{"guid": "1adc8b10-ab52-4b5c-9629-57145ad9bf80:9605b5b2-d754-4f9d-a139-e9ac0cefef88", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3612206575.1", "spisova_znacka": "19Co/412/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/412/2013 z 27. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. mája 2015, sp. zn. 19Co/412/2013, ECLI:SK:KSTN:2015:3612206575.1", "identifikacne_cislo": "3612206575", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2015-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9605b5b2-d754-4f9d-a139-e9ac0cefef88", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3612206575.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3612206575.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3612206575.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/412/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612206575
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3612206575.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa K., zastúpeného Q.
proti odporcovi M., o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske zo dňa 27. marca 2013, č.k. 6C/31/2013-30, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu     p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal                 od
odporcu zaplatenia 248,95 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.05.2010                      do
zaplatenia a trov konania. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že zmluvou                   o
pripojení bez uvedenia dátumu (č.l. 3 spisu) sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytovať
odporcovi služby spojené s využívaním verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete. Dodatkom k zmluve bola
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných
povinností zo strany odporcu zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur (7.500,- Sk). Podľa bodu 3 dodatku
k zmluve o pripojení (č.l. 3 spisu) v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka
(odporcu) (najmä hociktorú povinnosť  v bode 1 písm. c) dodatku alebo v bode 2 dodatku alebo v čl.
3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a
následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku (právneho predchodcu navrhovateľa), je Účastník
(odporca) povinný uhradiť Podniku (právnemu predchodcovi navrhovateľa) zmluvnú pokutu uvedenú
v tabuľke č. 1 Dodatku. V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty                     z
prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta splatná okamihom doručenia žiadosti o
vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku
nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti,
na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody
presahujúcu sumu zmluvnej pokuty. Doba viazanosti bola dojednaná na 24 mesiacov. Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011 (založené na tamojšom súde pod Spr 85/12) spoločnosť A.
ako postupca postúpil predmetnú pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa - postupníka. Navrhovateľ
ako právny nástupca spoločnosti A. sa v tomto konaní domáha voči odporcovi zaplatenia sumy
248,95 Eur s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje neuhradenú zmluvnú pokutu dojednanú medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Bolo preukázané, že odporca uzavrel s právnym
predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo poskytovanie služieb verejnej
mobilnej rádiotelefónnej siete v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami. Právny predchodca
navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné zariadenia Sony Ericsson K510I PURPLE za cenu
0,06 Eur a NOKIA NK 2330 za cenu 1 Eur. Odporca sa zaviazal v prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej



povinnosti uhradiť právnemu predchodcovi navrhovateľa zmluvnú pokutu v sume 248,95 Eur. V danej
veci nebola preukázaná skutočnosť, že odporca porušil svoje zmluvné povinnosti.                         Na
preukázanie tejto skutočnosti neboli zo strany navrhovateľa, ktorý znáša dôkazné bremeno, predložené
žiadne dôkazy. Navrhovateľ sa zaplatenia neuhradených faktúr                       za poskytnuté
služby nedomáha a v návrhu ani neuvádza, že by odporca okrem neuhradenej časti zmluvnej pokuty
mal voči navrhovateľovi ešte nejaký dlh. Zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporcom, je zmluvou spotrebiteľskou. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach                   a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Navrhovateľ sa v danom prípade domáha od odporcu zaplatenia zmluvnej pokuty na
základe zmluvného dojednania, v zmysle ktorého je odporca povinný uhradiť dojednanú zmluvnú pokutu
v sume 248,95 Eur                       za porušenie akejkoľvek právnej povinnosti. Z dojednaného
ustanovenia o zmluvnej pokute vyplýva, že navrhovateľ požaduje zmluvnú pokutu bez ohľadu na to, aká
povinnosť bola                 zo strany odporcu ako spotrebiteľa porušená a bez ohľadu na dobu, ktorá
ostáva do konca doby viazanosti. Vzhľadom na spotrebiteľskú povahu zmluvy považoval okresný súd
toto dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu                     v
právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa - odporcu. Nakoľko ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku, je v tejto časti zmluva neplatná. Z vyššie uvedených dôvodov mal
okresný súd  za to, že návrhu, ktorým sa navrhovateľ voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 248,95
Eur s príslušenstvom, nie je možné vyhovieť, preto návrh zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 80 ods. 1 písm. b) O.s.p., § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., § 52 ods.
1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53                     ods. 1, ods. 5, § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka,
o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Vytýkal súdu
prvého stupňa, že neuviedol žiaden konkrétny argument,                  na základe ktorého považuje
dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v čom spočíva nerovnováha práv
a povinností strán v dodatku k zmluve o pripojení, nevysporiadal sa s tou skutočnosťou, že zmluvná
pokuta zabezpečovala jednak zvýhodnenú cenu poskytnutého mobilného zariadenia a jednak benefit,
ktorý odporca získal v prípade, ak sa zaviazal na užívanie jeho služieb počas 24 mesiacov (služieb jeho
právneho predchodcu). Ďalej uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je nedostatočne odôvodnený
a arbitrárny. Zdôraznil, že uplatnenie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty mu vzniklo porušením
primárnej povinnosti odporcu platiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, čo nemožno považovať za
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Dodatok k zmluve o pripojení nie je možné
považovať za formulárový typ zmluvy, ktorý odporcovi neumožňuje ovplyvniť jej obsah, práve naopak.
Druh mobilného telefónu si odporca mohol vybrať sám a podľa zvoleného modelu telefónu bola rozdielna
výška jeho štandardnej akciovej ceny, a teda i zmluvnej pokuty. Odporca vôbec nemusel k zmluve
o pripojení odkúpiť mobilný telefón a zmluvná pokuta by bola automaticky znížená o jeho hodnotu.
Motiváciou zákazníkov pre uzatvorenie zmluvy o pripojení s viazanosťou 24 mesiacov bola práve akciová
cena mobilného telefónu, ako i zvýhodnené volania, či ceny mesačných programov, ktorých hodnotu
navrhovateľ musel zabezpečiť zmluvnou pokutou pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Pokiaľ súd
prvého stupňa argumentoval neunesením dôkazného bremena, poukázal na skutočnosť, že zmluvná
pokuta  je peňažná čiastka, ktorú dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní zmluvnú
povinnosť, a to                         bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda, ktorú veriteľ
nemusí preukazovať . Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká i v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju
zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac viazanosti, pričom primeranosť zmluvnej pokuty sa skúma
z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. Súd preto môže označiť dojednanie o zmluvnej pokute
za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré
spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal , ak by nedošlo k zániku zmluvy. Dôvodil, že
pred záver o neprimeranosti zmluvnej pokuty, upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľa,
nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a je vylúčené urobiť
záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností,                              za
existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej
povinnosti z priebehu doby viazanosti spotrebiteľa. Uviedol, že odporca nedodržal konkrétne určené
povinnosti, ktoré mu zo zmluvy vyplývali a nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu
poskytnutej služby, ktoré tvrdenie nie je možné spravodlivo od neho žiadať preukázať, nakoľko nie
je možné preukázať reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Mal za to, že došlo k porušeniu



rovného postavenia účastníkov konania, garantovaného ust. § 18 O.s.p., ako aj článkom 47 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods.
1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého
stupňa. Námietky navrhovateľa, uvedené v podanom odvolaní, nemohli privodiť v danej veci zmenu
napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať
za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého
rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku súdu prvého stupňa dodáva nasledovné:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú                    na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom do 31.12.2007 neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Predmetný vzťah vzniknutý medzi účastníkmi na základe zmluvy o pripojení  je                 bez
pochybností vzťahom spotrebiteľským (§ 52 OZ). Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok
a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 O.s.p.)                    s cieľom vylúčiť zo života
bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života, a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice
Rady 93/13/EHS ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali“.
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zákonodarca
v Občianskom zákonníku v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi spotrebiteľom a
dodávateľom uzákonil v § 53 ods. 1 preventívne predpisy, teda ustanovenia, na základe ktorých ich
nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva.

Na základe  ust. § 53 OZ bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny zákaz použitia
neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie tohto zákazu je sankcionované
neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok               (§ 53 ods. 5 OZ). Občiansky
zákonník vychádza pri zákaze neprijateľných zmluvných podmienok z toho, že v spotrebiteľských
zmluvách často vystupujú nerovné subjekty.                  Ust. § 53 ods. 1 OZ má povahu kogentnej
právnej normy, ktorá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také zmluvné
dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na
ochranu spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 3 OZ vypočítava indikatívne, čo sa za neprijateľnú podmienku
považuje.



Z dodatku k zmluve o pripojení  bod 3 vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany
Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 tohto dodatku alebo
v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a
následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu
uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.

Odvolací súd konštatuje, že uvedené zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute, obsiahnuté v dodatku
k zmluve o pripojení,  uzavretej medzi účastníkmi, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí
ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontrole neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a osobitosť právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľských zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na sankcionované
nesplnenie povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy, ako správne uviedol i súd prvého stupňa. V
spotrebiteľskej veci už            pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť povinný alebo výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý
pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom treba konštatovať, že  dodávateľ nie
je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti            na jeho strane. V tomto
smere sa kladie veľký dôraz na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, a ktorý obsah spotrebiteľ
nijako neovplyvňuje, aby bol dôsledný pri dojednávaní     pri ďalších zmluvných dojednaniach ako je
zmluvná pokuta. Predovšetkým tým, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne
informovaná o následkoch nesplnenia povinnosti.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani
jej dojednania, ale treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu
súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Právny predchodca
navrhovateľa ponúka odporcovi svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj
pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť navrhovateľ od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na
to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvnú
pokutu neobchádza ani aspekt neurčitosti (...v prípade porušenia zmluvných povinností, najmä ...).

Odvolací súd je rovnako toho názoru, že v danom prípade nemôže ísť o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute tak, ako v podanom odvolaní naznačil navrhovateľ.  Dojednanie
o zmluvnej pokute nie je možné označiť ako individuálne, a to aj              s poukazom
na čl. 3 ods. 1, 2 smernice rady 93/13/EHS. Za individuálne zmluvne dojednanú  podmienku
možno považovať podmienku , ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto bol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky. V  súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou, ktorú v danej veci
pripravil právny predchodca navrhovateľa, je zjavné že  dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok
vo všetkých obdobných zmluvách právneho predchodcu navrhovateľa, menená bola len výška zmluvnej
pokuty. Spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy (vyberá si len balík služieb, dobu viazanosti a mobilný telefón).

Dojednané zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení  preto spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán                                v neprospech
spotrebiteľa, jedná sa o neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka neplatná.

Vzhľadom na vyššie uvedené bol odvolací súd názoru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vecne správne a rozsudok v zmysle § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 O.s.p. v spojení              s ust. §
142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.



Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/31/2013", "guid": "f49bfcc0-a898-4476-a68d-798c855fdb91:59476a26-1dc9-4426-981c-87868554c011", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}