{"guid": "1af51aa9-82b7-4061-9b08-978892425ffd:23733722-ffbd-41f3-82ec-1d24507f1ff8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6607202019.1", "spisova_znacka": "1CoE/230/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/230/2013 z 13. 8. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. augusta 2013, sp. zn. 1CoE/230/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6607202019.1", "identifikacne_cislo": "6607202019", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Hercegová", "sudca_id": 901, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-hercegova-901", "datum_vydania": "2013-08-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/23733722-ffbd-41f3-82ec-1d24507f1ff8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6607202019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6607202019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6607202019.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/230/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6607202019
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6607202019.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnému B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX,
B. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka
60, Bratislava, pod sp. zn. EX 224/07, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 123,48 Eur s
prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/77/2007-68 zo dňa
14.2.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného  súdu  p o t v r d z u j e.

Návrh oprávneného na prerušenie konania  z a mi e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým,  pod sp. zn. EX  224/2007 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. O trovách konania exekučný
súd uviedol, že rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu  pri
Slovenskej rozhodcovskej a.s. so sídlom Bratislava, sp. zn. SR 0668/06 zo dňa 21.6.2006.  Zo zmluvy o
úvere č. XXXXXXX zo dňa 13.6.2005 okresný súd zistil, že túto zmluvu o úvere podľa jej obsahu možno
považovať za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská
doložka  v zmluve o úvere  nie je dojednaná individuálne, čo  zjavne vyplýva z jej zaradenia  do
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti  formulárovej zmluvy  o úvere. Spotrebiteľ
vzhľadom na značnú vzdialenosť  miesta konania, ako aj na svoje  majetkové a zárobkové pomery
nemá právo relevantne sa proti návrhu  zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania  či už pred
rozhodcovským súdom alebo občianskosúdnom konaní.  Spotrebiteľ  sa podpisom zmluvy, obsahom
ktorej je aj táto doložka,  reálne vopred vzdáva  práva na účinnú procesnú obranu. Rozhodcovská
doložka  v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania  neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už
od počiatku  neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské
konanie sa teda uskutočnilo bez  riadneho zmocnenia  zo strany zmluvných strán  a rozhodcovský
rozsudok vydaný v takomto konaní  nemôže byť riadnym exekučným titulom  na vykonanie exekúcie.
Na základe týchto skutočností okresný súd  v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu vyhlásil  za
neprípustnú a zároveň zastavil.



Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený
a v odvolaní okrem iného uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím predmetného uznesenia z
nasledovných dôvodov:

-    prvostupňový  súd  svojim  uznesením  vyhlásil exekúciu  za neprípustnú a následne ju

zastavil,  pričom  nedodržal  procesný  postup  upravený  v  ust. § 57 ods. 5 veta druha

exekučného poriadku  Exekučného  poriadku  tým,  že  odňal   oprávnenému  možnosť

konať pred súdom,

- všeobecný súd, ktorý koná  v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný  vykonávať
úkony smerujúce  k opätovnému komplexnému  rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom  takéhoto
rozhodovania  je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa  do situácie,
akoby bol exekučný titul zrušený.

- exekučný súd  nie je súdom  v zmysle  ust. § 40 a nasl.  ZoRK, nekoná o zrušení  tuzemského
rozhodcovského rozsudku  a ani nepokračuje v konaní  vo veci rozsahu  uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu  uvedenom vo vzájomnej žalobe,

- z  hľadiska  princípu právnej istoty, ktorý  musí dotvárať  stav ústavnosti  v právnom štáte, nemôže ten
istý štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia  smerujúce k zamedzeniu
účinkom  rozhodcovského rozsudku  na právne postavenie  žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú
a to preto, že z vôle  zákonodarcu existujú  na inom mieste  a v inom čase, a to tam, kde ich platné
právo zaraďuje,

- všeobecný súd interpretoval a následne  aplikoval  označené ustanovenia tak, akoby upravovalo
konanie  bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku  rozhodcovského súdu  nedostatky bližšie
špecifikované  v ust.§ 45 ods. 1 písm. b) alebo c) ZoRK.

- exekučný súd  konal pri revízii rozsudku  rozhodcovského súdu  mimo rámec  zverenej právomoci, čo
ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom  postavení  účastníkov rozhodcovského
konania  úplne ignoroval  všetky procesné zásady  súdneho rozhodovania  v právnom štáte  spojené
s exekučnou vecou,

- exekučný súd  je v zmysle ust.  §45 ods. 1 písm. c) ZoRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané
rozhodcovským rozsudkom  je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu  rozhodcovskej doložky
s dobrými mravmi.

V odvolaní oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie alebo aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“) prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267
Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

1) Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov?

V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, oprávnený navrhol otázku v znení:

2)  Je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje ustanovenie takej
rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „ všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva
svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému
súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred
príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na všeobecnom súde,



považuje sa táto skutočnosť rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred
podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou
doložkou v súlade vnútroštátnymi predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu?

3)  Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 214 ods. 2  O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1  O.s.p.
potvrdil.

Čo sa týka vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že
dňa 21.2.2007 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.  Dňa
22.2.2007 bola Okresnému súdu Lučenec doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V danom prípade súdny exekútor požiadal na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava SR 0668/06 zo dňa 21.6.2006. Okresný súd
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol a dňa 28.2.2007 poveril výkonom
exekúcie súdneho exekútora.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok); súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3  Občianskeho zákonníka (účinnom v znení uzavretí zmluvy);

spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. (1)

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.(2)

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3)

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy);  spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\".

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.



Podľa § 57 ods. 1, písm. a) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie
sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku  vyplýva, že súd musí skúmať, či sú splnené formálne
i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať
či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v
zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia,
že nie sú zistené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na
zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný
poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho
predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19).

Odvolací súd nemal pochybnosť o tom, že zmluva č. XXXXXXX  uzavretá medzi oprávneným a
povinným dňa 13.6.2005 je zmluvou spotrebiteľskou (má znaky zmluvy o pôžičke) v zmysle § 52 a nasl.
OZ aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného a postavenie povinného. Rozhodcovská doložka
umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.
Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovského konania vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania
sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.
Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností
môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Miesto
konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (rozhodcovský súd na druhom
konci republiky, porovnaj rozsudok Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Oceáno
Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón
Prades (C- 241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio
Vinas Feliu (C-244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym
procesom niet ani zmienky. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.

V predmetnej veci bolo možné s ohľadom na Exekučný poriadok zastaviť exekúciu aj s poukázaním
na § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pretože rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný
rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná
podmienka, pretože bola  v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje
znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto
nemohol byť spôsobilým exekučným titulom. Z uvedeného dôvodu námietka oprávneného, že exekučný
súd nedodržal  procesný  postup  upravený  v  ust. § 57 ods. 5 veta druha exekučného poriadku
Exekučného  poriadku  tým,  že  odňal   oprávnenému  možnosť konať pred súdom neobstojí.

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii, poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu
vzhľadom na jeho postavenie  v spotrebiteľských vzťahoch, si plní prostredníctvom viacerých zákonov,
medzi inými Občianskym zákonníkom, kde v § 53 ods. 4  zakotvuje, že neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v
ktorom ukladá exekučnému súdu  aj v štádiu už prebiehajúceho  exekučného konania  skúmať, či



rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka  rozhodcovského konania  na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,  a po zistení, že rozhodcovský rozsudok
takéto nedostatky má, ukladá exekučnému súdu  exekúciu zastaviť. Skúmaniu povahy  obsahu
rozhodcovského  rozsudku  musí predchádzať prieskum  právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa
zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž  rozhodcovská zmluva  neplatná, potom rozhodcovský
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju právomoc  z neplatnej rozhodcovskej
doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.  Táto skutočnosť sama o sebe  je dôvodom
na zastavenie exekúcie, ktorá začala na  základe takéhoto  exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou
vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať.

Odvolací súd opiera  rozhodnutie  o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ako
aj Ústavného súdu SR. Pokiaľ odvolateľ  v odvolaní poukazuje  aj na ďalšie nové dôvody, pre ktoré
má byť exekúcie prípustná, odvolací súd zastáva názor, že v podstate sa jedná o bližšie  odôvodnenie
tých istých námietok, ktoré už bolo predmetom posudzovania  súdov. Záver súdov o neprípustnosti
vedenia exekúcie  v obdobných veciach, nemôže zvrátiť nová argumentácia, podľa ktorej by  exekúcia
mala byť prípustná, pretože čo i len jeden uznaný dôvod  neprípustnosti  exekúcie  spôsobuje, že
exekúciu už nemožno vykonať.  Ak teda súdy už dali odpoveď prečo (na základe akých dôvodov)
je exekúcia neprípustná, pričom tieto dôvody neprípustnosti stále existujú aj v predmetnej veci, nové
dôvody „prípustnosti“ exekúcie sú pre  rozhodovanie bezvýznamné. Odvolací súd preto ďalšie námietky
uvádzané v odvolaní nepovažuje za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie, k akému
dospela ustálená rozhodovacia  prax súdov.  V tejto súvislosti odvolací súd  poukazuje tiež na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia  bola daná
odpoveď  na každý argument strany. Ak však ide o argument,  ktorý je pre rozhodnutie kľúčový,  vyžaduje
sa osobitná odpoveď  práve na tento argument (Georgidias vs Grécko z 29. Mája  1997, Higgins vs
Francúzsko z 19. Februára  1998). Za podstatné pre  rozhodnutie  odvolací súd  považuje  tie argumenty,
ktoré už boli predmetom  posudzovania  súdov, a výsledkom ktorého  bolo konštatovanie o neprípustnosti
exekúcie, pričom tieto závery si osvojil aj konajúci súd, na ktoré poukázal. Preto sa odvolací súd  v
odôvodnení  svojho rozhodnutia  podrobnejšie  nevenuje  všetkým odvolacím argumentom.

S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie  okresného súdu  ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie považoval za vecne správne a súladné s právom.

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že oprávnený navrhuje predmetné exekučné konanie prerušiť
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) pre nesúlad ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku s
čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, a tiež podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska,

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc
vydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií,
orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.



Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.

Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 33/2012
zo dňa 29. marca 2012, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania riešil aj práve
otázku prerušenia konania súdom, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní
EÚ (ďalej len „ZFEÚ“) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej)
otázke. V uvedenom uznesení uviedol: „Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 ZFEÚ má
povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom má Súdny dvor Európskej únie
právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii,
orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES.
Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a
zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva
rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné
pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.“

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke, ktorá je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ nemožno vykladať absolútne, t. j. že
vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o
predbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu
komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či
otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného
prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je
vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.
Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore. Odvolací súd pritom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ
zo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81, v ktorom v bodoch 9 a 10 odôvodnenia uviedol, že
článok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov
konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo
sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o
otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny
dvor prípadne i bez návrhu. V druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177
vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné
vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie
ich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva,
ak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola
akákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že
v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne predpisy Únie na
konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov prijatých inštitúciami Únie (uznesenie
Súdneho dvora EÚ zo dňa 16. novembra 2010, C-76/10,  bod 79).

Oprávnený v návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm c) O.s.p. žiadal odvolací súd, aby
Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 ZFEÚ predložil tri prejudiciálne otázky. Odvolací súd považuje
za potrebné k tomu zdôrazniť, že je nepochybné, že vnútroštátny poriadok umožňuje riešenie aj takých
sporov, ktoré vzniknú zo spotrebiteľských vzťahov v rozhodcovskom konaní podľa ZRK. Preto považoval
v danom prípade oprávneným navrhované predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a irelevantné,
a to aj vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom ich prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah
na prebiehajúce konanie. Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné predložiť oprávneným navrhované
predbežné otázky Súdnemu dvoru EÚ, aby mohol rozhodnúť vo veci samej. Judikatúra Súdneho dvora
EU mu takýto postup umožňuje (t.j. upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku
týkajúcu sa výkladu práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný
opravný prostriedok), a to v prípade, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EU a
ak výklad a správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne zjavné, t.j. keď toto jeho posúdenie a



zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire
ako aj s doktrínou acte clairé. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je
pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na judikatúre,
konštantnej, ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už
zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry
vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je založená na postuláte,
že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového
práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nenastal
žiadny z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného
zákona a ani nie je potrebné obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávneného na Súdny
dvor EÚ, preto odvolací súd návrh, oprávneného na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný z
obidvoch dôvodov.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. ( § 3 ods.
9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 1.5.2011).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. ( § 3 ods.
9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Er/77/2007", "guid": "c5a3202e-3f22-4436-9363-ee39720e32ed:2d7a6832-0f13-436d-88a8-8bd6cfd09183", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "2439ea78-3e9d-47a0-80ab-ea1c5d451fc1:a288008b-c712-46f4-865b-55a091340f9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/77/2007", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6Er/77/2007 z 25. 6. 2019", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2439ea78-3e9d-47a0-80ab-ea1c5d451fc1:a288008b-c712-46f4-865b-55a091340f9c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4b0ed5d7-d5e3-403a-9528-23527bde6e35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.220.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 220/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/2016 z 19. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.220.2016.1"}, {"guid": "ussr:4d6cd2e1-7375-4948-8560-1ecc84fffb93", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 507/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 507/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d6cd2e1-7375-4948-8560-1ecc84fffb93"}]}