{"guid": "1abb0a23-88c0-4d3b-ab3f-de9745b5df69:41b24e0d-aa18-441d-a797-db8c399c2825", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3813214596.2", "spisova_znacka": "5Co/811/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/811/2014 z 3. 2. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 3. februára 2015, sp. zn. 5Co/811/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3813214596.2", "identifikacne_cislo": "3813214596", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2015-02-03", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41b24e0d-aa18-441d-a797-db8c399c2825", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3813214596.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3813214596.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3813214596.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/811/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813214596
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813214596.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava,
Karadžičova 8, IČO 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom
Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205 proti odporkyni N. D., naposledy bytom S., A. XXX/X, toho
času pobytom na neznámom mieste, v konaní zastúpenej opatrovníkom Evou Baboľovou, tajomníčkou
senátu Okresného súdu Prievidza, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO 42 176 778, v
konaní zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie
170,56 eur a príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k. 4C/136/2013-65 zo dňa 14. augusta 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku náhrade trov konania vedľajšieho účastníka
p o t v r d z u j e .

Vedľajší účastník   j e   p o v i n n ý   zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v
sume 19,61 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Šoltésa, advokáta, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť  zaplatiť navrhovateľovi 122,76
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3,55 eur od 12.08.2010 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 119,21 eur od 12.07.2010 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy právneho zastúpenia vo výške 27,53 eur a ostatné trovy konania vo výške 7,26 eur, všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ďalej návrh čo do zvyšku zamietol a nakoniec rozhodol, že
vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka odôvodnil súd prvého stupňa podľa O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na 142
ods. 2 O.s.p., keď uviedol, že navrhovateľ mal vo veci úspech v rozsahu 72 % a neúspech v rozsahu
28 %, pomer jeho úspechu a neúspechu je 44 %. V zmysle uvedeného ustanovenia súd navrhovateľovi
priznal trovy konania v rozsahu 44%. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania
nepriznal z rovnakých dôvodov, ako v prípade odporcu s poukazom na  úspech odporcu len v rozsahu
28%. Ku  vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu len do časti uplatneného nároku zmluvnej
pokuty, ktorú si podľa vyjadrenia vedľajšieho účastníka navrhovateľ uplatňuje bez platného právneho
titulu a naň nadväzujúce uplatnenie náhrady trov konania len z nedôvodne uplatneného nároku, súd
dodal, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, na strane ktorého do konania vstúpil  (bez špecifikácie rozsahu svojho vstupu do konania)
podľa § 93 ods. 4 O.s.p. Potom právo na náhradu trov vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na strane
odporcu, je spojené s právom odporcu na náhradu trov konania. Ak mal odporca vo veci len čiastočný
úspech, rovnako čiastočný úspech mal aj vedľajší účastník na jeho strane.



Proti tomuto rozsudku do výroku o náhrade svojich trov konania podal včas odvolanie vedľajší účastník
na strane odporkyne. Namietal, že vstúpil do konania len v rozsahu zmluvnej pokuty, ktorú si navrhovateľ
v konaní uplatňoval.  V tejto časti potom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a preto bol
vedľajší účastník v tejto časti konania v plnom rozsahu úspešný. Z dôvodu svojho plného úspechu v časti
predmetu konania do ktorého vstúpil, navrhol vedľajší účastník, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zmenil a jemu priznal proti navrhovateľovi právo na náhradu trov tak prvostupňového
konania ako aj konania odvolacieho.

Navrhovateľ k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou
na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa. Z dôvodu absencie spôsobu vyrovnania medzi
hlavným a vedľajším účastníkom, ktorý by vyplýval z právneho predpisu, môže vedľajší účastník podľa
odvolanie proti rozhodnutiu súdu len v prípade, že odvolanie podá aj hlavný účastník alebo pokiaľ
s odvolaním vedľajšieho účastníka vysloví súhlas hlavný účastník. Preto navrhol, aby súd odvolanie
vedľajšieho účastníka odmietol ako podané neoprávnenou osobou. Pokiaľ by ale odvolací súd takto
nepostupoval, navrhol navrhovateľ rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdiť. Podľa neho nemohol vedľajší účastník vstúpiť do konania len v časti. Navrhovateľ sa v konaní
domáhal zaplatenia peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o
pripojení a túto pohľadávku vyjadril jednou sumou. Vedľajší účastník tak vstúpil do celého konania.
Poukázal tiež na to, že trovy vynaložené v konaní vedľajším účastníkom nie sú vynaložené účelne,
pretože vedľajší účastník svojím konaním nijako neprispel k meritórnemu rozhodnutiu a súdy majú ex
offo povinnosť poskytovať spotrebiteľom zvýšenú ochranu v spotrebiteľských sporoch a teda najmä ex
offo skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu
odvolania vedľajšieho účastníka /vo výroku rozsudku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka /,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie
vedľajšieho účastníka nie je dôvodné a v napadnutej časti je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolanie vedľajšieho účastníka posúdil odvolací súd ako odvolanie
podané oprávnenou osobou. Odvolanie vedľajšieho účastníka smerovalo do výroku rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka. Týmto výrokom
bol teda vedľajší účastník priamo dotknutý na svojich právach a preto je oprávnený proti rozsudku
súdu prvého stupňa v tejto časti podať odvolanie aj samostatne, bez súhlasu, či odvolania samotnej
odporkyne, na ktorej strane v konaní vystupoval. Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie vedľajšieho
účastníka neodmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, ale meritórne toto odvolanie
prejednal.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vyslovil, že
vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti,
teda vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 122,76 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 3,55 eur od 12.08.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 119,21 eur od 12.07.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy právneho zastúpenia
vo výške 27,53 eur a ostatné trovy konania vo výške 7,26 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia a o zamietnutí zvyšnej časti návrhu navrhovateľa, nebol účastníkmi konania odvolaním
napadnutý, nadobudol tak právoplatnosť a v tejto časti preto nie je týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
dotknutý (§ 206 O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok
alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade rozhodovania o náhrade trov pri
zodpovednosti za výsledok je rozhodujúcou okolnosťou miera úspechu účastníka vo veci, ktorá v
prípade, ak účastník má plný úspech, znamená, že mu súd prizná celú náhradu trov konania potrebných



na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva ( § 142 ods. 1 O.s.p. ). Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporkyni  zaplatenia čiastky 170,56
eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 122,76 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3,55 eur od 12.08.2010 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 119,21 eur od 12.07.2010 do zaplatenia a vo zvyšnej
časti návrh navrhovateľa o zaplatenie zmluvnej pokuty 47,80 eur zamietol.

Súd prvého stupňa správne považoval podľa uvedeného výsledku konania za pomerne úspešnejšieho v
konaní navrhovateľa, ktorému tak patrí voči protistrane právo na náhradu trov konania v pomernej časti.

Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorému súd prvého stupňa nepriznal právo na náhradu trov konania,
odvolací súd uvádza, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má podľa § 93
ods. 4 O.s.p. rovnaké práva a povinnosti ako účastník, ku ktorému sa pridružil. Právo, či povinnosť
na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka nemožno posudzovať odchylne od takéhoto práva, či
povinnosti účastníka konania, na strane ktorého sa vedľajší účastník konania zúčastňuje. Ak má takýto
účastník podľa výsledku konania právo na náhradu trov konania, má toto právo i vedľajší účastník
na jeho strane. Naopak, ak má účastník povinnosť nahradiť trovy konania protistrane, má rovnakú
povinnosť, a to spoločne a nerozdielne so samotným účastníkom, aj vedľajší účastník na jeho strane.
Námietka vedľajšieho účastníka, že vedľajší účastník vstúpil do konania len vo o vzťahu k uplatňovanej
zmluvnej pokute, nie je namieste. Občianske súdne konanie sa vykonáva v zákonom rámci stanovenom
základným procesným predpisom Občianskym súdnym poriadkom - zákon č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov. Ten v § 93 ods. 2 stanovuje, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. V zmysle tohto ustanovenia sa teda vedľajší účastník zúčastňuje celého konania
ako takého a Občiansky súdny poriadok mu neumožňuje zúčastniť sa konania len v nejakej časti.
Takto obmedzená účasť vedľajšieho účastníka na konaní by prichádzala do úvahy len v prípadoch,
kedy by navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania spojil viaceré veci, pričom len niektorá z
nich by mala základ v spotrebiteľskom vzťahu. V takomto prípade by vedľajší účastník v zmysle § 93
ods. 2 O.s.p. mohol a mal právo vstúpiť do konania len v tej časti, v ktorej si navrhovateľ uplatňuje
práva majúce základ v spotrebiteľskom vzťahu. V inej časti konania by bola účasť vedľajšieho účastníka
podľa § 93 ods. 2 O.s.p. vylúčená. V predmetnej právnej veci však o takýto prípad nejde. Tu si
navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatnil len práva vyplývajúce zo spotrebiteľského záväzkového
vzťahu medzi ním a odporkyňou /je bez významu, že išlo o právo na zaplatenie odplaty za poskytnuté
služby a právo na zaplatenie zmluvnej pokuty/ a vedľajší účastník preto vstúpil a zúčastnil sa celého
konania. Keďže podľa výsledku celého konania bol v konaní pomerne úspešnejší navrhovateľ, nemohlo
vedľajšiemu účastníkovi, rovnako ako ani samotnej odporkyni, vzniknúť právo na náhradu trov konania
voči navrhovateľovi. Po správnosti mal súd prvého stupňa dokonca zaviazať vedľajšieho účastník na
náhradu trov konania navrhovateľa spoločne a nerozdielne so samotnou odporkyňou. V tomto smere
však odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť nemohol, pretože mu v tom bránila
základná procesná zásada „zákaz zmeny k horšiemu -  zákaz reformationis in peius,“, v zmysle ktorej
sa nemôže postavenie účastníka zhoršiť iba tým, že využije právo na podanie opravného prostriedku.

Na základe týchto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania vedľajšieho účastníka ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal proti odvolateľovi - vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov odvolacieho konania v sume 19,61 eur. Uvedená suma trov odvolacieho konania navrhovateľa
predstavuje trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní, konkrétne tarifnú odmenu
8,30 eur, režijný paušál 8,04 eur a 3,27 eur ako DPH zo súčtu tarifnej odmeny a režijného paušálu. Výška
tarifnej odmeny bola určená podľa § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/2 základnej
tarifnej odmeny, ktorá predstavuje podľa 16,60 eur podľa § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky.  Výška režijného



paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre rok
2014, v ktorom bol úkon právnej pomoci vykonaný. Daň z pridanej hodnoty patrí právnemu zástupcovi
navrhovateľa podľa §   18 ods. 3 uvedenej vyhlášky. Povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania uložil odvolací súd navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa
§ 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e   j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/136/2013", "guid": "45bcf41d-ee59-4554-b781-26f362389b1b:9740aad5-817d-4f22-97be-bfab091c1274", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}