{"guid": "1ae91d64-6b45-4f48-bc39-2552001c9d65:f5dcb550-e936-4486-b5a6-ff83b7944966", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6613208876.1", "spisova_znacka": "13Co/506/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/506/2014 z 13. 7. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. júla 2015, sp. zn. 13Co/506/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6613208876.1", "identifikacne_cislo": "6613208876", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2015-07-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/40/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 zákona č. 40/1963 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/40/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1963/paragraf-140"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/40#paragraf-140"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5dcb550-e936-4486-b5a6-ff83b7944966", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6613208876.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6613208876.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6613208876.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/506/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613208876
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6613208876.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci
žalobcov 1/ I. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX G., štátny občan Slovenskej
republiky, zastúpený Mgr. Viktória Hellenbart, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom M. Rázusa č.
23, 984 01 Lučenec, 2/ Q.. N. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. I XXX/XX, XXX XX L., štátny občan
Slovenskej republiky, Lučenec, zastúpený Mgr. Viktória Hellenbart, advokátka, Advokátska kancelária
so sídlom M. Rázusa č. 23, 984 01 Lučenec proti žalovanému LC MAX, s. r. o., Ružová dolina 6, 821
08 Bratislava, IČO: 45 345 945, zastúpený JUDr. Vladimír Mikuš, advokát, Advokátska kancelária so
sídlom V. P. Tótha 17, 960 01 Zvolen, v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 12. 05. 2010,
o odvolaní žalobcu 1/ a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 14C/44/2013-158 zo
dňa 04. 02. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím prvostupňový súd návrh o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 12. 05.
2010 zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ podali                        žalobu
o určenie,  že kúpna zmluva zo dňa 12.05.2010 uzatvorená medzi Poľnohospodárskym družstvom
Timrava Polichno „v likvidácii“ so sídlom Polichno, 985 13, IČO: 30226953 ako predávajúcim  a LC MAX
s.r.o. ako kupujúci, v časti týkajúcej sa odpredaja konkrétnych  nehnuteľností  je neplatná.

Žalobcovia si u žalovaného riadne najprv uplatnil práva z porušeného predkupného práva, na ktoré
podanie však žalovaný do dňa podania žaloby nereagovala,  neskôr sa dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy
číslo správneho konania V987/10 z 12.05.2010 z dôvodov porušenia jeho zákonného predkupného
práva jednostranným právnym úkonom, z ktorého dôvodu považuje túto kúpnu zmluvu za neplatnú podľa
§ 40a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že druhá zmluvná strana Poľnohospodárske družstvo
Timrava v Polichne  „v likvidácii“ bola  z obchodného registra    vymazaná, nebol predávajúceho   označiť
za účastníka súdneho sporu, ani sa u nej dovolať neplatnosti právneho úkonu.

Na pojednávaní žalobcovia 1/ a 2/ zdôraznili, že sa spor snažili vyriešiť mimosúdne, avšak žalovaný
reagoval tak, že spoluvlastnícke podiely previedol na ďalšiu osobu, preto majú právny záujem na tom,



aby súd                 v tejto právnej veci rozhodol podľa § 80 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku.
Naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu majú aj z toho dôvodu,
že keď súd vyrieši otázku, či je zmluva neplatná, budú sa môcť žalobcovia 1/ a 2/ domáhať náhrady
škody za porušenú povinnosť správcom konkurznej podstaty - ponúknuť podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosť na kúpu pred uzavretím kúpnej zmluvy.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že správca konkurznej
podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Timrava v Polichne „v likvidácii“ so sídlom v Polichne
JUDr. Miloš Levrinc, PhD. postupoval v tejto veci s potrebnou odbornou starostlivosťou, v súlade so
Zákonom  o konkurze a vyrovnaní. Žalobu považujú za nedôvodnú a pred uzavretím kúpnej zmluvy
správca konkurznej podstaty ponúkol nehnuteľnosti na predaj ostatným podielovým spoluvlastníkom.
Navrhol pripojiť spis Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 47-24K-64-98-68.

Dokazovanie súd vykonal výsluchom žalobcu 1/, prečítaním kúpnej zmluvy V987/10 z 12.05.2010,
pripojeným spisom Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor spisová značka V987/10, kúpnej
zmluvy                      č. V1974/12 zo dňa 03.09.2012, V1518/12 zo dňa 16.07.2012, kúpnej zmluvy č.
V1567/12 zo dňa 12.07.2012, kúpnej zmluvy č. V987/10 zo dňa 19.05.2010, listom vlastníctva č. 310
pre katastrálne územie a obec I., listom vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie a obec I., výpisu
z obchodného registra Poľnohospodárskeho družstva Timrava  Polichno „v likvidácii“, listom zo dňa
21.01.2013: „Uplatnenie nároku z porušenia predkupného práva“, listom zo dňa 06.05.2013: „Dovolanie
sa neplatnosti kúpnej zmluvy, výpisom  z obchodného registra Poľnohospodárskeho družstva Timrava
Polichno „v likvidácii“, na základe čoho bol zistený nasledovný skutkový stav.

Z pripojeného spisu Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor č. V987/10 bolo preukázané, že medzi
predávajúcim Poľnohospodárskym družstvom Timrava Polichno „v likvidácii“ so sídlom Polichno, IČO:
30226953 správcom konkurznej podstaty JUDr. Milošom Levrincom PhD. a kupujúcim - žalovaným
bola spísaná dňa 12.05.2010 kúpna zmluva, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, v spoluvlastníctve
žalobcov.

Z výpisu z obchodného registra Poľnohospodárskeho družstva Timrava v Polichne „v likvidácii“ bolo
preukázané, že predávajúci bol z obchodného registra vymazaný, takže podľa § 254 ods. 1 Obchodného
zákonníka zanikol.

Podľa § 80 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku žalobou na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba                               v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu,
ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.



Podľa § 140 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je vecná legitimácia (aktívna či pasívna), to jest
hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku. Ďalším predpokladom je
existencia naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem je nevyhnutým predpokladom
úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem, respektíve jeho existencia či neexistencia
v konkrétnom prípade, je procesným predpokladom prípadnej úspešnosti či neúspešnosti určovacej
žaloby. Potrebné je zdôrazniť, že vecná legitimácia ako aj naliehavý právny záujem na strane žalobcov
musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Účastníkmi konania musia byť všetci účastníci právneho úkonu. Súd nemôže vyhovieť žalobe o
určenie neplatnosti relatívne neplatného právneho úkonu, pokiaľ osoba dotknutá týmto úkonom nepodá
žalobu proti všetkým účastníkom kúpnej zmluvy. Účastníkmi právneho úkonu kúpnej zmluvy zo dňa
12. 05. 2010 boli predávajúci správca JUDr. Miloš Levrinc, PhD., Kozáčeka 13E, Zvolen, úpadcu
Poľnohospodárskeho družstva Timrava v Polichne „v likvidácii“, so sídlom Polichno, IČO: 30226953 a
kupujúci bol LC MAX s.r.o., so sídlom Lupoč 91. Predávajúci Poľnohospodárske družstvo Timrava v
Polichne „v likvidácii“ so sídlom Polichno,            985 13 bolo vymazané z obchodného registra, ktorá
skutočnosť bola preukázané prečítaním výpisu                               z obchodného registra. Určovacia žaloba
nemôže byť úspešná z dôvodu vecnej legitimácie, t. j. že neboli účastníkmi konania alebo nemohli byť
účastníkmi konania všetci účastníci právneho úkonu - kúpnej zmluvy.

O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné uvažovať iba v prípade, ak bude výrok
súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo
logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty. Tak tomu môže byť zásadne iba vtedy,
ak všetky tieto subjekty budú aj účastníkmi príslušného súdneho konania, keďže výrok právoplatného
rozsudku, ak nejde                        o rozsudok o osobnom stave, je záväzný (§ 159 ods. 2 O. s.
p.) iba pre účastníkov konania. Z toho vyplýva, že žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá
smeruje proti jednému účastníkovi kúpnej zmluvy - kupujúcemu, ktorý naviac v čase rozhodovania súdu
nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník nehnuteľností, ktoré boli predmetom predaja a kúpy
zmluvou zo dňa 12. 05. 2010, nie je z týchto záverov úspešný argument na preukázanie naliehavého
právneho záujmu.

Žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy z toho
dôvodu, že účastníkmi konania nemohli byť obidve zmluvné strany  a z toho dôvodu, že žalovaný
previedol nehnuteľnosti na inú právnickú osobu, ktorá nie je účastníkom tohto konania na strane
žalovaných.  Žaloba                   o určenie neplatnosti právneho úkonu v tejto právnej veci nie je
prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcov 1/ a 2/ skôr ako toto
jeho postavenie bolo porušené, keďže určovacia žaloba má zásadne poskytovať preventívnu ochranu.
V momente keď je právo žalobcov porušené, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a žalobcovia nemôžu
mať žiadny právny záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. Žalobcovia môžu mať v
tomto prípade záujem len na odstránení následkov porušenia práva, teda na plnení.

Súd sa postavil na to stanovisko, že žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 12. 05. 2010 podľa § 80 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku.
Preukázanie naliehavého právneho záujmu je podmienkou úspechu v tomto konaní.

Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, XXX, obec I., katastrálne územie I. boli prevedené
na ďalšiu právnickú osobu, ktorá nie je účastníkom konania, takže žalobcovia 1/, 2/ ani v prípade



úspechu žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 12. 05. 2010 by nedosiahli zmenu vlastníctva
v katastri nehnuteľností.

Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol, tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku, takže bolo vylúčené,
aby sa zároveň zaoberal vecou samou, teda či boli splnené podmienky hmotného práva vyplývajúce
z ustanovenia § 139 ods. 1, § 140 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Pretože žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie neplatnosti
právneho úkonu, súd žalobu zamietol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom
alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov
konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania
nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Žalovaný bol v konaní úspešný, uplatnil si trovy konania,
avšak súd sa postavil na to stanovisko, že  trovy konania si bude znášať sám. Žalovaný kúpnou zmluvou
zo dňa 21. 06. 2013 previedol nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, XXX, okrem ďalších
nehnuteľností na ďalšiu právnickú osobu za kúpnu cenu 300.000,- Eur, pričom kúpna cena v kúpnej
zmluve zo dňa 12. 05. 2010 bola dohodnutá  na  28.000,- Eur. Žalovaný vedel, že podieloví spoluvlastníci
sa dovolávajú  toho, že  žalovaný nerešpektoval ich predkupné právo a ďalej pred ukončením sporu s
nehnuteľnosťami nakladal.

Žalobca 1/ podal v zákonnej lehote v súlade s § 204 OSP voči výroku rozhodnutia, ktorým súd zamietol
návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 12. 05. 2010 odvolanie, a žiadal rozhodnutie súdu
zmeniť tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie                a zaviaže žalovaného k náhrade trov konania,
resp. zruší rozhodnutie a vráti vec na opätovné rozhodnutie a to z dôvodu, že okresný súd nedostatočne
zistil vo veci skutkový stav - nezaoberal sa tým, že došlo k výmazu predávajúceho z obchodného registra.
Správca konkurznej podstaty, aj keď funkciu správcu už nevykonáva, stále existuje a mohol byť súdom
vypočutý, vo veci neboli vypočutí ani ďalší svedkovia - spoluvlastníci, nebola vypočutá ani manželka
žalobcu, ktorá sa vecou zaoberala a vedela by poskytnúť bližšie informácie o tom, ako dochádzalo k
porušeniu predkupného práva a ako boli odmietnuté oprávnené požiadavky spoluvlastníkov.

Žalobca 1/ uviedol, že okolnosť zaradenia pôdy do konkurznej podstaty a jej následný predaj boli
uskutočnené tak rýchlo, že ani formálne nebola zachovaná dvojmesačná lehota, aby sa po oficiálnom
zverejnení predaja mohli podieloví spoluvlastníci o podiel uchádzať, bola účelová, ako tomu nasvedčuje
aj rozdiel v kúpnych cenách, za ktoré nehnuteľnosť odkúpil žalovaný a za akú cenu tieto následne
odpredal tretej osobe.

Žalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie veci, t.j.  skutočnosti,  že neexistuje naliehavý právny
záujem na určení. Zánik jednej zo zmluvných strán kúpnej zmluvy nemá právny následok odpadnutia
dôvodov neplatnosti právneho úkonu. Povinnosť dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, v prípade
zániku jedného z účastníkov bez právneho nástupcu je nutné považovať za splnenú dovolaním sa u
účastníkov, u ktorých to reálne možné je. Zánik jedného účastníka právneho úkonu, nemôže mať za
následok stratu práva dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, pokiaľ na dovolanie neplatnosti právneho
úkonu sú dané zákonné dôvody.

Nesprávny je aj názor súdu, že účastníkom súdneho konania o vyslovenie neplatnosti právneho
úkonu má byť nový vlastník nehnuteľnosti, nakoľko tento nebol účastníkom napádaného právneho
úkonu, tým bol žalovaný a nie je ani právnym nástupcom predávajúceho. Naliehavý právny záujem na
vyslovení neplatnosti právneho úkonu nemusí spočívať len v tom, že sa má dosiahnuť zápis do katastra
nehnuteľností, ale môže smerovať aj k vymoženiu iného práva, napr. práva na náhradu škody, čo bez
výroku súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy navrhovateľovi nevznikne. Nie je možné teda konštatovať, že



žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu nie je prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnutie ochrany
navrhovateľa, ako ani s názorom, že určovacia žaloba poskytuje preventívnu ochranu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že žalobca bližšie neuviedol aké konkrétne záujmy
konaním sleduje.

Žalovaný v súlade s § 204 ods. 1 OSP podal odvolanie voči rozhodnutiu v časti náhrady trov konania.
Uviedol, že rozhodnutie súdu, ktorým mu nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie §
150 ods. 1 OSP nemá oporu v tomto ustanovení, pretože na strane žalobcov nejde o žiadne výnimočné
okolnosti a dôvody osobitného zreteľa. Nejde u nich ani o sociálny aspekt, pretože s ohľadom na ich
majetkové pomery nemôžu tvrdiť ani netvrdili, že nie sú schopní nahradiť trovy konania, ktoré sami
zavinili. Konaním sledovali de facto zištné ciele, pričom od počiatku bolo zrejmé, že v tomto konaní
nemôžu byť úspešní. Žalovaný na tento stav upozornil, čo je zrejmé už z jeho písomného vyjadrenia.
Žalobcovia tiež boli riadne zastúpení na základe plnej moci advokátkou, čo je v neprospech záverov
súdu o dôvodoch hodných osobitného zreteľa. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie vo výroku o trovách konania tak, že zaviaže žalobcov                      na náhradu
trov prvostupňového a odvolacieho konania spoločne a nerozdielne v celkovej výške 2766,54 € podľa
vyčíslenia.

Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného voči trovám konania nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a podľa § 219 ods. 1 OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdil, ako vo výroku vecne správne.

Zo spisu prvostupňového súdu odvolací súd zistil, že žalobcovia si uplatnili nárok, ktorým žiadali určiť,
že kúpna zmluva zo dňa 12. 05. 2010 uzatvorená medzi Poľnohospodárskych družstvom Timrava v
Polichne „v likvidácii“ so sídlom Polichno, IČO: 30 226 953 pri právnom úkone zastúpené správcom
konkurznej podstaty JUDr. Milošom Levrincom, PhD.; ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim,
v časti týkajúcej sa odpredaja nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 310 pre katastrálne
územie a Obec I. na liste vlastníctva č. XXX, je neplatná. Žalobcovia sa domáhali nároku z dôvodu
porušenia ustanovení § 140 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka, nakoľko pri predaji predmetných
nehnuteľností, ktorých sú spoluvlastníci bolo porušené ich predkupné právo.

V konaní, aj medzi účastníkmi bolo nesporné, že žalobcovia boli a  sú spoluvlastníkmi nehnuteľností,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa dovolávajú, že tieto nehnuteľnosti nadobudol
žalovaný. A tiež bolo medzi účastníkmi nesporné, že v čase rozhodnutia prvostupňového súdu žalovaný
už nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko podiel na nehnuteľnostiach predal. Tiež bolo v
konaní zistené, že pôvodný spoluvlastník  - predávajúci Poľnohospodárske družstvo Timrava v Polichne
bol vymazaný z obchodného registra, a teda stratil subjektivitu.

Žalobca 1/ napadol rozhodnutie odvolaním z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, tiež  z
dôvodu  nedostatočne zisteného skutkového stavu vo veci, nakoľko neboli vypočutí svedkovia.

Žalobca 1/ trval na tom, že naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti právneho úkonu preukázal,
nakoľko tento nemusí spočívať len v tom, že sa má dosiahnuť zápis v katastri, ale môže smerovať
aj k vymoženiu iného práva, napr. práva na náhradu škody.   Na pojednávaní dňa 14. 01. 2014
žalobca uviedol, že naliehavý právny záujem vidí v možnosti domáhať sa náhrady škody z porušenia
práva spoluvlastníka pri predaji nehnuteľnosti, konkrétne zo strany správcu konkurznej podstaty JUDr.
Miloša Levrinca, PhD.  Súčasne pre žalobcov vyslovenie neplatnosti predmetného právneho úkonu, za
podmienok, za ktorých k nemu došlo je aj určitou satisfakciou voči ľuďom, ktorí ako právnici zneužívali
svoje vzdelanie a informácie na vlastné obohatenie.



V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o
osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení
rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti,
ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Správne teda prvostupňový súd zisťoval, či existuje naliehavý právny záujem žalobcov na určovacom
petite. Pri porušení predkupného práva spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§
140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z
predkupného práva, na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy
o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí
v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu,
pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať
voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového
spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok,
za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie,
má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený
prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci
zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.), c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné
právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému
spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí.

Vo veci  sa  odvolateľ  žalobou domáhal vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo
spoluvlastníka na tretiu osobu. Žalobca však nesleduje cieľ, aby došlo k navráteniu do pôvodného stavu,
ani iný nárok v súvislosti s nárokmi   vyplývajúcimi mu z predkupného práva, tak ako je uvedené vyššie.

Určovacia žaloba (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je spravidla
poskytnúť ochranu právam žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva [určovacia
žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené
a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.)]. V prípade možnosti žalovať
priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži
potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych
sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu
alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p., však neplatí
vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý
právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu
žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto
žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným
určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o
prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne
vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Nejde tu o samotnú určovaciu žalobu, ale o
to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza.

Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní
domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o
(ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia
žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len
zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny
záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný
podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý
právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.
Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva,
zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.



Aj naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu bolo potrebné skúmať so
zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým ale so zreteľom na cieľ sledovaný podaním
určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia.

V danej veci otázka osvedčenia naliehavého právneho záujmu žalobcov úzko súvisí s problematikou
predkupného práva,  žalobcovia  v súvislosti s preukazovaním naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení argumentovali, že naliehavý právny záujem vidia v možnosti domáhať sa
náhrady škody z porušenia práva spoluvlastníka pri predaji nehnuteľnosti, konkrétne zo strany správcu
konkurznej podstaty JUDr. Miloša Levrinca, PhD.  Súčasne pre žalobcov ako uviedli vyslovenie
neplatnosti predmetného právneho úkonu, za podmienok, za ktorých k nemu došlo je aj určitou
satisfakciou voči ľuďom, ktorí ako právnici zneužívali svoje vzdelanie a informácie na vlastné obohatenie.

Správne uviedol prvostupňový súd, že výrok právoplatného rozsudku, ak nejde                        o
rozsudok o osobnom stave, je záväzný (§ 159 ods. 2 O. s. p.) iba pre účastníkov konania, teda nie je
záväzný pre tretie osoby.

Za daného stavu odvolací súd považuje za správny právny záver prvostupňového súdu, že žalobcovia
nemôžu mať v tomto konkrétnom prípade naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy.
Daná určovacia žaloba nie je prípustným prostriedkom ochrany ich vlastníckeho práva, keďže podľa
ich vyjadrení v priebehu konania ako i v odvolaní žalobcu 1/, nie je ich cieľom (nesledujú) navrátenie
do predošlého stavu, t.j. aby predávajúci, ktorý porušil ich predkupné právo, bol spoluvlastníkom
nehnuteľností (čo ani nie je možné keďže zanikol), ale konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia,
ktorým bude vyslovená neplatnosť kúpnej zmluvy má byť dosiahnuť  možnosť žalobcu  domáhať sa
náhrady škody (a to v inom konaní, voči osobe, ktorá nie je účastníkom tohto konania), a dosiahnuť
určitú  satisfakciu.

O splnení podmienok naliehavého právneho záujmu je možné uvažovať iba v prípade, ak bude výrok
súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo
logicky predpokladá, že bude záväzný    pre všetky jeho subjekty. Teda, určenie má zmysel len vtedy,
keď má záväznosť pre určité subjekty. Tak, ako uviedol okresný súd v danom prípade predávajúci už
neexistuje, čiže nie je spôsobilý mať práva a povinnosti, výsledok konania nebude mať pre neho žiadne
účinky rovnako ani žalovaný už nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pre aktuálneho vlastníka
rozhodnutie nebude mať tiež záväzné účinky.

Pokiaľ ide o právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle
ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, (ako je to uplatnené v tomto konaní) sa považuje za platný,
pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa
neplatnosti nedovolá.   Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny
úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného
právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Relatívnej neplatnosti sa treba
dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému
účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania
sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu
a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon preto,
aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa
tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i vzájomnou žalobou alebo námietkou v rámci obrany alebo pod.
Otázku relatívnej neplatnosti je možné v Občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú.
Vzhľadom na uvedené ani cieľ sledovaný žalobcom - ako uvádza možnosť domáhať sa náhrady škody
z porušenia práva zo strany správcu konkurznej podstaty JUDr. Miloša Levrinca, PhD.  nie je takým
konaním, pre ktoré by rozhodnutie v tomto konaní bolo určujúce a záväzné, a čo by sa nemohlo riešiť
v rámci konania o náhradu škody. Tiež pokiaľ ide o dosiahnutie určitej satisfakcie ako uviedol žalobca
voči ľuďom, ktorí ako právnici zneužívali svoje vzdelanie a  informácie na vlastné obohatenie, nie je
riešením a preukázaním naliehavého právneho záujmu, nakoľko žalobca musí sledovať určitý cieľ, ktorý
zodpovedá ochrane daného konkrétneho práva, a to spôsobom ako je ho možné chrániť podľa zákona.



Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní  žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem námietka žalobcu
v odvolaní, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav je neopodstatnená.  V prípade, že súd
zistil, že nie je naliehavý právny záujem na určovacom petite, nebolo ďalej potrebné zisťovať iný skutkový
stav, a to bližšie informácie ako dochádzalo k porušeniu predkupného práva, takéto dokazovanie by
bolo  nadbytočné.

Zo všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov odvolací súd, dospel  k záveru, že  žalobcom 1/ napadnutý
výrok rozsudku nespočíva na nesprávnom právom posúdení otázky naliehavého právneho záujmu, a
pre rozhodnutie bol skutkový stav zistený dostatočne, preto odvolací súd rozhodnutie prvostupňového
súdu potvrdil.

Odvolací súd tiež preskúmal napadnutý výrok o trovách konania, ktorý napadol žalovaný odvolaním
a  žiadal rozhodnutie zmeniť a priznať mu náhradu trov konania, nakoľko neexistujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by mu nemali byť trovy konania priznané.

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Žalovaný bol v konaní úspešný, uplatnil si trovy konania, avšak prvostupňový  súd sa postavil na to
stanovisko, že  trovy konania si bude znášať sám, z dôvodu, že  žalovaný kúpnou zmluvou zo dňa 21.
06. 2013 previedol nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX.XXX,-, XXX.XXX,- okrem ďalších
nehnuteľností na ďalšiu právnickú osobu za kúpnu cenu 300.000,- Eur, pričom kúpna cena v kúpnej
zmluve zo dňa 12. 05. 2010 bola dohodnutá  na  28.000,- Eur. Žalovaný vedel, že podieloví spoluvlastníci
sa dovolávajú  toho, že  žalovaný nerešpektoval ich predkupné právo a ďalej pred ukončením sporu s
nehnuteľnosťami nakladal.

Aplikácia  ustanovenia § 150 ods.1 OSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania. Zo súdnej praxe, vyplýva, že pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa
sa prihliada aj na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen
toho, ktorého by podľa všeobecného ustanovenia zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj
toho, ktorého majetková sféra by použitím tohto ustanovenia bola dotknutá. Ide o prípady existencie
zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Nepriznanie náhrady trov
konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií
je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby
neodporovalo dobrým mravom.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa  je zrejmé, že posudzoval výnimočnosť prípadu, dôvody
hodné osobitného zreteľa, pričom zohľadnil, že konanie žalovaného  spočívajúce v tom, že   žalovaný
kúpnou zmluvou zo dňa 21. 06. 2013 previedol nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX.XXX,-
XX.XXX,-okrem ďalších nehnuteľností na ďalšiu právnickú osobu za kúpnu cenu 300.000,- Eur, pričom
kúpna cena v kúpnej zmluve zo dňa 12. 05. 2010 bola dohodnutá  na  28.000,- Eur. Žalovaný vedel, že
podieloví spoluvlastníci sa dovolávajú  toho, že  žalovaný nerešpektoval ich predkupné právo a ďalej
pred ukončením sporu s nehnuteľnosťami nakladal. Žalovaný teda nepostupoval štandartne.  Odvolací
súd má za to, že vzhľadom na správanie žalovaného pri prevodoch pozemkov (nerešpektovanie
predkupného práva, prevod nehnuteľností, nereagovanie na výzvu na odkúpenie podielu za podmienok,
za akých nadobudol podiel) ide o naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa a možno od neho
spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď aj mal v konaní úspech.
Skutočnosť tvrdenú žalovaným,  že žabcom ide o zištné ciele, keďže poukazujú na škodu, ktorá im  mala
vzniknúť ich konaním (čl. 181 spisu) odvolací súd nepovažoval za rozhodujúcu, nakoľko ak existuje
nárok na náhradu škody nemožno ho kvalifikovať ako  zištnosť.



O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ustanovenie § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 OSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd
mu však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v súlade  s § 150 ods. 1 OSP z rovnakých dôvodov
ako je uvedené vyššie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/44/2013", "guid": "92e7511b-e984-4a12-8333-bdb1935a3f44:40d5f02f-a193-46a0-bbb8-3f86ef8372ca", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}