Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/234/2018 z 10. 3. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 10. marca 2019, sp. zn. 23Co/234/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2317220447.1
Krajský súd Trnava | 23Co/234/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2317220447.1 | 2019-03-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9fb5a4d7-2462-4baa-a295-baf8a34686ef
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2317220447.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/234/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317220447
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317220447.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, proti žalovaným: 1. W. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX B. a 2. D. B., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX B., o
zaplatenie 1.326,75 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta,
č. k. 35Csp/391/2017-39 zo dňa 6. júna 2018, v zamietnutej časti (výrok II.) a súvisiacej časti náhrady
trov konania (výrok III.), takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie  sa  p o t v r d z u j e  v napadnutej zamietnutej časti (výrok II.) a súvisiacej
časti náhrady trov konania  (výrok III).

II. Žalovaným  v 1. a 2. rade sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol výrokom I., že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 953,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 953,07
eur od 2.7.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti výrokom II.
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol výrokom III., že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 44 % s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2.  Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky
absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou
spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave
spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia
majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

3. Po preskúmaní zmluvy o úvere podľa náležitostí uvedených v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 6.11.2014, súd zistil, že zmluva neobsahuje údaj o termíne
konečnej splatnosti úveru (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona). Konkrétny dátum
splatnosti poslednej splátky nie je v zmluve uvedený a jednoznačne ho nemožno určiť ani odkazom na
dohodnuté termíny splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní mali podľa zmluvy zaplatiť 42 splátok, pričom
začiatok splácania nebol v zmluve jednoznačne určený, v dôsledku čoho nemožno zo zmluvy vyvodiť
ani konečnú splatnosť úveru. Dátum poslednej splátky dňa 8.5.2018 obsahovalo len Oznámenie veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 6.11.2014, ktoré však nemožno považovať za zmluvu o úvere, keďže



nebolo žalovanými podpísané a vyhotovené bolo až potom, ako žalovaní podpísali návrh na uzavretie
zmluvy a zároveň žalobca nepreukázal, že toto oznámenie bolo žalovaným doručené. Vzhľadom na
uvedené nedostatky súd síce považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platne uzavretú, v dôsledku
chýbajúcich náležitostí je však poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov.

4. Súd mal za preukázané, že žalovaným bola ako úver vyplatená čiastka 1.140,- eur, pričom podľa
údajov žalobcu, ktoré žalovaní nespochybnili, uhradili sumu 186,93 eur. Dlh žalovaných voči žalobcovi je
tak vo výške 953,07 eur, v ktorej časti súd návrhu ako dôvodnému vyhovel. V prevyšujúcej časti pôvodne
uplatneného nároku vo výške 1.326,75 eur, teda v sume 373,68 eur, súd žalobu zamietol.

5. Nakoľko si žalovaní neplnili povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas, žalobca využil svoje
právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a celý úver predčasne zosplatnil. Nakoľko žalovaní ani po
zosplatnení úveru svoj peňažný záväzok nesplnili, súd žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 953,07 eur od prvého dňa omeškania po vyhlásení okamžitej splatnosti,
t.j. od 2.7.2015 do zaplatenia.

6. Celková výška uplatneného nároku bola 1.326,75 eur. Žalobca bol úspešný v časti uplatnenej istiny
953,07 eur (72 %), žalovaní v zamietnutej časti (28 %). Pri zohľadnení pomeru úspechu tak súd priznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 44 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

7. Odvolanie žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti výrokom II. a III. o zamietnutí žalobného
návrhu v prevyšujúcej časti a čiastočnom priznaní náhrady trov konania. Súd I. inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia poukázal na to, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je
nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve absentovali obligatórne náležitosti
Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré žalobca uviedol iba v obsahu Oznámenia veriteľa o schválení
úveru, nakoľko toto nebolo žalovaným podpísané. Súd I. inštancie s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti poukazuje zároveň vo svojich záverov na to, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala
údaje o dátume splatnosti jednotlivých splátok úveru, dátum splatnosti prvej splátky úveru a dátum
konečnej splatnosti úveru. a) Oznámenie o schválení úveru predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy,
vychádzajúc z vôle oboch zmluvných strán, vyjadrenej pri uzatváraní právneho úkonu. Pojem „listina“ je
v právnom zmysle chápaný ako nosič určitého obsahu (v tomto prípade právneho úkonu, teda prejavu
vôle smerujúce k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré s týmto prejavom vôle právne
predpisy spájajú). Listina o právnom úkone môže pozostávať aj z niekoľkých strán, pričom len listina
ako celok musí byť podpísaná. Z hľadiska ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomná
forma právneho úkonu zachovaná vtedy, ak je listina o tomto právnom úkone aj podpísaná. Zákon
nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Pre
uvedené účely postačuje, aby listina ako celok bola podpísaná. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch ani
zo žiadneho osobitného predpisu upravujúce práva a postavenie spotrebiteľa nevyplýva, že by zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemohla pozostávať z viacerých dokumentov (toto v konečnom dôsledku
potvrdzuje aj prax súdov vyššieho stupňa).
b) Žalobca súčasne dáva do pozornosti, že súd I. inštancie nesprávne interpretuje predmetné zákonné
ustanovenie vyžadujúce uvedenie termínu konečnej splatnosti ako „dátum konečnej splatnosti“. Z
jazykového hľadiska ide o dva odlišné pojmy. Požiadavka na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru
nie je požiadavkou na presnú dátumovú špecifikáciu. V takom prípade by zákonodarca logicky použil
spojenie „dátum“ (tak ako napríklad uvádza pri náležitosti týkajúcej sa spotrebiteľa - „dátum narodenia“
alebo v § 10 ods. 2 písm. b), „dátumy čerpania“ a pod.). Zo zákona je zrejmé, že pojem „termín“ a
pojem „dátum“ nie sú používané ako synonymá v zákone, ale sa pre odlišné situácie, v ktorých sa má
uviesť dátum a kedy termín. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v
posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to - určením podľa dátumu splatnosti
splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, - spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods.
4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení
o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. - spôsobom vyplývajúcim zo Splátkového
kalendára, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Podporne je možné
poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kedy samotný súdny dvor uvádza, že
ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok (výrok II. rozsudku v spomenutej veci). Logickým dôsledkom a



prepojením tohto záveru s náležitosťou „termín konečnej splatnosti“ je to, že postačuje také uvedenie
údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov,
čo bolo zo strany žalobcu splnené - žalovaný mal objektívnu vedomosť o tom, kedy nastáva termín
splatnosti prvej i poslednej splátky úveru (vychádzajúc z počtu splátok a obsahu Oznámenia veriteľa
o schválení úveru a Splátkového kalendára). V uvedenej súvislosti ide o výkladové pravidlo, ktoré
treba v celom rozsahu rešpektovať a skúmať, či tá ktorá náležitosť (aj keby v zmluve nebola uvedená)
je spôsobilá vyvolať také účinky, že je možné objektívne usúdiť, že úver je bezúročný. Bezúročným
môže úver byť len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť
rozsah záväzku spotrebiteľa, čo v danom prípade nenastalo. Záverečný návrh na rozhodnutie: Žalobca
v nadväznosti na uvedené podáva podľa § 365 ods. 1 písm. d, f) a h) Civilného sporového poriadku
odvolanie a žiada, aby odvolací súd z m e n i l napadnuté rozhodnutie tak, že žalobe v odvolaním
napadnutej časti vyhovie a žalovaného zaviaže k povinnosti náhrady trov konania žalobcu v celom
rozsahu.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použili
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je v napadnutej
- zamietnutej časti vecne správny.

9. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 27.12.2017 domáhal, aby súd žalovaným uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.326,75 eur spolu s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania od 2.7.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že
so žalovaným uzavrel 6.11.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500089444, na základe ktorej mu
poskytol úver vo výške 1.140,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných
splátkach vo výške 36,04 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý
v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania už pri splátke č. 1, do uplatnenia práva žalobcu podľa §
565 OZ, t.j. do okamžitej splatnosti zaplatil len sumu 186,93 eur. Žalovaný bol v omeškaní so splátkou
č. 4 o viac ako tri mesiace a žalobca si preto uplatnil právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru dňa
2.7.2015. Žalovaná suma vo výške 1.326,75 eur predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku.

10. Na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500089444, ktorú žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci podpísali v Šali dňa 5.11.2014 a žalobca v
Bratislave dňa 6.11.2014 (ďalej len ,,zmluva“) žalobca mal schváliť žalovaným revolvingový úver. Bod 5.
zmluvy obsahuje údaje o požadovanom revolvingovom úvere a bod 6. zmluvy (v zátvorke s poznámkou
nevypĺňajte) obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere, podľa ktorých informatívny údaj o
predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb)
bola 62,31 eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.140,- eur, splatnosť úveru (počet splátok)
42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 36,04 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver
+ úroky + poplatok za poskytnutie úveru) 1.627,68 eur, RPMN 26,06 %, ročná úroková sadzba 18,07
%, priemerná RPMN 44,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.140,- eur, celková čiastka pri revolvingu,
ktorú musí dlžník zaplatiť 1.627,68 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,06 %,
ročná úroková sadzba revolvingu 18,07 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, poplatok
za poskytnutie úveru/revolvingu 114,- eur.

11. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500089444
zo dňa 6.11.2014 podpísanej len zástupcom žalobcu súd zistil, že žalobca ním mal žalovaným oznámiť
údaje o schválenom úvere nasledovne: číslo zmluvy: 8500089444, schválená výška úveru: 1.140,- eur,
splatnosť úveru: 42 mesiacov, výška mesačnej splátky: 36,04 eur, z toho istina 27,14 eur, z toho úroky
8,90 eur, splátka podľa dohody o poskytnutí služby (mesačne) 26,27 eur, výška celkovej platby na úhradu
62,31 eur, poplatok za poskytnutie úveru 114,- eur, dátum splatnosti prvej splátky: 8.12.2014, dátum
splatnosti poslednej splátky úveru: 8.5.2018, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti
splátky v priebehu periódy splácania: 8, celková výška úveru: 1.140,- eur, RPMN za úver 26,06 %,



priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy: 44,06 %, schválená výška revolvingu:
1.140,- eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 1.140,- eur, výška mesačnej splátky
úveru po vykonaní revolvingu: 36,04 eur, RPMN po vykonaní revolvingu 26,06 %, úverový limit 1.140,-
eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 1.627,68
eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytnutí služby: 1.103,34 eur, ročná úroková
sadzba úveru: 18,07 %, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za
celú dobu čerpania revolvingu) 1.627,68 eur, ročná úroková sadzba revolvingu: 18,07 %, ročná úroková
sadzba úrokov z omeškania: 5,05 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ: 6.11.2014.

12. Listom ,,Oznámenia o zosplatnení“ zo dňa 21.5.2015 žalobca oznámil žalovanému v 1. rade, že ku
dňu 21.5.2015 je žalovaný v omeškaní so splátkami č. 4, 5, 6. Suma omeškaných splátok je 186,93
eur. Aktuálne omeškanie na najstaršej splátke je 74 dní. Zároveň bol žalovaný upozornený, že ak sa
dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia
tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Oznámenie o zosplatnení doručované
žalovanému v 1. rade poštou bolo žalobcovi vrátené ako neprevzaté v odbernej lehote.

13.  Podľa §9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách v znení účinnom k 6.11.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa §11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení
účinnom k 6.11.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

14. Predloženú zmluvu o revolvingovom úvere bolo treba posúdiť ako klasický úver, lebo bol žalovaným
poskytnutý úver jednorazovo a v konkrétnej výške. Pretože pre revolvingový úver je typické, že dlžníkovi
je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže aj nemusí dlžník čerpať peňažné prostriedky
až do výšky dohodnutého úverového rámca. Súd I. inštancie preto správne dospel k záveru, že
medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská
zmluva. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď je zmluvou vykazujúcou známky absolútneho obchodu,
je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a normy
obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa
Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou
Obchodného zákonníka.

15. Súd skúmal obsahové náležitosti zmluvy uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch účinného k 6.11.2014 a zistil, že neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti
úveru, čo je obsahová náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona. Konkrétny dátum splatnosti
poslednej splátky nie je v zmluve uvedený. Dátum poslednej splátky dňa 8.5.2018 obsahovalo len
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 6.11.2014, ktoré nebolo žalovanými podpísané
a vyhotovené bolo až potom, ako žalovaní podpísali návrh na uzavretie zmluvy a navyše žalobca
nepreukázal, že oznámenie bolo žalovaným doručené. Žalovaní mali podľa zmluvy zaplatiť 42 splátok,
začiatok splácania nebol v zmluve určený, nemožno preto odvodiť ani konečnú splatnosť úveru. Dátum
splatnosti poslednej splátky nemožno určiť ani odkazom na dohodnuté termíny splatnosti jednotlivých
splátok.

16. Preto súd I. inštancie po preukázaní, že bolo ako úver vyplatených 1.140,- eur, na základe tvrdenia
žalobcu, čo žalovaní nespochybnili, uhradili sumu 186,93 eur, tak zistil dlh 953,07 eur. V tejto často
preto správne súd rozhodol o jeho zaplatení a správne zamietol zvyšok uplatneného nároku žalobcu s
poukazom na ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách v znení účinnom k 6.11.2014, keď sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov, pre absenciu obsahovej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zák.

17. Žalobca využil svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a celý úver predčasne zosplatnil.
Po zosplatnení úveru žalovaní nezaplatili, súd preto odôvodnene žalobcovi priznal aj nárok na úrok z



omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 953,07 eur od prvého dňa omeškania po vyhlásení okamžitej
splatnosti, t.j. od 2.7.2015 do zaplatenia. (podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.). Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd priznal strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci: žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 44 %,
pretože celková výška uplatneného nároku bola 1.326,75 eur. Žalobca bol úspešný v časti uplatnenej
istiny 953,07 eur (72 %), žalovaní v zamietnutej časti (28 %).

18. Z týchto dôvodov preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu I. inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny vo výroku potvrdil.

19. Žalovaný majú voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že boli v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešní. Z dôvodu, že žalovaní ale preukázateľne a účelne nevynaložili žiadne výdavky v súvislosti
s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

20. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).