Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/678/2016 z 22. 11. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 22. novembra 2017, sp. zn. 7Co/678/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4214210865.1
Krajský súd Nitra | 7Co/678/2016 | ECLI:SK:KSNR:2017:4214210865.1 | 2017-11-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: CSP, § 378 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d10cf2f8-0b94-4006-843d-0bd94f5c68fd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4214210865.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/678/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210865
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214210865.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMAŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému:
B. B., nar. X.X.XXXX, bytom E. okružná XX/XX, XXX XX T., o zaplatenie sumy 1.942,93 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 10C/187/2015-75 zo
dňa 17.02.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
517,42 eura s úrokom zo meškania vo výške 9% ročne zo sumy 114,29 eura od 21.6.2011 do zaplatenia,
zo sumy 114,29 eura od 21.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 114,29 eura od 21.8.2011 do zaplatenia,
zo sumy 114,29 eura od 21.9.011 do zaplatenia, zo sumy 114,29 eura od 21.10.2011 do zaplatenia,
všetko v splátkach po 20 eura mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok
vždy k poslednému dňu bežného mesiaca. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že
žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.942,93 eura s úrokom z omeškania zo splátok za
obdobie od 21.6.2010 do 20.10.2011  vo výške 116,16 eura, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 1.942,93 eura od 21.10.2011 do zaplatenia a trov konania, a to na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej dňa 15.12.2011 s postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. Postupca mal
voči žalovanému pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky a ma základe ktorej bol žalovanému poskytnutý splátkový úver vo výške 4.979,09
eura (150.000 Sk). Žalovaný sa zaviazal splatiť úver s  12,60% úrokmi ročne, zaplatiť aj poplatok za
vedenie úverového účtu vo výške 1,99 eura (60 Sk) mesačne a poplatok za poskytnutie úveru vo výške
99,58 eura (3.000 Sk). Úver mal splácať formou pravidelných mesačných splátok po 114,29 eura (3.443
Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.11.2006 a s konečnou splatnosťou 20.10.2011. Dlžoba
žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky mala byť 6.433,50 eura a pozostávala z istiny  5.597,25 eura,
riadneho úroku v sume 94,09 eura, úroku z omeškania  736,18 eura a ostatného príslušenstva 5,98 eura.
Sumu 5,98 eura predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 736,18 eura predstavujúcu úrok
z omeškania si v tomto konaní neuplatňuje. Žiadal iba splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.10.2011
v počte 17 a celkovej výške 1.942,93 eura. Žalovaný potvrdil uzatvorenie zmluvy so SLSP, a.s., avšak v
tej dobe bol riadne zamestnaný a dlh si riadne platil. Kvôli vážnemu úrazu je už dva roky práceneschopný



a okrem dávok sociálnej pomoci v mesačnej výške 117,40 eura žiadne iné príjmy nemá. Preto žiadal o
povolenie splátok po 20 eur mesačne.

2. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalovaný uzatvorili dňa
30.10.2006 Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka
a na jej základe banka poskytla žalovanému úver vo výške 150.000 Sk (4.979,09 eura) na premenlivú
úrokovú sadzbu vo výške 12,60 % ročne v deň uzavretia úverovej zmluvy. Úver sa žalovaný zaviazal
splácať po 3.443 Sk (114,29 eura) mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci po dobu 60 mesiacov s
prvou splátkou splatnou dňa 20.11.2006, a s konečnou splatnosťou dňa 20.10.2011. Ročná percentuálna
miera nákladov (RPMN) bola dohodnutá vo výške 15,50%, poplatok za správu úveru v mesačnej výške
60 Sk (1,99 eura), poplatok za poskytnutie úveru 3.000 Sk (99,58 eura) a neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky banky účinné od 1.8.2002. Slovenská sporiteľňa, a.s.,
ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE zo dňa postúpil svoju pohľadávku vo
výške 6.433,50 eura, pozostávajúcej z istiny 5.597,25 eura a z príslušenstva 736,18 eura. Postúpenie
pohľadávky s príslušenstvom oznámil veriteľ žalovanému listom zo dňa 27.12.2011. Žalovaný zaplatil
celkom sumu 2.614,55 eura, z čoho bola na istinu započítaná suma 2.497,94 eura, na poplatky 99,58
eura a na úrok z omeškania 17,03 eura. Súd považoval žalobu podanú za dôvodne len čiastočne a
svoje rozhodnutie odôvodnil najmä s odkazom na ustanovenia § 52 ods.1-4, § 53 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 13.4.2006, § 2 písm. a),b), 3 ods. 1, § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch), 387 ods. 1, § 397 ods. 1, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, § 100 ods. 1, § 101, § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. mája 2014
a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že medzi zmluvnými stranami šlo o
spotrebiteľský vzťah, pričom podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je to, že
zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, a charakteristické je, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny.
Spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ani všeobecné obchodné podmienky banky, lebo neboli dohodnuté
individuálne a boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný ako spotrebiteľ mohol
zmluvu prijať ako celok, alebo ju odmietnuť. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-
záväzkovým vzťahom podľa §  387 ods. 1, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ide o zmluvu
spotrebiteľskú, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže spotrebiteľský úver
mu bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a žalobca má v
predmete svojej činnosti okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov. Preto sa
daný vzťah posudzuje podľa zákona o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy,
ako aj podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a aj na ustanovenie § 52 ods.
1 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zmluva o úvere bola
uzavretá platne a z toho dôvodu sa v ďalšom venoval otázke premlčania nároku. V odôvodnení rozsudku
súd poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. mája 2014,
podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne
predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa
vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR 3Mcdo 12/2014 zo dňa
21.4.2015).

4. Súd vo veci aplikoval ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo
premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. Zároveň súd poukázal aj na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ
nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa



právo mohlo vykonať po prvý raz. Predmetom konania sú splátky úveru splatné v období od 20.6.2010
do 20.10.2011. Trojročná premlčacia doba pre splátku splatnú 20.6.2010 plynula od 21.6.2010 do
21.6.2013, pre splátku splatnú 20.7.2010 plynula od 21.7.2010 do 21.7.2013, atď. Jednotlivé splátky
úveru boli splatné k 20. dňu v mesiaci. Žaloba bola podaná na súd dňa 4.6.2014, a tak je zrejmé, že
splátky splatné do 20.5.2011 sú premlčané. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vo veci samej, vrátane
príslušenstva, vyhovel iba sčasti, a to čo do splátok splatných od 20.6.2011 do 20.10.2011 v počte 5,
čomu zodpovedá suma 17.215 Sk (3.443 Sk x 5 =17.215 Sk), t.j. 571,43 eura a vo zvyšnej časti žalobu
pre premlčanie zamietol. Podľa § 60 ods. 1 OSP súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia,
platobnú schopnosť žalovaného, jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery, povolil predmetnú
pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške 20 eur pod stratou výhody splátok. Výrok o trovách
konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 2 OSP a s ohľadom na čiastočný úspech
strán rozhodol tak, že žiadny z účastníkov právo na náhradu trov konania.

5.  Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nedostatočné zistenie skutkového
stavu. Súd podľa neho nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej
doby. Uviedol, že na tento prípad sa nevzťahuje 3-ročná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka,
ale 4-ročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka. Vo svojom odvolaní poukázal
zároveň aj na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a niektorých krajských súdov.
Predmetný nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušenstvom mu jednoznačne vznikol a
nemožno ho považovať za premlčaný.

6. Žalovaný písomne oznámil, že súhlasí so zaplatením sumy 561,43 eura v stanovených splátkach.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) vec prejednal viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie (§ 383 CSP), a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným
vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP),
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 571,43 eura s príslušenstvom sa v dôsledku absencie odvolania žalovaného stal
právoplatným. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby
a o trovách konania potvrdil. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je správny a
dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods.
2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane
citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Zároveň postupoval v súlade s
ustanovením § 470 ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na dôvažok odvolací
súd dodáva nasledovné:

8. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý opísal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia, pričom jasne zdôvodnil, že daný právny vzťah z úverovej zmluvy uzatvorenej dňa
30.10.2006 medzi SlSp, a.s., ako bankou a žalovaným je vzťahom obchodnoprávnym, no prednostne
sa naň aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka v súlade s ustanovením § 54 ods. 1,2 v znení
účinnom do 31.12.2007, podľa ktorého: (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V
intenciách tohto zákonného ustanovenia súd správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o
premlčaní, pretože tieto sú pre spotrebiteľa oproti ustanoveniam Obchodného zákonníka priaznivejšie.
Správne musel zohľadniť aj aktuálne ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto
ustanovenie ako aj ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a
právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane



spotrebiteľa si súd prvej inštancie vyložil správne a pokiaľ je stále účinné, súd vychádzal z toho, že
súd aj bez námietky žalovaného musí skúmať, či právo uplatnené žalobcom je alebo nie je premlčané,
a v prípade záveru o podaní žaloby po uplynutí premlčacej doby musí žalobu zamietnuť. Súd prvej
inštancie teda urobil záver o premlčaní uplatneného práva žalobcu, v dôsledku čoho žalobu ako podanú
po uplynutí premlčacej doby zamietol (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8MCdo 3/2015 zo dňa 28. mája 2015). Odvolací súd preto odvolanie žalobcu nepovažoval za
opodstatnené.

9. Z obsahu spisu vyplýva správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie o tom, že žalobca sa
podanou žalobou domáhal zaplatenia aj tých splátok pohľadávky, ktorú mal nadobudnúť postúpením
od Slovenskej sporiteľne, a.s., z titulu zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 30.10.2006, pričom
konečná splatnosť úveru nastala dňa 20.10.2011 v dôsledku uplynutia dňa splatnosti poslednej splátky.
K uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a Slovenskou sporiteľňou, a.s., malo dôjsť
následne dňa 15.12.2011. Záver o premlčaní splátok splatných v dobe presahujúcej 3 roky pred podaním
žaloby (04.06.2014) je nesporne správny a opierajúci sa o zákonné ustanovenia citované súdom prvej
inštancie. Počiatok plynutia premlčacej doby je daný dňom splatnosti tej - ktorej posudzovanej splátky,
o ktorej mal veriteľ vedomosť s ohľadom na obsah zmluvy. Už len z tohto dôvodu bol daný dôvod na
potvrdenie napadnutého výroku rozsudku v zamietajúcej časti. Odvolací súd však urobil aj záver o tom,
že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, pretože v konaní nebolo preukázané platné
postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa na žalobcu. Je totiž zrejmé, že zákon č. 483/2001 Z.z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 92 ods. 8 síce banke umožňuje
pohľadávku voči svojmu klientovi, ktorý je dlžníkom, postúpiť aj inému subjektu, než banke, no takýto
postup jej umožňuje len za stanovených podmienok, t. j. za podmienky zaslania písomnej výzvy na
zaplatenie klientovi, ak je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku, pričom banka môže až následne svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku postúpiť aj bez súhlasu klienta písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá
nie je bankou (postupníkovi). Zároveň je v zákone upravená povinnosť banky odovzdať postupníkovi
aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. Zákon o
bankách teda ukladá banke pred postúpením pohľadávky povinnosť vopred dlžníka vyzvať na zaplatenie
dlhu v prípade, že je v omeškaní so splatením čo len časti dlhu nepretržite najmenej 90 kalendárnych
dní. Splnenie tejto zákonnej podmienky platného postúpenia pohľadávky banky na žalobcu z obsahu
spisu nevyplýva, čo znamená, že samotné postúpenie pohľadávky bolo možné z právnej hľadiska
hodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon na podklade ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Preto v dôsledku neunesenia dôkazného bremena bolo
možné žalobu posúdiť ako nedôvodnú najmä preto, že žalobca nepreukázal v konaní svoju aktívnu
legitimáciu, t. j. že nepreukázal platné postúpenie pohľadávky zo strany banky. Tak či tak zamietnutie
žaloby v uvedenej časti, ktorá bola predmetom odvolacieho konania, bolo správne a z toho dôvodu
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti, vrátane výroku o trovách konania ako vecne
správny potvrdil.

10.  V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto by mu podľa § 255 CSP patrila náhrada trov
odvolacieho konania. Keďže mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu ich
náhradu nepriznal (§ 396 ods. 1 CSP).

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).