX, škodu vo výške 150,- €,
- P. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., M. R. P. XXX, škodu vo výške 200,- €,
- Y. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., B. XXXX/XX, škodu vo výške 400,- €,
- Y. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX, škodu vo výške 824,90 €,
- T. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XX, škodu vo výške 2.536,44 €,
- Y. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, škodu vo výške 750,- €,
- H. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., J. XXX/XX, škodu vo výške 1.327,80 €,
- H. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. X. XXX, škodu vo výške 600,- €,
- T. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., V. XXX/XX, škodu vo výške 400,- €,
- H. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X., T. XXXX/XX, škodu vo výške 300,- €,
- T. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX, škodu vo výške 1.615,51 €,
- T. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. I. XXX, škodu vo výške 200,- €,
- J. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X. - U., Y. XXXX/X, škodu vo výške 500,- €,
- H. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, škodu vo výške 410,- €,
- P. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. V., L. V. XXX/X, škodu vo výške 400,- €,
- Y. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XX, škodu vo výške 702,06 €,
- P. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., U. XXX/XX, škodu vo výške 400,- €,
- H. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. I., S. XXXX/X, škodu vo výške 1.050,- €,
- H. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., V. XXX/X, škodu vo výške 637,- €,
- P. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X., V. ulica XXX/XX, škodu vo výške 1.926,- €,
- J. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XX, škodu vo výške 1.421,60 €,
- P. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., W. XXX, škodu vo výške 516,97 €,
- Y. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. I. XX, škodu vo výške 1.250,- €,
- X. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., P. XXX, škodu vo výške 952,46 €,
- T. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X. XXX, škodu vo výške 564,54 €,
- Q. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., X. XX, škodu vo výške 200,- €,
- T. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. X., Y. XXX/XX, škodu vo výške 340,- €,



- H. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., L. T. XX, škodu vo výške 166,78 €,
- O. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X., U. XXX/XX, škodu vo výške 300,- €,
- P. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. P. XXX, škodu vo výške 246,93 €,
- Z. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. W. XXX, škodu vo výške 866,82 €,
- K. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. X., X. XXX/X, škodu vo výške 250,- €,
- H. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. X. - J., P. XXX/X, škodu vo výške 595,94 €,
- N.. H. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. X. - J., J. D. T. XXX/XX, škodu vo výške 216,84 €,
- H. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X. XXX, škodu vo výške 53,98 €,
- T. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. I. XX, škodu vo výške 66,54 €,
- Y. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX, škodu vo výške 500,- €,
- Y. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X. XX, škodu vo výške 391,54 € a 96,46 €,
- T. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X., X. 3, škodu vo výške 767,60 €,
- P. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX, škodu vo výške 1.066,11 €,
- T. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX, škodu vo výške 700,- €,
- Z. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., J. T. XX, škodu vo výške 450,- €,
- U. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX, okr. X. X., škodu vo výške 1.536,88 €.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný 1/ T. P. povinný nahradiť poškodeným, a to:

- P. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. O., P. B. XXX/XX, škodu vo výške 698,29 €,
- W. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. - X. XXX, škodu vo výške 451,55 €,
- P. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX, škodu vo výške 901,94 €,
- G.. H. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X., T. XXXX/XX, škodu vo výške 1.473,06 €,
- T. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. č. XX, okr. I. T., škodu vo výške 631,03 €,
- V. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. T., B.. J.. A. U. XXXX/XX, škodu vo výške 356,33 €,
- G. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. C. XX, škodu vo výške 666,60 €,
- Y. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. T., Y. XXX/XX, škodu vo výške 672,49 €.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodených P. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. X.
L. XXX, okr. O., P. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. P. XXX, Y. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
L., Y. XXX, G.. H. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X., T. XXXX/XX, Y. T., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom U. XXX, T. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XX, H. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom O., J. XXX/XX, Y. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XX, P. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom C., U. XXX/XX, T. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. I. XXX, G. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom I. C. XX, P. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X., V. ulica XXX/XX, X. Y., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom C., P. XXX, T. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. X., Y. XXX/XX, H. U., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom K. X. - J., P. XXX/X, N.. H. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. X. - J., J. D. T.
XXX/XX, Y. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X. XX, H. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., V.
XXX/X, V. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. T., B.. J.. A. U. XXXX/XX, so zvyškom svojich nárokov
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení zahlásil odvolanie obhajca obžalovaných T. P. a U. X., a to proti
výroku o vine a treste u oboch obžalovaných. Z písomných dôvodov odvolania oboch obžalovaných
v podstate vyplynulo, že namietajú právne posúdenie skutku. Obhajoba pri tomto závere vychádzala
z právnej vety, pokiaľ ide o zmluvu o dielo, že preddavok (záloha) poskytnutá objednávateľom
zhotoviteľovi, ktorým sa predpláca dopredu cena diela, sa prevzatím stáva vlastníctvom zhotoviteľa,
teda prechádza ako príjem do majetku zhotoviteľa, ktorý ho preto môže použiť v rámci aj iných svojich
podnikateľských aktivít. Peniaze poskytnuté ako preddavok (záloha) na úhradu ceny diela, preto nie
sú pre zhotoviteľa cudzou vecou, z čoho vyplýva, že aj keď dielo nevyhotovil a poskytnutý preddavok
(zálohu) ani nevrátil, nemôže sa dopustiť trestného činu sprenevery podľa § 213 Tr. zák. V tejto súvislosti
obhajoba poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 3Tz 17/2001. V tomto smere ďalej konštatovala, že
poškodení vždy obdržali potvrdenie o platbe, ako aj podpísanú zmluvu o dielo. Nebol zistený ani jeden
prípad, že by došlo k prevzatiu zálohy bez potvrdenia o jej príjme, prípadne bez zmluvy o dielo.

Pokiaľ ide o účtovníctvo, z výpovede externej účtovníčky na hlavnom pojednávaní dňa 25. 9. 2017
vyplynulo, že viedla jednoduché účtovníctvo, ktoré však po vzatí obžalovaných do väzby už neviedla.
Obžalovaní boli vzatí do väzby začiatkom roka 2015.



Obhajoba sa preto domáhala zrušenia napadnutého rozsudku, vrátenia veci prvostupňovému súdu
na doplnenie dokazovania ich účtovníctvom a daňovým priznaním v náväznosti aj na podrobnejšie
vypočutie účtovníčky. Po vykonanom dokazovaní sa domáhajú oslobodenia spod obžaloby.

V závere odvolania obhajoba tiež poukázala odôvodnenie napadnutého rozsudku v súvislosti s
rozporným tvrdením o tom, že si obžalovaní mali prisvojiť časť záloh a použiť pre vlastnú potrebu,
ako aj vniesť do podnikania. K znaleckému posudku znaleckej organizácie JHS, s.r.o. Martin obhajoba
poukázala na to, že znalec pri výpočtoch v jednej a tej istej veci použil dve metódy. Pri prácach, ktoré
boli ukončené, tam sa prihliadalo na zmluvnú cenu dohodou a pokiaľ išlo o neukončené práce, tam sa
vychádzalo z oceňovacieho predpisu, čo podľa obhajoby nie je možné.

V závere odvolania obhajoba zotrvala na svojom tvrdení, že vo všetkých 60 skutkoch ide o
občianskoprávny vzťah a že neboli naplnené znaky trestného činu právneho posúdenia tak, ako je
to v napadnutom rozsudku. Preto požiadala odvolací súd, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
prvostupňovému súdu, aby obžalovaných spod obžaloby oslobodil.

Odvolanie proti tomuto rozsudku podala aj poškodená T. Z., pričom v odvolaní konštatovala, že
obžalovaní jej spôsobili finančnú škodu vo výške 700,- eur, ktorú im poskytla ako zálohu na stavebné
práce na hrobovom mieste, ktoré mali byť vykonané v termíne do 31. 12. 2015. Zo strany obžalovaných
práce neboli vykonané do dnešného dňa, preto náhrada škody predstavuje výšku poskytnutej zálohy.
Keďže predmetným rozsudkom ako poškodení boli odkázaní na uplatnenie si škody v občianskoprávnom
konaní, resp. v civilnom konaní, z uvedeného dôvodu podala odvolanie voči tomuto rozsudku a žiada o
náhradu škody vo výške 700,- eur v trestnom konaní.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu
považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, z uvedeného dôvodu navrhol odvolania
obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť. Pokiaľ ide o odvolanie poškodenej, to navrhuje tak isto ako
nedôvodné zamietnuť, keďže poškodenej Z. bolo vyhovené v plnom rozsahu.

Obhajkyňa obžalovaných na verejnom zasadnutí uviedla, že sa pridržiavajú v plnom rozsahu ich
písomného odvolania, ktoré bolo zreferované na verejnom zasadnutí a z toho dôvodu požiadala zrušiť
napadnutý rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
opätovného prejednanie a rozhodnutie.

Poškodená T. Z. na verejnom zasadnutí uviedla, že jej povedali, aby podala odvolanie, tak ho podala.
Chce, aby jej bola zaplatená náhrada škody vo výške 700,- eur.

Obžalovaní T. P. a U. X. neboli prítomní na verejnom zasadnutí, keďže požiadali odvolací súd, aby
vykonal verejné zasadnutie v ich neprítomnosti.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaných T. P., U. X. a poškodenej
T. Z. nie sú dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní
všetky dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj
správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. súd vyložil, ktoré skutočnosti
vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a existenciu ktorých skutočností
pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide o zistený skutkový stav tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd sa s takto ustáleným skutkovým stavom v zásade
stotožnil. Okresný súd ma za preukázané, že obaja obžalovaní v priebehu rokov 2013, 2014 a 2015 s



poškodenými v 60-tich prípadoch uzavreli zmluvy o dielo, ktorých predmetom bolo najmä vyhotovenie
alebo opravy, úpravy hrobových miest. Tieto skutočnosti vyplynuli z výpovedí množstva poškodených
v jednotlivých prípadoch, z výpovedí 23 svedkov, ktorým zodpovedali vykonané listinné dôkazy na
hlavnom pojednávaní, predovšetkým jednotlivé zmluvy o dielo, potvrdenia o prevzatí záloh, znalecké
posudky a odborné vyjadrenia, tiež fotodokumentácia z obhliadok jednotlivých hrobových miest, ako
aj ďalšie listinné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní a uvedené v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Obaja obžalovaní od poškodených celkovo prevzali na zálohách finančné čiastky vo výške
60.157,- Eur, pričom podľa záverov znalcov vykonali práce v objeme finančných prostriedkov vo výške
len 15.167,47 Eur a poškodeným spôsobili škodu v celkovej výške 45.837,- Eur. Okresný súd v tomto
smere podrobne opísal, na základe akých skutočností takto ustálil skutkový stav.

V tomto smere právne posúdenie konania obžalovaných obhajoba namietala, a to predovšetkým
aplikáciu ustanovenia § 213 Tr. zák., keďže podľa jej názoru peniaze poskytnuté ako preddavok (záloha)
na úhradu ceny diela, nie sú pre zhotoviteľa cudzou vecou, z čoho vyplýva, že aj keď dielo nevyhotovil
a poskytnutý preddavok (zálohu) ani nevrátil, nemôže sa dopustiť trestného činu sprenevery podľa §
213 Tr. zák. Tento záver obhajoba odôvodnila poukazom na niektoré časti rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn.      3Tz 17/2001.

S týmto záverom obhajoby sa v tomto prípade odvolací súd nemohol stotožniť. Predovšetkým je
potrebné zdôrazniť, že zmluva o dielo, ktorú používali obžalovaní (bola predom vytlačená a dopísali
sa do nej generálie účastníkov zmluvy, predmet zmluvy, termín ukončenia plnenia a sankcie) sa riadila
právnym režimom podľa ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení, čo podľa
odvolacieho súdu bolo v rozpore s Právnym poriadkom Slovenskej republiky, keďže právne vzťahy medzi
podnikateľom a fyzickou osobou sa majú riadiť prioritne ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Navyše
zmluva o dielo neobsahovala ustanovenie o zaplatení preddavku (zálohy), teda zaplatenie preddavku
(zálohy) nebolo podmienkou uzatvorenia tejto zmluvy, preto sa zaplatený preddavok (záloha) stala pre
zhotoviteľa cudzou vecou, s ktorou mal zhotoviteľ, teda obžalovaný, nakladať v rozsahu a na účel
dohodnutý v zmluve.

V tejto súvislosti z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tz 17/2001 vyplynulo, že zmyslom
zmluvy o dielo podľa § 631 a nasl. OZ je záväzná dohoda o zhotovení diela zhotoviteľom za dohodnutú
cenu, na jeho vlastné nebezpečenstvo, pričom dohodnutá cena sa vyplatí po skončení diela.

Zmluva o dielo teda nepredpokladá taký prejav vôle objednávateľa, ktorý by smeroval k tomu, aby sa
poskytnuté preddavky stali vlastníctvom zhotoviteľa už ich prevzatím, bez ohľadu na to, či dielo bude
zhotovené alebo nie. Ak zhotoviteľom na základe zmluvy o dielo prevzaté preddavky boli viazané na
zhotovenie diela, mohol nimi disponovať spôsobom a v rozsahu smerujúcom k realizácii dohodnutého
predmetu plnenia, v dôsledku toho spadajú pod ochranu ustanovenia podľa § 248 Tr. zák. (v súčasnosti
§ 213 Tr. zák.) o trestnom čine sprenevery, či § 250 Tr. zák. (v súčasnosti § 221 Tr. zák.) o trestnom
čine podvodu.

V prípade obžalovaných podľa odvolacieho súdu išlo o závažný exces zjavne presahujúci rámec
občiansko-právneho či obchodného vzťahu. Obžalovaní totiž nespôsobili ojedinelé nenaplnenie zmluvy
o dielo, ale v 60-tich prípadoch postupne opakovane uzatvárali zmluvy o dielo a preberali od
poškodených zálohy oproti potvrdeniu o zaplatení zálohy na konkrétny účel. V osobách poškodených
išlo prevažne o osoby vo vyššom veku, ktorí odovzdané finančné prostriedky poukazovali obžalovaným
na zhotovenie alebo opravy, úpravy hrobových miest a nie na financovanie iných aktivít obžalovaných.

Pri takomto počte uzatvorených zmlúv o dielo sa obžalovaní už nemohli obhajovať tým, že oni riadne
podnikali, pričom obžalovaná X. síce tvrdila, že bola iba zamestnankyňa, ale v skutočnosti aktívne
uzatvárala zmluvy, pričom jej konanie v týchto prípadoch presahovalo rámec zamestnaneckého vzťahu
tak, ako na to poukazoval okresný súd pri vyhodnotení spolupáchateľstva obžalovanej X..

Preto bolo potrebné akceptovať názor, že vôľa objednávateľa smerovala k tomu, aby zhotoviteľ použil
poskytnutú zálohu na úhradu nákladov spojených s vykonaním resp. dokončením diela, teda že tieto
prostriedky boli objednávateľom zhotoviteľovi odovzdané na dohodnutý účel.



Z výpovedí jednotlivých poškodených totiž nevyplýva ich úmysel, aby prešlo vlastnícke právo k
vyplateným zálohám z objednávateľov na obžalovaných momentom ich vyplatenia, bez ohľadu na
predmet zmluvy.

V tomto smere z ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právne úkony vyjadrené
slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny
úkon urobil, ak taká vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd správne uznal vinu u oboch obžalovaných tak, ako je to
uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom prvostupňový súd výrok o vine odôvodnil na str. 75
až 77 napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené stotožnil a preto,
aby sa neopakoval, v podrobnostiach naň poukazuje. Z uvedeného dôvodu ani odvolací súd neprihliadol
k námietkam obhajoby v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 213 Tr. zák. o trestnom čine sprenevery.

Prvostupňový súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovaným, keď prihliadol ku všetkým
skutočnostiam, na ktoré bol povinný podľa zákona prihliadnuť. Správne vyhodnotil osoby obžalovaných,
ako aj možnosti ich nápravy a pomery. V tomto smere okresný súd podrobne odôvodnil výrok o
ukladaných trestoch obžalovaným na str. 77 až 78 napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd tak
isto stotožnil, preto naň v podrobnostiach poukazuje. U obžalovaného T.P. uložený súhrnný spoločný
trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia a u obžalovanej U. X. spoločný trest odňatia slobody vo výmere 6 a pol
roka nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia považuje
aj krajský súd, vzhľadom na okolnosti prípadu a osoby obžalovaných za primerané a zákonné.

Obom obžalovaným prvostupňový súd uložil aj tresty zákazu činnosti spočívajúce v zákaze podnikať,
pôsobiť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti
je podnikanie, alebo vykonávať z iného právneho dôvodu pôsobnosť takéhoto orgánu vo výmere 5
rokov. Ani v tomto prípade okresný súd nepochybil, keďže trestná činnosť obžalovaných súvisela s
ich podnikateľskou činnosťou, pričom okolnosti prípadu, kedy obžalovaní páchali trestnú činnosť na
osobách vo vyššom veku, iba dokresľovala potrebu uloženia takéhoto trestu zákazu činnosti.

Všetky takto uložené tresty obžalovaným podľa odvolacieho súdu spĺňajú podmienky pre individuálnu
ako aj generálnu prevenciu.

V neposlednom rade okresný súd pri rozhodovaní o náhrade škody rozhodol v súlade so zásadami
rozhodovania v adhéznom konaní a podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil povinnosť obžalovaným spoločne
a nerozdielne nahradiť spôsobenú škodu tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku na str.
21 až 24, keďže v týchto prípadoch spôsobili škodu ako spolupáchatelia a v prípade, v ktorých vystupoval
obžalovaný T.P. sám, súd ho samého zaviazal uhradiť spôsobenú škodu vymenovaným poškodeným
(str. 24 napadnutého rozsudku).

Pokiaľ ide o odvolanie poškodenej T. Z., nar.. XX.XX.XXXX,  trvale bytom L. XXX, ktorá požadovala
úhradu škody vo výške 700,- Eur, odvolací súd jej odvolanie zamietol, keďže zistil, že bolo bezdôvodné.
Okresný súd totiž menovanej poškodenej na str. 23 napadnutého rozsudku priznal náhradu škody v
plnej výške tak, ako požadovala.

Pokiaľ ide o ostatné námietky a návrhy obhajoby, odvolací súd k nim neprihliadol, vzhľadom na dôkaznú
situáciu. V tejto trestnej veci okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom už v prípravnom
konaní obžalovaní využili svoje práva a navrhovali doplnenie dokazovania, predovšetkým v súvislosti s
ustálením skutkového stavu a určením výšky spôsobenej škody. Z uvedeného dôvodu bola do konania
pribratá znalecká organizácia spoločnosť JHS, s.r.o. Martin, pričom súdny znalec reagoval na podnety
predovšetkým obžalovaného P.. Znalec bol vypočutý osobne na hlavnom pojednávaní, kde ozrejmil
dokazované skutočnosti, najmä spôsob určovania spôsobenej škody v jednotlivých prípadoch, za tým
účelom boli vykonané aj obhliadky jednotlivých hrobových miest a vyhotovená fotodokumentácia. V
tomto smere námietka obhajoby, že znalec v tejto veci použil dve metódy výpočtov, odvolací súd
vyhodnotil ako irelevantnú, pretože súdny znalec použil primerané metódy k danej posudzovanej situácii
v súlade s jeho znaleckou činnosťou.



K požiadavke obhajoby prednesenej v písomných dôvodoch odvolania krajský súd poznamenáva, že
účtovníčka, ktorej výsluchu sa obhajoba opätovne domáhala bola vypočutá v trestnom konaní, pričom
obhajoba na hlavnom pojednávaní v deň vyhlásenia rozsudku vo veci samej nemala žiadne ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania. Obdobne návrh na zadováženie účtovníctva a daňového priznania
v tomto štádiu konania odvolací súd nepovažoval za potrebný. Obhajoba totiž mala návrhové právo
a mohla, pokiaľ tak neurobili orgány činné v trestnom konaní, zadovážiť sama účtovné doklady od
obžalovaného P. resp. jeho účtovníčky. Neurobila tak ani do skončenia konania na okresnom súde.

V neposlednej rade, pokiaľ ide o tvrdenie obhajoby, že vo všetkých 60-tich prípadoch ide o občiansko-
právny vzťah, odvolací súd k tomu poznamenáva, že na toto tvrdenie obhajoby reagoval pri hodnotení
právnej kvalifikácie skutku. Vo všeobecnosti však je potrebné zdôrazniť, že konanie obžalovaných pri
60-tich skutkoch odvolací súd vyhodnotil ako závažný exces a v týchto prípadoch celkovo nešlo už
len o občiansko-právny vzťah, ako to tvrdí obhajoba. Samotná činnosť obžalovaných, ich postoj k
požiadavkám poškodených, ktorí sa domáhali splnenia záväzku z ich strany tomu nasvedčovali. Preto
v tomto prípade bolo potrebné vyvodiť voči obžalovaným aj trestnú zodpovednosť.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie obžalovaného T.P., obžalovanej U. X. a poškodenej T. Z. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.