Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/344/2014 z 17. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. mája 2016, sp. zn. 1Cob/344/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1712219315.1 Krajský súd Bratislava | 1Cob/344/2014 | ECLI:SK:KSBA:2016:1712219315.1 | 2016-05-17 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/212f246a-df2d-43e7-bc08-d62dd07eed51 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1712219315.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/344/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712219315
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712219315.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom
debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711 so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava,
proti odporcovi: R. K.Z., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.T. XX, XXX XX B., adresa pre doručovanie:
Q.. Q.S. XX, XXX XX B., vo veci návrhu navrhovateľa o zaplatenie sumy 489,16 EUR s prísl. a o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/73/2013-64 zo dňa 12.05.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/73/2013-64 zo dňa 12.05.2014 v
napadnutej zaväzujúcej časti, v ktorej bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo
výške 157,22 EUR s príslušenstvom - výrok I. a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov prvostupňového
súdneho konania p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľovi vo výške 29,57 EUR
s DPH, ktorú náhradu trov je povinný odporca zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom sp zn. 36Cb/73/2013-64 zo dňa 12.05.2004, ktorý bol napadnutý odvolaním odporcu,
zaviazal súd prvého stupňa odporcu k zaplateniu sumy 157,22 EUR navrhovateľovi spolu s
príslušenstvom: úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 77,91 EUR od 28.11.2008
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 37,06 EUR od 28.12.2008 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 33,94 EUR od 28.01.2009 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 8,31 EUR od 28.02.2009 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku - výrok I. Súd prvého stupňa výrokom II. rozsudku, návrh
navrhovateľa v zvyšnej časti nárokovanej sumy 331,94 EUR s príslušenstvom voči odporcovi zamietol.
Súd prvého stupňa výrokom III. rozsudku priznal odporcovi voči navrhovateľovi náhradu trov súdneho
konania vo výške 10,38 EUR, na ktorú náhradu zaviazal navrhovateľa k úhrade do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Z celkového návrhu navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie sumy 489,16
EUR s príslušenstvom, súd prvého stupňa tomuto návrhu vyhovel čiastočne a to v časti priznávajúcej
mu nárok v sume 157,22 EUR s príslušenstvom, ďalej v časti nárokovanej sumy 331,94 EUR sa
príslušenstvom, súd návrh navrhovateľa zamietol a vzhľadom na pomerný úspech odporcu oproti
navrhovateľovi v konaní na súde prvého stupňa, priznal súd tomuto účastníkovi pomernú náhradu trov
konania v sume 10,38 EUR.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 12.11.2012, domáhal určenia povinnosti
odporcu, zaplatiť navrhovateľovi sumu 489,16 EUR s príslušenstvom a uplatnil si voči odporcovi náhradu



trov konania a trov právneho zastúpenia. Svoj návrh dôvodil tým, že odporca uzatvoril so spoločnosťou
T-Mobile Slovensko, a.s. dňa 17.09.2007 zmluvu o pripojení v znení dodatku č. MT GSM XXXXXXXXX
(ďalej len ako „zmluva o pripojení“). Odporca zmluvu o pripojení uzatvoril ako záujemca, respektíve
odberateľ služieb, ktoré poskytoval T-Mobile Slovensko, a.s. ako dodávateľ služby. Predmetnou zmluvou
sa zaviazal dodávateľ poskytovať záujemcovi, odporcovi elektronickú komunikačnú službu vrátane
poskytnutia koncového zariadenia - mobilného telefónu za akciovú cenu (dotovanú cenu, nižšiu ako
skutočná cena zariadenia) a odporca sa zaviazal za dodávané služby uhrádzať riadne a včas poplatky v
zmysle aktuálneho Cenníka podľa zvoleného programu služieb a zvoleného typu zariadenia a dodržiavať
ostatné zmluvné povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení a tiež v súlade so Všeobecnými obchodnými
podmienkami. Zmluva o pripojení bola uzatvorená na dobu určitú, s viazanosťou na 24 mesiacov od
17.09.2007. Navrhovateľ súdu prvého stupňa uviedol že titulom neuhrádzania služieb poskytovaných
T-Mobile Slovensko, a.s., vznikla so zmluvy o pripojení v znení dodatku poskytovateľovi týchto služieb
pohľadávka vo výške 157,22 EUR voči odporcovi. Suma 157, 22 EUR predstavuje cenu za neuhradené
poplatky za hovorné mesačné poplatky, teda za služby ktoré odporca reálne spotreboval počas trvania
zmluvného vzťahu. Suma 331,94 EUR predstavuje v zmysle návrhu navrhovateľa zmluvnú pokutu, ktorú
si účastníci zmluvy o pripojení dojednali v zmluve v znení dodatku. Zmluvnou pokutou sa zabezpečovalo
plnenie zmluvných povinností odporcu, pričom úprava zmluvnej pokuty sa nachádza v čl. 4 Dodatku a
konkretizuje v prípade porušenia ktorých konkrétnych povinností sa môže tohto nároku dodávateľ služby
voči odporcovi domáhať. Zmluvná pokuta bola upravená pre prípad porušenia „hociktorej povinnosti
uvedenej v bode 1 písm. B) , v bode 2 alebo v bode 3 dodatku a tiež pre prípad porušenia povinností
upravených Všeobecnými zmluvnými podmienkami dodávateľa služieb („VZP“), konkrétne bod 3.6 VZP
a bod 5.2 písmeno a) až c) VZP“. Zmluvná pokuta bola dojednaná vo výške 331,94 EUR (v čase
uzatvorenia zmluvy o pripojení ako 10 000,- SK). Navrhovateľ súdu uviedol, že mesačné poplatky
za spotrebované služby postupne poskytovateľ služby účtoval faktúrami. Spornými faktúrami, ktoré
odporca ako odberateľ služby neuhradil je faktúra č. 7809637527 na sumu 77,91 EUR splatná do
27.11.2008, faktúra č. 7810582409 na sumu 37,06 EUR splatná do 27.12.2008, faktúra č. 7900230696
na sumu 33,94 EUR splatná do 27.01.2009, faktúra č. 7901244164 na sumu 8,31 EUR splatná do
27.02.2009. Spolu tvoria sumy faktúr za neuhradené telekomunikačné služby žalovaných 157,22 EUR,
ktoré si navrhovateľ nárokoval titulom spotrebovaných služieb v rámci zmluvy o pripojení v čase kedy
zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy trval, do prerušenia dodávania služieb.

Navrhovateľ súdu poukázal na Zmluvu o postúpení pohľadávok referenčného čísla 1.90508404, ktorú
zmluvu uzatvoril poskytovateľ telekomunikačných služieb Slovak Telekom, a.s. ako právny nástupca T-
Mobile Slovensko, a.s. a zároveň postupca pohľadávok a na druhej strane navrhovateľ v tomto konaní BL
Telecom debt, s.r.o. ako postupník. Predmetom zmluvy je odplatný prevod pohľadávok postupcu, vrátane
pohľadávky pochádzajúcej zo zmluvy o pripojení voči odporcovi v tomto konaní a na základe uvedeného
prevodu, navrhovateľ nadobudol pohľadávku voči odporcovi a je oprávnený a aktívne legitimovaný v
tomto konaní proti dlžníkovi pôvodného veriteľa. Navrhovateľ súdu poukázal na registráciu predmetnej
zmluvy o postúpení pohľadávok na súde pod Spr. 3051/2012.

Titulom zmluvnej pokuty si navrhovateľ uplatnil sumu 331,94 EUR, ktorú sumu tiež fakturoval
poskytovateľ služieb vo faktúre č. 7003418486 splatná do 27.04.2010. Pokiaľ ide o porušenie povinnosti,
za ktorú si navrhovateľ tento nárok uplatnil, poukázal na znenie zmluvy o pripojení v znení dodatku, ktorý
vymenúva ktoré povinnosti sú pre prípad ich porušenia sankcionované touto zmluvnou pokutou. Titulom
príslušenstva si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania datovaný od splatnosti, respektíve prvého dňa po
splatnosti jednotlivých faktúr tvoriacich spolu sumu istiny. Výšku úroku z omeškania navrhovateľ vyčíslil
s poukazom na dojednaný úrok z omeškania v ods. 12.1 písm. b) VZP, s tým že tento bol dojednaný vo
výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska s tým, že pre prípad
že by zákonná sadzba úroku z omeškania prevyšovala týmto spôsobom stanovenú zmluvnú sadzbu,
použije sa zákonná úprava. V súvislosti s týmto dojednaním si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania
vo výške 14,25 % ročne zo sumy 77,91 EUR od 28.11.2008 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo
výške 14,25 % ročne zo sumy 37,06 EUR od 28.12.2008 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
10% ročne zo sumy 33,94 EUR od 28.01.2009 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 10 %
ročne zo sumy 8,31 EUR od 28.02.2009 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 331,94 EUR od
28.04.2010 do zaplatenia. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil náhradu trov konania vo výške 29 EUR
ako súdny poplatok a titulom právneho zastúpenia v konaní v sume 97,99 EUR ako dva úkony právnej
služby, vyčíslené v súlade s vyhl. 655/2004 Z.z.



Navrhovateľ svoj návrh preukazoval listinnými dôkazmi a to zmluvou o pripojení vrátane dodatku a VZP,
faktúrami znejúcimi na jednotlivé sumy za spotrebované služby, faktúrou za vyúčtovanú zmluvnú pokutu
a prehľadom výpisov za mesačnú spotrebu služieb poskytovaných odporcovi.

Podaním doručeným súdu dňa 04.01.2013 reagoval odporca na návrh navrhovateľa. K návrhu
navrhovateľa odporca uviedol, že zmluvný vzťah medzi ním a právnym predchodcom navrhovateľa
je vzťahom spotrebiteľsko-dodávateľským. Odporca súdu uviedol, že zmluvu uzatvoril v postavení
spotrebiteľa a to z dôvodu, že voči poskytovateľovi služby bol koncovým užívateľom podľa § 5 ods.
7 Zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a teda bol spotrebiteľom v súlade so zák.
O ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. Poukázal na spôsob uzatvorenia zmluvy a síce, že sa
jednalo o formulárový typ zmluvy bez možnosti koncového užívateľa ovplyvniť dojednania. V súlade so
spotrebiteľským režimom, ktorý má byť podľa odporcu aplikovaný na vzťah navrhovateľa a odporcu,
odporca namietal premlčanie nároku navrhovateľa v celom rozsahu, vzhľadom na aplikáciu režimu
premlčania podľa Občianskeho zákonníka, kedy sa právo premlčí ak sa nevykoná v zákonom stanovenej
dobe, s tým že premlčacia doba je tri roky v súlade s § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka a plynie odo
dňa kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz. Vzhľadom na začatie plynutia premlčacích dôb od splatnosti
faktúr, považoval odporca nárok premlčaný dňa 28.11.2011 (najstaršia fa), respektíve 28.02.2012
( fa sa najneskoršou splatnosťou), a namietal premlčanie keďže nárok bol navrhovateľom uplatnený
až dňa 12.11.2012. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, aj v tomto nároku namietol odporca premlčanie
a zároveň považoval nárok na zmluvnú pokutu za nedôvodný vzhľadom na ukončenie zmluvného
vzťahu k 17.09.2009. Podľa názoru navrhovateľa zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi dojednaná
pre zabezpečenie plnenia záväzkov výhradne počas trvania zmluvného vzťahu teda od 17.09.2007
do 17.09.2009. Nakoľko zmluva bola ukončená (ešte pred uplynutím doby viazanosti), navrhovateľ si
nemohol vyúčtovať zmluvnú pokutu vo faktúre vystavenej po ukončení zmluvného vzťahu. Posledná
možnosť pre uplatnenie zmluvnej pokuty podľa názoru odporcu uplynula ukončením zmluvného vzťahu
účastníkov. Odporca navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť a uplatnil si voči navrhovateľovi nárok na
náhradu trov konania, pozostávajúci z uhradeného súdneho poplatku za podaný opravný prostriedok
v sume 29 EUR.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 22.04.2014 podal súdu doplňujúce vyjadrenie k otázke
uplatňovanej zmluvnej pokuty. Vo vyjadrení poukazoval na prípustnosť aplikácie zmluvnej pokuty aj
na spotrebiteľské zmluvy a to aj v prípade, že sankcionuje len jednu zmluvnú stranu, za predpokladu
že výška zmluvnej pokuty je primeraná a nie je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Primeranosť je podľa názoru navrhovateľa potrebné vnímať cez jej satisfakčnú a preventívnu
funkciu. Z hľadiska primeranosti výšky zmluvnej pokuty navrhovateľ uviedol, že zmluvná pokuta vo
vzťahu odporcu a navrhovateľa nezabezpečovala len platenie mesačných úhrad za spotrebované
služby, ale aj postupné splácanie výhod ktoré dodávateľ služieb odporcovi poskytol. Za hlavný benefit,
ktorý zabezpečovala zmluvná pokuta považoval navrhovateľ dotáciu mobilného zariadenia, ktoré si
v rámci programu v zmluve o pripojení odporca zvolil, pričom bez dotácie poskytovateľa by bola
kúpna cena zariadenia 331,61 EUR. V rámci zvoleného programu, získal odporca mobilný telefón za
cenu výrazne nižšiu ako je jeho reálna cena a to za 32,86 EUR. Zmluvnú pokutu teda navrhovateľ
považoval za paušalizovanú náhradu škody, pričom zabezpečovala prípadnú stratu poskytovateľa
služby v súvislosti s tým, že poskytol mobilné zariadenie za cenu výrazne nižšiu s tým, že rozdiel mal
byť vyvážený 24 mesačnou viazanosťou a odberom telekomunikačných služieb odporcom. Hodnota
dotácie ktorú poskytol na mobilný telefón poskytovateľ služieb bola vo výške rozdielu medzi skutočnou
cenou zariadenia a cenou za ktorú zariadenie kúpil odporca, teda v sume 298,75 EUR a v porovnaní
so zmluvnou pokutou 331,94 EUR, nie je zmluvná pokuta neprimerane vysoká, pretože sa približuje
skutočnej, reálnej škode spôsobenej nedodržaním zmluvných povinností odporcu. K otázke aplikácie
ochrany spotrebiteľa cez úpravu Občianskeho zákonníka a cez špeciálnu úpravu Zák. O ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., navrhovateľ súdu uviedol, že v súlade so smernicou č. 93/13 EHS a
§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná ako podnikateľ.
Navrhovateľ poukázal na to, že zmluvu uzatvoril odporca ako živnostník, podnikajúci pod obchodným
menom R. K. F., miestom podnikania K. XX, B., IČO: XXXXXXXX. Navrhovateľ argumentoval tým, že
pokiaľ chcel odporca zmluvu uzatvoriť ako fyzická osoba nepodnikateľ, mal túto možnosť, avšak zmluvu
uzatvoril ako živnostník s uvedením údajov živnostníka. V súvislosti s postavením oboch subjektov
zmluvy o pripojení ako podnikateľov, je teda nevyhnutné aplikovať na ich vzťah, premlčacie doby
nevynímajúc, úpravu Obchodného zákonníka. Premlčacia doba v súlade s § 397 Obchodného zákonníka
je 4 roky a preto žiaden z nárokov nepovažuje navrhovateľ za premlčané. Pokiaľ ide o fakturáciu zmluvnej



pokuty, navrhovateľ uviedol, že žiaden predpis neukladá povinnosť vyúčtovať zmluvnú pokutu v dobe
trvania záväzku ktorý zabezpečuje, preto navrhovateľ má za to, že zmluvnú pokutu je možné uplatniť si
vo všeobecnej premlčacej dobe 3 roky odo dňa porušenia povinnosti.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania prostredníctvom vyjadrení
navrhovateľa a odporcu a tiež z vykonaných dôkazov prostredníctvom písomných dokladov
predložených navrhovateľom. Súd prvého stupňa mal za preukázané že medzi právnym predchodcom
postupcu pohľadávky na navrhovateľa - T-Mobile Slovensko, a.s. a odporcom vznikol dňa 17.09.2007
zmluvný vzťah, na základe ktorého poskytol poskytovateľ odporcovi mobilný telefón za cenu 990,-
Sk. Odporca sa zaviazal riadne a včas uhrádzať faktúry za hovorné podľa cenníka pre konkrétny typ
zariadenia a typ služby a pre prípad porušenia povinností sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu 331,94
EUR. Súd mal za preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že odporca neuhradil faktúry
na odplaty za spotrebované telekomunikačné služby, v celkovej výške 157,22 EUR. Taktiež mal súd
za preukázané, že odporca neuhradil ani faktúru, ktorou mu bola naúčtovaná zmluvná pokuta 331,94
EUR. Súd mal za preukázaný platný prevod pohľadávok medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
navrhovateľom a tiež mal súd za preukázané, že zmluva o pripojení uzatvorená dňa 17.09.2007 bola
odporcom uzatvorená s jeho identifikačnými údajmi : obchodné meno, IČO, miesto podnikania.

Súd prvého stupňa posúdil zmluvný vzťah navrhovateľa a odporcu v súlade so zák. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách, Obchodným zákonníkom a Občianskym zákonníkom a dospel k záveru,
že záväzkový vzťah účastníkov, v rámci ktorého obaja konali ako podnikatelia, je obchodnoprávnym
vzťahom a teda že odporca nie je spotrebiteľom. Vzhľadom na charakter zmluvy o pripojení, ktorá
nie je zmluvou spotrebiteľskou, stotožnil sa súd prvého stupňa s režimom obchodného zákonníka,
ktorý aplikoval aj na premlčanie nárokov, ktorých sa navrhovateľ domáhal. Súd prvého stupňa mal za
preukázané, že odporca neuhradil titulom spotrebovaných služieb, sumu 157,22 EUR ako odplatu za
tieto služby za obdobia ktoré sa uvádzajú v jednotlivých faktúrach predložených navrhovateľom. Súd
prvého stupňa považoval tento nárok navrhovateľa za dôvodný. Súd prvého stupňa mal za preukázaný
vznik omeškania a priznal navrhovateľovi okrem istiny 157,22 EUR, tiež úrok z omeškania v zákonnej
sadzbe v súlade so zmluvnou úpravou v čl. 12.1 bod B VZP a teda v súlade s 369 ods 1 Obchodného
zákonníka platného a účinného v danom čase ako základnú sadzbu NBS plus 10 %.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania a otázku úpravy premlčania, ktorá bola medzi účastníkmi
sporná, súd prvého stupňa sa priklonil k názoru navrhovateľa, keď posúdil záväzkový vzťah účastníkov
ako obchodnú zmluvu. Súd prvého stupňa argumentoval tým, že úprava spotrebiteľských zmlúv v
Občianskom zákonníku definuje v § 52 ods. 3 spotrebiteľa ako osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení
povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, nekoná v rámci predmetu svojej činnosti. Súd prvého stupňa
teda posúdil odporcu ako podnikateľský subjekt vzhľadom na to, že zmluvu o pripojení uzatvoril ako
živnostník, s uvedením svojho obchodného mena, IČO, ako aj miesta podnikania ktoré sú identifikátormi
podnikateľského subjektu a nie fyzickej osoby. Premlčanie nárokov vyplývajúcich navrhovateľovi zo
zmluvy je riadené úpravou Obchodného zákonníka a pretože návrh bol podaný v rámci 4 ročnej
premlčacej doby toho ktorého konkrétneho nároku podľa splatnosti faktúr, ani jeden z čiastkových
nárokov nepovažoval súd prvého stupňa za premlčaný.

Uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty posudzoval súd prvého stupňa v súlade s § 544 a
nasl. Občianskeho zákonníka a §300 - 302 Obchodného zákonníka. Dohoda o zmluvnej pokute bola
upravená v zmluve o pripojení a to konkrétne v čl. 4, v spojení s čl. 1 písm. B) a čl. 2 a čl. 3 a
tiež v čl. 3.6 VZP a čl. 5.2 písm. A) - c), bola upravená vo výške 331,94 EUR a bolo definované
ktoré povinnosti, na seba nenadväzujúce, sú zabezpečované touto pokutou. Súd mal za to, že táto
dohoda o zmluvnej pokute bola platná. Nakoľko sa však jednalo o viaceré a rozličné povinnosti, bolo
potrebné pri aplikácii tejto zmluvnej pokuty, teda pri porušení povinnosti a nárokovaní zmluvnej pokuty,
definovať k akému porušeniu zmluvy došlo zo strany odporcu. Bolo potrebné vo faktúre alebo minimálne
v žalobnom návrhu uviesť, k akému porušeniu povinnosti sa viaže zmluvná pokuta. K porušeniu zmluvnej
povinnosti síce preukázane došlo, avšak nárok na zmluvnú pokutu nebol uplatnený správne nakoľko
navrhovateľ nedefinoval vo faktúre ani v inom úkone vo vzťahu k odporcovi, za akú nesplnenú povinnosť
sa pokuta účtuje. Keďže splatnosť zmluvnej pokuty sa viazala na vystavenie faktúry, bolo potrebné
definovať aké porušenie sa sankcionuje a len v takom prípade mohla platne nastať splatnosť tohto
nároku. Tento nedostatok súd prvého stupňa definoval ako neurčitý právny úkon a teda faktúra na sumu
331,94 EUR neobsahujúca definíciu porušenej povinnosti nemala za následok splatnosť sumy zmluvnej



pokuty. Ako neurčitý právny úkon a teda ako neplatný úkon posúdil faktúru, z ktorej nemohol vyplynúť
účinok doručenia výzvy na zaplatenie a teda návrh v časti zmluvnej pokuty navrhovateľa zamietol aj s
príslušenstvom.

Pokiaľ ide o trovy súdneho konania, súd prvého stupňa z celkovej žalovanej sumy 489,16 EUR s prísl.,
priznal navrhovateľovi len sumu 157,22 EUR s prísl., čo znamená že odporca bol v pomere k meritu veci
úspešnejší a v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 7 O.s.p., priznal odporcovi pomernú náhradu
trov vo výške 10,38 EUR. Odporca bol v spore úspešný na 67,86 % a tejto úspešnosti v spore zodpovedá
náhrada trov konania vo výške dvojnásobku percent, ktoré prevyšujú 50% úspechu. Pri úspechu 67,86
% sa jedná o 17,86 % a teda keď na jedno percento úspešnosti pripadajú 2 % náhrady trov konania,
účastníkovi prináleží náhrada trov konania určená percentom ako 35,72 %. Z uplatnenej náhrady trov
konania, ktorú vyčíslil odporca v sume 29,- EUR ako uhradený súdny poplatok za odpor, výšku náhrady
trov konania v absolútnom vyjadrení, súd prvého stupňa správne vyčíslil v sume 10,38 EUR.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním odporca dňa 06.08.2014. Odvolanie dôvodil dôvodmi
podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Odvolateľ síce uviedol, že odvolanie sa týka celého rozsahu
napadnutého rozsudku, ale konkrétne sa vyjadril len k zaväzujúcemu výroku, ktorým bol súdom prvého
stupňa zaviazaný k uhradeniu sumy 157,22 EUR s prísl. Odporca v odvolaní uviedol dôvody nesúhlasu
s rozsudkom prvého stupňa len vo vzťahu k výroku č. I - zaväzujúceho voči odvolateľovi, pričom dôvody
odvolania voči výroku v časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol návrh 331,94 EUR ako zmluvnú
pokutu a výrok III. ktorým priznal odporcovi pomernú náhradu trov konania, odvolateľ nedefinoval.
Odvolací súd má preto za to, že i keď v úvode odvolanie odporca uvádza že sa podáva v celom
rozsahu, mal na mysli zaväzujúci výrok č. I. V odvolaní sa odporca opätovne dovoláva postavenia
spotrebiteľa, pričom uvádza, že síce v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení bol živnostníkom a zmluvu
aj uzatvoril ako živnostník, avšak nekonal v rámci predmetu svojej činnosti a teda záväzkový vzťah k
navrhovateľovi je vzťahom spotrebiteľským. V súlade s úpravou premlčania v Občianskom zákonníku,
ktorá sa aplikuje na spotrebiteľské zmluvy, práva sa premlčujú v 3 ročnej lehote počítanej od prvého
dňa kedy sa právo mohlo vykonať a nároky navrhovateľa sú v celom rozsahu premlčané. Odporca
tiež uviedol že ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a považuje zmluvnú pokutu za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v súlade s úpravou spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku.
V súvislosti s postavením spotrebiteľa, odporca žiadal taktiež o oslobodenie od súdnych poplatkov. V
súlade s tým, že je nárok navrhovateľa premlčaný, žiadal odporca návrh v celom rozsahu zamietnuť a
zaviazať navrhovateľa k úhrade trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

K odvolaniu odporcu podal navrhovateľ písomné vyjadrenie, ktorým sa vyjadril k otázke postavenia
odporcu, ktorá bola v konaní zásadná a z ktorej tiež vyplýva režim premlčania. Navrhovateľ sa
odvolal na aplikáciu smernice 93/13/EHS a § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinný k 01.11.2008),
podľa ktorých spotrebiteľom je fyzická osoba ktorá nekoná ako podnikateľ. Navrhovateľ poukázal
na Novelu občianskeho zákonníka č. 379/2008 Z.z., ktorá do vymedzenia pojmu spotrebiteľ v
Občianskom zákonníku, oproti dovtedajšej úprave, vložila slovo „fyzická“, čím sa jednoznačne stanovilo
že spotrebiteľom môže byť výhradne fyzická osoba. Zároveň navrhovateľ pripúšťa, že Zákon o ochrane
spotrebiteľa počíta s postavením spotrebiteľa aj u právnických osôb, keď v definícii § 2 písm. a) uvádza že
spotrebiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Navrhovateľ poukázal na rozšírenie
ochrany, špeciálna úprava zákona č. 250/2007 Z.z. priznáva postavenie spotrebiteľa nielen fyzickej
osobe ale aj právnickej osobe. Dôležité rozlíšenie spočíva v charaktere záväzku a právnická osoba
môže byť spotrebiteľom výhradne pri nákupe resp. používaní služieb pre nepodnikateľské účely, teda
pre svoju osobnú spotrebu alebo spotrebu domácnosti.

Navrhovateľ poukázal na možnosť odporcu uzatvoriť zmluvu ako fyzická osoba, ako aj na možnosť
výberu programu, výberu druhu koncového zariadenia a na to, že ako obchodnoprávny záväzok
zmluvných strán sa má nárok uplatňovaný v tomto konaní posudzovať podľa úpravy obchodnoprávnych
záväzkov a teda jeho nároky nie sú premlčané. Navrhovateľ žiadal odvolací súd, aby v súlade s § 219
ods. 1 O.s.p., ako vecne správny, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uplatnil si trovy odvolacieho
konania, ktoré vyčíslil v sume 49,49 EUR ako 1 úkon právnej služby v hodnote v tarifnej hodnote 33,20
EUR plus režijný paušál 8,04 EUR a DPH 20 % , teda spolu 49,49 EUR. Trovy žiadal priznať voči
odporcovi.



Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania,
vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu a
dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdiť. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu,
odvolania odporcu a vyjadrenia navrhovateľa dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom
rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v
podrobnostiach na neho poukazuje. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu, odvolací súd poukazuje na rozpor
medzi úvodným textom odporcu, ktorým cituje výrok rozsudku č. I. - ktorým bol zaviazaný k zaplateniu
sumy 157,22 EUR s prísl. a následným textom, v ktorom uvádza, že odvolanie smeruje v celom rozsahu
voči rozsudku súdu prvého stupňa. Odporca síce uvádza že odvolanie smeruje voči celému rozsahu
rozsudku, avšak cituje len zaväzujúci výrok a dôvodí len v časti zaväzujúceho výroku a preto odvolací
súd považuje odvolanie za opravný prostriedok voči výroku č. I. a výroku III., ktorý súvisí so zaväzujúcim
výrokom č. I.

Z daného dôvodu sa odvolací súd obmedzil v posúdení odvolania len v časti zaväzujúceho výroku a
výroku súdu prvého stupňa o trovách.

Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

Pokiaľ ide o posúdenie nároku navrhovateľa a premlčanie tohto nároku, ktoré bolo medzi účastníkmi
sporné, odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa a teda, že odporca nebol v čase
uzatvorenia zmluvy o pripojení spotrebiteľom. Odvolací súd má za to, že na postavenie účastníkov
zmluvy o pripojení je potrebné aplikovať zákonnú úpravu platnú a účinnú v čase, kedy zmluvné strany
vstúpili do zmluvného vzťahu, teda k 17.09.2007. V tomto smere nie je možné akceptovať názor
navrhovateľa, ktorý poukázal na Novelu Občianskeho zákonníka, Zák. č. 379/2008 Z.z., ktorým sa
skutočne zmenila definícia spotrebiteľa, teda § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a upravil sa pojem
spotrebiteľa ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd poukazuje na čl.
II predmetného zákona č. 379/2008 Z.z., ktorý upravuje účinnosť až od 01.11.2008. Z daného dôvodu
je potrebné na vzťahy účastníkov aplikovať úpravu, ktorá bola účinná v čase uzatvorenia zmluvy a
teda 17.09.2007 a § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v danom čase definoval spotrebiteľa ako
osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Otázka ktorú považoval pri rozhodovaní odvolací súd za zásadnú, je
definujúca črta osoby ktorá vstupuje do záväzkového vzťahu a touto črtou nie je druh osoby (fyzická
alebo právnická, nakoľko právna úprava ktorá sa má aplikovať, medzi týmito nerozlišuje), ale či táto
osoba koná ako podnikateľ alebo nie. Odvolací súd tiež dodáva, že ani definícia Zákona o ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. sa nevzťahuje na postavenie odporcu, nakoľko spotrebiteľom môže byť len
osoba ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov
svojej domácnosti. Zo zmluvy o pripojení nevyplýva, že koncové zariadenie respektíve telekomunikačnú
službu využíval odporca pre osobné účely.

Z identifikačných znakov, ktoré použil odporca v zmluve o pripojení jednoznačne vyplýva že sa jedná
o jeho obchodné meno, IČO a miesto podnikania. Zmluvu teda uzatváral ako podnikateľský subjekt,
ktorým bol v súlade s definíciou podnikateľa v Obchodnom zákonníku a špeciálnej úpravy živnostníckej
formy podnikania, Živnostenský zákon č. 455/1991 Z.z.

Súd prvého stupňa správne posúdil zmluvu o pripojení ako obchodnoprávny záväzok. Nároky ktoré
si žalobou uplatnil navrhovateľ sú nárokmi z obchodnej zmluvy a tieto sa premlčujú v súlade s § 397
Obchodného zákonníka v lehote 4 roky jednotlivo po splatnosti tej ktorej faktúry. Nároky uplatňované
navrhovateľom teda nie sú premlčané.



Nárok vo výške 157,22 EUR bol nárokom na zaplatenie odplaty za telekomunikačné služby, ktoré
odporca fakticky spotreboval, čo v konaní na súde prvého stupňa ani nepopieral, jeho procesná obrana
spočívala v námietke premlčania tohto nároku. Nakoľko tento nárok premlčaný nebol a odporca za
spotrebované služby úhradu riadne a včas nevykonal, tento nárok bolo potrebné navrhovateľovi priznať
aj s príslušenstvom. Z uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1. O.s.p. Odvolací súd aplikoval na trovy odvolacieho konania § 142 ods. 1 a nie § 142 ods. 2
O.s.p., nakoľko predmetom odvolania bol len výrok č. I. a súvisiaci výrok č. III. napadnutého rozsudku
súd prvého stupňa. Keďže v rámci odvolacieho konania sa prejednávala len povinnosť odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 157,22 EUR a v tejto prejednávanej veci mal navrhovateľ úspech v plnom rozsahu,
to znamená odvolací súd v plnom rozsahu potvrdil rozsudok súd prvého stupňa v tejto časti, má odvolací
súd za to, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný voči odporcovi na 100%. Na základe
uvedeného bolo potrebné priznať navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v súlade s §142 ods. 1
O.s.p. Navrhovateľ si trovy vyčíslil v sume 49,49 EUR s DPH, ako jeden úkon právnej služby v hodnote
(stanovisko k odvolaniu) 33,20 EUR plus režijný paušál za rok 2014 v hodnote 8,04 EUR a DPH 20
%. Odvolací súd uplatnené a vyčíslené trovy právneho zastúpenia priznáva navrhovateľovi len v sume
29,57 EUR. Tarifnou hodnotou veci nie je pôvodne žalovaná suma 489,16 EUR, tak ako vyčísľoval
navrhovateľ, ale len suma 157,22 EUR. Sumu ktorá nebola v konaní navrhovateľovi priznaná (331,94
EUR) nie je možné zahrnúť do tarifnej hodnoty veci v prospech navrhovateľa, keďže navrhovateľovi
jednak nebola priznaná a ani nebola predmetom odvolania. Pri tarifnej hodnote veci 157,22 EUR, jeden
úkon právnej služby predstavuje v súlade s vyhl. MSSR 655/2004 Z.z. sumu 16,60 EUR, režijný paušál
8,04 EUR a DPH 20 %, teda spolu titulom trov právneho zastúpenia odvolacieho konania navrhovateľovi
patrí voči odporcovi suma 29,57 EUR.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.