Rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/106/2011 z 14. 2. 2012 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trnava z 14. februára 2012, sp. zn. 11CoP/106/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2311221133.1 Krajský súd Trnava | 11CoP/106/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2311221133.1 | 2012-02-14 | Rozhodnutie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/303f9d40-640e-475b-a745-b359a553b4a9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2311221133.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/106/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311221133
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2311221133.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej
a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/X, K., v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Galante, dieťa rodičov: matka - K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXX/X, K. a otec - J. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XXXX/XX, K., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, o návrhu otca na
zníženie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 13P/216/2011
- 21 zo dňa 19. októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného a o
trovách konaniach rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine,
keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie
je dôvodný, nakoľko od ostatnej úpravy výživného došlo k zmene pomerov tak na strane maloletého
dieťaťa, ako i na strane jeho rodičov. Na strane maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov v tom, že
od ostatnej úpravy výživného je dieťa o dva roky staršie, došlo k nárastu jeho odôvodnených potrieb v
súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, stravu, obuv a pod., dieťa navštevuje materskú školu,
kde matka mesačne platí od 33,- eur do 40,- eur. Na strane matky maloletého dieťaťa došlo k zmene
pomerov v tom, že pokiaľ v čase ostatného určenia výživného bola poberateľkou rodičovského príspevku
vo výške 158,67 eur, v súčasnosti je bez príjmu a požiadala o vyplácanie dávok v hmotnej núdzi. Na
strane otca dieťaťa došlo k zmene pomerov v tom, že pokiaľ v čase ostatného určenia výživného bol
jeho zárobok 500,- eur, v súčasnosti sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde je zaradený
do pracovného pomeru a matke dieťaťa je vyplácané výživné podľa jeho zárobku, pričom za obdobie
od januára 2010 do augusta 2011 jej na výživné bola zaslaná čiastka celkom vo výške 660,96 eur.
Súd poukázal na tú skutočnosť, že do uvedenej situácie sa otec dieťaťa dostal vlastným pričinením, s
poukazom na čo nebolo možné na jeho strane prihliadať k zmene pomerov. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie, s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa, ako i na schopnosti a možnosti povinného
rozhodol súd tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa
§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu na zníženie výživného vyhovieť, alternatívne napadnutý



rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doposiaľ neboli zohľadnené.
Nesúhlasil so záverom súdu, že si vlastnou vinou zapríčinil nemožnosť vyššieho zárobku. Poukázal na
to, že jeho zárobkové možnosti a schopnosti sú značne obmedzené, pričom na výživu svojich detí sú
povinní prispievať obaja rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd podľa
neho nemôže ignorovať nesporný zistení skutkový stav, že v súčasnosti má tieto možnosti a schopnosti
obmedzené. Neobstojí záver súdu, že sa do tejto situácie dostal vlastnou vinou. Poukázal tiež na to, že
matka v súčasnosti nepracuje a požiadala o vyplácanie dávok v hmotnej núdzi. Podľa jeho názoru aj
v prípade matky môže súd dospieť k záveru, že si uvedený stav zapríčinila vlastnou vinou, nakoľko sa
môže (mohla) zamestnať a bez problémov dosahovať priemernú mesačnú mzdu v Slovenskej republike,
alebo čisto teoreticky, ale nie nepravdepodobne, mohla (môže) dosahovať nadpriemerný príjem. Uviedol,
že na maloleté dieťa chce platiť výživné podľa jeho aktuálnych možností a schopností, teda vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13P 216/2011 je zníženie výživného
otca na maloletú K., nar. XX.XX.XXXX.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
k tomu bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na je odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo
pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom,
na základe čoho dospel k správnemu záveru, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými
podstatnými námietkami otca dieťaťa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolaní neuviedol žiadne
podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.



Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.