{"guid": "1aeac1a5-6b10-45f6-b6f0-dc0be225f729:567108ad-d04c-42ba-8a1a-e75c5112443f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8116219058.1", "spisova_znacka": "18CoP/7/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoP/7/2018 z 24. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. júna 2018, sp. zn. 18CoP/7/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8116219058.1", "identifikacne_cislo": "8116219058", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Peter Chovanko", "sudca_id": 399, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-chovanko-399", "datum_vydania": "2018-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/567108ad-d04c-42ba-8a1a-e75c5112443f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116219058.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8116219058.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8116219058.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoP/7/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116219058
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116219058.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého: F. W.,
O.. XX.XX.XXXX, bytom u matky v konaní zastúpeného opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a
rodiny P., pochádzajúceho z matky: Ľ. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. O. XX, P., zastúpenej JUDr.
Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, Floriánova 12, Prešov a otca: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.M.
X, P. v konaní o zvýšenie výživného a úpravu styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 24P/20/2016-133 zo dňa 24.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o úprave styku a trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok zo dňa 10.03.2016 pod sp. zn.
24P/289/2014 a zvýšil výživné zo strany otca na maloletého F. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 120
eur mesačne od 01.10.2016. Dlžné výživné vo výške 260 eur povolil otcovi splácať mesačnými splátkami
vo výške 20 eur. Súčasne upravil styk otca s maloletým synom tak, že prvé 3 mesiace od právoplatnosti
rozsudku je oprávnený stretávať sa s maloletým synom počas párneho týždňa cez víkend od soboty
9:00 do nedele 18:00 ; počas pracovného týždňa každý nepárny týždeň v utorok od 15:30 hod do 18:30
hod a každý párny týždeň v utorok od 15:30 do stredy 18:30 s tým, že otec si maloletého prevezme v
materskej škole a po uplynutí 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku je otec oprávnený stretávať sa
so synom každý párny týždeň od piatka od 15:30 do nedele 18:30 a počas pracovného týždňa každý
nepárny týždeň v utorok od 15:30 do 18:30 a párny týždeň v utorok od 15:30 do stredy do 18:30. Počas
letných prázdnin je oprávnený stretávať sa s maloletým synom prvý a tretí týždeň v mesiaci júl a prvý
a tretí týždeň v mesiaci august; počas vianočných a novoročných sviatkov je oprávnený stretávať sa
so synom každý nepárny rok od 25.12. do 27.12. a od 31.12. do 02.01. a v párnom roku od 23.12. do
25.12 a od 03.01. do 06.01. a počas veľkonočných sviatkov od Veľkonočnej nedele do Veľkonočného
pondelka. V prevyšujúcej časti návrh matky a otca zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že rozsudkom súdu prvej inštancie pod sp. zn. 24P/289/2014 bol
maloletý F. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné vo výške 100 eur,
počnúc dň om 01.03.2016 do budúcna. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým synom každý
týždeň vždy v utorok a štvrtok v čase od 15:30 do 18:30 a každý párny víkend v mesiaci v sobotu
od 09:00 do 19:00 a v nedeľu od 09:00 do 19:00. V tom čase bol maloletý v celodennej starostlivosti
matky a táto bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur. Otec maloletého bol
spoločníkom a konateľom spoločnosti P. Z. F..E..D.. a zároveň bol konateľom spoločnosti W.G.C.R.



F. F..E..D.. Otec k svojim majetkovým pomerom uviedol, že pôsobí v spoločnosti W. F. F..E..D.., ktorá
prevádzkuje reštauráciu V., kde príjem za minulý rok nebol ani 50 000 eur. Z uvedeného dôvodu si
musel nájsť druhú prácu ako herný dozor, kde bol jeho hrubý príjem od januára do decembra vo
výške 39 515 eur. Z daňového priznania otca za rok 2016 vyplýva jeho príjem vo výške 3 609,50 eur
ročne. Matka je zamestnaná v materskej škole s čistým mesačným príjmom 380,09 eur. Maloletý F. je
zdravým dieťaťom, ktorý navštevuje materskú školu, kde pracuje matka. Zvýšené výdavky maloletého
pozostávajú zo stravného v škôlke vo výške 25 eur, školného 18 eur, poplatku ZRPŠ polročne 20 eur,
hygienických potrieb 10 eur, výtvarných potrieb 5 eur, ako aj náklady na oblečenie a obuv spojené s
jeho nástupom do škôlky. Súčasne má zvýšené výdavky v súvislosti s nákupom dioptrických okuliarov
pre maloletého. Súd prvej inštancie zvýšil výživné zo strany otca na maloletého zo sumy 100 eur na
120 eur mesačne, pretože na strane maloletého dieťaťa došlo k zvýšeniu jeho nákladov na starostlivosť
nástupom do predškolského zariadenia, ako aj zvýšenými výdavkami na lieky a zakúpenie dioptrických
okuliarov, pričom u otca došlo k zvýšeniu jeho príjmu zamestnaním sa ako dozoru v herni. V prevyšujúcej
časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Ďalej rozšíril úpravu styku otca s maloletým synom
v zmysle záverov znaleckého posudku znalkyne P.. L. Č. pod č. XX/XXXX. Pri takejto rozšírenej úprave
styku zohľadnil výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých je zrejmé, že vzájomný vzťah medzi otcom
a matkou maloletého je veľmi konfliktný, vzájomne sa dehonestujú, pričom aj napriek tomu, že im bolo
uložené výchovné opatrenie a povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, zo
správy psychológa referátu vyplýva, že toto výchovné opatrenie je neúčinné, pretože ani jeden z rodičov
nie je k spolupráci motivovaný a nechce sa na jeho realizácii podieľať. Táto problémová komunikácia
bola zároveň znalkyňou z odboru psychológie vyhodnotená ako jediná prekážka nariadenia striedavej
osobnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom. Zo znaleckého skúmania bolo preukázané, že vzťah
maloletého syna k otcovi je pozitívny, správa s k nemu veľmi milo a vrelo a vyžaduje si jeho blízky
telesný kontakt. Je potrebné, aby sa vzťah maloletého syna s otcom postupne rozširoval a upevňoval,
nakoľko tento sa potrebuje aj s otcom identifikovať ako s mužským vzorom. Konfliktný vzťah rodičov
nemôže byť prekážkou toho, aby sa syn s otcom stretával čo najčastejšie tak, aby mohol vyrastať v
blízkosti oboch rodičov, ktorí by mali mať možnosť rovnakou mierou sa podieľať na jeho výchove a
vývine jeho osobnosti. Keďže jedinou prekážkou striedavej starostlivosti je zlý vzájomný vzťah rodičov,
bolo potrebné upraviť stretávanie sa otca so synom tak, aby boli spolu čo najčastejšie a tým bol ich
vzťah posilnený a stabilizovaný, a aby syn mal v otcovi dôveru a istotu. Súčasne súd upravil styk tak,
aby si otec dieťa preberal priamo v škôlke, nakoľko sa tak predíde zbytočným konfliktom medzi rodičmi,
ktorých svedkom je práve maloletý syn. Takéto upevnenie vzťahu medzi otcom a synom by malo v
budúcnosti smerovať k striedavej starostlivosti a k postupnému zmierneniu konfliktov medzi rodičmi,
pričom tu súd upozornil matku aj na jej neadekvátne reakcie v tom, že nedovolí sa otcovi so synom
stretávať aj za cenu toho, že zmení miesto bydliska presťahovaním sa z P., kde toto jej vyjadrenie súd
hodnotil ako konanie v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a správaním, ktoré je rodičovsky nezrelé
a potláčaním práv druhého rodiča. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie návrh otca na zverenie
maloletého syna do striedavej starostlivosti zamietol, pretože zo správy psychológa vyplýva, že uložené
výchovné opatrenie je neúčinné, nakoľko ani jeden z rodičov nemá záujem sa podieľať na jeho realizácii
a v prípade, ak otec na striedavej osobnej starostlivosti trvá, musí byť aj z jeho strany vyvinutá iniciatíva
na zlepšenie komunikácie. Vhodným riešením preto nie je jeho vulgárne vyjadrovanie sa na adresu
matky pri preberaní syna.

3. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka v časti úpravy styku
maloletého dieťaťa s otcom a žiadala tento zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo
zmeniť a upraviť styk otca s maloletým synom podľa jej návrhu. V dôvodoch odvolania uviedla, že sa
nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu o úprave styku otca s maloletým synom, ktorý len v lete roku 2017
dosiahol vek 4 rokov. Súd na uvedenú skutočnosť neprihliadol a rozkúskoval maloletému dieťaťu celý
pracovný týždeň. Zo znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia nevedia spolu efektívne komunikovať
a dohodnúť sa vo veciach maloletého syna, pričom tento je vystavovaný permanentnému stresu, čo
bráni v jeho bio-psycho-sociálnom vývoji. Podľa vyjadrenia matky je predmetný znalecký posudok plný
rozporov. Na str. 27 posudku znalkyňa uviedla, že väzba na matku je silne emočne sýtená a vníma ju
ako hlavný prameň a objekt lásky, pričom vzťah k otcovi je plný rozporov. Otca opisuje rozporuplne a
nekonzistentne, čo pravdepodobne odráža jeho pozitívnu väzbu na neho a zneisťovanie vo vzťahu k
nemu, ako aj pravdepodobne negatívne skúsenosti vo vzťahu otca k matke. Aj napriek tomu znalkyňa
uviedla v odpovedi na 6. otázku, že vzťah rodičov je konfliktný a je medzi nimi absolútna nedôvera a
sklon sa vzájomne degradovať, diskvalifikovať ako rodičov. K tomu matka uviedla, že inštitút striedavej
starostlivosti predpokladá v prvom rade toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených.



Striedavá starostlivosť by mala zabezpečiť primeraný kontakt s obidvoma rodičmi a mala by prispievať
k vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju maloletého dieťaťa. Aj v danom prípade by mal byť v
popredí záujem maloletého dieťaťa, ktoré by malo byť minimálne dostatočne emočne vyzreté a malo
by byť určite už vo veku, kedy nebude tak emočne viazané na matku. Úlohou konajúceho súdu bolo
prihliadať a nielen v celom rozsahu stotožniť sa so záverom znaleckého posudku s tým, ako znalkyňa
navrhuje aj napriek neschopnosti rodičov spolu komunikovať, upraviť styk otca s maloletým synom,
ale aj tým, či sú u oboch rodičov splnené všetky predpoklady. Súd prvej inštancie v danom prípade
nerešpektoval záver znalkyne o emočnom naviazaní maloletého syna na matku, pričom k zdravému
duševnému vývoju maloletého F. určite neprispeje neustála zmena prostredia.

4. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť s tým, že je
v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo v pravidelnom kontakte s obidvoma rodičmi a tiež je potrebné a
prospešné pre maloletého, aby bol zachovaný jeho vzťah k obom rodičom.

5. Krajský súd v Prešove preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 62-68 CMP vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

6. Podľa  čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými  zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

7. Podľa  § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

8. Ústavnoprávny základ ochrany rodiny a rodičovstva je obsiahnutý v čl. 32 Listiny základných práv a
slobôd, ktorý garantuje právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu a deťom zaisťuje rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Systematické zaradenie tohto právo do kategórie práv hospodárskych a
sociálnych sa odráža v interpretácii tohto práva, a to nielen iba ako právo rodičov a dieťaťa, aby štátna
moc nezasahovala do rodičovskej starostlivosti, ale tiež i v tom smere, aby štátna moc poskytovala
tejto starostlivosti špecifickú ochranu. Starostlivosť o dieťa a jeho výchovu predpokladá zaistenie
materiálnych a nemateriálnych podmienok tak, aby dieťa mohlo v prirodzenom rodinnom prostredí
rozvíjať všetky svoje osobné schopnosti a možnosti, ktoré vo výsledku smerujú k socializácii dieťaťa.

9. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli
tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko
č. 16969/90, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91). Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným
prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko
č. 22430/93) vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

10.  Súd pri svojom rozhodovaní o starostlivosti o maloleté deti sleduje vždy najlepší záujem maloletého
pokiaľ rodičia nie sú schopní dohody. Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa,
má bez akýchkoľvek pochybností kľúčový význam. Miera uváženia súdu závisí od povahy sporu a na
význame ďalších dotknutých záujmoch, o ktoré ide. Súdy majú v prípadoch, ak rodičia samotní, a to ani
za pomoci príslušných orgánov, k dohode nedospeli, široký priestor pre voľnú úvahu.

11.  Medzi kritériá, ktoré musia všeobecné súdy vziať na zreteľ pri rozhodovaní o zverení maloletého
dieťaťa z hľadiska nevyhnutnosti rozhodovať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa patrí existencia
pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie usilujúcou osobou, miera zachovania identity
maloletého dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby a
schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie maloletého dieťaťa do jeho starostlivosti, zaistiť jeho vývoj,
fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a napokon prianie maloletého dieťaťa
(porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 3216/13). V prípade, ak jeden z rodičov
naplňuje tieto kritériá výrazne lepšie, je spravidla v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do
starostlivosti tohto rodiča. V prípade, ak obaja rodičia napĺňajú tieto kritériá zhruba rovnakou mierou,



je potrebné vychádzať z premisy, že záujem dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch
rodičov (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 1206/09 a uznesenie  Ústavného súdu
Českej republiky vo veci I. ÚS 1554/14).

12.  Za situácie, kedy obaja rodičia sú všeobecne rovnako spôsobilí sa o svoje dieťa riadne starať, je
potrebné predovšetkým zohľadniť osobnosť dieťaťa jeho schopnosť sa vyrovnať s enormnou záťažou,
ktorou je rozpad rodiny a eventuálne nastolená striedavá osobná starostlivosť, ktorá prináša i stratu
doterajšieho zázemia a bezpečia domova. Je treba brať ohľad na citovú orientáciu dieťaťa a hodnotu
danou stálosťou výchovného prostredia a na možnosť zachovania a rozvíjania jeho citových väzieb k
blízkym osobám i v širšom okolí, k jeho priateľom a záujmom. V neposlednom rade treba vziať do úvahy,
a to predovšetkým u malých detí, ktorý z rodičov sa o dieťa doposiaľ staral, dbal o jeho citovú a rozumovú
výchovu a v podstate predstavoval pre deti ústrednú osobu, ku ktorej je citovo pripútané a ktorej dlhodobá
neprítomnosť je pre neho frustrujúca. U starších detí, ktoré sú schopné samostatne formulovať svoje
priania a predstavy o ďalšom súžití s rodičmi, je treba prihliadnuť predovšetkým k jeho prianiam, zvlášť
pokiaľ korešpondujú záverom zisteným dokazovaním a predloženým stanoviskom opatrovníka (porov.
uznesenie Ústavného sud Českej republiky vo veci IV. ÚS 106/2015).

13.  Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na záveroch znaleckého posudku ako aj vyjadreniach
kolízneho opatrovníka a s týmto sa aj odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

14.  Rodičovské práva a povinnosti majú totižto obaja rodičia (§ 28 ods. 2, veta prvá zákona o rodine).
Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní
chrániť maloleté deti, v záujme ktorých rozhodne nie je obmedzovanie kontaktu so žiadnym s jeho
rodičov. Má za to, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech maloletého dieťaťa a
preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletého F., no
predovšetkým na jeho rodičov, aby nadradili záujmy a prospech maloletého dieťaťa nad vlastné záujmy
a negatívne postoje voči sebe. V uvedenom kontexte odvolací súd poukazuje na ustanovenie Zákona o
rodine, najmä § 24 ods. 4 , podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä jeho schopností, citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi a tiež na § 30 ods. 1
zo znenia ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu na výchove dieťaťa majú obaja rodičia.

15.  Vyššie uvedené bolo potvrdené Ústavným súdom ČR v náleze zo dňa 15.03.2016 pod sp. zn. III.ÚS
2298/15, v ktorom zdôraznil, že ak súd rozhoduje o úprave styku rodiča s dieťaťom, musí zohľadniť tú
skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere,
a tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej
starostlivosti jednému z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v
takej miere, aby bola táto zásada naplnená v čo najväčšej možnej miere.

16.  Aj keď súdy konštatovali, že zatiaľ nie sú z dôvodov na strane rodičov splnené predpoklady na
realizáciu striedavej osobnej starostlivosti nevylučuje to právo otca na rozšírenie pôvodnej úpravy styku
s maloletým synom tak, aby sa ich vzájomný vzťah čo najviac prehĺbil a maloletý mal v ňom istotu a
dôveru.

17.  Skutočnosť, že vzťah medzi rodičmi je konfliktný, je medzi nimi absolútna nedôvera a obaja majú
sklon vzájomne sa degradovať a diskvalifikovať ako rodičov je zapríčinené nielen správaním otca,
ale aj samotnej odvolateľky. Samotná odvolateľka totižto nie je ochotná spolupracovať ani v záujme
maloletého, otvorene priznáva, že vzťah otca a syna nepodporuje, v jeho rodičovskej roli otca degraduje
a má sklon syna vnímať majetnícky.

18.  Keďže obaja rodičia v zmysle záverov znaleckého posudku disponujú adekvátnymi osobnostnými
predpokladmi a rozvinutými rodičovskými kompetenciami, musí aj matka akceptovať, že otec má
rodičovské práva na sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie a výživu, ako aj všestranný



vývoj maloletého dieťaťa, pokiaľ nie je vydané súdne rozhodnutie o prípadnom obmedzení rodičovských
práv u otca.

19.  Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti
ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP potvrdil.

20.  O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s ustanovením
§ 52 CMP.

21.  Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24P/20/2016", "guid": "8e88d341-0e74-4769-9593-1f8bd0fbccc5:02615f21-9cda-4657-a342-488515121fb8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}