Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/204/2018 z 26. 6. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2019, sp. zn. 3Co/204/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1114200610.1 Krajský súd Bratislava | 3Co/204/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1114200610.1 | 2019-06-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 126 ods. 2 OZ, OZ, § 123 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d76cc00-f7cc-4e7c-954a-a1e0f8bfeefd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1114200610.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/204/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114200610
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1114200610.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Mgr. U. Y., J. XX, K.
proti žalovaným: 1. Centrum vedecko - technických informácií Slovenskej republiky, IČO: 00 151 882,
Lamačská cesta 8, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Pokorným, Anenská 1, Bratislava,
2. Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, Hodžovo námestie 3, Bratislava, 3. Roxy Invest, s.r.o., IČO:
35 683 449, Novinárska 3, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.10.2017, č.k. 10C/5/2014-125, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

Žalovanému v 3. rade nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu zo dňa 13.01.2014, ktorou sa žalobca,
pôvodne spolu so subjektom V.d. Lasso New York, výrobné družstvo vystupujúcim ako žalobca v 2.
rade, domáhal voči žalovaným vypratania nehnuteľnosti - pozemok parcela č. XXXX, na B. F. XX, Z.
K., vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, ako zastavané plochy a nádvoria, o výmere 465 m2, kat.
územie Bratislava - Staré Mesto (ďalej len „nehnuteľnosť“) dôvodiac, že žalovaný v 3. rade založil
nehnuteľnosť v prospech žalovaného v 2. rade záložnou zmluvou, registrovanou pod Z., i napriek tomu,
že nedisponoval zákonným titulom jej nadobudnutia od právnych predchodcov. Žalobca s poukazom na
obsah rozsudku Okresného súdu Bratislava I, v konaní sp. zn. 6T/2/2009, konštatoval, že A. K., ako
v poradí prvý kupujúci nehnuteľnosti od predávajúceho V. d. Lasso New York, výrobné družstvo, túto
v skutočnosti nenadobudol do vlastníctva, nakoľko kúpnu zmluvu neuzavrel a ani neuhradil jej kúpnu
cenu. Hoci bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.04.2012 spod obžaloby oslobodený,
trestný súd v ňom konštatoval, že skutok ako taký sa stal. Z tohto dôvodu podľa mienky žalobcu
nemohli získať vlastnícke právo k nehnuteľnosti ani jej ďalší nadobúdatelia a akékoľvek kúpne zmluvy
k nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastri nehnuteľností, nemali vplyv na vecné právo V.d. Lasso
New York, výrobné družstvo. Žalobca ďalej uviedol, že na návrh žalovaného v 1. rade vyhlásil Okresný
súd Bratislava I dňa 24.05.2005 rozsudok, č.k. 15C/30/2001-59, ktorým určil neplatnosť hospodárskej
zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného v 1. rade (Slovenskou technickou knižnicou)
a V.d. Lasso dňa 27.03.1990 podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka. Predmetný rozsudok považoval za
nulitný, nakoľko ho vydal všeobecný súd, ktorý podľa kogentných ustanovení Hospodárskeho zákonníka
nebol hospodárskou arbitrážou. Naviac, žalovaný v 1. rade ani nedisponoval oprávnením obrátiť sa na



všeobecný súd so žalobou o neplatnosť hospodárskej zmluvy, nakoľko jeho právo sa v zmysle § 130 a
§ 131 Hospodárskeho zákonníka prekludovalo dňom 01.04.1991.

2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28.10.2015, č.k. 10C/5/2014-67, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2016, č.k. 14Co/1/2016-84, odmietol žalobu žalobcu v 2. rade;
jediným subjektom na strane žalobcu tak ostal Mgr. U. Y..

3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania, aplikujúc ustanovenie § 123 a § 126 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol. Dospel k záveru, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by
osvedčil a preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, rovnako ako pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaných v 1. až 3. rade. Vykonaným dokazovaním mal konajúci súd za preukázané, že žalobca nebol
vlastníkom nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa domáhal. Zároveň, neuviedol také okolnosti a nepredložil
také dôkazy, po vyhodnotení ktorých by mohol konajúci súd prejudiciálne rozhodnúť, že disponuje
vlastníckym právom k nehnuteľnosti a v nadväznosti na to žalovaných zaviazať na jej vypratanie z
dôvodu, že jej užívaním bez právneho dôvodu zasahujú do práv žalobcu. Súd prvej inštancie v tomto
smere poukázal na obsah spisu Okresného súdu Bratislava vo veci sp. zn. 15C/30/2001, v ktorom
tento rozsudkom zo dňa 24.05.2005, č.k. 15C/30/2001-59, právoplatným dňa 20.07.2005, určil, že
hospodárska zmluva č. 1/1990-EÚ, uzavretá dňa 26.03.1990 vo veci nehnuteľnosti je neplatná, a
Centrum vedecko - technických informácií Slovenskej republiky, v procesnom postavení žalobcu, uložil
povinnosť vrátiť V.d. Lasso New York, v procesnom postavení žalovaného v 2. rade, nadobúdaciu
cenu nehnuteľnosti v sume 1.237,83 eura (37.291,-Sk), ako aj spisu Okresného súdu Bratislava
I, sp. zn. 7C/106/2011, vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; v ňom sa na základe
uznesenia konajúceho súdu zo dňa 02.06.2016, č.k. 7C/106/2011-361, právoplatným dňa 25.07.2016,
stal ROXY Invest, s.r.o., v procesnom postavení žalovaného, vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
Zároveň súd prvej inštancie zohľadnil, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 12.04.2012,
č.k. 2To/132/2011-1045, právoplatným dňa 12.04.2012, oslobodil A. K. spod obžaloby pre spáchanie
trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Trestného zákona. Obžaloba pritom vychádzala zo
skutkového základu, že dňa 10.07.1997 podpísal A. K. na notárskom úrade JUDr. M.. C. s doteraz
neustálenou osobou vydávajúcou sa za U. Y., v tom čase predsedu družstva V.d. Lasso New York, návrh
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi družstvom
V.d. Lasso New York ako predávajúcim a obžalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bola kúpa
nehnuteľnosti a následne dňa 18.07.1997 na notárskom úrade JUDr. A.. K. s doteraz neustálenou
osobou vydávajúcou sa za U. Y., v tom čase predsedu družstva V.d. Lasso New York podpísali
kúpnu zmluvu medzi družstvom V.d. Lasso New York a obžalovaným ako kupujúcim, predmetom
ktorej bola kúpa nehnuteľnosti, pričom mal vedieť, že osoba vydávajúca sa za U. Y. je v skutočnosti
niekým iným, preto návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ani kúpna zmluva
neboli podpísané skutočným štatutárom predávajúcej právnickej osoby, a napriek tejto vedomosti tieto
dokumenty podpísal a následne predložil Okresnému úradu Bratislava I, odboru katastra nehnuteľností,
ktorý povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na A. K.. Oslobodzujúci trestný rozsudok pritom
vychádzal zo zistenia, že nebolo možné ustáliť jednoznačný záver, že A. K. predmetný skutok spáchal.

4. Podľa mienky konajúceho súdu žalobca v konaní nepreukázal ani pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaných. Žalovaní v 1. a v 2. rade preukázateľne neboli vlastníkmi nehnuteľnosti a nehnuteľnosť
neužívali na základe žiadneho právneho titulu, a to ani v čase, keď bol žalovaný v 2. rade jej
záložným veriteľom; nemohli byť preto nositeľmi povinnosti, ktorej splnenia sa žalobca v konaní
domáhal. Pokiaľ išlo o žalovaného v 3. rade, súd prvej inštancie mal za preukázané, že tento sa stal
vlastníkom nehnuteľnosti na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.06.2016,
č.k. 7C/106/2011-361, právoplatného dňa 25.07.2016, túto ako vlastník riadne užíval, a preto ani vo
vzťahu k nemu žalobca nepreukázal vecnú legitimáciu na jeho vypratanie. Konajúci súd v tomto smere
zdôraznil, že vypratania nehnuteľnosti sa žalobca domáhal ako fyzická (a nie právnická) osoba, pričom
hospodársku zmluvu, ktorej neplatnosť bola určená rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I v konaní
sp. zn. 15C/30/2011, nikdy neuzatvoril, keď zmluvnými a zároveň i sporovými stranami (v predmetnom
konaní) boli žalovaný v 1. rade (v procesnom postavení žalobcu) a právnická osoba LASSO - výrobné
družstvo (ako žalovaný v 1. rade) a V.d. Lasso New York (ako žalovaný v 2. rade).

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 218 ods. 1, § 255 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak,



že v konaní úspešným žalovaným priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške,
nakoľko v konaní mali plný úspech.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolaním a ako
právne irelevantný ho navrhol zrušiť. Dôvodil, že rozhodnutie konajúceho súdu vychádzalo z rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.05.2005, vo veci sp. zn. 15C/30/2001, ktorý považoval na nulitný.
Kúpnu cenu nehnuteľnosti totiž zaplatil z vlastných finančných zdrojov za družstvo, ktoré v tom čase
nebolo zapísané do obchodného registra a následne na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo
dňa 10.10.1992 ho previedlo na jeho osobu. Družstvo potom nemohlo v rozpore so zákonom previesť
vlastnícke právo k nehnuteľnosti na právneho predchodcu žalovaného v 3. rade. Z uvedeného dôvodu
nesúhlasil so záverom konajúceho súdu o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore.

7. Žalobca zároveň poukázal na to, že napadnutý rozsudok porušuje jeho ústavné práva podľa článku
46 a článku 48 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže podľa článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
môže každý konať to, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá, mal za to, že „nulitnými konaniami mu žiadne povinnosti ako zákazy zo zákona na podanie
žaloby o vypratanie nevznikli“.

8. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť, keď žalobcom uvádzané dôvody jeho nesprávnosti nepovažoval za právne
relevantné.

9. Žalovaný v 2. rade sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým
rozsudkom súdu prvej inštancie. Podľa jeho mienky konajúci súd náležite zistil skutkový stav veci, ako aj
dôvody a skutočnosti, ktorými žalobca odôvodňoval žalobu na vypratanie nehnuteľnosti, pričom dospel k
správnemu záveru, že žalobca nebol a nie je vlastníkom, príp. spoluvlastníkom nehnuteľnosti, vypratania
ktorej sa domáha a súčasne nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by konajúci súd mohol
rozhodnúť o jeho vlastníctve k nej. Zdôraznil, že sám nehnuteľnosť nevlastní, neužíva ju na základe
žiadneho právneho titulu, preto ju ani nemôže vypratať. V tomto smere považoval žalobu za absurdnú.

10. Žalovaný v 3. rade sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil
dňa 27.06.2019 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

12. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

14. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

15. Preskúmaním súdneho spisu sa odvolací súd plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie, v ktorom sa zaoberal posudzovaním dôvodnosti nároku žalobcu na vypratanie
nehnuteľnosti žalovanými v 1. až 3. rade, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a
ods. 2 C.s.p.)

16. V prvom rade treba uviesť, že žalobca podľa opisu skutkových tvrdení v žalobe a napokon ani
v priebehu konania netvrdil, že by medzi ním a žalovanými existoval právom aprobovaný vzťah, z
ktorého by mu vyplývalo oprávnenie nakladať a disponovať s nehnuteľnosťou a do ktorého by žalovaní
akýmkoľvek protiprávnym spôsobom zasahovali. Konajúci súd preto správne ustálil, že žalobcovi
nesvedčil žiaden zákonný titul oprávňujúci ho domáhať sa voči žalovaným vypratania nehnuteľnosti.



Pokiaľ za taký právny titul žalobca označil zmluvu o prevode nehnuteľnosti zo dňa 10.10.1992, odvolací
súd udáva, že táto bola uzavretá medzi V.d. Lasso (ako predávajúcim) a žalobcom (ako kupujúcim)
a jej predmetom bola nehnuteľnosť, vypratanie ktorej je predmetom konania. Žalobca však na jej
základe nikdy vlastnícke právo k nehnuteľnosti nenadobudol. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.05.2005, č.k. 15C/30/2001-59, ktorým
tento určil neplatnosť hospodárskej zmluvy č. 1/1990-EÚ zo dňa 26.03.1990, uzavretej medzi právnym
predchodcom Centra vedecko-technických informácií SR (Slovenská technická knižnica) a Lasso -
výrobné družstvo, týkajúcej sa prevodu vlastníctva k objektu na B. XX Z. K. na Lasso - výrobné družstvo,
rovnako ako i na obsah zápisnice z pojednávania konajúceho súdu zo dňa 16.10.2017. Na predmetnom
súdnom pojednávaní sám žalobca deklaroval, že zmluva o prevode nehnuteľnosti zo dňa 10.10.1992
nebola vložená do katastra nehnuteľností, t.j. vo vzťahu k tejto zmluve nebol vykonaný vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu.

17. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Bratislava - Staré mesto nepochybne
vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa žalobca v konaní domáhal, je žalovaný
v 3. rade. List vlastníctva možno považovať za listinu verejnú v zmysle § 205 C.s.p., nakoľko bola
vydaná oprávneným orgánom (Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu) v rámci jemu zverenej
kompetencie; vo vzťahu k takto vydanej verejnej listine potom platí, že potvrdzuje pravdivosť toho, čo
sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Vyvrátiť pravdivosť v nej uvedených
skutočností dôkazom opaku znamená poskytnúť dôkaz o tom, že daná skutočnosť je opačná, než tá,
uvedená v listine, pričom v tomto smere nepostačuje iba jednoduché popieranie pravdivosti obsahu
listiny, prípadne spochybňovanie jej obsahu. Strana musí tvrdiť skutočnosti a predložiť dôkazy o tom,
že údaje, pravdivosť ktorých verejná listina osvedčuje alebo potvrdzuje, sú nepravdivé. Je zrejmé, že
žalobca pochybnosti ohľadne vlastníckeho práva žalovaného v 3. rade k nehnuteľnosti nijako a ničím
nevyvrátil, a teda nepreukázal opak tých skutočností vyplývajúcich z údajov na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie Bratislava - Staré mesto; zároveň neosvedčil existenciu vlastníckeho, prípadne
iného práva k nehnuteľnosti (držba, nájom), na základe ktorého by mu svedčilo oprávnenie domáhať
sa vypratania žalovaných z nehnuteľnosti. Na uvedenom základe súd prvej inštancie správne uzavrel,
že žalobcovi nesvedčala aktívna vecná legitimácia v spore. Žalobca nepreukázal ani pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaných v 1. až 3. rade v konaní, keď nepreukázal, že niektorý zo žalovaných je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti uplatneného nároku; túto nebolo možné vyvodiť zo žiadneho právneho vzťahu
existujúceho medzi žalobcom a žalovanými vo vzťahu k nehnuteľnosti.

18. Predpokladom úspešnosti každej žaloby je, okrem iného, aj preukázanie vecnej legitimácie v spore.
Kto je vecne legitimovaným v konkrétnom prípade vymedzuje výlučne hmotné právo, ktoré určuje, kto je
nositeľom práv, resp. povinností, o ktorých v súdnom konaní ide. Pre posúdenie otázky vecnej legitimácie
je rozhodujúce to, ako je vymedzený predmet konania v žalobe. Nedostatok vecnej legitimácie (či už
aktívnej, na strane žalobcu alebo pasívnej, na strane žalovaného), znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí,
že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, nie je nositeľom tohto oprávnenia alebo povinnosti v spore. Z hľadiska posúdenia vecnej
legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému
návrh smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním objektívne je
alebo nie. Tieto skutočnosti žalobca v konaní nepreukázal.

19. S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že súd prvej inštancie dospel vykonaným
dokazovaním ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré následne správne posúdil po právnej stránke
uzavierajúc, že žalobca v konaní nepreukázal oprávnenosť nároku, ktorým sa voči žalovaným v 1. až
v 3. rade domáhal vypratania nehnuteľnosti; uvedený záver nespochybnili ani skutočnosti uvádzané
žalobcom v odvolaní. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval žalobcom uvádzané tvrdenia za
také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

20. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným v 1. a v 2. rade, ktorí mali vo veci
úspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žalovanému v 3.
rade, ktorý mal rovnako úspech vo veci, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
mu žiadne trovy nevznikli.



21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).