Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/53/2011 z 10. 1. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 10. januára 2012, sp. zn. 21S/53/2011, ECLI:SK:KSZA:2012:5011200478.2 Krajský súd Žilina | 21S/53/2011 | ECLI:SK:KSZA:2012:5011200478.2 | 2012-01-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f96e372-296c-4106-af11-d5db02c2a537 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5011200478.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/53/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011200478
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011200478.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov
senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Vladimíra Sučika, v právnej veci žalobcu: EM BOX, s. r. o.,
Vojtaššákova 551/17, Tvrdošín, IČO: 36695076, zastúpený JUDr. Martinom Olosom, M. R. C. XX, U.,
proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, so sídlom J. Kráľa 2, Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
Daňového úradu v Námestove č. 658/230/24685/11/Kuh zo dňa 2.5.2011 jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 4.7.2011 (podanou v zákonnej lehote podľa ust. § 250b ods. 1 O.s.p.)
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného vo forme oznámenia Daňového úradu v
Námestove č. 658/230/24685/11/Kuh zo dňa 2.5.2011, pričom toto rozhodnutie žiadal zrušiť podľa ust.
§ 250j ods. 2 písm. a), b), c), d), e) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V žalobe poukázal na to, že Daňový úrad v Námestove
rozhodnutím - oznámením č. 658/230/24685/11/Kuh zo dňa 2.5.2011 zamietol odvolanie žalobcu
proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Námestovo č. 658/230/9990/ 11/Kuh zo dňa
21.2.2011 v zmysle § 47 ods. 5 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb.. Namietal, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je vecne nesprávne, nezákonné a nepreskúmateľné. Rozhodnutie správcu dane trpí vadou
nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko aplikácia a výklad právnych noriem daňovým úradom
bola zjavne svojvoľná a ignorujúca celý rad zákonných ustanovení. Žalovaný odvolanie žalobcu zamietol
v zmysle § 47 ods. 5 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. z dôvodu, že bolo podané osobou na to
nepríslušnou. Podľa žalovaného skutočnosť, že na predloženom plnomocenstve bol úradne overený
podpis až dňa 19. 4.2011 má za následok, že odvolanie podala nepríslušná osoba. Predmetné
ťažiskové úvahy žalovaného sú plne zmätočné. Zákon síce vyslovuje požiadavku úradného osvedčenia
podpisu splnomocniteľa, avšak skutočnosť kedy bol podpis splnomocniteľa úradne osvedčený, zákon
nijak neupravuje a je plne irelevantná. Pokiaľ do rozhodnutia o odvolaní je daňovému úradu do
spisu dodatočne doložené plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom, je správca dane povinný
vykonaný procesný úkon zástupcu daňového subjektu akceptovať ako úkon vykonaný oprávnenou
osobou, a to aj v tom prípade, ak by žiadne plnomocenstvo nebolo pripojené ku podanému odvolaniu.
Nemožno nechať bez významu, že osvedčenie podpisu je možné vykonať iba v pracovných dňoch do
max. 16.00 hod., avšak samotné odvolanie je možné podať na poštách, ktoré sú otvorené spravidla do
18.00 hod., v niektorých mestách i neskôr. V danej veci pritom daňovému úradu bolo plnomocenstvo
s úradne osvedčeným podpisom na jeho výzvu riadne doručené. Poukázal na to, že je zarážajúce,
že citované rozhodnutie o odvolaní bolo doručené právnemu zástupcovi, ktorý však podľa žalovaného



mal byť nepríslušná osoba. Žalobcovi žalovaný pritom žiadne rozhodnutie nedoručil. Samotný postup
žalovaného je tak vnútorne rozporný a zmätočný. Zároveň poukázal na § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.

Žalovaný k žalobe žalobcu podal vyjadrenie zo dňa 5.8.2011. Prechod kompetencie a pôsobnosti zo
žalovaného Daňového úradu Námestovo na Daňový úrad Žilina vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č.
333/2011 Z. z. a § 5 ods. 1, § 9 zákona č. 479/2009 Z. z.. Poukázal na to, že podľa názoru žalovaného nie
sú splnené procesné podmienky, aby súd konal o podanej žalobe o preskúmanie zákonnosti oznámenia,
pretože nebolo vydané žalovaným rozhodnutie spĺňajúce základné náležitosti rozhodnutia určené v
§ 30 ods. 2 zákona o správe daní. Z tohto dôvodu navrhol, aby bolo konanie zastavené z dôvodu
nesplnenia procesných podmienok vyžadovaných Občianskym súdnym poriadkom na súdne konanie
podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Ďalej uviedol, že vo veci bolo podané odvolanie zo dňa 15.3.2011,
doručené na daňový úrad dňa 17.3.2011 JUDr. Martinom Olosom, advokátom za daňový subjekt EM
BOX, s. r. o.. Odvolanie bolo podané proti dodatočnému platobnému výmeru č. 658/230/9990/11/Kuh
zo dňa 21.2.2011. Vzhľadom k tomu, že odvolanie podal JUDr. Martin Olos,, advokát, ktorý sa označil
ako zástupca daňového subjektu žalobcu bez podania a preukázania oprávnenia k zastupovaniu t. j.
splnomocnenia, správca dane považoval takéto odvolanie za nedostatočné a vyzval žalobcu výzvou č.
658/230/17711/11/Kuh zo dňa 30.3.2011, aby daňový subjekt doložil plnomocenstvo pre JUDr. Martina
Olosa, advokáta, U. tak, ako to ukladá zákona č. 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.. Doručenie výzvy
v zmysle § 17 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdil svojím podpisom konateľ spoločnosti p. Ľubomír Mišík
dňa 14.4.2011. Následne dňa 19.4.2011 bolo doručené plnomocenstvo spoločnosti EM BOX, s.r.o.
pre JUDr. Martina Olosa, advokáta, na zastupovanie vo veci podania odvolania proti dodatočnému
platobnému výmeru č. 658/230/9990/11/Kuh zo dňa 21.2.2011. Plnomocenstvo bolo vystavené dňa
15.3.2011 s úradne overeným podpisom až 19. 4.2011. S poukazom na ust. § 9 ods. 3 zákona č.
511/1992 Zb. plnomocenstvo udelené na zastupovanie v daňovom konaní si vyžaduje overenie podpisu
splnomocniteľa, a tým aj dátum, ku ktorému bolo plnomocenstvo udelené. Vzhľadom na to nie je
právne možné, aby splnomocniteľ dodatočne schválil úkony vykonané splnomocnencom na základe
neperfektného, resp. neexistujúceho plnomocenstva, u ktorého úradné overenie podpisu splnomocniteľa
je jeho zákonnou náležitosťou. Vzhľadom k tomu, že bolo plnomocenstvo udelené dňa 15.3.2011, bol
úradne overený podpis až 19.4.2011 t. j. po výzve správcu dane na predloženie plnomocenstva, správca
dane nemôže považovať toto plnomocenstvo v čase podania odvolania za právne účinné a oznámením
č. 658/230/24685/11/Kuh zo dňa 2.5.2011 odvolanie žalobcu zamietol z dôvodu uvedeného v § 47 ods.
5 písm. c zákona č. 511/1992 Zb.. S poukazom na ust. § 47 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov
zamietnutie odvolania správca dane písomne oznámi tomu, kto odvolanie podal, v takom prípade sa
rozhodnutie nevydáva. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 10/2007
zo dňa 19.4.2007 podľa ktorého plnomocenstvo udeľované na zastupovanie v daňovom konaní má v
zmysle ust. § 9 ods. 3 zákona o správe daní prísnejší právny režim ako majú plnomocenstvá udeľované
v správnych konaniach, ktoré sa spravujú zákonom č. 71/1967 Zb. o správnym konaní. Plnomocenstvo
udelené na zastupovanie v daňovom konaní v zmysle ust. § 9 ods. 3 zákona o správe daní vyžaduje
úradné overenie podpisu splnomocniteľa. Vzhľadom na to je daný záujem štátu nielen na osvedčení
podpisu splnomocniteľa ale tým nepriamo aj dátumu, ku ktorému bolo plnomocenstvo udelené.
Úradné overenie podpisu splnomocniteľa konštitutívne fixuje dátum, ku ktorému bolo plnomocenstvo
udelené. Vzhľadom na to nie je právne možné, aby splnomocniteľ dodatočne schválil úkony vykonané
splnomocniteľom na základe právne neperfektného, resp. neexistujúceho plnomocenstva, u ktorého
úradné overenie podpisu splnomocniteľa je jeho zákonnou náležitosťou. Rovnaký právny názor zaujal
Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. 3 Sžf 26/2010 zo dňa 9.11.2010 a v rozsudku sp. zn. 2Sžf/13/2010
zo dňa 30.3.2011. V žalovanom prípade zástupca mohol zastupovať daňový subjekt (žalobcu) až
od 19.4.2011. Z ustanovenia § 47 ods. 5 a 6 zákona o správe daní a poplatkov vyplýva povinnosť
prvostupňového orgánu zamietnuť odvolanie zo zákonom stanovených dôvodov. Zákon výslovne
stanovuje, že zamietnutie odvolania sa písomne oznámi tomu, kto odvolanie podal; v takomto prípade sa
rozhodnutie nevydáva. Zákonodarca výslovne v ust. § 47 ods. 6 zákona stanovil zamietnutie odvolania
vo forme oznámenia - listu a nie rozhodnutia a má byť oznámené tomu, kto odvolanie podal.

Krajský súd v Žiline sa predovšetkým na základe námietky vyslovenej žalovaným, že v danom prípade
nie sú splnené procesné podmienky, aby súd o podanej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
konal, pretože nebolo vydané rozhodnutie spĺňajúce základné náležitosti rozhodnutia v zmysle § 30 ods.
2 zákona č. 511/1992 Zb., musel zaoberať, či takéto rozhodnutie, resp. oznámenie, ktoré bolo vydané



postupom podľa ust. § 47 ods. 5 písm. c) a § 47 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. môže byť predmetom
súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. - § 247 a nasl. O.s.p..

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho
orgánu").

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 21.2.2011 Daňový úrad v Námestove pod č.
658/230/9990/11/Kuh vydal dodatočný platobný výmer vo vzťahu k žalobcovi podľa ust. § 44 ods. 6
písm. b) bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. a vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie IV. štvrťrok 2007 v sume 2.522,10 Eur. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané odvolanie
žalobcu v zastúpení advokáta JUDr. Martina Olosa, so sídlom M. R. C. XX, U. a to podaním zo
dňa 15.3.20211, ktoré bolo Daňovému úradu v Námestove doručené dňa 17.3.2011. Následne z
obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že daňový úrad výzvou zo dňa 30.3.2011 pod číslom
658/230/1771/11/Kuh vyzval žalobcu, aby v lehote 5 dní od doručenia výzvy doručil plnomocenstvo pre
JUDr. Martina Olosa, advokáta, so sídlom v U., s úradne overeným podpisom v zmysle § 9 ods. 3 zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, nakoľko daňový úrad nedisponuje plnomocenstvom pre
JUDr. Martina Olosa a k podanému odvolaniu zo dňa 15.3.2011 proti dodatočnému platobnému výmeru
Daňového úradu Námestovo č. 658/230/9990/11/Kuh zo dňa 21.2.2011 nebolo plnomocenstvo priložené
ako príloha odvolania. Ďalej bolo zistené, že v administratívnom spise sa nachádza plnomocenstvo
od žalobcu pre JUDr. Martina Olosa, advokáta, so sídlom v U., zo dňa 15.3.2011 s úradne overeným
podpisom od Ľubomíra Mišíka a to dňa 19.4.2011, uvedené bolo doložené na Daňový úrad Námestovo
dňa 19.4.2011.

Žalovaný oznámením pod č. 658/230/24685/11/Kuh zo dňa 2.5.2011 v zmysle ust. § 47 ods. 6 zák. č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov oznámil JUDr. Martinovi Olosovi, že odvolanie zo dňa 15.3.2011
proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Námestovo č. 658/230/990/11/Kuh zo dňa
21.2.2011 sa zamieta z dôvodu uvedeného v § 47 ods. 5 písm. c) zák. č. 511/1992 Zb., nakoľko toto
odvolanie je podané osobou na tou nepríslušnou. Nakoľko na plnomocenstve podanom na Daňový úrad
Námestovo dňa 19.4.2011 na základe výzvy č. 658/230/17711/11/Kuh zo dňa 30.3.2011 bol úradne
overený podpis dňa 19.4.2011.

Podľa ust. § 248 O.s.p. súdy nepreskúmavajú

a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia
konania,



b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického
stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo
podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,

c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým
osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,

d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

Judikatúra slovenských súdov a aj českých súdov v oblasti správneho súdnictva sa opiera o tzv.
materiálne pojatie rozhodnutia. Z rozsudku NSS ČR č. j. 4 As 64/2007-65 zo dňa 10.3.2008: .... primárnou
úlohou pri posúdení, či ten-ktorý správny úkon naplňuje materiálnu charakteristiku rozhodnutia, zohráva
vždy skutkový kontext konkrétneho prípadu. Vo svojej predchádzajúcej judikatúre Najvyšší správny súd
viackrát dôvodil, že prípisy, či oznámenia správneho orgánu, ktoré nemajú formu rozhodnutia (t. j. úkony
menej formálne, či úplne neformálne), môžu byť za určitých okolností posudzované ako materiálne
rozhodnutia podľa ust. § 65 ods. 1 s. ř..s. (k tomu napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu
zo dňa 24.5.2006, č. j. Afs 147/2005-107). V niektorých prípadoch Najvyšší správny súd naproti tomu
dôvodil, že oznámenie či prípis nepredstavuje rozhodnutie v materiálnom slova zmysle podľa ust. § 65
ods. 1 s.ř.s., a to najmä tam, kde sa jednalo o informačné oznámenie, vyrozumenie, že prípis správneho
orgánu, ktorý žiadnym spôsobom nezasahoval do právnej sféry sťažovateľa (viď. bližšie napr. rozsudok
Najvyššieho správneho súdu zo dňa 22.6.2006 č. j. 6 Ads 84/2005-52, rozsudok zo dňa 21.5.2007 č. j.
4 Ans 6/2005-117 alebo rozsudok zo dňa 14.7.2004 č. j. 7 As 20/2004-87). Podľa nálezov Ústavného
súdu SR i rozhodnutí Najvyššieho súdu SR môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia
orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť
práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Preskúmaniu rozhodnutia
nebráni, ak správny orgán použije formu, ktorá neobsahuje všetky predpísané náležitosti správneho
rozhodnutia podľa všeobecných alebo osobitných procesných predpisov upravujúcich administratívny
proces, prípadne použije formu obyčajného listu, prípisu alebo obdobného spôsobu informovania
o svojom rozhodnutí. Ak nejde o rozhodnutie ale o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá
autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, taký úkon súdnemu prieskumu nepodlieha. Základným rozlišovacím
znakom takéhoto úkonu je to, že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale len v
pozícii oznamovateľa, inštruktora alebo orgánu zodpovedného za agendu sťažností, potvrdení, overení
a pod. Klasifikácia takýchto úkonov je vecou súdnej praxe (Ficová, S. a kol. Občianske právo procesné,
Základné konanie, Bratislava: vydavateľské oddelenie PF. UK v Bratislave, 2005, str. 717-718). Súd
poukazuje aj na nález ÚS SR II.50/2001 - ,, vychádzajúc z uvedeného je preto úlohou súdu aj pri
uplatňovaní OSP v spojení s článkom 46 ods. 2 poslednou vetou Ústavy zisťovať, či rozhodnutie
správneho orgánu, zákonnosť, ktorého má byť predmetom súdneho preskúmavania (vrátane toho
uvedeného v § 248 ods. 2 písm. d) O.s.p.), je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných
práv alebo slobôd. V prípade, ak súd zistí, že tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo
súdneho preskúmavania. Z uvedeného vyplýva, že samotný druh, resp. formálne označenie rozhodnutia
správneho orgánu nemôžu byť samé osebe jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie jeho
súdneho preskúmavania.

Podľa § 47 ods. 5 písm. c) zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov prvostupňový orgán odvolanie
zamietne, ak je podané osobou na to nepríslušnou.

Podľa § 47 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. zamietnutie odvolania podľa odseku 5 sa písomne oznámi tomu,
kto odvolanie podal; v takom prípade sa rozhodnutie nevydáva.

V danom prípade je teda nesporné, že žalobcovi, resp. právnemu zástupcovi žalobcu bolo doručené
takéto oznámenie v zmysle ust. § 47 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. o zamietnutí odvolania s poukazom na
§ 47 ods. 5 písm. c) zák. č. 511/1992 Zb. V danom prípade mal súd za to, že dané oznámenie Daňového
úradu Námestovo o zamietnutí podaného odvolania nepochybne v konečnom dôsledku zasahuje,
resp. môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu daným oznámením priamo
dotknuté ( keď bolo zamietnuté odvolanie žalobcu neformálnym spôsobom z dôvodu, že odvolanie



podala nepríslušná osoba), preto podľa názoru súdu je potrebné aj takéto oznámenie vydané postupom
podľa ust. § 47 ods. 5 pís. c) a § 47 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. preskúmať.

Krajský súd v Žiline vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.1.2012. Právny zástupca žalobcu a žalovaný
mali vykázané doručenie na nariadený termín pojednávania riadnym spôsobom. Právny zástupca
žalobcu a ani žalovaný sa na nariadený termín pojednávania nedostavili. Žalovaný svoju neúčasť
neospravedlnil a ani nežiadal odročiť pojednávanie z dôležitého dôvodu. Právny zástupca žalobcu žiadal
o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania na Okresnom súde v Považskej Bystrici vo veci
sp. zn. 11P/142/2011, ktoré mal nariadené na deň 11.1.2012 o 09.00 hod. Žiadosť o odročenie bola súdu
doručená dňa 30.12.2011. Termín pojednávania právny zástupca prevzal dňa 28.12.2011, k žiadosti
o odročenie pojednávania priložil predvolania na OS Považská Bystrica na deň 11.1.2012 na rovnakú
hodinu ako v tejto veci. Právny zástupca žalobcu neuviedol, kedy predvolanie na OS Považská Bystrica
prevzal. Súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, napriek jeho
žiadosti o odročenie pojednávania. Súd konštatuje, že všeobecne kolízia pojednávaní nie je dôvodom na
odročenie pojednávania, nakoniec poukazuje na ust. § 250g ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sa účastníci
konanie na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti, konanie sa nesmie
z tohto dôvodu prerušiť. Rovnako súd zdôrazňuje, že v danom prípade ide podľa V. časti druhej hlavy
O.s.p. o preskúmanie správneho rozhodnutia, keď podľa § 250i ods. 1 O.s.p. je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, pričom dokazovanie sa vykonáva
iba výnimočne. V danom prípade išlo o posúdenie právneho stavu veci, dokazovanie súd nevykonával.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa názoru súdu bolo rozhodnuté vo veci, teda došlo k preskúmaniu
napadnutého rozhodnutia aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu bez toho, aby žalobcovi bola
odňatá možnosť konať pred súdom.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia - oznámenia žalovaného v rozsahu danom
žalobnými dôvodmi žalobcu, mal za to, že toto je súladné so zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov.

Podľa ust. § 9 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník
sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného
písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah
plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci
môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že
za zástupcu môže konať aj iná osoba, na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s
úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje
za konanie zástupcu.

Súd po preskúmaní napadnutého oznámenia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V tejto veci
súd poukazuje už aj na skoršie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a to konkrétne sp.zn.11S 57/2006,
3Sžf 26/2010, 2Sžf 13/2010 zo dňa 30.3.2011. Predmetom posúdenia zo strany súdu v preskúmavanej
veci bolo, či žalovaný správne zamietol odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané za žalobcu právnym
zástupcom ako osobou na to nepríslušnou (§ 47 ods. 5 písm. c) zák. č. 511/1992 Zb.) z dôvodu,
že predložené plnomocenstvo, ktoré bolo DÚ Námestovo doručené dňa 19.4.2011 na základe výzvy
žalovaného obsahovalo dátum overenia podpisu až dňa 19.4.2011, a teda právny zástupca mohol
žalobcu zastupovať až od tohto dátumu.

Plnomocenstvo udeľované na zastupovanie v daňovom konaní má v zmysle ust. § 9 ods. 3 zák. č.
511/1992 Zb. prísnejší právny režim, ako majú plnomocenstvá udeľované v správnych konaniach,
ktoré sa spravujú zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (§ 17 ods. 3). Plnomocenstvo
udelené na zastupovanie v daňovom konaní v zmysle ust. § 9 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. vyžaduje
úradné overenie podpisu splnomocniteľa. Vzhľadom na to je daný záujem štátu nielen na osvedčení
podpisu splnomocniteľa, ale tým nepriamo aj na dátume, ku ktorému bolo plnomocenstvo udelené.
Úradné overenie podpisu splnomocniteľa konštitutívne fixuje dátum, ku ktorému bolo plnomocenstvo
udelené. Vzhľadom na to nie je právne možné, aby splnomocniteľ dodatočne schválil úkony vykonané
splnomocnencom na základe právne neperfektného, resp. neexistujúceho plnomocenstva, u ktorého



úradné overenie podpisu splnomocniteľa je jeho zákonnou náležitosťou. V danom prípade bolo
odvolanie zamietnuté z dôvodu toho, že bolo podané osobou, ktorá nebola príslušná na podanie
odvolania, nakoľko na plnomocenstve doručenom na Daňový úrad Námestovo dňa 19.4.2011 bol úradne
overený podpis až dňa 19.4.2011. Žalobná námietka žalobcu bola vyhodnotená súdom ako nedôvodná
vzhľadom na uvedený prísnejší právny režim nie je možné dodatočne odstraňovať vady, resp. nedostatky
v rozsahu plnomocenstva v daňovom konaní. Vzhľadom na uvedené zistené skutočnosti teda na
základe uvedeného zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností po vyhodnotení
námietok žalobcu a tiež s prihliadnutím na závery obsiahnuté v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
nezistil súd žiaden relevantný dôvod, aby sa od právneho názoru, ktorý bol vyslovený v daných
rozhodnutiach Najvyššieho súdu odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie
odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska) dospel senát
Krajského súdu v Žiline k záveru, že žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, keď odvolanie žalobcu
zamietol s poukazom na ust. § 47 ods. 5 písm. c) zák. č. 511/1992 Zb. a teda vyhodnotil odvolanie
podané za daňový subjekt EM BOX, s.r.o. Tvrdošín ako osobou, ktorá nebola príslušná na podanie
odvolania, nakoľko na plnomocenstve podanom na Daňovom úrade v Námestove dňa 19.4.2011 zo
dňa 15.3.2011 bol úradne overený podpis až dňa 19.4.2011. Vzhľadom k tomu teda keď odvolanie
podal právny zástupca žalobcu JUDr. Martin Olos, vzhľadom na to, že podpis na plnomocenstve od
konateľa spoločnosti EM BOX, s. r. o., bol úradne osvedčený až dňa 19.4.2011 správne potom žalovaný
správny orgán odvolanie ako odvolanie podané osobou na to nepríslušnou zamietol. Podľa názoru súdu
mohol žalobca využiť možnosť osvedčenia pravosti podpisu tzv. vyhlásením podpisu na listine za vlastný
( tým by fixoval osvedčenie podpisu k dátumu 15.3.2011 ), potom by podľa názoru súdu mohlo dôjsť
k zhojeniu uvedeného nedostatku. Z predloženého plnomocenstva však takýto postup nevyplynul, keď
z osvedčovacej doložky na plnomocenstve je zrejmé, že sa osvedčoval podpis konateľa žalobcu tak,
že podpísal uvedené plnomocenstvo podľa osvedčovacej knihy dňa 19.4.2011. Ani ďalšia námietka
žalobcu , že rozhodnutie o odvolaní - oznámenie žalovaného o tom, že odvolanie podala nepríslušná
osoba , že toto bolo doručené právnemu zástupcovi ako osobe nepríslušnej. K tomu súd udáva, že
žalovaný dodržal postup podľa § 47 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. podľa ktorého sa zamietnutie
odvolania podľa § 47 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. písomne oznámi tomu, kto odvolanie podal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola žaloba žalobcu nedôvodná a preto bola podľa ust. § 250j ods.
1 O.s.p. zamietnutá.

O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. vzhľadom na to, že žalobca
nebol úspešným účastníkom konania, preto mu nebola priznaná náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.