Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/78/2018 z 3. 9. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 3. septembra 2018, sp. zn. 3Co/78/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8117212176.1 Krajský súd Prešov | 3Co/78/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8117212176.1 | 2018-09-03 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/557cdfde-7812-4866-9af1-671e216e1864 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117212176.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/78/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117212176
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117212176.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811
07 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811
07 Bratislava proti žalovanému: T. S., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. L. XXXX/XX, XXX XX T., o zaplatenie
399,79 Eur a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 25. 01. 2018, č.
k. 16Csp/110/2017-38 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušuje a konanie zastavuje.

II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.:
„I. Súd žalobu, doručenú súdu dňa 4.5.2017, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 399,79 Eur s
príslušenstvom, zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 57,83 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 4,78 Eur od 23.12.2015 do zaplatenia,
5,05% ročne zo sumy 14,35 Eur od 23.02.2016 do zaplatenia,
5,00% ročne zo sumy 14,35 Eur od 05.04.2016 do zaplatenia,
5,00% ročne zo sumy 14,35 Eur od 26.05.2016 do zaplatenia,
5,00% ročne zo sumy 10,00 Eur od 08.11.2016 do zaplatenia,

všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“.

2. Vec právne odôvodnil ust. § § 52 ods. 1 - 4, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2 písm. a), c), f), k), § 11 ods. 1
písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 27. 01. 2012 uzavrel právny predchodca žalobcu
(Consumer Finance Holding a. s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o pôžičke č. 6111303,
ktorou veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške 800 Eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku uhradiť
v 48.mesačných splátkach po 27,92 Eur, a preto celková suma pôžičky predstavovala 1 340,16 Eur.
Zmluva obsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe 32 %, RPMN 32 % a priemernej hodnote RPMN 45,66
%. Podľa prehľadu splátok a úhrad (č. l. 7 spisu) žalovaný z tejto pôžičky uhradil 857,83 Eur. Listom zo



dňa 31. 05. 2014 spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. vyzvala žalovaného k okamžitej úhrade
nedoplatku vo výške 87,80 Eur a žiadala ho zaplatiť dlh najneskôr do 05. 07. 2014. V priebehu konania
obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. postúpila zmluvou ku dňu 22. 08. 2017 túto
pohľadávku žalobcovi.

4. Na základe takto zisteného skutkového stavu a citovaných právnych predpisov súd prvej inštancie
skonštatoval, že je nesporné, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Spotrebiteľ by mal
mať v zmluve presne určené dokedy má úver splácať, pričom v predmetnej zmluve absentuje údaj
o konečnej splatnosti úveru. Zákonnosť spotrebiteľských úveroch explicitne vyjadruje ako jednu z
obligatórnych náležitostí údaj o konečnej splatnosti. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený
a nemožno ho vyvodzovať len z počtu splátok úveru. Počet a výška splátok úveru je samostatnou
zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru.
Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť, a preto termín konečnej splatnosti úveru je potrebné
určiť dátumovo (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co/286/2014 zo dňa 27. 05. 2014). Ďalej súd
skonštatoval, že v zmluve je v rovnakej výške uvedená RPMN a fixná úroková sadzba vo výške 32
%, čo rovnako skresľuje rozhodovanie spotrebiteľa o podmienkach úveru a navyše tieto hodnoty by
objektívne nemali byť rovnaké. Absencia citovanej obligatórnej náležitosti zmluvy spôsobila, že úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto žalovaný má žalobcovi vrátiť len sumu
skutočne poskytnutého úveru (800 Eur). Keďže žalovaný doposiaľ zaplatil žalobcovi 857,83 Eur, čo
nebolo v konaní sporné, súd žalobu zamietol (I. výrok rozsudku).

5. Vzhľadom na skutočnosť, že v písomnom podaní žalovaného doručeného súdu 31. 08. 2017 žalovaný
vzájomnou žalobou žiadal vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 57,83 Eur s prísl. (rozdiel medzi
reálne uhradenou sumou 857,83 Eur a sumou pôžičky 800 Eur), a súd prvej inštancie z obsahu
podania žalovaného posúdil jeho prostriedok procesnej obrany za dôvodný, zaviazal žalobcu zaplatiť
žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 57,83 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania
(II. výrok rozsudku).

6. Proti tomuto rozsudku, len proti výroku II., ktorým súd zaviazal žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia žalovanému, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že nie je
pasívne legitimovaným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia a žalovaný v konaní ani
nepreukázal výšku plnenia a príjmu plnenia v časti, v ktorej sa domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil, žalobu zamietol a priznal
žalobcovi náhradu trov konania.

7. Podaním zo dňa 05. 03. 2018 žalovaný oznámil súdu, že cit.: „sa rozhodol neuplatňovať si nárok
vo výške 57,83 Eur s prísl. voči žalobcovi. Finančných nárokov voči žalobcovi sa zrieka a chce iba
jedno, aby sa predmetné konanie ukončilo a bol pokoj. Verí, že toto jeho podanie je pre súd dostatočné
vyjadrenie o tom, že si nechce uplatňovať voči žalobcovi žiadne finančné nároky a zrieka sa ich“.

8. Odvolací súd posúdil podanie žalovaného z 05. 03. 2018 podľa jeho obsahu ako späťvzatie žaloby o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 57,83 Eur s prísl., a preto vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k
späťvzatiu žaloby v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Žalobca na výzvu súdu nereagoval.

9. Podľa ust. § 370 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu
prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení
späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak
späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

10. V prípade, že súdu dôjde podanie, ktorým žalobca berie žalobu späť po rozhodnutí vo veci súdu
prvej inštancie a toto rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, je odvolací súd oprávnený skúmať
len to, či takýto prejav vôle urobil účastník, ktorý predtým návrh podal (žalobca) a či z hľadiska obsahu
sa jedná skutočne o jeho späťvzatie. Pokiaľ sú tieto podmienky splnené a druhý účastník (žalovaný)
neprejavil so späťvzatím nesúhlas, odvolací súd musí v zmysle dispozičnej zásady postupovať podľa
citovaného ust. § 370 CSP.

11. Keďže žalovaný vzal vzájomný návrh späť po tom, čo súd prvej inštancie vo veci rozhodol, ale jeho
rozhodnutie nebolo zatiaľ právoplatné, s ohľadom na uvedený procesný úkon žalovaného a tiež na to, že



žalobca nemal voči úkonu späťvzatia žiadne námietky, odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok
vo výroku II. zrušil a konanie zastavil.

12. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách prvoinštnančného i odvolacieho konania odvolací súd postupom
podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP vyslovil, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov konania.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).