Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoE/47/2016 z 3. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 3. októbra 2016, sp. zn. 22CoE/47/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8407205449.1 Krajský súd Prešov | 22CoE/47/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8407205449.1 | 2016-10-03 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/01868552-f993-4518-b543-7464faf291cd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8407205449.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/47/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407205449
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8407205449.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek
senátu JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Viery Zoľákovej, v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovni,
pobočka Poprad, 1. mája 4053/24, Poprad, proti povinnému KADEX PLUS, s.r.o., so sídlom Košická
44, Bratislava, o vymoženie sumy 3 471,37 EUR s prísl., o odvolaní exekútora JUDr. Ivana Vargu,
Exekútorský úrad Košice, Popradská č. 68, proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 11. 02.
2015 č. k. 3Er/832/2007 - 15 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie súdneho exekútora.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr.
Ivanom Vargom za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal a rozhodol, že oprávnený nemá právo na náhradu trov exekúcie. S odkazom na § 37 ods. 1, §
57 ods. 1 písm. g/ a § 58 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v spojení s § 19, § 107 ods. 1, 4
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a § 19, § 20a zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka vyslovil, že výmazom povinného z obchodného registra dňa 26.4.2012
ten stratil spôsobilosť na právne úkony. Zánik povinného bez právneho nástupcu je neodstrániteľným
nedostatkom konania a pokračovanie vo výkone rozhodnutia je preto neprípustné. Výrok o náhrade trov
exekúcie exekučný súd odôvodnil s odkazom na § 196, § 197 a § 200 ods. 2 Exekučného poriadku s tým,
že vzhľadom na neexistenciu povinného ten nemôže byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie. Uloženie
povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie je výslovne viazané na podmienky v zmysle § 203
Exekučného poriadku. Zánik povinného päť rokov po začatí exekúcie nemožno považovať za zavinenie
oprávneného. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal odvolanie súdny exekútor. Poukázal na to, že
za výkon činnosti súdneho exekútora patrí v zmysle § 196 Exekučného poriadku odmena a náhrada
hotových výdavkov. Namietal preto záver súdu, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie pre zánik povinného,
súdny exekútor nemá nárok na náhradu vzniknutých trov exekúcie. Ak zanikol povinný ako právnická
osoba, je zrejmé, že táto obchodná spoločnosť nevlastní žiaden majetok. V takom prípade by mal trovy
súdneho exekútora hradiť oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie nemohol predvídať. Zároveň poukázal
na nesprávne odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k výroku o zastavení exekúcie.

3. Pred rozhodovaním vo veci samej, skôr ako sa odvolací súd začal zaoberať dôvodmi podaného
odvolania, preskúmal, či je daná právomoc odvolacieho súdu vo veci konať, či bolo odvolanie podané
včas, oprávnenou osobou a či je odvolanie v tomto prípade prípustné. V tejto súvislosti preskúmal vec
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386, a contrario, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016.



4. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Rozhodnutie napadnuté odvolaním bolo vydané za účinnosti O.s.p., rovnako tak bolo podané
odvolanie súdneho exekútora. Aj keď odvolací súd rozhoduje o podanom odvolaní po 1.7.2016, t.j.
za účinnosti CSP, právneho predpisu upravujúceho postup súdov v civilných veciach po 1.7.2016, v
zmysle § 470 ods. 2 CSP je zrejmé, že právne účinky rozhodnutí resp. úkonov realizovaných pred
1.7.2016 ostávajú zachované. Následky podaného odvolania je teda nevyhnutné posudzovať podľa
zákona účinného v čase jeho podania.

7. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť v zásade
každé rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak zákon výslovne nestanovuje, že opravný prostriedok nie je
prípustný. Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 201 a § 202 upravoval tie skupiny prípadov,
resp. rozhodnutí, proti ktorým odvolanie nie je prípustné. Výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné
podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Jednu skupinu takýchto
rozhodnutí, kde možnosť podania odvolania je upravená osobitne, sú uznesenia vydávané v exekučnom
konaní. Z § 202 ods. 2 O.s.p. vyplývalo, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní v zmysle
Exekučného poriadku je odvolanie prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa.

8. Súdny exekútor v podanom odvolaní uviedol, že sa odvoláva proti rozhodnutiu v celom jeho rozsahu.

9. Vo vzťahu k I. a II. výroku napadnutého uznesenia, ktorými bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a
bola zastavená, odvolací súd poukazuje na § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého účastníkmi
konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie
priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

10. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súdny exekútor je účastníkom konania výhradne v časti
konania, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie. V danej veci ide o rozhodnutie sudcu o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení. Súdny exekútor nie je oprávnenou osobou podať odvolanie
proti týmto výrokom. Zároveň možno konštatovať, že nie je prípustné odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia vo vzťahu k týmto výrokom.

11. Vo vzťahu k výroku o trovách súdneho exekútora odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 58 ods.
6 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ktoré pripúšťalo možnosť podania odvolania
proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku.

12. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 1.11.2013, v čase rozhodovania
exekučného súdu, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať
mimoriadne dovolanie.

13. Novelou Exekučného poriadku s účinnosťou od 1.11.2013 sa tak upravila možnosť podania
opravného prostriedku proti výroku o náhrade trov exekúcie. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného
poriadku v novelizovanom znení pripúšťa výlučne možnosť podania mimoriadneho opravného
prostriedku proti výroku, ktorým sa rozhoduje o trovách exekúcie v súvislosti s rozhodovaním o zastavení
exekúcie, z čoho analogicky, v súlade s § 202 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že možnosť podania odvolania ako
riadneho opravného prostriedku proti výroku o náhrade trov exekúcie sa tým vylúčila.

14. Exekučné konanie v tejto veci začalo 18.10.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie. Uznesením sudcu zo dňa 11.2.2015 súd zastavil exekúciu a
rozhodol o trovách konania.



15. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

16. Z uvedeného prechodného ustanovenia vyplýva, že o odvolaniach podaných pred 1.11.2013
sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (samozrejme okrem odvolaní podaných
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca). Analogicky, o
odvolaniach podaných po 1.11.2013 sa rozhoduje podľa predpisu účinného po tomto dátume. Iný výklad
by bol v rozpore s významom tejto novelizácie a v rozpore so zásadou, že procesnoprávne zákonné
ustanovenia sa uplatňujú v súdom konaní v čase rozhodovania súdu, ak prechodné ustanovenia zákona
situáciu neupravia odlišne.

17. Z odkazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že proti napadnutému uzneseniu sudcu, vydanému
dňa 11.02.2015, t.j. v čase, kedy Exekučný poriadok nepripúšťal možnosť podania odvolania ako
riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu sudcu, odvolanie nie je prípustné.

18. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

19. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

20. Odvolací súd preto, na základe uvedených skutočností odvolanie súdneho exekútora ako podané
neoprávnenou osobou vo vzťahu k prvému a druhému výroku odmietol v zmysle § 386 písm. b/ CSP a vo
vzťahu výroku o trovách konania podané odvolanie odmietol ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ CSP.

21. Odmietnutie podaného odvolania bráni tomu, aby sa odvolací súd zaoberal dôvodmi podaného
odvolania a aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie i jemu
predchádzajúce konanie.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 9a
ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane. Podanie odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné a odmietnutie tohto odvolania odvolacím súdom možno považovať za neúspech účastníka v
konaní. Ostatným účastníkom žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).