Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/59/2017 z 30. 5. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 30. mája 2019, sp. zn. 3S/59/2017, ECLI:SK:KSPO:2019:8017200806.5 Krajský súd Prešov | 3S/59/2017 | ECLI:SK:KSPO:2019:8017200806.5 | 2019-05-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d05e138-80a4-47c1-bdae-b3ff736cc19c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8017200806.5 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/59/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200806
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8017200806.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej
a členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci žalobkyne Q.. Z.
V., bytom W., M. č. XX, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné
prostredie, Námestie mieru č. 3, za účasti 1. Občianskeho združenia Nádej pre Sad Janka Kráľa, ul.
Godrova 3/b, Bratislava, 2. Občianskeho združenia Združenie domových samospráv, P.O.BOX 218,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 5. októbra 2017 číslo: OU-PO-
OSZP3-2017/016920-02 Sa v spojení s rozhodnutím Mesta Prešov, odbor dopravy, životného prostredia
a komunálnych služieb zo dňa 5. januára 2017 číslo: OD a ŽP/15570/4/2016/Ba na základe všeobecnej
správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 5. októbra 2017 číslo: OU-PO-OSZP3-2017/016920-02 Sa
v spojení s rozhodnutím Mesta Prešov, odbor dopravy, životného prostredia a komunálnych služieb zo
dňa 5. januára 2017 číslo: OD a ŽP/15570/4/2016/Ba a v r a c i a vec Mestu Prešov, odbor dopravy,
životného prostredia a komunálnych služieb na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o ich
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

P r i z n á v a ďalším účastníkom konania voči žalovanému právo iba na náhradu tých trov, ktoré im vznikli
v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil s tým, že o ich výške rozhodne správny
súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 5.10.2017 č. OU-PO-OSZP3-2017/016920-02 Sa rozhodol
žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Mesta Prešov, odbor
dopravy, životného prostredia a komunálnych služieb zo dňa 5.1.2017 č. OD a ŽP/15570/4/2016/Ba
(ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým, bol vydaný nesúhlas pre žalobkyňu
na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len zákon
OPaK), tak že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok)
odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Vo výroku uviedol, že
dreviny sa nachádzajú na parcele č. KN-C2820/1 v kat. úz. Nižná Šebastová, druh pozemku podľa GP
č. 11/2016 je vedený ako ovocný sad vo vlastníctve žalobkyne 1/2.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že preskúmal v plnom rozsahu
prvostupňové rozhodnutie, oboznámil sa so spisovým materiálom a zistil, že žiadosťou zo dňa 19.9.2016



žalobkyňa požiadala o výrub troch kusov drevín - borovica lesná - Pinus sylvestris L (obvody kmeňov
sú trikrát po 86 cm merané 130 cm nad zemou). Oznámenie o začatí konania bolo vedené pod sp.
zn. ODŽP a KS/15570/2/2016 zo dňa 10.10.2016, kde termín zverejnenia žiadosti na internete bol od
12.10.2016 do 19.10.2016. Do konania sa nahlásili Občianske združenie Nádej pre Sad Janka Kráľa
v zastúpení K. M. a Združenie domových samospráv v zastúpení V. B.. Miestne konanie, zisťovanie
a šetrenie tejto žiadosti bolo za účasti povoľujúceho orgánu ochrany prírody, t.j. Mesta Prešov a
zástupcov ŠOP SR, Regionálneho strediska Prešov v zastúpení T.. W. S., ktoré sa konalo dňa 1.12.2016.
Žalobkyňa sa písomne z objektívnych pracovných dôvodov ospravedlnila z neúčasti na tomto konaní.
Ďalší účastníci (OZ Sad Janka Kráľa a OZ Združenie domových samospráv) sa do konania síce prihlásili,
ale napokon sa z neúčasti ospravedlnili. Svoje písomne stanovisko k predmetnej žiadosti zaslali osobitne
písomne ako odborné stanovisko k predloženým podkladom a samotnej žiadosti o výrub drevín, ktorú
podala žalobkyňa. Z miestneho konania bola spísaná zápisnica, kde sú uvedené aj záväzné vyjadrenie
účastníkov konania (§ 22 správneho poriadku). Prítomní na konaní ako aj obdržané stanoviska od
oboch občianskych združení boli jednoznačne proti výrubu týchto stromov. Svoje dôvody za ponechanie
týchto drevín komentovali tým, že neboli objektívne zistené opodstatnené dôvody nutnosti výrubu. V
tomto prípade vo všeobecnosti sa preferuje údržba a starostlivosť o stromy pred ich úplným vyrúbaním.
Žalobkyňa ako žiadateľka v žiadosti uviedla, že sa jedná o cca 25 ročné stromy, z ktorých opadá na
chodník ihličie a šišky, ktoré sú nebezpečné pre peších občanov (chodník nedostatočne udržiavaný)
ako aj to, že stromy rastú pod elektrickým vedením. V tejto časti chybuje odborné vyjadrenie správcu
elektrického vedenia, ktoré by z pohľadu prevádzkovania vzdušného NN vedenia potvrdil daný stav a
potreby riešenia výrubu. Odvolací orgán pri preskúmavaní tohto odvolania nezistil také dôvody, pre ktoré
by bolo možné tento nesúhlas zrušiť. Vychádzal aj z toho, že všetci kompetentní súhlasili jednoznačne
s tým, aby nebol vydaný súhlas a aby stromy ostali naďalej rásť s potrebou prípadnej údržby do koruny
podľa potreby napr. vo vzťahu k elektrickému vedeniu v tomto úseku. Zástupca a garant na ochranu
prírody ŠOP SR, RCOP Prešov T.. S. W. v písomnom záväznom vyjadrení neodporúčal vydať súhlas
na výrub drevín tak, ako bola podaná žiadosť.

3. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia postupoval
podľa § 17 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. , ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny.
Uvedeným nesúhlasom hájil celospoločenské záujmy a poslanie drevín pre potrebu kvalitného života
ľudí využívajúcich celospoločenský význam a funkciu stromov. Bral do úvahy aj stanoviská ostatných
účastníkov konania. Ihličie a opadané šišky nemôžu byť dôvodom na to, aby sa stromy vyrúbali. Z
uvedených dôvodov odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

II.

4. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v
spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Namietala, že rozhodnutia žalovaného aj
prvostupňového správneho orgánu sú nezákonné, lebo vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom
spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci a v konaní správneho orgánu
bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

5. V žalobe citovala § 47 ods. 3, ods. 4 písm. a/ zákona OPaK, § 43 ods. 15 zákona č. 251/2012 Z.z.
o energetike a § 17 ods. 11 vyhlášky č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a
krajiny (ďalej len vyhláška č. 24/2003 Z.z.).

6. Uviedla, že písomnou žiadosťou zo dňa 19.09.2016 podanou formou tlačiva vyžadovaného Mestom
Prešov ako prvostupňovým orgánom vo veci ochrany prírody požiadala o súhlas s výrubom drevín - 3 ks
borovice lesnej, ktoré rastú na parcele č. KN C 2820/1 v k. ú. Nižná Šebastová. K žiadosti bol priložený
súhlas druhého vlastníka nehnuteľnosti, ako aj geometrický plán č. l1/2016 s konkrétnym označením
polohy stromov 3 ks borovice lesnej formou krížikov. Označenie stromov poukazovalo na polohu stromov
pri hranici pozemku, t.j. nachádzali sa cca 0,5 m v blízkosti chodníka, pod ktorým sa nachádza potrubie
verejného vodovodu a zároveň aj plynové potrubie.

7. Žiadosť odôvodnila nielen značným opadom šišiek a ihličia, ktoré znemožňovali pohyb po chodníku a
boli nebezpečenstvom pre osoby používajúce chodník, ale poukázala aj na to, že stromy sa nachádzajú v
ochrannom pásme podľa zákona o energetike, ako aj podľa zákona o verejných vodovodoch a verejných



kanalizáciách, konáre stromov zasahujú do stĺpov s elektrickým vedením, ktoré sú pravidelne spiľované
zo strany elektrikárov.

8. Rozhodnutím Mesta Prešov bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o výrub drevín - 3 ks borovice lesnej,
ktoré rastú na parcele č. KN C XXXX/X v k. ú. N. M.. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa
odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Mesta
Prešov.

9. Ani napadnuté rozhodnutie žalovaného, ani prvostupňové rozhodnutie Mesta Prešov, sa okrem
konštatácie dobrého zdravotného stavu drevín nezaoberajú ďalšími dôvodmi žiadosti ako sú ohrozenie
zdravia osôb a skutočnosťou, že sa dreviny nachádzajú v ochrannom pásme elektrizačnej a plynovej
sústavy, ako aj podľa zákona č. 442/2002 Z. z., pritom žalovanému ako orgánu štátnej správy vo veci
ochrany prírody a krajiny vo veci oprávnenosti výrubu vyplývajúceho z osobitných predpisov, vo vzťahu
ku ktorému má byť oznamovacia povinnosť vo veci i výrubu drevín plnená musela byť táto skutočnosť
všeobecne známa. Na splnenie oznamovacej povinnosti žalobkyňa poukazovala už v odvolaní proti
rozhodnutiu prvostupňového orgánu.

10. Žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia cituje zákonné ustanovenie § 59 zákona o správnom
konaní, ale nevyvodil z neho pre svoj postup v odvolacom konaní žiadny záver. Nepreskúmal napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu a neodstránil zistené nedostatky.

11. Ďalej žalobkyňa citovala § 34 ods. 3,4 Správneho poriadku, poukázala na § 47 ods. 4 písm. e/, ods.
7 zákona OPaK a uviedla, že podľa § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní, správne orgány sú povinné
postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje
práva a záujmy účinne obhajovať, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
Účastníkom konania musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych
predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

12. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatuje, že ku skutočnosti, že sa stromy nachádzajú pod
elektrickým vedením citujem: “ chybuje odborné vyjadrenie správcu elektrického vedenia, ktoré by
z pohľadu prevádzkovania vzdušného NN vedenia potvrdilo daný stav potreby riešenia výrubu. “ V
tejto súvislosti žalobkyňa namietala, že skutočnosť elektrického vedenia v blízkosti stromov uviedla v
samotnej žiadosti, ktorá mala formu predtlače, zároveň predložila geometrický plán, kde presne označila
polohu stromov. Prvostupňový orgán má k dispozícii územný plán Mesta Prešov a všetky údaje o
plynovej a elektrizačnej sieti, nebolo preto povinnosťou žalobkyne tieto podklady zaobstarávať, na ich
predloženie nebola ani vyzvaná.

13. Potrebné podklady si bol povinný zaobstarať prvostupňový správny orgán a žalovaný sám z úradnej
povinnosti.

14. Naopak žalobkyňa bola vyzvaná ešte v prvostupňovom konaní upovedomením zaslaným pod č.s.
ODŽPaKS/15570/3/2016/Ba zo dňa 24.10.2016 na predloženie citujem: „ rozhodnutia zo zisťovacieho
konania, resp. metodické usmernenie Ministerstva životného prostredia SR, ak nie je dôvodom výrubu
zlý zdravotný stav drevín vyjadrenie a bolo potrebné vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie
podľa zákona EIA č. 24/2006, Okresného úradu z hľadiska ochrany prírody. “
15. Takto formulovanej výzve na predloženie dôkazov žalobkyňa neporozumela, preto žiadosťou zo
dňa 28.10.2016 požiadala prvostupňový správny orgán o vysvetlenie, čo vlastne požaduje predložiť,
avšak tento na výzvu neodpovedal a následne dňa 5.1.2017 vydal rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť
žalobkyne.

16. Uvedeným postupom správny orgán v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní
bezprecedentným spôsobom zasiahol do práv žalobkyne, kde jej odňal možnosť konať a účinne v konaní
obhajovať svoje práva.

17. Doposiaľ žalobou vytýkané vady konania a rozhodnutia žalovaného neumožňujú iný záver ako taký,
že rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom.



18. V závere žalobkyňa zdôraznila, že žiadnym z argumentov uvedených v žiadosti ani následne v
odvolaní okrem vyjadrenie k zdravotnému stavu drevín sa prvostupňový správny orgán, ani žalovaný
nezapodieval, ani ho nijakým spôsobom v napadnutých rozhodnutiach neodôvodňoval. Z uvedených
dôvodov žalovaný postupoval v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, pretože si neobstaral
potrebné podklady na presne a úplné zistenie skutočného stavu veci a celkovú zodpovednosť za zistenie
skutkového stavu ponechal len na žalobkyni.

19. Z uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň
žiadala, aby jej boli nahradené trovy konania.

III.
20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ako odvolací orgán vychádzal pri svojom rozhodovaní
len z konkrétnych faktov a tie boli na strane prvostupňového povoľujúceho orgánu. Neboli doložené také
podklady, ktoré by zmenili výrok rozhodnutia. Neboli zistené iné dôvody, ktoré by zmenili rozhodnutie.
Dôvodom na výrub predsa nemôže byt' skutočnosť, že opadáva ihličie na chodník a sem tam aj nejaká
šiška. Je normálne, že zo stromov opadáva lístie (každý rok) a ihličie postupne v intervaloch od 8 -10
rokov. Pre lepšiu predstavu, pri inej príležitosti sme si prezreli miesto a stromy na mieste pozemok,
parc.č. XXXX/X vedený ako ovocný sad (ul. Fintická), kde sme sa stotožnili s vydaným nesúhlasom na
výrub.

21. Stanovisko zástupcu ŠOP SR, RCOP Prešov prítomného na zisťovacom konaní a obhliadke
na mieste bolo ,, neodporúča“ výrub drevín. Vyjadrenia ďalších účastníkov k odvolaniu (Združenie
domových samospráv) taktiež uprednostňuje iné riešenie ako výrub (viď. písomné vyjadrenie zo dňa
9.3.2017) . Bolo preukázané, že neboli zistené také skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné
udeliť súhlas k výrubu. Dreviny nemajú zhoršený zdravotný stav, nemajú negatívny vplyv na zdravie
človeka, nepoškodzujú majetok, ani nespôsobujú iné škody a pod. Tieto dreviny je možné tvarovať
a orezávať tak, aby neboli žiadne dôvody na ich odstránenie. V čase riešenia tohto výrubu vôbec
nezasahovali a ani nezasahujú do NN elektrického vedenia.
22. Z pohľadu zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sú stromy podľa § 47 odst. 1/ a
odst. 2/ jasne definovateľné a sú určené aj práva a povinnosti vlastníka pozemku, na ktorom sa dreviny
nachádzajú. Kedy je možné súhlasiť s výrubom je uvedené vo Vyhl. č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva
zákon o ochrane prírody a krajiny, kde § 17 rozvádza podrobnosti vo vzťahu k drevinám. Podľa § 17
ods. 10, 11, a 12 neboli preukázané žiadne podmienky, ktoré by dali za pravdu žiadateľke - žalobkyni.

23. Zároveň k veci dopĺňame, že sa žiadateľka ospravedlnila z neúčasti na miestnom konaní z
pracovných dôvodov. Dňa 26.10.2016 prevzala doporučené predvolanie vedené pod č.j. ODŽP a
KS /15570/3/2016/Ba zo dňa 24.10.2016 (viď návratka o prevzatí). Od toho času do 1.12.2016 si nestihla
zariadiť v práci to, aby sa zúčastnila tohto konania (možno mohla isť za ňu spoluvlastníčka V.) možnosti
boli aj tie, že do vydania rozhodnutia (nesúhlasu) bolo ešte stále dosť času na informácie až do 5.1.2017.

24. Prvostupňový orgán zdôvodnil svoje rozhodnutie vedené pod č. OD a ŽP/155/4/2016/Ba zo dňa
5.1.2017 a aj v sprievodnom liste pri predložení odvolacieho spisového materiálu vedeného pod č. OD a
ŽP/3924/2/2017/Ba zo dňa 23.3.2017. V tejto časti sa odvolací orgán stotožnil s dôvodmi, ktoré uviedol
prvostupňový orgán pri vydaní rozhodnutia - nesúhlasu. Neboli poskytnuté a ani nezistené iné podstatné
skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmene vydaného rozhodnutia.
25. K samotnej žalobe:
na strane 1 v prvom odst. v texte je chybne uvedené číslo rozhodnutia Mesta Prešov (uvedené je č.
OU Prešov),
nesúhlasíme so žalobou ani s tým, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné, pretože
na podstate veci sa nič nemení. Žalobkyňa neberie do úvahy, že správny orgán sa môže riadiť aj
správnou úvahou k danej veci. Pri rozhodovaní sme vychádzali len zo spoľahlivo zistených skutočnosti a
niekoľkoročných skúsenosti v tejto oblasti. No skutočne sme sa s takými dôvodmi, ako uviedla žalobkyňa
v našej praxi, ani v praxi kolegov z Prešovského kraja nestretli,
- ak by mal byť uvedený dôvod výrubu drevín opodstatnený, tak by mala judikatúra povoliť výrub každého
stromu, z ktorého opadáva lístie , resp. ihličie (opadáva cca l x za 8-12 rokov),
- žalobkyňa v žalobe uviedla „vycuc citácii“ zo zákona a poučenie, ako by to malo byť a čo všetko sme
neurobili, aby bola spokojná atď., čo nie je pravda - podstata dôvodu výrubu ostala tá istá



- nás zaujíma aj to, čo všetko urobila pre záchranu drevín, resp. prečo ich tam vysadili, keď im teraz
prekážajú (je to otázka pre vlastníka pozemku).
- pre jej tvrdenie a ďalšie dôvody prečo by mali byť stromy odstránené, mohla predložiť k žiadosti (ako
to robia iní žiadatelia o výrub) odborné posudky, resp. upozornenia vlastníka, že dreviny prekážajú napr.
(VSE. SP P, VVaK, MsU správca komunikácii, SSC a pod.)
26. Na základe zisteného skutočného stavu veci trváme na vydanom resp. potvrdenom rozhodnutí
vydaného nesúhlasu na výrub 3 ks borovíc vedeného pod č.j. OU-PO-OSZP3- 2017/016920-02 Sa zo
dňa 5.10.2017 , pretože neboli zistené žiadne opodstatnené dôvody na ich výrub. Zároveň navrhujeme,
aby Krajský súd v Prešove podanú žalobu zamietol ako neopodstatnenú, ako aj zamietnutie povinnosti
zaplatiť žalobkyni trovy tohto konania.

Škoda, že sa stromy nevedia sami brániť proti nepravdivým tvrdeniam a špekulácii ľudí, pre ktorých sú
tu a slúžia im svojimi nezastupiteľnými funkciami cez zdravé životné prostredie, tlmenia hluku, prašnosti,
estetických vlastnosti a ďalších nezanedbateľných činnosti, čo človek nedokáže.

IV.
27. Ďalší účastník konania v 2/ rade OZ Združenie domových samospráv Bratislava vo vyjadrení k žalobe
uviedol, že odvolateľka sa v celku správne odvoláva na zákonné ustanovenia týkajúce sa predmetného
výrubu, avšak ich výklad nie je správny, čo uvedie v nasledujúcom texte.
28. Zákon OPK č.543/2002 Z.z. je zákon, ktorý určuje všeobecnú povinnosť ochrany životného
prostredia a jeho zložiek, osobitne aj drevín v § 47 ods. l. Konania podľa zákona OPK sú teda konaniami
o výnimke z tejto všeobecnej ochrany, kedy správny orgán ochrany prírody môže, ale aj nemusí túto
výnimku súhlasu na výrub drevín uložiť; možnosť vyrúbať dreviny nie je teda nárokovateľná a to ani
z titulu (spolu)vlastníctva drevín. V zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora vo všeobecnosti
prevyšuje záujem verejnosti na životnom prostredí nad záujmom vyplývajúcom z vlastníckeho práva;
podobne aj podľa čl. 23 ods.4 Ústavy SR „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom."
29. Odvolateľka správne uvádza, že § 17 ods. 1l vyhlášky OPK č.24/2003 Z.z. uvádza, že tu vymenované
oprávnené dôvody výrubu sú len príkladné a nie taxatívne, ale Najvyšší súd SR s poukazom na čl.
152 ods. 4 Ústavy SR opakovane judikoval, že výklad a uplatňovanie zákona musí byť v súlade s
ústavou, ktorej vplyvom dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných
pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad a aplikácia. Požiadavka na ústavne
konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho
aktu; dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej
regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej
moci povinné postupovať v zmysle č. 2 ods. 2 ústavy s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj
právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika a jej orgány
podľa čl. 7 Ústavy SR priamo viazaná a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva,
Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a
Európskej únie.
30. V zmysle uvedeného je možné konštatovať, že v zmysle § 47 ods. 2, ods. 3, ods. 4 je zjavné, že
legislatívec smeroval k umožneniu výrubu vtedy, ak
- je preukázaný zhoršený zdravotný stav drevín
- je preukázaný negatívny vplyv na zdravie človeka
- je preukázané poškodzovanie majetku so značnou škodou
- je preukázané, že výrubom dreviny sa vykonáva starostlivosť o prírodu (udržiavacie a ozdravné výruby)
31. Zároveň vyhláška OPK v § 17 ods. l stanovuje, že „Ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie
ich ekologických a estetických funkcií v prírode a krajine a v urbánnom priestore a na predchádzanie
ich neodôvodnenému výrubu.", čo sa podľa § 17 ods.3 vyhlášky OPK realizuje ošetrovaním, pričom
„Ošetrovanie drevín je činnosť zameraná na udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného stavu alebo na
odstránenie následkov ich poškodenia." Zároveň vyhláška v § 17 ods.4 písm. e/ a písm. f/ stanovuje,
že odborný orez drevín a odstraňovanie odumretých častí drevín ohrozujúcich okolie je predmetom
udržiavania drevín.
32. Z uvedeného je zrejmé, že citované ustanovenia zákona a vyhlášky OPK vylučujú možnosť
považovať znečisťovanie chodníka opadávaním odumretých častí drevín ako odôvodnený prípad výrubu



a preto prvostupňový orgán ochrany prírody rozhodol vecne (hmotno-právne) správne a zákonne aj z
formálneho a procesného hľadiska.
33. Z hmotno-právnej povahy danej problematiky napr. vyplýva, že vlastník produkčných drevín má
právo aj na úžitky z týchto drevín (teda na plody). Zároveň má však povinnosť opadané ovocie
pozbierať. Analogicky sa teda táto povinnosť vzťahuje aj na neprodukčné dreviny. Podobne majú
vlastníci nehnuteľností zákonnú povinnosť zabezpečiť zimnú údržbu priľahlých chodníkov (aj keď nie
sú ich vlastníkmi). Obdobne sa teda dá odvodiť táto povinnosť aj na údržbu chodníka v dôsledku
jeho znečistenia v dôsledku biologickej činnosti drevín, ktorých je odvolateľka vlastníčka. V zmysle už
citovaného ustanovenia Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje a s právami sú spojené aj povinnosti.
34. Odvolateľka sa odvoláva, že v zmysle § 47 ods. 4 písm.e/ zákona OPK sa „súhlas na výrub dreviny
nevyžaduje ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov." a to s odvolávkou na
realizáciu ochrany vedenia elektrickej energie. Odvolateľka ďalej argumentuje, že prvostupňový orgán
ochrany prírody ju mal o uvedenej skutočnosti informovať a umožniť jej výrub aj bez povolenia. V
uvedenom zmysle je však potrebné uviesť, že toto oprávnenie v zmysle zákona o regulácii v sieťových
odvetviach nemá odvolateľ, ale prevádzkovateľ elektrického vedenia. V tejto súvislosti sama odvolateľka
uviedla, že prevádzkovateľ si toto oprávnenie realizuje v zmysle § 17 ods.4 písm.e/ vyhlášky OPK
odborným orezom. Z uvedeného je zároveň zrejmé, že výrub dreviny z dôvodu § 47 ods.4 písm.e/ zákona
OPK kvôli elektrickým vedeniam nie je dôvodný.
35. Odvolateľka zároveň argumentuje ochranným pásmom plynovej sústavy a ochranným pásmom
podľa zákona č.442/2002 Z.z. V uvedenej súvislosti nie je zrejmé na aké ochranné pásmo sa odvolateľka
odvoláva. Podľa zákona o energetike je ochranné pásmo l m od plynovej prípojky v zastavanom
území obce. Podľa zákona o verejných vodovodoch kanalizáciách sa ochranné pásmo neuplatňuje
pri prípojkách; tu sa uplatňuje všeobecná zásada o nepoškodzovaní tejto prípojky. Máme za to, že z
predložených podkladov nevyplýva zásah predmetnej dreviny do ochranných pásiem a teda máme za
to, že nebol preukázaný dôvod výrubu podľa § 47 ods.4 písm.e/ ani z dôvodu plynovej a vodovodnej/
kanalizačnej prípojky.
36. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa § 34 ods.3 Správneho poriadku je účastník konania
(v tomto prípade navrhovateľ) povinný správnemu orgánu navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V
tomto smere však odvolateľka v prvostupňovom konaní neargumentovala a tieto dôvody ani neuvádzala.
37. Hoci správny orgán má podľa § 32 Správneho poriadku povinnosť zistiť si úplne a presne stav
veci, máme za to, že v tomto prípade to prvostupňový orgán ochrany prírody učinil a nezistil kolíziu
s ochrannými pásmami. Na základe podkladov rozhodnutia sme názoru, že k predmetnej kolízii
nedochádza. Odvolateľka opakovane uviedla, že napadnutým odvolaním bola ukrátená na svojich
právach, pričom nešpecifikuje, ktoré práva jej boli upreté.
38. Z procesného hľadiska máme za to, že správny orgán vykonával správnu súčinnosť a umožnil
odvolateľke aplikáciu všetkých jej procesných práv v predmetnom výrubovom konaní. Účastníci konania
mali možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a uplatniť k nim svojej vyjadrenie. Združenie
domových samospráv toto právo využilo; nie je zrejmé, prečo tak neučinila aj odvolateľka.
39. V slovenskom práve sa však pre zákonnosť kladie dôraz najmä na hmotno-právnu stránku veci.
Odvolateľka nešpecifikovala, ktoré jej právo z hmotného hľadiska bolo napadnutým rozhodnutím
dotknuté.
40. Pre odvolacie konanie je podstatné uviesť aj to, že Združenie domových samospráv bolo v
predmetnom konaní účastníkom, v ktorom si aktívne uplatnilo svoje práva, pričom jeho hmotno-právny
záujem v danom konaní bol zachovanie drevín o ktorých sa konalo s tým, že účelom žiadosti o výrub sa
dá realizovať riadnou starostlivosťou a udržiavaním predmetných drevín.

41. Prvostupňový orgán ochrany drevín v tomto prípade rozhodol, že tento záujem a právo Združenia
domových samospráv je hodné ochrany rozhodnutím o nesúhlase výrubu, pričom v konaní deklarované
záujmy odvolateľky sa majú realizovať inými zákonnými prostriedkami. Na tomto vecnom zhodnotení
výrubu trváme.

42. Odvolateľka ďalej uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje povinné náležitosti
podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V danom prípade sa domnievame, že napadnuté rozhodnutie
touto vadou netrpí a je riadne zdôvodnené v zmysle uvedeného ustanovenia zákona. Z tohto dôvodu
ho pokladáme aj za preskúmateľné.



43. Žalobkyňa sa pridŕža argumentácie, ktorú používala aj v predmetnom administratívnom výrubovom
konaní; preto sa toto vyjadrenie uplatnené vo výrubovom konaní adekvátne vzťahuje aj na žalobu; tohto
nášho vyjadrenia sa pridŕžame aj v tomto súdnom konaní.

44. V princípe žalobkyňa chce dreviny vyrúbať a to len preto, že sa o ne nechce starať a udržiavať ich,
hoci tým by sa dosiahol ten istý cieľ, ktorý viedol k žiadosti o výrub a hoci žalobkyni takéto povinnosti
určuje zákon a vykonávacia vyhláška. Žalobkyňa sa teda snaží zneužiť ustanovenia zákona účelovo
vytrhnuté z kontextu a v rozpore s účelom a cieľmi zákona o ochrane prírody a krajiny na to, aby dosiahla
výrub drevín, hoci na ich výrub nie je zákonný dôvod; zároveň sa tým snaží zbaviť zodpovednosti za
svoj majetok a s ním spojenú starostlivosť, čo ústava SR v čl.20 ods.3 definuje ako zneužitie vlastníctva.
Z tohto dôvodu nie je možné žalobe priznať úspech.
45. Aj z judikátu Veľkého tribunálu európskeho súdneho dvora C-416/10 vyplýva, že v prípade konfliktu
vlastníckeho práva a práva verejnosti na priaznivé životné prostredie požíva vyššiu právnu ochranu ako
právo vlastnícke; aj z tohto dôvodu orgány ochrany prírody zamietli žiadosť žalobkyne o výrub a jej
následné odvolanie. Taktiež z tohto dôvodu nie je možné žalobe priznať úspech.
46. Žalobkyňa zároveň namieta procesný postup prvostupňového úradu a to neposkytnutie poučenia
podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku spočívajúceho vo vysvetlení výzvy na predložení rozhodnutia zo
zisťovacieho konania resp. metodického usmernenia hygienika a zároveň v neuznaní ospravedlnenia
absencie na miestnej ohliadke. K uvedenému je potrebné uviesť, že sa jedná o výslovne formalistickú
námietku, ktorá nemala a nemá vplyv na zákonnosť prvostupňového ani druhostupňového rozhodnutia.
47. V práve sa uplatňuje zásada preventívnej bdelosti, ktorú žalobkyňa zanedbala; na rozdiel od nášho
združenia. Uvedená výzva správneho orgánu totiž reflektovala náš návrh na vykonanie dokazovania
podstatného a objasnenie dôvodnosti žiadosti o výrub. Žiadateľka totiž žiadosť zdôvodňovala aj tým, že
dreviny nadmerne tienia. Avšak subjektívne tvrdenie žalobkyne, hoc je o ňom presvedčená, je potrebné
objektívne overiť.
48. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) vydal v súvislosti s výrubom stromov
v obytných domov v odôvodňovaných tieniacim vplyvov vysokej zelene listom č. RM/6042/2010 zo dňa
06.08.2010 z hľadiska hygieny a ochrany zdravia stanovisko, že preslnenie bytov a denné osvetlenie
obytných miestností patri medzi faktory zdravých životných podmienok upravených vyhláškou MZ
SR č.259/2008 Z.z. o podrobnostiach požiadaviek na vnútorné prostredie budov a o minimálnych
požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia a posudzujú sa samostatne
podľa STN 73 4301 Budovy na bývanie, denné osvetlenie obytných miestností podľa § 4 a Prílohy
č.3 spomenutej vyhlášky a podľa STN 73 0580 Denné osvetlenie budov. Miera zatienenia sa určuje
výpočtom v svetlotechnickom posudku spracovanom autorizovanou osobou. V uvedených predpisoch
a technických normách nie je špecifikovaný spôsob zarátanie zelene ako tieniacej prekážky, ale
všeobecne platí, že sa počíta s hustou vysokou zeleňou, ktorá tieni celoročne. Miera zatienenia
sa potom hodnotí individuálne podľa konkrétnej situácie. Podľa citovaných noriem čas preslnenia
bytu musí byť najmenej 1,5 hodiny denne v období od 1. marca do 13. októbra, denné osvetlenie
vyhovie, ak ekvivalentný uhol tienenia obytnej miestnosti neprekročí 30°. ÚVZ SR nakoniec konštatoval
potrebu spracovania odborného posudku autorizovanou osobou pre potreby preukázania objektivizácie
svetelných pomerov vo výrubových konaniach.
49. Obdobne je preukázaním dôvodnosti výrubu aj rozhodnutie zo zisťovacieho konania resp. záverečné
stanovisko podľa zákona EIA č.24/2006 Z.z., v ktorom sa hodnotí aj vplyv na dreviny, ktoré je potrebné
vyrúbať.
50. S odvolaním sa na vyššie uvedené usmernenie ÚVZ sa správny orgán stotožnil s návrhom dôkazu
nášho združenia a vyžiadal si ho od žiadateľky. Ich predložením by žiadateľka dokázala dôvodnosť
výrubu; keďže tak neurobila, nevedela dôvodnosť výrubu preukázať.
51. Žalobkyňa mala zároveň možnosť vyjadriť sa k podkladom podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a
zároveň mala podľa § 23 Správneho poriadku právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. Ak by toto
právo využila, mohla sa dozvedieť o príčinách výzvy predložiť tieto dokumenty.
52. Zároveň podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. lSžr/38/2011 a 5Sžf/65/2011 platí právna
zásada „vigilantibus iura scripta sunt" (právo praje iba bdelým) určujúca, že „len tí sa môžu domáhať
svojich práv, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia
uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž
predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením,
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj
o využívaní zákonných procesných ustanovení." V súlade s touto zásadou teda žalobkyňa zanedbala



svoje právo zúčastniť sa na miestnej ohliadke, oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia ako aj svoje právo
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods.2 Správneho poriadku.
53. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa je doktorkou práv, správny súdny poriadok požaduje
v prípade podania správnej žaloby dostatočnú znalosť práva a to úplným vysokoškolským právnym
vzdelaním, inak sa musí žalobca nechať zastúpiť advokátom. Právo má síce rôzne oblasti a odborník
na jednu oblasť nemusí byť zároveň odborníkom na inú oblasť, predpokladá sa však dostatočná znalosť
ako aj možnosť oboznámiť sa s potrebnými právnymi súvislosťami.
54. Napokon, vo vydaných rozhodnutiach bolo dostatočne zrozumiteľne vysvetlené, prečo bolo
požadované predloženie uvedených dokumentov, preto námietka žalobkyne procesnými pochybeniami
je vyslovene účelová a príliš formalistická a nemožno preto z tohto dôvodu žalobe priznať úspech.
55. Žalobkyňa mala povinnosť podľa § 34 ods.3 Správneho poriadku na podporu svojich tvrdení
navrhnúť dôkazy. Správny orgán sa navrhnutými dôkazmi účastníkov konania riadne a dôkladne
zaoberal a skúmal ich vo vzájomnom vzťahu a súvislostiach. Návrhy dôkazov na podporu dôvodov
výrubu žalobkyne prvostupňový aj druhostupňový úrad presvedčivo vyvrátili a táto nebola schopná
svoje tvrdenia preukázať. Žalobkyňa nebola schopná preukázať výrub dôkazmi, ktoré ako dôkaz navrhlo
naše združenie. Celkovo bola dôkazná situácia vyhodnotená jednoznačne ako nedôvodný výrub a
úrad sa priklonil k nepovoleniu výrubu, čím si len naplnil svoje kompetencie podľa § 47 ods. 2 zákona
OPK č.543/2002 Z.z. výrub nepovoliť a nariadiť údržbu a starostlivosť o dreviny. Prvostupňový aj
druhostupňový úrad tak konali v rámci svojej kompetencie v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v zmysle
kompetencií podľa § 47 zákona OPK.
56. V administratívnom konaní sú podľa § 4 ods. 2 Správneho poriadku všetci účastníci rovní. Naše
združenie si rovnako uplatňovalo a využívalo svoje procesné právne prostriedky, pričom v danom
prípade boli práve občianske združenia úspešnejšie; dokázali argumentačne a návrhmi dôkazov úrady
presvedčiť, že v danom prípade je výrub nedôvodný.
57. Správny orgán zároveň pristúpil k možnosti osloviť ŠOP SR ako štátnu odbornú organizáciu
vydávajúcu stanoviská a ten sa tiež vyjadril, že s výrubom nesúhlasí, resp. ho neodporúča.
58. Nie ja tak pravdou, že dôkazné bremeno spočívalo výlučne na žalobkyni; žalobkyňa len nebola
úspešná poskytnúť argumentáciu, s ktorou by sa úrad a ostatní účastníci mohli stotožniť a zároveň
nebola schopná vyvrátiť tvrdenia ostatných účastníkov, ktoré označovali jej žiadosť za nedôvodnú.
V danom prípade je však dôkazná situácia jednoznačná v prospech výroku prvostupňového aj
druhostupňového rozhodnutia.
59. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zaviazať žalobkyňu nahradiť im
trovy konania.

V.
60. Žalobkyňa v duplike zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v žalobe s tým, že verdikt
krajského súdu bude pre ňu právne záväzný.

VI.

61. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

62. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

63. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/,e/,g/, S.s.p. správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.



64. Podľa § 191 ods. 3 písm. a/ S.s.p. ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

65. Podľa § 191 ods. 4 veta prvá S.s.p. ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa
okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne
orgánu verejnej správy podľa odseku 3.

66. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá S.s.p. právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

67. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu vo veci žiadosti žalobkyne o výrub troch kusov drevín - borovíc nachádzajúcich sa na pozemku,
ktorého je spoluvlastníčkou v jednej polovici podľa § 47 zákona OaPK, o ktorej rozhodol správny orgán
tak, že vydal ,,nesúhlas´´ na výrub drevín.

68. Na základe odvolania žalobkyne, žalovaný ako príslušný odvolací orgán rozhodol tak, že podľa § 59
ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

69. Rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom žalobných námietok, pričom žalobkyňa
namietala, že rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné, lebo vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s
obsahom spisov a je nedostačujúce pre posúdenie veci, v konaní správneho orgánu bola zistená taká
vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

70. Správny súd sa oboznámil s obsahom žaloby, s obsahom administratívneho spisu, vypočul
účastníkov konania s tým, že v súlade s § 114 S.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti ďalšieho
účastníka konania v 1/ rade a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo zistenie skutkového stavu
je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
a v konaní pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

71. Podľa § 47 ods. 3 zákona OPaK na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak
tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len
po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom
vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy,
pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po
vyznačení výrubu dreviny.

72. Podľa § 47 ods. 4 písm. e/ zákona OPaK súhlas na výrub drevín sa nevyžaduje ak oprávnenie alebo
povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov.

73. Podľa § 47 ods. 10 zákona OPaK podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o
podmienkach vydávania súhlasu na výrub drevín a spôsob vyznačovania výrubu drevín ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

74. Podľa § 17 ods. 10 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. pri vydávaní súhlasu na výrub dreviny orgán ochrany
prírody prihliada na
a) druh a zdravotný stav dreviny,
b) funkciu a význam dreviny pre životné prostredie,
c) to, aby sa výrub dreviny uskutočnil najmä v období vegetačného pokoja,
d) podmienky ochrany ustanovené vykonávacími predpismi vydanými na základe zákona.

75. Podľa § 17 ods. 11 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. odôvodneným prípadom na vydanie súhlasu na výrub
dreviny je najmä preukázanie
a) zlého zdravotného stavu dreviny, z ktorého hľadiska má drevina malú pravdepodobnosť prežitia,
b) nevhodných hygienických podmienok v bytových a nebytových priestoroch alebo
c) narušenia stability stavby koreňovým systémom dreviny.



76. Podľa § 17 ods. 12 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. na obsah oznámenia o vyrúbaní dreviny sa vzťahuje
obdobne odsek 8 písm. a), b), d) a e); pod odôvodnením sa rozumie preukázanie splnenia podmienok
na výrub.

77. Podľa § 81 ods. 1 zákona OPaK na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

78. Podľa § 81 ods. 2 zákona OPaK všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o
miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na
a) vydanie vyjadrenia podľa § 9,
b) vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa § 24 ods. 20 a § 94 ods. 5,
c) vydanie stanoviska podľa § 28 ods. 8,
d) určenie činnosti podľa § 29 písm. c) a § 40 ods. 1 a určenie výrubu podľa § 47 ods. 4 písm. g),
e) určenie ďalšieho nakladania s chránenými živočíchmi podľa § 35 ods. 6 a § 103 ods. 3,
f) vydanie potvrdenia o oznámení nálezu chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny podľa § 38
ods. 4,
g) vydanie oprávnenia na odber chránených nerastov a chránených skamenelín podľa § 38 ods. 6,
h) určenie lehoty podľa § 44 ods. 13 a na určenie kompetencie podľa § 67 písm. h),
i) určenie záchytného strediska podľa § 45 ods. 10,
j) vydanie súhlasu podľa § 52 ods. 3 a § 62 ods. 4,
k) konanie o zápise odborne spôsobilej osoby do zoznamu podľa § 55 a konanie o jej vyškrtnutí z tohto
zoznamu,
l) rozhodovanie v pochybnostiach, či ide o nepôvodný druh [§ 65 ods. 1 písm. i)],
m) konanie podľa § 47 ods. 6 druhej vety a ods. 7, § 54 ods. 20 až 22 a § 71 ods. 2 písm. l) a ods. 11,
n) konanie o zápise člena stráže prírody do zoznamu členov stráže prírody podľa § 73 a konanie o jeho
vyškrtnutí z tohto zoznamu podľa § 78,
o) konanie o náhrade škody podľa § 97 až 102,
p) vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50 okrem rozhodovania
podľa § 50 ods. 6 a 9,
q) zmenu a zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny podľa § 53.

79. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

80. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

81. Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán
pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil;
súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

82. Podľa § 46 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

83. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

84. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil



správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

85. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

86. Podľa § 60a Správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na
konanie o odvolaní.

87. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na konanie podľa § 47 ods. 3 zákona OPaK
sa vzťahujú všeobecne predpisy o správnom konaní, v zmysle ktorých bolo úlohou správneho orgánu
presne a úplne zistiť skutkový stav a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, čo
jeden zo základných atribútov zákonného rozhodnutia.

88. Je potrebné súhlasiť s námietkami žalobkyne, že správne orgány obidvoch stupňov sa dopustili
viacerých procesných pochybení, v dôsledku ktorých sú ich rozhodnutia nezákonné.

89. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán nariadil ústne
pojednávanie na deň 1.12.2016 o 10:00 hod., pričom v predvolaní č. ODŽPaKS/15570/3/2016/
Ba zo dňa 24.10.2016 vyzval žalobkyňu ako navrhovateľku v správnom konaní na pojednávaní
predložiť: ,,odbornými osobami vypracované posudky preukazujúce dôvody opodstatnenosti výrubu
podľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2012 Z.z. a to dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci
zlý stav drevín resp. že sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o dreviny a vyčíslujúci
ich spoločenskou hodnotu. Tabuľku spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub spolu s uvedením
použitých prirážkových indexov a krátkou poznámkou korešpondujúcou so slovným zdôvodnením
opodstatnenosti výrubu. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania resp. metodické usmernenie Ministerstva
životného prostredia SR, ak nie je dôvodom výrubu zlý zdravotný stav drevín vyjadrenie a bolo potrebné
vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredia podľa zákona EIA č. 24/2006, Okresného úradu
z hľadiska ochrany prírody. Projektovú dokumentáciu a mapové podklady na základe ktorých sa žiada
o výrub v prípade stavebných zámerov, rekultivačných opatrení, zámerov vrátiť pôvodný charakter
pozemku a pod...´´

90. Písomným podaním zo dňa 28.10.2016, prvostupňovému správnemu orgánu doručeným pod č.
17620 dňa 7.11.2016, žalobkyňa požiadala o ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní konanom dňa
1.12.2016 a zároveň žiadala o vysvetlenie - doplnenie, čo má v zmysle bodu 2 predvolania predložiť,
keďže tomuto bodu nie je možné porozumieť. Zdôraznila, že o výrub drevín nežiadala pre zlý zdravotný
stav drevín a nemá k dispozícii ani projektovú dokumentáciu, nakoľko na pozemku nemá žiadne
stavebné zámery.

91. Aj napriek skutočnosti, že výzva ne predloženie dôkazov (dokladov) bola naozaj nezrozumiteľná,
prvostupňový správny orgán vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol. V rozhodnutí poukázal na žiadosť
žalobkyne, stanovisko ďalších účastníkov konania, citoval § 47 ods. 3 veta druhá zákona OPaK, § 17
ods. 10,11 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. a s poukazom na skutočnosť, že dreviny sú významnou zložkou
životného prostredia a z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala opodstatnenosť výrubu drevín v súlade so
zákonom o ochrane prírody a krajiny a vyhláškou č. 24/2003 Z.z., súhlas neudelil.

92. Z rozhodnutia nevyplýva, aby si správny orgán náležite ozrejmil, čo je kvalifikovaným dôvodom
žiadosti žalobkyne o výrub drevín, či ním má byť znečisťovanie chodníka a cesty (v zmysle žiadosti) a
teda potenciálny dôvod uvedený v § 17 ods. 11 písm. b/ vyhlášky č. 24/2003 Z.z. alebo iný dôvod, čo by
mohlo teoretický smerovať k inému postupu v zmysle zákona a vyhlášky.

93. Správnemu súdu nie je známe, čo, aké dôkazy, pre aké účely a z akých dôvodov žiadal prvostupňový
správny orgán od žalobkyne predložiť spolu s predvolaním na pojednávanie a aj napriek oprávnenej
požiadavke žalobkyne, aby jej to bolo vysvetlené tak, aby tomu porozumela, správny orgán tak neurobil
a vo veci rozhodol.

94. Aj keď vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (§ 34 ods. 4 Správneho poriadku) a v zmysle
§ 17 ods. 12 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. dôkazné bremeno preukázať dôvodnosť žiadosti o výrub drevín



zaťažuje žiadateľa, nič to nemení na povinnosti správneho orgánu zistiť presne a úplne skutkový stav
veci a v konaní postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkom konania tak, aby vedel aké doklady, dôkazy
má predložiť a to o to viac, ak výzva na ich predloženie je nezrozumiteľná a zmätočná.

95. Vzhľadom na uvedené, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádza z nepresne
a neúplne zisteného skutkového stavu, je nepreskúmateľne pre nedostatok dôvodov a tým, že
prvostupňový správny orgán neodstránil nezrozumiteľnosť svojej výzvy, lebo nekonkretizoval aké
doklady, dôkazy má žalobkyňa predložiť, trpí konanie vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutia, keďže žalobkyni bolo odňaté procesné právo preukázať dôvodnosť podanej žiadosti a v
konaní sa brániť, a teda je v celom rozsahu nezákonné.

96. Ak aj napriek povinnosti žalovaného zakotvenej v § 59 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého bol
žalovaný povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, takéto nezákonné rozhodnutie
potvrdil, je aj rozhodnutie žalovaného nezákonného.

97. Žalovaný sa v rozhodnutí vôbec nezaoberal odvolacími námietkami žalobkyne, poukazoval na
absenciu odborného vyjadrenia správcu elektronického zariadenia, ktoré ale ani od žalobkyne nežiadal
a teda aj rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

98. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/,g/, ods. 3a, ods. 4 S.s.p.
zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

99. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude presne a úplne zistiť skutkový stav tak, ako to
naznačil správny súd v tomto rozsudku, a rozhodnutie náležite odôvodniť.

100. Právnym názorom správneho súdu sú správne orgány viazané (§ 191 ods. 6 S.s.p.)

101. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p. a priznal
úspešnej žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím (§ 175
ods. 2 S.s.p.)

102. O náhrade trov konania ďalších účastníkov konania správny súd rozhodol podľa § 169 v spojení s
§ 175 ods. 1 S.s.p. tak, že priznal ďalších účastníkom konania voči žalovanému právo na náhradu iba
tých trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 S.s.p.).

103. Správny súd vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.



Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).