Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/279/2012 z 23. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. septembra 2013, sp. zn. 17Co/279/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3110226071.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/279/2012 | ECLI:SK:KSTN:2013:3110226071.1 | 2013-09-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb95f95c-c224-453a-8a2f-95a9406bd1e8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3110226071.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/279/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110226071
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3110226071.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ K. M., štátna občianka
SR, bytom E. B., A. XXX/X, 2/ O. M., štátny občan SR, bytom E. B., A. XXX/X, obaja zastúpení O..
Y. J., W., so sídlom Z. I., Y. XX/XX proti odporcovi: A. M., štátny občan SR, bytom B. E. K., T. U.
XXX/X-XX, zastúpenému A., S. I., W., so sídlom B. E. K., K. XX/XX, o zaplatenie 15.331 Eur istiny
a prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. mája 2012, č.k.
15C/312/2010-227, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom spoločne a
nerozdielne sumu 10.303,23 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 11.08.2010 do zaplatenia, všetko
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh o zaplatenie 9 % úroku z omeškania z tejto za obdobie od
01.01.2010 do 10.08.2010 zamietol. Konanie o návrhu na zaplatenie 5.027,77 Eur spolu s 9 % úrokom
z omeškania od 01.01.2010 do zaplatenia zastavil. Zároveň vyslovil, že o náhrade trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov,
z ktorých vyplynulo, že účastníci sa ústne dojednali, že odporca pre navrhovateľov postaví rodinný
dom podľa stavebného projektu, ktorý mu dali k dispozícii, pričom sa na cene tohto diela výslovne
nedojednali. Mal za preukázané, že navrhovatelia vyplatili odporcovi zálohy v celkovej sume 75.000 Eur,
z ktorých mal odporca uhrádzať nákup materiálu a práce, ktoré vykonával na stavbe rodinného domu
navrhovateľov. Z takto zložených záloh odporca sám zložil u firmy X. O. - Z. zálohu vo výške 26.000 Eur
na nákup materiálu. Odporca predložil viaceré faktúry, ktorými mal navrhovateľom vyúčtovať cenu prác
na rodinnom dome, ako aj použitý stavebný materiál. O časti týchto faktúr uviedol, že ide o faktúry, ktoré
sú fiktívne a vystavil ich len na naliehanie navrhovateľov, ktorí ich potrebovali pre dokladovanie úveru
na stavbu. Predložil aj faktúry, ktoré mal navrhovateľom riadne vystaviť na cenu svojich prác a cenu
použitého stavebného materiálu, a to začiatkom roka 2010 v súvislosti s prípravou svojho daňového
priznania za rok 2009, pričom niektoré z nich sa zhodujú s fiktívnymi faktúrami. Porovnaním ceny
materiálu, ktorý odporca uviedol v rozpisoch stavebného materiálu, ktoré boli prílohami ním vystavených
riadnych faktúr na navrhovateľov, s cenami materiálu, ktoré boli odporcovi vyfakturované firmou X. O. - Z.
zistil, že navrhovateľom odporca účtoval ceny stavebného materiálu vo väčšine prípadov v rozdielnych
sumách, než boli ceny, za ktoré materiál zakúpil. Takto zistil, že účtoval navrhovateľom Z. S. za cenu
4.980 Eur, hoci ho sám zakúpil za cenu 3.800,34 Eur, ďalej lepidlo Murexín v počte 88 ks s celkovou
cenou 426,184 Eur, hoci ho zakúpil za 387,464 Eur, ďalej Porfix tehlu za cenu 4.194,91 Eur, hoci ju
zakúpil za 3.994,40 Eur, komín za cenu 2.834,14 Eur, hoci ho zakúpil za 1.065 Eur s DPH, ďalej schody
za cenu 1.968,26 Eur, hoci ich sám zakúpil za cenu 876,57 Eur s DPH. Ďalšie rozdiely zistil v časti
zálohy, ktorú nevyčerpanú mal odporca ponechať u firmy X. O. - Z., keď odporca v rozpise materiálu túto



nevyčerpanú zálohu uvádzal ako Škridla BENDERS v cene 3.199 Eur, avšak zo samotného odpočtu
fakturovaného materiálu, zakúpeného odporcom u menovanej firmy od preukázane zloženej firmy u
tejto firmy vyplynulo, že nevyčerpaná záloha bola len vo výške 2.166,48 Eur, čo potvrdila aj firma.
Posledným rozdielom, ktorý zistil súd prvého stupňa medzi cenou účtovanou odporcom navrhovateľom
a cenou, ktorú sám odporca zaplatil, bola cena strešného krovu, ktorú účtoval navrhovateľom sumou
14.429,96 Eur, hoci len samotné spočítanie ním uvádzaných položiek predstavuje sumu 11.662,96 Eur,
t.j. rozdiel v neprospech navrhovateľov 2.767 Eur. Okrem toho je rozdiel aj v cene samotného krovu, ktorú
odporca účtoval sumou 9.264,16 Eur, hoci podľa listín spoločnosti Z., ktorá krov budovala a výpovede
jej zamestnankyne bola cena krovu len 6.743,14 Eur, t.j. ďalší rozdiel v neprospech navrhovateľov vo
výške 2.521,02 Eur. Odporca síce predložil doklady o vyplatení zálohy 3.000 Eur menovanej spoločnosti,
avšak podľa výpovede svedkyne táto záloha sa v účtovníctve spoločnosti nenachádza. Spočítaním
všetkých uvedených rozdielov v účtovaní odporcu dospel súd prvého stupňa k sume 10.601,26 Eur, ktorá
predstavuje bezdôvodné obohatenie získané odporcom na úkor navrhovateľov plnením bez právneho
dôvodu, keď túto sumu zo záloh, ktoré mu zaplatili navrhovatelia, si odporca bezdôvodne ponechal a
vyúčtoval ju ako cenu im dodaného stavebného materiálu, ktorú však sám nikdy nezaplatil.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie odporca,
ktorý navrhol jeho zmenu tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá a alternatívne, aby bol
rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uvádza,
že podáva odvolanie v celom rozsahu, avšak z jeho obsahu je zrejmé, že odvolanie smeruje len
proti výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené a odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľom
sumu 10.303,23 Eur, spolu s 9 % úrokom z omeškania od 11.08.2010 do zaplatenia, všetko do
30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súdu prvého stupňa vyčítal, že vec nesprávne právne posúdil,
a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V odvolaní uvádzal, že navrhovatelia v návrhu na začatie konania vymedzili skutkový a právny
základ uplatneného nároku, teda podľa priloženej prílohy porovnanie nákladov za materiál a uviedli,
že sa tak stalo, pretože odporca falšoval doklady. Neskôr začali uplatňovať svoj nárok na základe
faktúr a príloh doručeným odporcom, porovnávaním ich s dodacími listami, na základe čoho sa výška
nároku zmenila. Časť položiek vo výške 4.475,77 Eur vylúčili zo svojho návrhu tvrdením uvedeným
vo vyjadrení zo dňa 27.06.2012, keďže nie je možné technicky prepočítať všetok materiál a porovnať
sumy vypočítané navrhovateľmi. Mal za to, že bolo povinnosťou súdu sa s touto zmenou žaloby
vyporiadať v zmysle ustanovenia § 95 ods. 2 O.s.p. Ďalej uvádzal, že výška ceny diela nebola v
zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka dojednaná ani na základe cenového rozpočtu,
ani pevnou sumou, ani odhadom, a preto súd mal nariadiť znalecké dokazovanie. Vyslovil názor, že
medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o cene diela v súlade so zákonom, keď výška ceny diela
nebola dojednaná pevnou sumou, nebola stanovená ani podľa rozpočtu, ani odhadom, ani žiadnym
určitým a zrozumiteľným spôsobom. Súdu prvého stupňa ďalej vyčítal, že nárok navrhovateľov posúdil
ako bezdôvodné obohatenie, avšak v danom prípade odporcovi bezdôvodné obohatenie nemohlo
vzniknúť. Účastníci konania uzavreli zmluvu o dielo neformálne, ústne, keď sa dohodli na podstatných
náležitostiach zmluvy. Zmluva o dielo bola medzi účastníkmi uzavretá podľa § 631 Občianskeho
zákonníka ústne, a preto táto skutková podstata bezdôvodného obohatenia na danú vec nespadá.
Odporca poskytoval navrhovateľom plnenie po určitý čas na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo
a za ním poskytované plnenie mu navrhovatelia platili peňažnú náhradu. O plnenie bez právneho
dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, by išlo iba vtedy, keby medzi
zúčastnenými osobami od počiatku chýbal právny vzťah, zakladajúci nárok na plnenie. Pri aplikácii
ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka je potrebné rozlišovať, či ide o bezdôvodné obohatenie
plnením bez právneho dôvodu, o ktoré ide v prípadoch, keď právny dôvod plnenia od začiatku
neexistoval. Preto je nesprávny právny záver súdu prvého stupňa, keďže pre posúdenie charakteru
plnenia nebolo rozhodujúce faktické plnenie, ale existencia právneho dôvodu takéhoto plnenia. Ďalej
uviedol, že bolo povinnosťou navrhovateľov preukázať, že sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z
ktorého je vyvodzovaný návrhom uplatnený nárok, čo sa nestalo.

Navrhovatelia sa k odvolaniu nevyjadrili.



Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku I.,
ktorým bolo návrhu na začatie konania vyhovené a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok
okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Odporca vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/ (konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), písm. c/ - súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, ďalej písm. d/ - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f/ - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Podľa obsahu odvolania odporca vidí dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/ v tej skutočnosti,
že v návrhu na začatie konania odôvodňovali navrhovatelia svoj nárok na základe iných skutočností,
než tomu bolo v ďalšom konaní, v dôsledku čoho ide o zmenu návrhu na začatie konania.

Ustanovenie § 95 ods. 1 O.s.p. umožňuje navrhovateľovi meniť svoje návrhy. Za zmenu návrhu, týkajúcu
sa veci samej, t.j. objektívnou zmenou návrhu, sa v zmysle ust. § 95 rozumie najmä rozšírenie návrhu
čo do obsahu, ďalej iná zmena týkajúca sa predmetu konania požadovaného z toho istého dôvodu, ako
aj zmena v právnej kvalifikácii návrhu v dôsledku zmeny skutkového stavu a tiež zmena kladnej žaloby
na určenie na žalobu na plnenie a naopak.

Za rozšírenie návrhu čo do jeho obsahu sa považuje kvantitatívna zmena návrhu, ktorá spočíva v tom,
že navrhovateľ žiada súd, aby mu prisúdil viac, než požadoval v pôvodnom návrhu. Za zmenu návrhu v
zmysle § 95 O.s.p. však nemožno pokladať kvantitatívne obmedzenie pôvodnej žaloby, lebo takýto jeho
procesný úkon je svojou povahou čiastočným späťvzatím návrhu, ako tomu bolo aj v danom prípade.

Za zmenu návrhu sa považuje aj zmena v právnej kvalifikácii návrhu v dôsledku zmeny skutkového stavu,
čo je známe v praxi pod označením zmena právneho dôvodu. V týchto prípadoch zmeny totiž navrhovateľ
mení svoje pôvodné skutkové tvrdenia a na ich základe svoj nárok opiera o celkom nový právny dôvod,
prípadne o ďalší dôvod, takže uplatnený nárok zodpovedá celkom inému právnemu predpisu, než tomu
bolo podľa pôvodne tvrdeného skutkového základu. Právna kvalifikácia, ak je aj v návrhu uvedená, však
nie je pre súd rozhodujúca, a preto nie je zmenou prípadne uvedená právna kvalifikácia. Od týchto
prípadoch zmeny skutkového stavu sa však odlišujú prípady, kedy navrhovateľ pri nezmenenom petite
opravuje, upresňuje alebo inak doplňuje svoje skutkové tvrdenia bez toho, aby tým vykonával zásadnú
zmenu pôvodne tvrdeného skutkového stavu.

Z obsahu spisu danej veci vyplýva, že sa jednalo práve o túto situáciu.

Navrhovatelia návrhom na začatie konania od odporcu uplatňovali sumu 15.331 Eur s 9 % úrokom
od 01.01.2010 do zaplatenia, pričom v priebehu konania vzali čiastočne, a to ohľadne sumy 5.027,77
Eur, spolu s 9 % úrokom z omeškania návrh na začatie konania späť. Z návrhu zároveň vyplýva,
že svoj nárok voči odporcovi opierali o ústne uzavretú zmluvu, na základe ktorej im prisľúbil odporca
vykonanie stavebných prác na ich dome, vrátene nákupu materiálu a celkového zabezpečenia výstavby,
pričom mu za tým účelom vyplatili sumu 75.000 Eur, ktorú však nevyúčtoval v celom rozsahu a podľa
ich predbežných výpočtov vznikol rozdiel vo výške 15.331 Eur. Samotná okolnosť, že navrhovatelia
podľa tvrdení uvádzaných v návrhu, prípadne v rámci iných podaní alebo prednesov v konaní jednotlivé
rozdiely najmä v nákupe materiálu uvádzali odlišnými sumami, než bolo zistené z listinných dôkazov,



nie je možné považovať za takú zmenu skutkového stavu, ktorá by mala za následok zmenu právneho
dôvodu uplatneného nároku, a tým aj zmenu návrhu na začatie konania v zmysle ust. § 95 O.s.p.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), možno
konštatovať v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových
zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V prejednávanej veci odporca v odvolaní považuje za takýto dôkaz, ktorý nebol súdom prvého stupňa
vykonaný, nariadenie znaleckého dokazovania.

Z ust. § 120 O.s.p. vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
pričom súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Z odseku 4 vyplýva pre súd povinnosť
poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené
neskôr súd neprihliada.

V prejednávanej veci vyplýva zo spisu, že súd prvého stupňa takéto poučenie poskytol účastníkom
zároveň s predvolaním na pojednávanie súdu, ktoré sa malo konať 8. marca 2011 a ktoré bolo doručené
odporcovi a jeho právnemu zástupcovi 01.02.2011.

Odporca nariadenie znaleckého dokazovania navrhol vo svojom podaní zo dňa 14.09.2011, kde v závere
stanoviska uviedol, že pokiaľ by súd, napriek vyššie uvedeným dôkazným prostriedkom ustálil, že k
dohode o cene materiálu medzi účastníkmi nedošlo, žiadajú, aby nariadil znalecké dokazovanie na
primeranú cenu diela v čase uzavretia zmluvy o dielo, nakoľko je zrejmé z výsluchu svedka U.. K., že na
dielo bolo použité podstatne viac materiálu, ako je uvedené v projektovej dokumentácii a z predložených
dokladov bolo dokázané, že účastníci vedeli, že sa materiál nakupuje bez dokladov.

Zo zápisnice o pojednávaní súdu prvého stupňa , konaného 24. mája 2012, na ktorom bol aj vyhlásený
napadnutý rozsudok, ako aj z predchádzajúcich pojednávaní vyplýva, že do vyhlásenia uznesenia,
ktorým súd prvého stupňa vyhlásil dokazovanie za skončené, právni zástupcovia všetkých účastníkov
uviedli, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Pokiaľ teda súd prvého stupňa za tejto procesnej
situácie nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom, nie je možné konštatovať existenciu dôvodu na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu
právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť.

V prejednávanej veci odporca považuje za nesprávne právne posúdenie aplikáciu ustanovení o
bezdôvodnom obohatení na danú vec s tým, že sa nejedná ani o jeden z prípadov bezdôvodného
obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa sumu 10.601,26 Eur,
predstavujúcu rozdiel vo vyúčtovaní odporcu, považoval za bezdôvodné obohatenie získané odporcom
na úkor navrhovateľov plnením bez právneho dôvodu, keď túto sumu zo záloh, ktoré mu zaplatili
navrhovatelia, si odporca bezdôvodne ponechal a vyúčtoval ju ako cenu im dodaného stavebného
materiálu, ktorú však sám nikdy nezaplatil.



Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka obsahuje niekoľko skutkových podstát
občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na prvom mieste uvádza, že
bezdôvodným obohatením je prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Táto skutková podstata
zahŕňa jednak prípady, kedy právny dôvod plnenia neexistoval od začiatku (ako to uvádza odporca
v odvolaní), ale aj prípady, kedy pôvodne existujúci právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. O
bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, ide v prípade, ak sú splnené
predpoklady:

- určitému subjektu bolo na základe existujúceho právneho dôvodu poskytnuté plnenie majúce
majetkovú hodnotu,

- tento právny dôvod však neskôr zanikol, čím dodatočne odpadla dôvodnosť poskytnutého plnenia.

V prejednávanej veci je nepochybné, že zo strany navrhovateľov bola odporcovi

poskytnutá záloha na zabezpečenie materiálu a prác na ich rodinnom dome vo výške 75.000 Eur, a to
na základe ústnej zmluvy o dielo.

Vykonaným dokazovaním bolo v prvostupňovom konaní preukázané, že odporca zakúpil materiál,
resp. zabezpečil vykonanie prác na rodinnom dome navrhovateľov v takom rozsahu, že nezodpovedali
celej poskytnutej zálohe, pričom rozdiel predstavoval 10.601,26 Eur. Túto sumu súd prvého stupňa
opodstatnene považoval za bezdôvodné obohatenie, získané odporcom na úkor navrhovateľov titulom
plnenia bez právneho dôvodu, keďže na túto sumu sa právny dôvod - zmluva o dielo už nevzťahoval,
keď odporca v uvedenom rozsahu stavebný materiál pre výstavbu rodinného domu nezakúpil, prípadne
zabezpečenie iných stavebných prác pre navrhovateľov nevykonal.

Odvolací súd napokon preskúmaním nezistil ani opodstatnenosť dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods.
2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam). Podstata tohto odvolacieho dôvodu totiž spočíva v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa
pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré
z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť
aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

Odporca v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov, než prvostupňový súd a robí z
vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery, týkajúce sa skutočnosti, či došlo medzi účastníkmi
konania k dohode o cene diela a akým spôsobom.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa
citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému
súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že
pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p.

Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu
pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd



dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať
s jeho skutkovými závermi.

Závery súdu prvého stupňa, ktorými vyhodnotil vykonané dokazovanie v otázke dohody o cene diela,
ktorým predchádza vyhodnotenie vykonaných dôkazov, nie je v rozpore so zásadami upravenými v
ustanovení § 132 O.s.p. pre hodnotenie dôkazov. V súlade s obsahom spisu konštatuje, že medzi
účastníkmi nebolo sporné, že v rámci diela rozlišovali účastníci jednak cenu prác samotného odporcu
na stavbe rodinného domu a potom cenu stavebného materiálu, ktorý sa mal pri stavbe použiť a ktorý
nakupoval odporca. O cene použitého materiálu sa podľa vykonaného dokazovania účastníci dojednali
tak, že odporca bude tento ním zakúpený materiál navrhovateľom účtovať v cenách, za ktoré ho sám
zakúpil, pričom táto dohoda vyplynula zo zhodných výpovedí navrhovateľov a nepriamo aj z výpovede
odporcu, ktorý sám uviedol, že takto aj postupoval.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil. Odvolaním nenapadnutých častí,
t.j. pokiaľ bol návrh čiastočne zamietnutý a konanie zastavené v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu
na začatie konania, sa krajský súd nedotýkal, pretože proti týmto výrokom odvolanie nesmerovalo, a tak
nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol v dôsledku postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., a preto
aj o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .