Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoE/85/2018 z 27. 9. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. septembra 2018, sp. zn. 5CoE/85/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4416201801.1 Krajský súd Nitra | 5CoE/85/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4416201801.1 | 2018-09-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 161 ods. 3 CSP, § 18 ods. 1 OZ, § 161 ods. 2 CSP, OZ, § 161 ods. 1 CSP, § 9a ods. 1 EP, § 470 ods. 1 CSP, § 61 CSP, § 19a ods. 2 OZ, § 470 ods. 2 CSP, § 62 CSP, § 20a ods. 2 OZ, CSP, § 60 CSP, § 19 ods. 2 OZ, § 389 ods. 1 písm. a) CSP, § 64 CSP, § 391 ods. 1 CSP, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a8e9570-e9d4-4c51-93bd-426fe2a06015 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4416201801.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/85/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416201801
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416201801.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., s.r.o. so
sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, korešpondenčná adresa: Bratislava, Vajnorská
100/A, proti povinnému: K. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., J. X, o vymoženie sumy 1 865,26 eura s
príslušenstvom, o odvolaní spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská
100/A, IČO: 47 967 692, proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa zo dňa 24. augusta 2017,
č. k. 18Er/104/2016-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“)
uznesením zo dňa 24. 08. 2017, č. k. 18Er/104/2016-36, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Erika Tótha, so sídlom Exekútorského úradu Nitra, Piaristická 2, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 31. 03. 2015.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1 a
2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“).

3. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.
03. 2015 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie 1 865,26 eura s príslušenstvom
a trov exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský Rozsudok sp. zn. IA-
C/1213/0679, ktorý vydal dňa 19. 03. 2014 Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 04. 2014 a vykonateľnosť
dňa 04. 05. 2014. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 1 865,26 eura, úrok vo výške 24 % ročne zo sumy 1 865,26 eura od 02. 08. 2013 do
zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 865,26 eura od 02. 08. 2013 do
zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej
čiastočnej úhrady žalovaného po predčasnej splatností celého úveru vo výške l 264,19 eura, sumu
dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni započítania
poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01. 08. 2013 vo
výške 188,88 eura, sumu dlžných poplatkov vo výške 17,23 eura, náhradu poplatku za rozhodcovské
konanie vo výške 166,78 eura, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.



4. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo uzavretie Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi
účastníkmi dňa 17. 03. 2010, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému
ako dlžníkovi úver v sume 2000 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu v mesačných
splátkach. Súčasťou Zmluvy o úvere (ZoÚ) sú obchodné podmienky (OP) pre úver, ktoré v článku
11.2 Prechodné a záverečné ustanovenia uvádza: Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,
ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie
sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu
týchto sporov. V časti všeobecných obchodných podmienok (VOP) v článku 10.2 Riešenie sporov a
rozhodcovská doložka sa uvádza: č. 10.2.2 Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej
sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní
Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom
Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho
Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania.
10.2.3. Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne
oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. 10.2.5 Banka a Klient
sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov oboch zmluvných strán.
10.2.6 Banka a Klient sa dohodli, že odstúpenie od Zmluvy sa nedotýka rozhodcovských doložiek, ktoré
sú súčasťou Zmluvy uzavretej medzi Bankou a Klientom. Súdny exekútor JUDr. Erik Tóth, Exekútorský
úrad so sídlom Piaristická 2, Nitra žiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

5. Exekučný súd posúdil Zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu - zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na ktorú je potrebné aplikovať okrem Všeobecných obchodných podmienok aj kogentné
normy spotrebiteľského správa. Uvedené skutočnosti viedli exekučný súd k tomu, že podrobil súdnej
kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej
zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l
Občianskeho zákonníka).

6. Preskúmaním listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že právomoc Rozhodcovského súdu bola
založená na základe rozhodcovskej doložky. Exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka
v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy,
a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd
je toho názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky,
a preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že
oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože bol
vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v obchodných
podmienkach pre úver, tvoriacich súčasť zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 16. 11. 2009, súd
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľov vyžadovala, aby spory vzniknuté
zo spotrebiteľskej zmluvy boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je teda nulitným právnym aktom.

7. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.
8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie spoločnosť BENCONT COLLECTION,
a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, ako oprávnený, žiadajúc odvolací súd,
aby rozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovuje, alebo alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil s
poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g/ a h) CSP.



9. Uviedol, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia,
pričom prekročenie spočíva v skúmaní iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne
zisteného skutkového stavu a zároveň ním súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom.
Uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súdom príslušným na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie alebo ako kasačný
súd, či súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda
nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti, než akou v
prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale
aj premenné historického výkladu. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za arbitrárne a svojvoľné, v dôsledku toho, že súd
prekročil rámec zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci, a
to skúmaním rozhodcovskej doložky. Oprávnený mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Dodal, že o platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola opätovne posúdená. Teda ak existuje prekážka res iudicata, konanie súdu porušuje článok 2 ods.
2 zákona č. 460/1992 Z. z. Ústavy SR, keďže štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súd svojim konaním nerešpektoval ust. §
35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného
súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Uviedol, že nie je možné,
aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a
rozhodcovským konaním.

11. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová
banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. Klient rozhodcovskú doložku neodmietol, čo je prejavom jeho osobnej
a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom
konaní, avšak opomenul tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh
rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek
splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia.

12. Ďalej súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 OZ a porušil § 215 CSP. Zároveň sa nijako nevysporiadal
s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa alebo samotný exekučný súd.
V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou
oboch strán, a konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by
si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite
naplánovať. V rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia, pričom žalobca a žalovaný si určia
každý jedného rozhodcu. V rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne
odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním, čo zabezpečuje prinajmenšom
rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, a teda aj dlžníka ako spotrebiteľa. Ďalšou namietanou
skutočnosťou bolo, že súd prvej inštancie odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Ďalej uviedol, že ani CSP, Exekučný poriadok a dokonca ani
ZoRK neposkytuje oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku
rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej.

13. V súvislosti s aplikáciou sekundárneho práva EÚ a judikatúry mal za to, že smernica je záväzná
pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť,
pričom voľba foriem a metód sa ponecháva vnútroštátnym orgánom. Záver o neplatnosti rozhodcovskej
doložky teda nemožno oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, keďže ide výlučne o akt sekundárnej
povahy a jeho priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, nie
interpretační. V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru ESD, keďže sa vzťahuje na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v
spotrebiteľských zmluvách, nie však voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania. Okrem
iného konštatoval, že súd prvej inštancie porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní, keďže



exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie niekedy zamietnu a inokedy vydajú.
Podotkol, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len
na základe postavenia spotrebiteľa. Oprávnený zastáva právny názor, že postupom súd bol porušený
princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, bol
nezákonne zvýhodnený len na základe svojho postavenia. Exekučný súd takýmto konaním nahrádza
pasivitu povinného, svojím konaním a svojou vôľou. Takýmto spôsobom sú spotrebitelia motivovaní k
pasivite namiesto toho, aby boli vedení k dodržiavaniu zákonov a povinností. V súvislosti s uvedeným
poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. 23/2013-8, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
153/07 z 18. októbra 2007 a sp. zn. III. ÚS 171/096 z 5. apríla 2007. Na základe vyššie uvedeného
konštatoval, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

14. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť procesným postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a/
CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

16. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučné konanie sa začalo
návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Erikovi Tóthovi, so sídlom
Exekútorského úradu Nitra, dňa 31. 03. 2015 v neprospech povinného o vymoženie sumy 1
865,26 eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
sp. zn. IA-C/1213/0679 zo dňa 19. 03. 2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 04. 2014
a vykonateľnosť dňa 04. 05. 2014. Exekučným titulom bola povinnému (žalovanému) uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) dlžnú istinu vo výške 1 865,26 eura, úrok vo výške 24 % ročne zo
sumy 1 865,26 eura od 02. 08. 2013 do zaplatenia istiny, úroky z omeškania vo výške 9 % p. a. zo
sumy 1 865,26 eura od 02. 08. 2013 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania
vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po predčasnej splatnosti celého
úveru vo výške 1 264,19 eura, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo
dňa nasledujúceho po dni započítania poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po predčasnej splatnosti
celého úveru do dňa 01. 08. 2013 vo výške 188,88 eura, sumu dlžných poplatkov vo výške 17,23
eura a náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 166,78 eura, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
17. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, neboli splnené procesné podmienky.



Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

19. Zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom prichádza do úvahy len z taxatívne vymedzených dôvodov.
Jedným z týchto dôvodov je aj skutočnosť, že neboli splnené procesné podmienky. Na splnenie
procesných podmienok prihliada súd kedykoľvek počas konania. Procesné podmienky sú také vlastnosti
súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania
vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej
subjektivity). Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd vtedy, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené.

20. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví.

Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.

Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.
Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané
do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich
vznik inak.
Podľa § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo
do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do
tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo
v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.
21. Ustanovenie § 161 ods. 1 CSP (pozn. predtým § 103 OSP) ukladá súdu povinnosť kedykoľvek za
konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky konania, aby súdne konanie
mohlo prebehnúť a aby súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky okrem
iných, ktoré má súd skúmať po celý čas aj bez návrhu je splnenie podmienky - spôsobilosť byť
účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti
podľa hmotného práva. Hmotno-právna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb
narodením, ak sa dieťa narodí živé a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtveho.
U právnických osôb možno hovoriť o strate spôsobilosti byť účastníkom konania.

22. Spôsobilosťou byť účastníkom konania (tzv. procesná subjektivita) sa rozumie spôsobilosť
byť nositeľom práv a povinností, ktoré mu zákon priznáva, prípadne ukladá účastníkom. Ide o
spôsobilosť byť subjektom procesnoprávneho vzťahu, ako jedného zo základných predpokladov pre
vznik procesnoprávneho vzťahu v zahájenom občianskom súdnom konaní. Spôsobilosť byť účastníkom
konania zásadne ten, kto má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti. Procesná
subjektivita tak splýva so subjektivitou hmotnoprávnou.

23. Vzhľadom k tomu, že spôsobilosť byť stranou sporu je nevyhnutnou podmienkou na to, aby
niekto mohol byť stranou sporu, k nedostatku procesnoprávnej subjektivity preto prihliada súd aj bez



návrhu v každom štádiu konania. Ak v priebehu konania súd zistí, že strana sporu stratila procesnú
subjektivitu, teda ak fyzická osoba počas konania zomrie alebo právnická osoba zanikne, súd podľa
povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. V prípade,
ak fyzická osoba, ktorá je stranou sporu, v priebehu konania zomrie (právnická osoba zanikne s právnym
nástupcom), t. j. stratí spôsobilosť byť stranou sporu, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom.
Keď niet právneho nástupcu, nemôže súd v konaní ďalej pokračovať, pretože v spojitosti s nedostatkom
procesnej subjektivity ide o neodstrániteľnú vadu konania vedúcu obligatórne k zastaveniu konania.

24. Keďže procesná subjektivita je jednou z podmienok konania, súd v priebehu celého konania z
úradnej moci skúma, či právnická osoba označená strana sporu má procesnú subjektivitu. V tomto
smere odvolací súd konštatuje, že z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že oprávnený - spoločnosť
PRO CIVITAS, s. r. o., zanikla a ku dňu 08. 08. 2017, kedy bola vymazaná z Obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I s tým, že právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti je od 09. 08. 2017
podľa Obchodného registra spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská
100/A, IČO: 47 967 692. Z ust. § 64 CSP vyplýva, že ak právnická osoba zanikne s právnym nástupcom,
súd obligatórne vydá uznesenie o pokračovaní v konaní. Toto uznesenie o pokračovaní v konaní súd
doručí všetkým subjektom konania, t. j. ostatným existujúcim subjektom sporu. Proti tomuto uzneseniu
nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP a contrario). Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že exekučný
súd neskúmal podmienky konania v čase jeho rozhodovania, keďže v čase vydania napadnutého
uznesenia, t. j. 24. 08. 2017 už spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o., neexistovala, avšak exekučný súd s tou
spoločnosťou konal ako s oprávneným a nerozhodol o pokračovaní v konaní s jej právnym nástupcom.
Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou odôvodňujúcou procesný postup
odvolacieho súdu v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom
konaní je potrebné, aby súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom oprávneného
tak, ako mu to ukladá § 64 CSP a až následne rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie musí vziať na zreteľ skutočnosť, že
oprávnený zanikol s právnym nástupcom a túto skutočnosť musí následne aj zohľadniť vo svojom novom
rozhodnutí.

25. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. a/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP).V
ďalšom konaní súd prvej inštancie odstráni vyššie uvedené nedostatky vytknuté odvolacím súdom a v
nadväznosti na zistené skutočnosti opätovne vo veci rozhodne.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený



osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).