Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/204/2013 z 24. 11. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. novembra 2014, sp. zn. 20Co/204/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8206202563.2
Krajský súd Prešov | 20Co/204/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8206202563.2 | 2014-11-24 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d003a2d4-b2d0-4733-90bd-b6b4e5271957
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8206202563.2

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/204/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8206202563
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8206202563.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobkyne S. L., nar. XX. X. XXXX, S. XX, N.,
zast. JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, proti žalovanej N. U., nar.
X. X. XXXX, I. XX, zast. JUDr. Vladimírom Pochom, advokátom, Hviezdoslavova 3, Bardejov, o zdržanie
sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k.
2C 94/2006-372 zo dňa 1. 7. 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku so spresnením tak, že žalovaná je povinná
zdržať sa porušovania susedského práva žalobkyne tak, že vykoná opatrenia na zamedzenie prieniku
dažďovej a povrchovej vody na pozemok žalobkyne pod parcelným číslom CKN 375 na LV XX k. ú. I..

V prevyšujúcej vyhovujúcej časti sa  m e n í  rozsudok tak, že sa žaloba zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú k povinnosti vybudovať betónový, resp.
plastový žľab osadený v betónovom lôžku uložený v ílovom tesnení a tento presmerovať po celej dĺžke
za domom s.č. XX postavenom na parcele KN C 375  vedenej na LV č. XX k.ú. I., ktorý je vo vlastníctve
žalovanej tak, aby dažďová a povrchová voda nestekala na parcelu KN C 378/1 a k rodinnému domu
s.č. XX vedenom na LV č. X k.ú. I. a do podložia k hraničnej stene rodinného domu žalobkyne s.č. XX
a aby táto voda stekala pozdĺž rodinného domu s.č. XX a po pozemku žalovanej po parcele KN C 375
smerom za roh domu s.č. XX k miestnemu potoku, pričom spad rigolu upraviť minimálne na 5% klesania
od rodinného domu s.č. XX, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Prvostupňový súd
ďalej žalovanú zaviazal k povinnosti upraviť sklon strešného žľabu na dome s.č. XX vedenom na LV č.
XX postaveného na parcele KN C 375 k.ú. I. tak, aby voda zo strešného žľabu nestekala k parcele KN C
378/1 a k rodinnému domu s.č. XX vedený na LV č. X k.ú. I. , ale od rodinného domu s.č. XX  pridaním
ďalšej odpadovej rúry zo strechy pri dome s.č. XX postavený na parcele KN C 375 vedený na LV č. XX
k.ú. I., a to všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania  rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že za situácie, keď bola preukázaná
existencia vážneho ohrozenia domu žalobkyne, za ktorého základnú príčinu znalec určil vodu
presahujúcu z priekopy žalovanej do podložia domu žalobkyne je zrejmé, že je tu dôvod na to, aby súd
postupom podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka uložil vykonať opatrenia na odvrátenie hroziacej
škody ohrozovateľovi, ktorým je v tomto prípade žalovaná. Uvedené svojim záväzným právnym názorom
potvrdil aj Krajský súd v Prešove vo svojom zrušujúcom uznesení, keď predchádzajúci záver súdu o



zamietnutí žaloby označil za nesprávny s tým, že v súdenej veci je vzhľadom na skutočnosť, že k
vážnemu ohrozeniu dochádza aj zo strany žalovanej vhodné a primerané uložiť opatrenia na odvrátenie
hroziacej škody.

V prejednávanej veci je nepochybné, že z pozemku žalovanej do podložia domu žalobkyne presakuje
voda, čo vážne ohrozuje dom žalobkyne, pričom ani počas siedmich rokov vedenia súdneho sporu
neboli zo strany žalovanej urobené relevantné a účinné opatrenia riešiace uvedený stav, a tak bolo
nevyhnutné čiastočne vyhovieť žalobe žalobkyne a žalovanej uložiť opatrenia na odvrátenie hroziacej
škody, čo koniec koncov prostredníctvom vyjadrenia svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa
1.7.2013 uznala aj samotná žalovaná strana.

Keďže povinnosťou súdu vyplývajúcou mu z ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka je dbať na to,
aby opatrenia na odvrátenie hroziacej škody, ktoré v takomto prípade ukladá vykonať boli vhodné a
primerané, musel sa súd zaoberať aj tým, či opatrenia požadované žalobkyňou v bodoch 1 až 4 petitu
jej žaloby v znení zmeny pripustenej dňa 11.11.2011 tieto kritériá spĺňajú. Po takomto posúdení dospel
súd k záveru, že žalobe možno vyhovieť len v časti.

Opatrenie, ktorého vykonania sa ohrozená žalobkyňa domáhala v bode 1 petitu svojej žaloby, uvedené
kritériá spĺňa, preto súd v tejto časti jej žalobe vyhovel a v prvom výroku tohto rozsudku preto uložil
žalovanej povinnosť vybudovať betónový resp. plastový žľab osadený v betónovom lôžku uložený v
ílovom tesnení a tento presmerovať po celej dĺžke za domom s.č. XX  postavenom na parcele KN C
375  vedenej na LV č. XX k.ú. I., ktorý je vo vlastníctve žalovanej tak, aby dažďová a povrchová voda
nestekala na parcelu KN C 378/1 a k rodinnému domu s.č. XX vedenom na LV č. X k.ú. I. a do podložia k
hraničnej stene rodinného domu žalobkyne s.č. XX a aby táto voda stekala pozdĺž rodinného domu s.č.
XX a po pozemku žalovanej po parcele KN C 375 smerom za roh domu s.č. XX k miestnemu potoku,
pričom spad rigolu upraviť minimálne na 5% klesania od rodinného domu s.č. XX, a to v lehote 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd pritom vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, tak ako mu to nariadil aj krajský súd vo
svojom zrušujúcom uznesení. Znalec Ing. Q. na pojednávaní dňa 1.7.2013 uvedené riešenie označil za
efektívne, účinné, dostatočné, najjednoduchšie a najlacnejšie, finančne najmenej zaťažujúce žalovanú,
a tak súd mal za to, že toto riešenie je v danom prípade vhodným a primeraným opatrením na odvrátenie
hroziacej škody tak ako ho má na mysli § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Rovnako, opierajúc sa o závery znaleckého dokazovania súd za dôvodné, vhodné a primerané
opatrenie, spĺňajúce kritériá podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka považoval aj opatrenie
navrhované žalobkyňou v bode 4 petitu jej žaloby, preto aj v tejto časti žalobe vyhovel a v druhom výroku
tohto rozsudku uložil žalovanej povinnosť upraviť sklon strešného žľabu na dome s.č. XX vedenom na
LV č. XX postaveného na parcele KN C 375 k.ú. I. tak, aby voda zo strešného žľabu nestekala k parcele
KN C 378/1 a k rodinnému domu s.č. XX vedený na LV č. X k.ú. I. , ale od rodinného domu s.č. XX
pridaním ďalšej odpadovej rúry zo strechy pri dome s.č. XX postavený na parcele KN C 375 vedený na
LV č. XX k.ú. I., a to všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Z výpovede znalca Ing. Q. na pojednávaní dňa 1.7.2013 totiž pre efektívne riešenie zamáčania domu
žalobkyne vyplýva potreba úpravy sklonu strešného žľabu na dome žalovanej tak, aby voda z neho
nestekala k parcele a rodinnému domu žalobkyne a tiež potreba osadenia ďalšej odpadovej rúry zo
strechy pri dome žalovanej  s.č. XX.

V súvislosti s námietkami žalovanej, ktorá poukazovala na to, že  v danom prípade je možné situáciu
riešiť aj inými opatreniami uskutočnenými priamo žalobkyňou, bez zaťaženia žalovanej súd uviedol,
že s týmito nemožno súhlasiť. Účinnosť a realizovateľnosť opatrení navrhovaných žalovanou totiž bola
znalcom Ing. Q. vyvrátená. Ak žalovaná v tejto súvislosti poukazovala na možnosť žalobkyne urobiť
si izoláciu domu proti vode, čím sa odstráni problém, tak k tomu súd uviedol, že podľa vyjadrenia
znalca toto by bolo riešením poruchy, nie príčiny, naviac na nepevný podklad domu žalobkyne, ktorým
je kameň sa takáto izolácia ani nedá urobiť. Táto obrana žalovanej preto nemohla obstáť. Aj námietku
žalovanej o vplyve spodnej vody na zamáčanie domu žalobkyne súd vyhodnotil ako nepreukázanú,
lebo do konania pribratý znalec Ing. Q. takýto vplyv nepotvrdil, iný dôkaz žalovanou predložený nebol
a takýto záver by tiež odporoval zásadám logického úsudku, keďže nebolo v konaní vyvrátené, že



problémy so zamáčaním domu žalobkyne začali až v roku 2003, teda po niekoľkých desiatkach rokov
jeho užívania, počas ktorých by sa už takýto žalovanou tvrdený zásadný vplyv spodnej vody zaiste bol
prejavil. Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že jednou z príčin zamáčania domu žalobkyne je padajúci
sneh v dôsledku neexistujúcich záchytov na sneh na dome žalobkyne, k tomu súd uviedol, že nakoľko
táto príčina bola znalcom, ktorý inak odporučil osadenie záchytov na sneh na dom žalobkyne označená
iba za dielčiu príčinu zamáčania, samotná táto skutočnosť nič nemení na tom, že uloženie opatrení
žalovanej uvedených vo výroku rozsudku je nevyhnutné pre odstránenie hlavnej príčiny zamáčania.
Osadenie záchytov na sneh na dom žalobkyne nebolo predmetom konania, uvedené opatrenie bude
žalobkyňou potrebné uskutočniť v jej vlastnom záujme, avšak toto nemá vplyv na dôvodnosť žaloby v jej
vyhovenej časti, lebo vyhovujúca časť žaloby smeruje k odstráneniu základnej príčiny podmáčania, na
ktorú padajúci sneh nemá žiaden vplyv a preto v tejto časti bolo žalobe nevyhnutné vyhovieť bez ohľadu
na tu nepodstatný vplyv padajúceho snehu.

Pokiaľ ide o body 2 a 3 petitu žaloby žalobkyne, v ktorých sa táto domáhala vybudovania drenáže
a osadenia sanačnej prekážky, v tejto časti žalobe nebolo možné vyhovieť. Vychádzajúc zo záverov
znaleckého dokazovania, ktorého sa súd, aj vzhľadom na pokyn odvolacieho súdu predovšetkým
pridŕžal je totiž zrejmé, že vybudovanie sanačnej prekážky pre vyriešenie problému nemá význam,
lebo k odvedeniu vody iným smerom a zabráneniu jej hromadenia dôjde už v dôsledku žalovanej vo
výroku rozsudku uložených opatrení, pričom sanačná prekážka, ako uviedol znalec v takom prípade
nie je potrebná, lebo by sa tým iba zvyšovali náklady, naviac na mieste samom pre ňu neexistuje
pevný podklad. Aj opatrenie v podobe vybudovania drenáže znalec v prípade zabezpečenia odvedenia
vody iným smerom po vlastnej parcele žalovanej tými opatreniami, ktoré súd žalovanej uložil vo výroku
rozsudku označil za nepotrebné.

Vzhľadom na uvedené nemožno opatrenia žalobkyňou navrhované v bode 2 a 3 petitu jej žaloby
spočívajúce vo vybudovaní drenáže a osadení sanačnej prekážky považovať za vhodné a primerané
opatrenia na odvrátenie hroziacej škody tak ako ich má na mysli § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keďže existuje od nich jednoduchšie, menej nákladné riešenie, tieto by podľa znaleckých záverov v
takom prípade boli nadbytočné, naviac vzhľadom na neexistenciu pevného podkladu pre vybudovanie
sanačnej prekážky aj ťažko vykonateľné, a tak súd v tejto časti žalobu zamietol, lebo mal za to, že účel
sledovaný ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tam požadované kritériá spĺňajú iba tie opatrenia,
v časti ktorých žalobe vyhovel tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania prvostupňový súd  rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok vo vyhovujúcom výroku zrušiť
a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne navrhla rozsudok vo vyhovujúcom
výroku zmeniť a vyhovieť jej návrhu v celom rozsahu. Odvolateľka v odvolaní poukázala na to, že
rozsudok je podľa jej názoru jednostranný, lebo ukladá povinnosť iba žalovanej. Ďalej spochybnila
pravdivosť výrokov žalobkyne, že k zamáčaniu dochádza iba od roku 2003. Nesúhlasila s názorom,
že podmáčanie domu žalobkyne je spôsobené presakujúcou vodou z rigola za domom žalovanej.
Taktiež mala za špekulatívne a zavádzajúce tvrdenie, že časti pozemku žalovanej sú močaristé. Zároveň
spochybnila objektívnosť súdneho znalca Ing. Q. a žiadala o vypracovanie nového znaleckého posudku
iným znalcom. Namietala uložené opatrenia súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
potvrdil a zaviazal žalovanú k náhrade trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal rozsudok vo vyhovujúcom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad upravených v ust. § 212 O.s.p. s nariadením pojednávania na deň 25. 11. 2014 a zistil,
že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd uznáva obranu žalovanej, že žalobkyňa nemá dostatočnú izoláciu stavby.

Druhá vec je však tá, že čiastočne na zamáčaní nehnuteľnosti žalobkyne má podiel aj žalovaná a to
postačovalo na uložené opatrenie podľa rozsudku súdu s tým, že ide o zamáčanie domu, tak bola
splnená zákonná podmienka „obťažovania nad mieru primeranú pomerom“ (§ 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).



Podľa § 127 ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Bude až vecou prípadného vykonávacieho konania na nepeňažné plnenie spôsobom na uskutočnenie
prác a výkonov a bude záležitosťou žalovanej, aby zvolila najhospodárnejšie a najefektívnejšie riešenie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo vyhovujúcom výroku so spresnením tak, ako
to vyplýva z výroku vyhláseného rozsudku odvolacieho súdu.

Keďže obsahom vyhovujúceho výroku prvostupňového súdu boli opatrenia, ktoré nekorešpondovali
s najhospodárnejším a najefektívnejším riešením tak, ako to namietala odvolateľka v odvolaní, tak v
tejto časti boli splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 220 O.s.p. a v
prevyšujúcej vyhovujúcej časti odvolací súd zmenil rozsudok tak, že sa žaloba zamieta.

Odvolací súd zastáva názor, že uložené opatrenia majú byť všeobecné a má byť až vecou
vykonávacieho konania a žalovanej, aby zvolila ten najefektívnejší a najhospodárnejší prostriedok
zamedzenia podmáčania rodinného domu žalobkyne.

V súvislosti s ostatnými námietkami uvedenými v odvolaní zo strany odvolateľky odvolací súd poukazuje
na to, že účastníci konania, ako aj právni zástupcovia podľa čl. 368 spisu po poučení podľa ust. § 120
ods. 4 O.s.p. uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, preto odvolací súd sa nezaoberal
námietkami v súvislosti s doplnením dokazovania ustanovením nového znalca a podaním nového
znaleckého posudku. V tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené.

Za takejto situácie, keď bez akýchkoľvek pochybností jednou z príčin podmáčania domu žalobkyne je
aj forma osadenia odvodňovacieho rigolu žalovanej a jeho čiastočná schopnosť odviesť vodu, ako aj
vyspádovanie odkvapových žľabov žalovanej a umiestnenie zvodu na nich, ako aj spád odvodňovacej
priekopy žalovanej a jej čiastočná schopnosť odviesť vodu, tak v tomto smere nemožno prvostupňovému
súdu nič vyčítať. Možno konštatovať, že prvostupňový súd rozhodol vecne správne s výnimkou efektivity
a hospodárnosti uložených opatrení.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd I. stupňa (§ 224 O.s.p. a § 151 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.