Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24Co/141/2017 z 30. 7. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 30. júla 2018, sp. zn. 24Co/141/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8615200669.2 Krajský súd Prešov | 24Co/141/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8615200669.2 | 2018-07-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0760ee17-f58b-4fd0-80c5-5091336ebe54 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8615200669.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/141/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615200669
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8615200669.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu Y. P., V.. XX.XX.XXXX, B.
P. N. XX, XXX XX N., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Kuzmánycho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 831 02 Bratislava, IČO: 35 807 597, v konanío zaplatenie 444,87,- Eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. 5C/30/2015-64 zo dňa 26. mája 2017, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 444,87 eura s 8,05% úrokom z omeškania ročne od
10.2.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 26,50 eura na účet Slovenskej pošty, a.s. do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 písm. a), b), g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení neskorších predpisov, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 517 ods. 2, § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 2 ods. 2 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaním dokazovaním mal súd za preukázané, že v danom
prípade ide o spotrebiteľských vzťah. Na jednej strane vystupoval žalovaný ako dodávateľ, teda silnejšia
zmluvná strana, pričom používal formulárové zmluvy a konal v rámci predmetu svojej činnosti, Na
druhej strane bol spotrebiteľ, teda žalobca, ktorý zobral predmetný úver na vlastné súkromné účely, teda
vystupoval ako spotrebiteľ. V predmetnej zmluve vystupoval pod rodným číslom, teda nie ako podnikateľ
pod IČO-m. Táto zmluva neobsahovala obligatórny údaj o RPMN, a preto súd považoval zmluvu za
bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom k uvedenému došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu, pretože tento mal nárok na zaplatenie istiny v sume 232,36,- Eur. Žalobca uhradil na
účet žalovaného sumu 677,23,- Eur. Bezdôvodné obohatenie je v sume 444,87,- Eur. Žalovaný túto



sumu žalobcovi nezaplatil. Z uvedených dôvodov, súd čo sa týka istiny žalobe vyhovel. Žalovaný svoj
dlh žalobcovi doposiaľ nezaplatil, a preto je od nasledujúceho dňa, t.j. od 10.02.2015 v omeškaní. Z
uvedených dôvodov súd,, čo sa týka príslušenstva pohľadávky, žalobe vyhovel. Čo sa týka námietky
žalovaného ohľadne premlčania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo/1960/1999
zo dňa 26.09.2001. Pokiaľ ide o premlčanie ohľadne objektívnej trojročnej premlčacej doby, súd dospel
k záveru, že na tento prípad sa má vzťahovať objektívna 10-ročná premlčacia doba, pretože v čase
poskytnutia úveru bol žalovaný na slovenskom trhu v tejto oblasti poskytovania úverov už 6 -7 rokov,
teda po celý čas jeho podnikania bol platný a účinný zákon, ktorý vyžadoval aby zmluvy obsahovali
údaj o RPMN, pričom po celý čas neuvedenie tohto údaju spôsobovalo bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu je potrebné uviesť, že žalobca ako právne neznalá
osoba sa nemal ako dozvedieť, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a že na jeho úkor sa
žalovaný bezdôvodne obohacuje. Túto informáciu sa reálne dozvedel až po porade so svojim právnym
zástupcom, kedy mu zároveň udelil plnomocenstvo na právne zastupovanie, čo bolo dňa 27.12.2014. Od
nasledujúceho dňa, t.j. 28.12.2014 začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula
dňa 28.12.2016. Žaloba bola podaná na súd dňa 26.02.2015. Je zrejmé, že v danom prípade nedošlo k
uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. O súdnom poplatku rozhodol tak, že podľa § 2 ods.
2 zákona č. 71/1992 Zb. je žalobca od súdneho poplatku oslobodený, preto súd zaviazal neúspešného
žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh po zaokrúhlení v sume 26,50,- Eur, t.j. 6 % zo sumy
444,87,- Eur na účet Slovenskej pošty, a.s., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365
ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Uviedol, že odôvodnenie
rozhodnutia musí súd stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne
posúdil. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov. Namietal, že na premlčanie súd
prihliadne len na námietku osoby, ktorá má bezdôvodné obohatenie vydať. Uviedol, že účinné vznesenie
námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže
vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť práva. Zdôraznil, že vo
vyjadrení k návrhu na začatie konania vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že vydanie bezdôvodného
obohatenia sa žalobca v zmysle ustanovenia OSP môže domáhať v subjektívnej dvojročnej lehote,
najneskôr však do uplynutia 3 ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Ich začiatok je upravený odlišne.
Zároveň žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax, a teda vyvrátil odôvodnenie súdu prvého stupňa,
pričom razantne popiera, že by sa jednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobca nijako
nepreukázal. Žalovaný poskytuje úvery za účelom dosiahnutia zisku a nie sa úmyselne bezdôvodne
obohatiť. Uviedol, že žalobca nijako skutkovo nepreukázal možnosť uplatnenia 10-ročnej premlčacej
lehoty, pričom poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal
úhradu trov konania, ktoré mu vznikli vrátane trov odvolacieho konania.

5. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, a to tak, že mal za to, že súd prvej inštancie vo veci vo
svojom rozhodnutí dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vysporiadal sa s
rozhodujúcimi argumentmi oboch strán. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného o nepreskúmateľnosti
rozhodnutia za neopodstatnené. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie spĺňa parametre riadne
a dostatočne odôvodneného rozhodnutia. Mal za to, že vo veci konajúci súd sa dostatočne vysporiadal
i s rozhodujúcimi argumentmi žalovaného, keď v ňom poukázal na tvrdenia žalovaného a na dôvody,
pre ktoré jeho tvrdenia považuje za nedôvodné.

6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že má za to, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým
relevantným skutočnostiam prostredníctvom svojho odvolania zo dňa 28.06.2017, na ktorom zotrváva v
plnom rozsahu a tvrdenia žalobcu považuje za nedôvodné. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň
žalovaný žiada úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

7. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaného nevyjadril.



8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 15.01.2007 Zmluvu
o úvere č. 4281311, premetom ktorej bol o poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 7.000,- Sk, ktoré
sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi (žalovanému) o sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 6.200,-
Sk, t.j. celkovo sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu vo výške 13.200,- Sk, a to v 11. Mesačných splátkach
po 1.200,- Sk, počnúc dňom 12.02.2007. Z výpisu splátok a pokút vyplýva, že ku dňu 19.12.2007 žalobca
ako dlžník uhradil doposiaľ žalovanému ako veriteľovi sumu 677,23,- Eur. Podaním zo dňa 08.02.2015,
doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.02.2015 podal žalobca žalobu o zaplatenie 444,87,- Eur s prísl.
z titulu bezdôvodného obohatenia.

11. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 a ž 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

13. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou
nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

15. Podľa ustanovenia § 4 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.

16. Podľa ustanovenia § 4 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.



18. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

19. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

20. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

22. Odvolací súd sa najprv zaoberal námietkou žalobcu, že v predmetnej veci ide o nesprávne právne
posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011,
sp. zn. 7Cdo 7/2010).

23. Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

24. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý správne
aplikoval ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej veci nie je sporné, že
ide o vzťah spotrebiteľský, pretože Zmluva o úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou
zmluvou, v ktorej vystupuje právny predchodca žalobcu v postavení dodávateľa v rámci predmetu
svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaný v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Na predmetnú Zmluvu je preto potrebné aplikovať špeciálne ustanovenia o
ochrane spotrebiteľov.

25. Vo vzťahu k posúdeniu predmetnej Zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov, odvolací súd uvádza, že
v predmetnej Zmluve je uvedený údaj o RPMN, avšak absentujú náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm.
a) a g) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že predmetný
úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd poukazuje na to, že uvedené údaje predstavujú dôležitý predpoklad pre výpočet RPMN.

26. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento
údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady
sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných
produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho - konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho.
Zároveň uvedenie všetkých predpokladov výpočtu RPMN umožňuje tak spotrebiteľovi ako aj súdu zistiť,
na základe čoho dospel veriteľ (dodávateľ) k výsledku o konečnej výške RPMN, a či je výpočet RPMN
správny, nakoľko aj nesprávne uvedenie RPMN zo strany dodávateľa (veriteľa) je klamaním spotrebiteľa
a hľadí sa na neho, akoby RPMN nebolo uvedené (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
20Co/230/2014 zo dňa 19.11.2015).

27. Zo základného gramatického výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských
úveroch je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť
uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje ako k istine, tak k úrokom, tak aj k iným poplatkom.
Je tomu tak preto, aby spotrebiteľ vopred vedel, aká časť splátky sa započíta na istinu, úrok a na poplatok
a aby nedochádzalo k tomu, aby si veriteľ započítaval splátky najprv na úroky, poplatky prípadne iné
sankcie a až následne na istinu a aby takýmto spôsobom neprichádzalo k neprimeranému zadlžovaniu
spotrebiteľov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi účastníkmi nie je uvedená náležitosť
podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výška, počet a termíny splátok, istiny,



úrokov a iných poplatkov, bolo potom nevyhnutné predmetnú zmluvu o úvere považovať za bezúročnú
a bez poplatkov.

28. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jednou
z podstatných náležitostí zmluvy o splátkovom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), ktorej uvedenie a uvedenie
predpokladov na jej výpočet má za následok, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj
spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady
sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných
produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho - konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho.
Zároveň uvedenie všetkých predpokladov výpočtu RPMN umožňuje tak spotrebiteľovi ako aj súdu zistiť,
na základe čoho dospel veriteľ (dodávateľ) k výsledku o konečnej výške RPMN, a či je výpočet RPMN
správny, nakoľko aj nesprávne uvedenie RPMN zo strany dodávateľa (veriteľa) je klamaním spotrebiteľa
a hľadí sa na neho, akoby RPMN nebolo uvedené (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
20Co/230/2014 zo dňa 19.11.2015).

29. K premlčaniu odvolací súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené teda že v predmetnom
prípade ide o zmluvu, ktorá má spotrebiteľský charakter, je potrebné uviesť, že teda aj na posúdenie
premlčania práv zo Zmluvy o úvere je potrebné aplikovať predovšetkým ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa premlčania. Občiansky zákonník vo vyššie citovaných ustanoveniach upravuje
tzv. objektívnu a subjektívnu premlčaciu dobu.

30. Vo vzťahu k premlčacej dobe odvolací súd poukazuje na to, že právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa premlčuje v objektívnej a subjektívnej premlčacej dobe. Z uvedeného teda vyplýva,
že Občiansky zákonník stanovuje dve premlčacie doby - objektívnu a subjektívnu, ktoré sú navzájom
nezávislé a môžu mať odlišný začiatok a koniec plynutia. Práva sa možno účinne domáhať pred súdom
len v prípade plynutia oboch, teda len v rámci plynutia objektívnej a subjektívnej doby. V prípade, ak sa
skončí plynutie niektorej z nich, dôjde k premlčaniu práva, a to aj napriek tomu, že druhá premlčacia
doba ešte neuplynula.

31. Subjektívna premlčacia doba je upravená v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je dvojročná
a začína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
bezdôvodne obohatil. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.11.2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa
23.11.2016 tvrdil, že o skutočnosti, že Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov sa dozvedel až
po konzultácii so svojim právnym zástupcom, ktorému následne v ten istý deň, t.j. 27.12.2014 udelil
plnú moc na zastupovanie v predmetnom konaní (č.l. 3). Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade
bol žalovaný ten, kto tvrdil, že došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby, bol aj stranou v konaní,
na ktorej spočívalo dôkazné bremeno preukázať, kedy sa žalobca dozvedel o tejto skutočnosti, a teda,
že došlo k uplynutiu premlčacej doby. V prípade vznesenej námietky premlčania žalovaný namietal, že
v žalobe absentujú skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné určiť začiatok plynutia subjektívnej
lehoty, pričom následne v ďalšom odseku svojho vyjadrenia poukázal na to, že požadovaný nárok
žalobcu sa stal premlčaný v objektívnej a subjektívnej premlčacej dobe (č.l. 8 a nasl.). Odvolací súd
podobne ako súd prvej inštancie mohol preto vychádzať len z tvrdení žalobcu o tom, že o skutočnosti, že
predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov sa dozvedel až na porade s právnym zástupcom dňa
27.12.2014. Vzhľadom na uvedené ako správne už uviedol súd prvej inštancie začala plynúť subjektívna
premlčacia doba odo dňa 28.12.2014, ktorá by uplynula dňa 28.12.2016. Žalobca v uvedenej veci
podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 16.02.2015, z čoho vyplýva, že žaloba bola podaná v rámci
subjektívnej premlčacej doby.

32. Odvolací súd ďalej poukazuje na to zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda
čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok
slova ,,vedieť mal a mohol" pritom obsahuje v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby
ich nestanovil.

33. Existuje preto obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,,dozvie“ sa, potiera rozdiel
medzi objektívnou a subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade



rozumovo menej vyspelých osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu
na úroveň ich mysle. (OGH 3Ob592/77 ,,Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný
menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť.“)

34. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila. Z nateraz
zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca s odstupom času po tom ako zaplatil sporné úroky sa
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o úvere dozvedel až z porady s jeho právnym zástupcom,
ktorého navštívil.

35. Ako vyplýva z početných rozhodnutí súdov, pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce
poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia), no okolností nie zo zmluvy, ale
okolností z porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k
porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma
okolnosťami). Zdá sa teda, že nepostačujú pochybnosti, ale ,,dozvedenie“ sa o skutkových okolnostiach
bezdôvodného obohatenia.

36. Objektívna premlčacia doba je upravená v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka pričom uvedené
ustanovenie rozlišuje objektívnu premlčaciu dobu 3-ročnú a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie upravuje 10-ročnú premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému
obohateniu došlo.

37. Vo vzťahu k plynutiu objektívnej premlčacej doby, odvolací súd uvádza, že v danom prípade má za to,
že objektívna premlčacia doba je 10 ročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje súd za
úmyselné. Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením výšky úrokov z
úveru a poplatkov priamo v zmluvách o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia,
t.j. že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobcu) žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky, a pre
prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus, tzv. nepriamy
úmysel). Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. V
zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn.
7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012). Zákonodarca
pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa
počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).

38. Pre začiatok plynutia 3 ročnej, príp. 10 ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie
skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká
samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba (rozhodnutie NS ČR z
14.08.2007, sp. zn. 30 Cdo 2758/2006).

39. Vzhľadom na vyššie uvedené preto možno konštatovať, že žalobca podal žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia v rámci plynutia tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby.

40. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. Keďže žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).