Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/57/2014 z 3. 11. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 3. novembra 2014, sp. zn. 20S/57/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5014200642.1 Krajský súd Žilina | 20S/57/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5014200642.1 | 2014-11-03 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 250d ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6dd20164-a36d-4985-8af4-bc7c735fceda Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200642.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/57/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200642
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200642.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline v právnej veci žalobcu: GAMEL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO:
46 548 122, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, so sídlom 29. augusta č. 8 a
10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 24742-3/2014-BA zo dňa 26. marca
2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním zo dňa 20.05.2014, označeným ako „Odvolanie proti rozhodnutiu 24742-3/2014-BA Sociálnej
poisťovne ústredie z 26.03.2014“, podaným na pošte dňa 23.5.2014, prijatým na tunajšom súde dňa
26.05.2014, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 47733-1/2013-CA z 28. októbra 2013 vydaného voči
zamestnancovi J. O. U. a následne odovzdania záležitosti na opätovné prešetrenie Sociálnej poisťovni,
pobočka Čadca s nariadením zohľadniť príslušné predpisy Európskeho spoločenstva o koordinácii
systémov sociálneho poistenia. Zároveň si uplatnil trovy konania.

Napadnutému rozhodnutiu vyčítal nesprávne použitie čl. 13 ods. 3 základného nariadenia č. 883/2004,
ktoré obsahuje kolíznu normu, ktorá poukazuje na príslušné zákonodarstvo sociálneho poistenia pre
osoby, ktoré normálne vykonávajú nájomnú prácu na vlastný účet v rôznych členských štátoch únie,
čím je vylúčená možnosť určiť príslušný zákon pre tento právny vzťah iným spôsobom ako je uvedený
v norme týkajúcej sa koordinácie sociálneho poistenia. Súčasne namietal použitie čl. 5 vykonávacej
vyhlášky č. 987/2009, tým, že zamestnancovi nebolo zohľadnené pridelené číslo poistenia. Ďalej
namietal porušenie procesného práva podľa zistenia skutkového stavu, ktorý je v rozpore s realitou,
počas kedy zo zhromaždeného dôkazného materiálu vyplýva, že prácu zamestnanec vykonáva a
kontroly v Sociálnej poisťovni nepreukázali žiadne nezrovnalosti v plnení si povinností spoločnosti
GAMEL, s.r.o.. Namietal tiež neuvedenie právneho základu pre vydané rozhodnutia. Namietal, že základ
vydaného rozhodnutia spočíva na neoprávnenom vyhlásení Zakładu Ubezpieczeń Społecznych, že
práca má marginálny charakter, pričom pomer sociálneho zabezpečenia sa riadi podľa miesta pracoviska
(lex loci laboris), teda poľská inštitúcia miesta bydliska nemá právomoc posudzovať existenciu
pracovného pomeru a hodnotiť ho, toto oprávnenie patrí výhradne Sociálnej poisťovni. Ďalej namietal
nesprávne použitie čl. 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia č. 883/2004, pretože zamestnanec
vykonáva nielen prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku a táto práca nemá
charakter marginálnej práce, preto sa na žalobcu vzťahuje iba čl. 13 ods. 3 základného nariadenia. V
ďalšej časti žaloby nazvanej „Odôvodnenie“ žalobca podrobne opísal charakter práce zamestnanca,
jeho obsahovú náplň a prezentoval právny názor o porušení legislatívy EÚ vydaným rozhodnutím.



Uviedol, že zamestnávateľ na základe zmluvy zabezpečuje zamestnancovi pracovný čas, ktorý mu
zaručuje, že vykonávaná práca nenesie známky marginálnej práce, pretože predstavuje viac ako 5 %
reálneho pracovného času venovaného vedenej podnikateľskej činnosti v Poľsku. Práca poskytovaná
prostredníctvom žalobcu spočíva v kontaktovaní sa s potenciálnymi klientmi, v prezentovaní a podpore
činnosti zamestnávateľa a jeho klientov. Prácu dokladuje zamestnanec štvrťročnými výkazmi. Za
prácu spoločnosť vypláca náležitú mzdu stanovenú v pracovnej zmluve. Namietal, že rozhodnutie
bolo vydané na základe fiktívne vytvoreného stavu prostredníctvom slovenských a poľských orgánov
sociálneho zabezpečenia. Namietal nesprávne použitie č. 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia č.
883/2004. Tento predpis nemohol byť aplikovateľný voči zamestnancovi žalobcu, pretože tento vykonáva
prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku. Vzhľadom na tento fakt sa na
zamestnanca vzťahuje čl. 13 ods. 3 základného nariadenia č. 883/2004, podľa ktorého osoba, ktorá
normálne vykonáva nájomnú prácu a prácu na vlastný účet v rôznych členských štátoch, podlieha
zákonodarstvu členského štátu, v ktorom vykonáva svoju nájomnú prácu. Namietal aj porušenie čl. 5
vykonávacieho nariadenia č. 987/2009, v zmysle ktorého doklady vydané inštitúciou členského štátu za
účelom uplatňovania základného a vykonávacieho nariadenia, ktoré potvrdzujú situáciu danej osoby,
sú akceptované inštitúciami ostatných členských štátov tak dlho, kým nebudú odvolané alebo zrušené
členským štátom, ktorým boli vydané. Zamestnanec žalobcu bol zaregistrovaný pre potreby sociálneho
poistenia v Slovenskej republike a bolo mu pridelené číslo sociálneho poistenia v registračnom liste FO,
z čoho vyplýva, že existuje doklad vydaný inštitúciou členského štátu. Namietal, že žalovaný vykonal
kontrolu tendenčným spôsobom, za účelom vylúčenia zamestnanca žalobcu zo sociálneho poistenia
na Slovensku a nezisťoval reálne skutkový stav. Žalovaný tvrdí, že práca nie je vykonávaná, pretože
zamestnanci žalobcu neboli počas kontroly v sídle spoločnosti, pričom nikde v zmluve sa nevyžaduje od
zamestnanca, aby bol v sídle spoločnosti. Žalovaný môže kontrolovať žalobcu ako zamestnávateľa, či si
plní povinnosti ako platca dávok, čo znamená, či má príslušnú dokumentáciu, či nahlasuje zamestnancov
do sociálneho poistenia a či odvádza príslušné dávky. Námietky zo strany žalovaného, že práca nebola
vykonávaná, sú neopodstatnené, pretože žalobca má výkazy o vykonanej práci, ktoré boli podané
zamestnancom, ako aj doklady o jeho pobyte na Slovensku. Žalobca má za to, že žalovaný sa dopustil
hrubej diskriminácie poľských občanov zamestnaných na Slovensku, pretože iní zamestnanci dostali
schválené dokumenty A1.

Žalovaný vo vyjadrení k veci uviedol, že základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia, ktoré sa uplatňuje od 01.05.2010, je nariadenie (ES) Európskeho parlamentu
a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“).
S účinnosťou od 01.05.2010 sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady nariadenie (ES)
č. 987/2009 z 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len
„vykonávacie nariadenie“). V predmetnej veci pri určení uplatniteľnej legislatívy boli uplatnené osobitné
pravidlá upravené v čl. 13 základného nariadenia. Rozhodujúci je nielen status osoby ako zamestnanca,
ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácie s uplatniteľnými právnymi predpismi
a ich zneužívania v tejto oblasti. Samotná skutočnosť, že fyzická osoba má uzatvorenú pracovnú
zmluvu neznamená, že na území Slovenskej republiky činnosť zamestnanca aj v zmysle koordinačných
nariadení vykonáva. Napriek tomu, že pojem reálneho výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný
v koordinačných nariadeniach, v pravidlách určujúcich uplatniteľnú legislatívu zakotvených v hlave II
nariadenia je pojem reálneho výkonu činností jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k
právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Pri podozrení, že zo strany zamestnávateľov dochádza
k obchádzaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia (bez rozdielu národnosti či štátnej
príslušnosti), uskutočňuje Sociálna poisťovňa kontroly v spolupráci s Národným inšpektorátom práce.
Len v tých prípadoch, kde sa nepreukáže reálny výkon činností dotknutého zamestnanca za základe
špecifických kritérií, rozhoduje Sociálna poisťovňa o tom, že zamestnancovi nevzniklo, resp. zaniklo
povinné sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy. Ak sa jedná o zamestnancov, ktorým doteraz
nebol vystavený formulár PD A1 o určení uplatniteľnej legislatívy a na základe kontrol vykonaných
Sociálnou poisťovňou nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej
republiky a splnenie podmienok registrovaného sídla zamestnávateľa, Sociálna poisťovňa rozhoduje
o tom, že dotknutému zamestnancovi povinné sociálne poistenie nevzniklo. Obdobne postupovala
Sociálna poisťovňa aj v prípade žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že nezdôvodnil výrok napadnutého
rozhodnutia tým, že zamestnanci na území Slovenskej republiky vykonávajú tzv. marginálne činnosti,
ako uvádza žalobca v žalobe. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.



Podľa obsahu a povahy posúdil súd podanie žalobcu ako žalobu podľa § 249 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu a ďalej v konaní
postupoval podľa § 247 a nasl. O.s.p., t. j. podľa II. hlavy, V. časti O.s.p. - Rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1, 2, 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
ako účastník konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( §
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka
Čadca rozhodnutím č. 47733-1/2013-CA z 28. októbra 2013 rozhodla tak, že pani J. O. U., nar.
XXX.XX.XXXX, nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné
poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi GAMEL, s.r.o., od 01.06.2012 podľa slovenskej
legislatívy.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie zamestnávateľ - spoločnosť GAMEL, s.r.o.. Namietal
neprimerané použitie čl. 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, ktorý sa nemal uplatniť, pretože
zamestnanec vykonáva nájomnú prácu na Slovensku, a preto sa uplatňuje výlučne čl. 13 ods.
3 základného nariadenia. Zamestnanec tak podlieha v tom istom čase legislatíve dvoch rôznych
členských štátov. Zároveň podala odvolanie aj p. J. O. U., pričom namietala rovnaké skutočnosti ako
zamestnávateľ.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán vo veciach sociálneho poistenia napadnutým rozhodnutím
vo veci odvolania, ktoré podal zamestnanec aj zamestnávateľ GAMEL, s.r.o. proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, pobočka Čadca č. 47733-1/2013-CA z 28. októbra 2013 vo veci vzniku sociálneho poistenia,
rozhodol tak, že odvolanie zamestnávateľa GAMEL, s.r.o. zo 4. februára 2014 a odvolanie pani J. O. U.
z 20. februára 2014, zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, číslo: 47733-1/2013-
CA z 28. októbra 2013 potvrdil.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca
podal odvolanie zamestnávateľ GAMEL, s.r.o.. V odvolaní namieta nesprávne použitie čl. 11 ods. 2 písm.
a) základného koordinačného nariadenia a spochybňovanie pracovnej zmluvy. Rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Čadca bolo doručené aj zamestnancovi J. O. U., pretože v zmysle § 173 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa tiež považuje za účastníka konania. V odvolaní
zamestnanec namieta tie isté skutočnosti ako zamestnávateľ.



Zamestnanec bol vedený v Registri poistencov Sociálnej poisťovne ako zamestnanec zamestnávateľa
od 1. júna 2012 do 4. marca 2014, zároveň bolo zistené, že v Poľskej republike vykonáva činnosť ako
samostatne zárobkovo činná osoba. Od 01.05.2010 sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňuje
koordinačné nariadenie - základné nariadenie a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 987/2009 z 16.09.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004. Pravidlá určujúce
uplatniteľnú legislatívu v hlave II základného nariadenia majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú
osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonáva činnosť,
resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.
Príslušné inštitúcie bezodkladne poskytujú alebo si vymieňajú medzi sebou všetky údaje nevyhnuté
pre stanovenie a určenie práv a povinností osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie. Sociálna
poisťovňa bola oprávnená vykonať kontrolu výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej
republiky, ktorá prebehla v období od 26.02.2013 do 06.03.2013 a na základe ktorej sa nepodarilo
preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území Slovenskej republiky, ani
splnenie podmienok na určenie miesta podnikania. Z uvedeného dôvodu rozhodla tak, že zamestnancovi
nevzniklo povinné sociálne poistenie od 1. júna 2012. Pri vydávaní tohto rozhodnutia sa Sociálna
poisťovňa, pobočka Čadca neriadila úvahou o marginálnom charaktere činnosti zamestnanca. Záverom
rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že určovať uplatniteľnú legislatívu a zároveň kontrolovať splnenie
podmienok na určenie uplatniteľnej legislatívy v súlade s koordinačnými nariadeniami je oprávnená len
Sociálna poisťovňa.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca ako účastník konania vo veci sociálneho poistenia v tzv. nedávkovej
veci (§ 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.) namieta právne posúdenie žalovaného, a to aplikáciu
článkov základného a vykonávacieho nariadenia. Má za to, že činnosť jeho zamestnanca nie je na území
Slovenskej republiky marginálna, a preto sa malo použiť základné pravidlo na stanovenie príslušnej
legislatívy, a to lex loci laboris, podľa ktorého sa sociálne zabezpečenie riadi podľa miesta pracoviska,
a teda zamestnancovi vznikla účasť na povinnom poistení v Slovenskej republike.

V preskúmavanej veci bolo nesporné, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania. Žalovaný
v rozhodnutí bližšie neuviedol, prečo žalobcu považoval za účastníka konania. Je nepochybné, že ak
by v predmetnej veci zamestnanec podliehal slovenskej legislatíve, zamestnávateľ by mal povinnosť
odvádzať odvody na sociálne poistenie podľa slovenských právnych predpisov o sociálnom poistení,
teda vznikli by mu povinnosti.

Z obsahu žaloby však nevyplýva, ako bol žalobca ukrátený na svojich subjektívnych právach
napadnutým rozhodnutím žalovaného správneho orgánu, teda žalobca v žalobe neuviedol jednu zo
zvláštnych podmienok konania v správnom súdnictve. Je bežnou praxou súdov, že túto náležitosť žaloby
(tvrdenie o ukrátení na svojich právach) súd nevyžaduje, aby bola explicitne vyjadrená, pokiaľ inak z
obsahu žaloby vyplýva, ale v tomto prípade sa tak nestalo a súd ani z obsahu žaloby nemohol toto
tvrdenie odvodiť.

Podmienkou účastníctva v správnom (administratívnom) konaní je už potencionálne dotknutie na
právach a povinnostiach fyzickej či právnickej osoby napadnutým rozhodnutím, avšak v správnom
súdnictve je aktívne procesne legitimovaná osoba na podanie žaloby len tá osoba, ktorá tvrdí, že bola
dotknutá na svojich právach. Ak súd zistí, že žalobca nebol dotknutý na svojich právach, resp. bol, avšak
zákonným spôsobom, žalobu zamietne. Súd v správnom súdnictve nepreskúmava teoretickú zákonnosť
rozhodnutí v správnom súdnictve. Inštitút správneho súdnictva predstavuje realizáciu ústavného princípu
domáhať sa na nezávislom a nestrannom súde súdnej ochrany verejných subjektívnych práv fyzických
a právnických osôb, ktoré sú ohrozené alebo porušené nezákonnými rozhodnutiami, zásahmi a
nečinnosťou orgánov verejnej správy (a to predovšetkým ochrany pred porušením práva na život, práva
na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.).

V predmetnej veci však žalobca netvrdí, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach,
ani na akých právach, ani akým spôsobom, teda aké negatívne následky malo vydané rozhodnutie
pre neho. Žalobca opakovane namieta nedostatky rozhodnutia vo vzťahu k jeho zamestnancovi, až
diskriminačný postup žalovaného voči konkrétnemu zamestnancovi, avšak v prvom rade žalobca bol



povinný uviesť, ako napadnuté rozhodnutie ohrozuje alebo porušuje práva žalobcu ako zamestnávateľa
a nie správnou žalobou sa domáhať ochrany práv svojho zamestnanca. Zamestnanec, ktorý sa cítil
dotknutý na svojich právach, mohol podať žalobu sám.

Vzhľadom na citované ustanovenia a vyššie uvedené skutočnosti súd konanie pri aplikácii § 250d ods.
3 O.s.p. zastavil z dôvodu, že žalobu podala neoprávnená osoba.

O náhrade trov konania súd rozhodol, s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Sžo 145/2010 zo dňa 8. februára 2011, podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s ust. §
246c ods. 1, veta prvá O.s.p., podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.