{"guid": "1aaa0d17-e8b6-4125-9d7f-b9f4169656bb:77c8e964-34f1-4a1e-922a-4cb9d4f7fb4f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1017200782.2", "spisova_znacka": "1S/107/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/107/2017 z 16. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. októbra 2019, sp. zn. 1S/107/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017200782.2", "identifikacne_cislo": "1017200782", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Víznerová", "sudca_id": 1320, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-viznerova-1320", "datum_vydania": "2019-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/77c8e964-34f1-4a1e-922a-4cb9d4f7fb4f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017200782.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1017200782.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1017200782.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/107/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200782
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200782.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov
senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD. v právnej veci žalobcu: Mestská časť
Bratislava - Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava, IČO: 00 603 201, proti žalovanému:
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO:
00 603 481, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy č. EV č.: 113/2017, MAGS UES: 38618/2017 zo dňa 11.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Hlavného mesta SR Bratislavy,  č. EV
č.: 113/2017, MAGS UES: 38618/2017 zo dňa 11.04.2017 a rozhodnutie Magistrátu hlavného mesta
SR Bratislavy  č. EV č. 45/2017, MAGS UES: 35505/2017 zo dňa 07.02.2017 zrušuje  a vec  vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 25.01.2017 podala Mestská časť Bratislava - Petržalka (ďalej len „žiadateľ“) Hlavnému mestu
Slovenskej republiky Bratislava (ďalej len „povinná osoba“) žiadosť o sprístupnenie informácií podľa
ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) a to:

- sprístupnenie auditu parkovacej politiky v Bratislave, ktorý pre Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava spracovala spoločnosť Deloitte  Audit s.r.o., so sídlom Einsteinova 23, 851 01 Bratislava,
Digital park II, IČO: 31 343 414.
2. Žiadateľ žiadal zaslať požadované informácie týkajúce sa parkovacej politiky v meste Bratislava,
uvedených v predmetnom audite písomnou formou.

3. Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej len „prvostupňový orgán“)
rozhodnutím  č. EV č. 45/2017, MAGS UES: 35505/2017 zo dňa  07.02.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie“), ako povinná osoba v zmysle § 2 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v
súlade s § 3 ods. 1 tohto zákona a s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov (Správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) vo veci žiadosti žiadateľa
rozhodol tak, že nevyhovel jeho žiadosti v časti týkajúcej sa spôsobu sprístupnenia informácie, z



dôvodu, že sprístupnením predmetného auditu týkajúceho sa parkovacej politiky pred začatím procesu
verejného obstarávania by mohlo dôjsť k porušeniu príslušných zákonných ustanovení o verejnom
obstarávaní, ako aj k situácii, že prípadný uchádzač o zákazku vyplývajúcu z verejného obstarávania,
ktorý by nedisponoval predmetným auditom, by mohol byť znevýhodnený oproti iným subjektom, ktorý
by predmetným auditom, týkajúcim sa parkovacej politiky disponovali. Svoje rozhodnutie odôvodnil s
poukazom na ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 211/2000 Z.z. a § 10 ods. 2 a 3 a § 42 ods.
1 písm. b) a ods. 11 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o verejnom obstarávaní“). Prvostupňový orgán namiesto písomného sprístupnenia informácie
žiadateľovi umožnil iba nahliadnutie do uvedeného dokumentu žiadateľovi ako poslancovi Mestského
zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy za splnenia podmienok osobitného
režimu (poučenia o mlčanlivosti).

4. Žiadateľ podal v zákonom stanovenej lehote proti prvostupňovému rozhodnutiu  odvolanie dňa
24.02.2017, v ktorom uviedol, že dôvod nesprístupnenia informácie nie je možné oprieť o žiadne
z ustanovení o obmedzení prístupu k informáciám upravené v § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z.z.
Podľa žiadateľa neobstojí ani odvolanie sa na úpravu § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, v
zmysle ktorého verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania,
princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a
princíp hospodárnosti a efektívnosti. Uviedol, že je nepochybné, že žiadateľ nie je subjektom, ktorý sa
bude v prípadnej verejnej súťaži uchádzať o prevádzkovanie parkovacej politiky. Neprichádza teda do
úvahy, že by mohol sprístupnený audit zneužiť ako uchádzač o zákazku v neprospech iných subjektov,
ktoré by auditom nedisponovali. Informácie získané z auditu môže žiadateľ zapracovať do súťažných
podkladov vyhláseného verejného obstarávania, ktoré budú sprístupnené všetkým uchádzačom za
účelom vypracovania ponuky. Kvalitné súťažné podklady, ku ktorým by mal v značnej miere audit
prispieť, by mali byť podľa žiadateľa zárukou pre uzavretie vyváženej a obojstranne výhodnej zmluvy.
Zároveň je týmto postupom podľa názoru žiadateľa zabezpečené dodržiavanie ustanovenia § 10 ods.
2 zákona o verejnom obstarávaní, na základe ktorého musí verejný obstarávateľ dodržať princíp
rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie, princíp transparentnosti, princíp proporcionality
a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Odmietnutie sprístupnenia predmetného auditu preto podľa
žiadateľa nemá žiadnu oporu v zákone.

5. Primátor Hlavného mesta SR Bratislavy ako odvolací orgán (ďalej len „druhostupňový orgán“)
rozhodnutím č. EV č. 113/2017 zo dňa 11.04.2017 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), rozhodol
tak, že odvolanie žiadateľa proti rozhodnutiu prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Druhostupňový orgán vec vyhodnotil tak, že prvostupňový orgán postupoval
správne, keď žiadateľovi obmedzil sprístupnenie požadovaného dokumentu aj v nadväznosti na
plánované verejné obstarávanie týkajúce sa parkovacej politiky hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy, osobitne na princípy transparentnosti a nediskriminácie prípadných uchádzačov v zmysle §
10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Druhostupňový orgán sa nestotožnil s námietkou žiadateľa, že
predmetný audit parkovacej politiky by mal byť daný k dispozícii všetkým mestským častiam Bratislavy
a mal by slúžiť ako podklad pre vypísanie súťaže na zabezpečenie prevádzkovateľa parkovacej
politiky. Uviedol, že dotknuté časti predmetného dokumentu - auditu parkovacej politiky budú súčasťou
súťažných podkladov pri vypísaní súťaže na zabezpečenie prevádzkovateľa parkovacej politiky. Ďalej
dôvodil, že verejný obstarávateľ nemôže sprístupniť zadávaciu dokumentáciu z akéhokoľvek postupu
zadávania zákazky žiadnym subjektom pred vyhlásením verejného obstarávania z dôvodu dodržania
princípu rovnakého zaobchádzania so záujemcami. V opačnom prípade by sa verejný obstarávateľ,
príp. sprístupnením predmetného auditu parkovacej politiky mohol vystaviť situácii, v ktorej by nebol
schopný zabezpečiť povinnosti uvedené v ustanovení § 23 zákona o verejnom obstarávaní. Na záver
dal žiadateľovi do pozornosti, že je možné za splnenia podmienok osobitného režimu (poučenia o
mlčanlivosti) nahliadnuť do požadovaného dokumentu v kancelárii primátora Bratislavy.

II.
Žaloba

6.  Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.05.2017 domáhal preskúmania
zákonnosti a následne zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. EV č. 113/2017, MAGS UES:



38618/2017  zo dňa 11.04.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím.

7. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, ktorý nesprávne aplikoval ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. Uviedol, že spoločnosť
Deloitte Audit s.r.o. nebola osobou, ktorá by zodpovedala ustanoveniu § 11 ods. 1 písm. a) zákona
č. 211/2000 Z.z. Deloitte Audit s.r.o. odovzdala žalovanému kontrolnú správu na zmluvnom základe,
čím plnila vo vzťahu k nemu povinnosť vyplývajúcu pre ňu zo zmluvy. Preto je podľa názoru žalobcu
odôvodnenie prvostupňového orgánu odkazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z.
informácií právne irelevantné. Aplikácia cit. ustanovenia vylučuje podľa žalobcu aj § 11 ods. 2 zákona č.
211/2000 Z.z., nakoľko ide o informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky, resp. sa týka používania
verejných prostriedkov. V dôsledku nesprístupnenia požadovanej informácie došlo podľa žalobcu aj
k porušeniu § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobca ďalej namietal absenciu právne relevantného
zákonného dôvodu na obmedzenie sprístupnenia čo i len časti žiadanej informácie.

8. Pokiaľ žalovaný namietal, že verejné obstarávanie v predmetnej veci bude pre všetky mestské časti,
ktoré sú samostatnými právnickými osobami, zabezpečovať výlučne žalovaný ako orgán centrálneho
verejného obstarávania, tak podľa žalobcu nespĺňa podmienky uvedené v § 15 zákona o verejnom
obstarávaní. Vzhľadom na to, že nedošlo k dohode medzi žalovaným a žalobcom resp. ostatnými
mestskými časťami o spoločnom verejnom obstarávaní v predmetnej veci, neprichádza podľa žalobcu
do úvahy aplikácia ustanovenia § 16 zákona o verejnom obstarávaní a tým ani možnosť, aby žalovaný
bez predchádzajúceho uzavretia písomnej dohody s ostatnými mestskými časťami, zabezpečoval
verejné obstarávanie na zabezpečenie prevádzkovateľa parkovacej politiky v meste Bratislava. Vo
vzťahu k možnosti žalobcu nahliadnuť do požadovaného dokumentu v kancelárii primátora Bratislavy za
splnenia podmienok osobitného režimu (poučenie o mlčanlivosti) žalobca uviedol, že zákon o slobode
informácií neobsahuje ustanovenie o sprístupňovaní informácií v osobitnom režime za použitia poučenia
o mlčanlivosti. Zdôraznil, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám na účely poskytovania informácií
podľa § 13 výslovne vylučuje možnosť použiť povinnosť mlčanlivosti ako dôvodu odmietnutia prístupu
k informáciám.

9. Žalobca na záver dodal, že žalovaný navyše nesprávne vyhodnotil osobu žiadateľa o sprístupnenie
informácie, aj keď mu je štruktúra orgánov územnej samosprávy Bratislavy dôverne známa. Za žalobcu,
ako právnickú osobu koná starosta ako jej štatutárny orgán. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z
formy, akou bola žiadosť o sprístupnenie informácie podaná a z náležitostí písomného podania. Žalobca
na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

10. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 18.07.2017, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje
s námietkami žalobcu a v tejto súvislosti poukázal na to, že sprístupnením predmetného auditu
by žalovaný porušil základné zásady verejného obstarávania a povinnosti vyplývajúce zo zákona
o verejnom obstarávaní a tým aj právne záväzné akty Európskej únie, predovšetkým Smernicu
Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EU z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení
smernice 2004/18/ES (U. v. EU L 94, 28.03.2014), ako aj ďalšie prebraté právne záväzné akty Európskej
únie, ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 6 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní. Dôvodil,
že verejný obstarávateľ nemôže sprístupniť zadávaciu dokumentáciu z akéhokoľvek postupu zadávania
zákazky žiadnym subjektom pred vyhlásením verejného obstarávania z dôvodu dodržania princípu
rovnakého zaobchádzania so záujemcami.

11. Sprístupnením predmetného auditu parkovacej politiky by žalovaný porušil povinnosť verejného
obstarávateľa podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní - dodržanie princípu rovnakého
zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp
transparentnosti. Zdôraznil, že proces verejného obstarávania sa riadi prísne odborným hľadiskom.
Na účely dodržania základných povinností verejného obstarávateľa v zmysle § 10 zákona o verejnom



obstarávaní, najmä princípu nediskriminácie hospodárskych subjektov a princípu transparentnosti je
nevyhnutné, aby o pripravovanom verejnom obstarávaní bol informovaný čo najužší okruh osôb
pripravujúcich predmetné verejné obstarávanie, a to od času začatia prípravy takéhoto obstarávania až
do momentu vyhlásenia zákazky vo vestníku verejného obstarávania.

12. Žalovaný uviedol vo svojom podaní, že nezverejnením a nesprístupnením detailov pripravovaných
zákaziek pred okamihom ich oficiálneho zverejnenia verejný obstarávateľ predchádza situácii, kedy by
v zmysle § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní bol povinný pristúpiť k vylúčeniu uchádzača, ktorý:
- by sa mohol na základe získaných informácií/detailov pokúsiť neoprávnene ovplyvniť postup verejného
obstarávania;
- by sa napríklad na základe získaných informácií/detailov pokúsil získať ďalšie dôverné informácie,
ktoré by mu poskytli neoprávnenú výhodu;
- by napríklad na základe získaných informácií/detailov uzavrel v danom verejnom obstarávaní s iným
hospodárskym subjektom dohodu narúšajúcu hospodársku súťaž (povinnosť predchádzať kolúzii vo
verejnom obstarávaní, ako formy kartelovej dohody); alebo
- nebolo by možné iným spôsobom odstrániť konflikt záujmov podľa § 23 zákona o verejnom obstarávaní,
ktorý by mohol vzniknúť v dôsledku predčasného sprístupnenia informácií týkajúcich sa konkrétnej
zákazky; čo by mohlo viesť k zmareniu samotného procesu verejného obstarávania, nakoľko by došlo
k zníženiu konkurenčného prostredia a zdravej hospodárskej súťaže.

Nezverejnením a nesprístupnením detailov pripravovaných zákaziek pred okamihom ich oficiálneho
zverejnenia verejný obstarávateľ zároveň:
- eliminuje riziko aplikovania revíznych postupov uchádzačmi už proti zámeru uzatvoriť zmluvu;
- eliminuje riziko možných dohôd uchádzačov o koordinovanom postupe v rámci predmetného verejného
obstarávania, spomínané kartelového dohody o cene, predkladanie falošných ponúk a podobné konania
obmedzujúce hospodársku súťaž;
- eliminuje riziko vzniku konfliktu záujmov, ktorý by mohol narušiť alebo obmedziť hospodársku súťaž
alebo porušiť princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania.

13. Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie je v celom
rozsahu v súlade so zákonom a prvostupňový orgán vydaním rozhodnutia o nesprístupnení informácii
neporušil žiadnu zákonnú povinnosť a postupoval v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. Z uvedeného
dôvodu navrhol zamietnuť žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.

IV.
Replika žalobcu

14. Žalobca na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 23.08.2017 uviedol, že pokiaľ žalovaný odmietol
žalobcovi sprístupniť požadované informácie v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) a písm. c) zákona o slobode
informácií, v tejto súvislosti opätovne zdôraznil, že nakoľko boli predmetom požadovaného sprístupnenia
informácie, týkajúce sa používania verejných prostriedkov, v odôvodnení svojich rozhodnutí, tak ako
uviedol v žalobe, sa žalovaný mal vysporiadať s ustanovením § 11 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.,
v zmysle ktorého bol žalovaný povinný informácie získané za verejné prostriedky sprístupniť, i keby
bol daný dôvod na ich nesprístupnenie podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Žalovaný však
požadované informácie podľa žalobcu nesprístupnil v celom rozsahu a napriek tomu riadne neodôvodnil
rozhodnutie podľa § 11 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.

15. Podľa názoru žalobcu neobstojí ani odmietnutie sprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1
písm. c) zákona č. 211/2000 Z.z., nakoľko žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, z akého
dôvodu sú požadované informácie predmetom ochrany duševného vlastníctva, keďže oprávnená osoba
oznámila, že so sprístupnením informácie súhlasí. Pokiaľ žalovaný na zdôvodnenie svojich zamietavých
rozhodnutí argumentoval § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 211/2000 Z.z., je toho názoru, že súd  by na
tento dodatočne žalovaným uvedený dôvod nemal pri svojom rozhodovaní reflektovať. Napriek tomu k
dodatočnému zdôvodneniu napadnutých rozhodnutí žalobca poukázal na  čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky druhej vety: „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť
pred zákonmi Slovenskej republiky“. Pokiaľ žalovaný namietal, že sprístupnením predmetného auditu



by žalovaný porušil predovšetkým Smernicu Európskeho parlamentu (ďalej len „smernica“), uvedené
tvrdenie je podľa žalobcu nesprávne, keďže žalovaný neporušuje smernicu, ale len právne záväzný
akt, ktorým bola smernica prebratá do slovenského právneho poriadku. Dodal, že smernicu, teda jej
záväznosť, môže porušiť len štát ako priamy adresát smernice, tým, že ju nesprávne transponuje, alebo
nestransponuje vôbec. Nedodržiavaním ustanovení zákona o verejnom obstarávaní žalovaným teda
podľa žalobcu nedochádza k duplicitnému nedodržaniu smerníc, ktoré mali byť zákonom o verejnom
obstarávaní transponované.

16. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal súd, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel.

V.
Právne posúdenie veci

17. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ustanovenia §
10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého
rozhodnutia (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
v rozsahu a dôvodoch v žalobe uvedených, vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 17.10.2019
(ustanovenie § 107 ods.1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej vyhovel postupom
podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

18. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky).

19. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

20. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi.

21.  Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24.  Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.



25. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú
zaručené.

26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby,
ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach ;i povinnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

28. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona   č. 211/2000 Z.z.,  povinná osoba obmedzí sprístupnenie
informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon
neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí.
Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do
siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba
vo výzve upozornená.

29. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona  č. 211/2000 Z.z.,  povinná osoba obmedzí sprístupnenie
informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva
ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov
<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/20160701.html> na výzvu povinnej osoby na
sprístupnenie informácie udelí súhlas,

30. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z.,  všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná
osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých
informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba
dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

31. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá
o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť
bola odložená (§ 14 ods. 3).

32. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

33. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia
dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp
transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

34. Podľa § 10 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, príprava a zadávanie zákaziek,  koncesií a
súťaže návrhov sa nesmú realizovať so zámerom nedovoleného uplatnenia výnimky z tohto zákona
alebo narušenia hospodárskej súťaže bezdôvodným zvýhodnením alebo znevýhodneným určitých
hospodárskych subjektov.

35. Podľa § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, súťažné podklady sú písomné, grafické alebo
iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky. V súťažných podkladoch verejný
obstarávateľ a obstarávateľ uvedú všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na
vypracovanie ponuky. Opis predmetu zákazky môže odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu
výroby alebo poskytovania požadovaných tovarov, stavebných prác alebo služieb, ako aj na osobitný
postup inej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, ak tieto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty,
musia však súvisieť s predmetom zákazky a byť primerané jej hodnote a cieľom. Predmet zákazky musí
verejný obstarávateľ a obstarávateľ opísať jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických
požiadaviek podľa prílohy č. 3. Technické požiadavky. \"



36. Podľa § 42 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, technické požiadavky musia byť určené
tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená
hospodárska súťaž.

37. Podľa § 42 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní, súťažné podklady obsahujú dokumentáciu,
plány, modely alebo fotografie, ak sú potrebné na vypracovanie ponuky, kritériá na vyhodnotenie
ponúk, pravidlá ich uplatnenia a pokyny na vypracovanie a predkladanie ponúk. Súťažné podklady
obsahujú aj návrh zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorých časť obsahu možno určiť odkazom na
všeobecné obchodné podmienky; ak sa odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, musia byť
súčasťou súťažných podkladov. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú,
ktoré časti súťažných podkladov musia byť súčasťou zmluvy alebo rámcovej dohody; návrhy na plnenie
kritérií predložené uchádzačom alebo uchádzačmi, s ktorými sa uzatvára zmluva alebo rámcová.

38. Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

39. Úlohou súdu bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného Hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislava č. EV č. 113/2017, MAGS UES: 38618/2017 zo dňa 11.04.2017 v
spojení s rozhodnutím Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, EV č. 45/2017, MAGS
UES: 35505/2017 zo dňa 07.02.2017, ktorým nevyhovel žiadosti žiadateľa, ktorý žiadal o písomné
sprístupnenie informácie týkajúcej sa parkovacej politiky v meste Bratislava, uvedenej v audite, ktorý
spracovala spoločnosť Deloitte Audit s.r.o., so sídlom: Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, Digital park II,
IČO: 31 343 414, a to za účelom získania informácií týkajúcich sa parkovacej politiky v meste Bratislava.
Žalobca navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a
uložiť žalovanému sprístupniť informáciu - audit parkovacej politiky v Bratislave.

40. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1
písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej
správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

41. V prejednávanej veci bolo teda úlohou súdu posúdiť, či napadnuté rozhodnutie žalovaného a
prvostupňové rozhodnutie je vecne správne a zákonné a či postup orgánu verejnej správy nie je
zaťažený takou vadou v konaní, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia.

42. Krajský súd mal zistené z administratívneho spisu, že žalobca dňa 25.01.2017 požiadal žalovaného
o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., a to o sprístupnenie informácie - auditu
parkovacej politiky v Bratislave, ktorý pre Hlavné mesto SR Bratislava spracovala spoločnosť Deloitte
Audit s.r.o.

43. Ďalej mal súd zistené  z administratívneho spisu, že Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy
listom zo dňa 03.02.2017 požiadal obchodnú spoločnosť Deloitte Audit s.r.o. o udelenie súhlasu vo
veci sprístupnenia informácií týkajúcich sa ním vyhotoveného auditu parkovacej politiky v Bratislave
(kontrolnej správy)  v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., ktorá listom zo dňa 07.02.2017 súhlasila
so sprístupnením kontrolnej správy v jej úplnom znení, ako bola ňou predložená, a to za splnenia
podmienky, že jej súhlas Hlavnému mestu SR Bratislavy, je súhlasom výlučne vo vzťahu ku kontrolnej
správe ako predmetu ochrany jej duševného vlastníctva v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) zákona
č. 211/2000 Z.z. Zároveň obchodná spoločnosť Deloitte Audit s.r.o. uviedla, že týmto sa žiadnym
spôsobom nevyjadruje k možnosti, resp. oprávnenosti poskytnutia informácií uvedených v kontrolnej
správe týkajúcich sa mesta alebo iných osôb, vo vzťahu ku ktorým sa môžu uplatniť osobitné
režimy ochrany (napr. osobné údaje osôb mimo osôb konajúcich v mene Deloitte Audit s.r.o.). Ďalej
spoločnosť Deloitte Audit s.r.o. upozornila na to, že závery alebo odporúčania vyjadrené v tejto správe
predstavujú len názory spoločnosti Deloitte  Audit s.r.o., a preto v tejto súvislosti je potrebné posúdiť
zo strany Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy pri posudzovaní žiadosti o sprístupnenie
informácií, otázku možného dopadu ich sprístupnenia, resp. zverejnenia kontrolnej správy na plánované



verejné obstarávanie týkajúce sa parkovacej politiky mesta, osobitne na princípy transparentnosti a
nediskriminácie prípadných uchádzačov požadované príslušnými právnymi predpismi.

44. V danej veci Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy ako prvostupňový orgán nevyhovel žiadosti
žalobcu ako žiadateľa zo dňa 25.01.2017 o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., a
to sprístupneniu informácií týkajúcich sa auditu parkovacej politiky v Bratislave, ktorý pre Hlavné mesto
SR Bratislava spracovala spoločnosť Deloitte Audit s.r.o., s odvolaním sa na ustanovenie § 11 ods.1
písm. a) a c) zákona č. 211/2000 Z.z. a ustanovenie § 10 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní,
ktorý zároveň uviedol, že ako povinná osoba môže za splnenia podmienok osobitného režimu (poučenia
mlčanlivosti) umožniť žalobcovi ako žiadateľovi ako poslancovi Mestského zastupiteľstva hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy nahliadnuť do uvedeného dokumentu na Magistráte hlavného
mesta SR Bratislavy. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom namietal
nesprávne právne posúdenie veci - aplikáciu žalovaným  ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) a c) zákona č.
211/2000 Z.z. a ustanovenia § 10 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný druhostupňovým
rozhodnutím zo dňa 11.04.2017 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie.

45.  Súd mal zistené z vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.10.2019, ktoré bolo zaslané e-mailom krajskému
súdu dňa 15.10.2019 spolu s uvedením priameho webového linku, že žalobcom požadovaná informácia
bola prvostupňovým orgánom - Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy, verejne sprístupnená.

46. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím dospel k záveru, že zo strany žalovaného ako  aj prvostupňového orgánu  neobstojí  ním
uvedený dôvod obmedzenia k sprístupneniu požadovanej informácie žalobcovi, nakoľko tento dôvod
nie je možné oprieť o žiadne ustanovenie zákona č. 211/2000 Z.z. o obmedzení prístupu k informáciám
upravené v ustanoveniach §§ 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z.z. Taktiež neobstojí ani odvolanie žalovaného
sa na ustanovenie § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že
žalobca nie je subjektom, ktorý sa mal v prípadnej verejnej súťaži uchádzať o prevádzkovanie parkovacej
politiky.

47. Podľa názoru súdu nemožno aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z., v
zmysle ktorého, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej
bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne
oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí a to vo vzťahu k obchodnej spoločnosti Deloitte
Audit s.r.o., ktorá vypracovala audit parkovacej politiky v Bratislave pre prvostupňový orgán, nakoľko v
danom prípade nebola osobou, ktorá by zodpovedala citovanému ustanoveniu zákona č. 211/2000 Z.z.,
ktorá súhlasila so sprístupnením kontrolnej správy ako predmetu ochrany jeho duševného vlastníctva
podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c) tohto zákona a to za podmienok, že žalovaný neporuší práva
iných osôb, ktoré im priznávajú osobitné právne predpisy.

48. Súd konštatuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí právne nezdôvodnil svoje stanovisko
a  iba opätovne konštatoval, že sa stotožňuje s právnou argumentáciou prvostupňového orgánu,
ktorý odôvodnenie svojho rozhodnutia subsumoval pod ustanovenie § 10 ods. 2 zákona o verejnom
obstarávaní, v zmysle ktorého, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého
zaobchádzania, princíp nediskriminácie, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp
hospodárnosti a efektívnosti.

49. Na základe vyššie uvedeného, krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí ,
ako aj prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí  vec nesprávne právne posúdili, nakoľko na
daný prípad aplikovali nesprávnu právnu normu.

50. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že bola použitá
nesprávna právna norma, alebo síce bola aplikovaná správna právna norma, ale bola nesprávne
interpretovaná a napokon právna norma bola síce správne vyložená, ale na zistený skutkový stav
bola nesprávne aplikovaná (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
MCdo4/2009).



51. Na základe zistených skutočností krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť, pretože vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 191 písm. c) SSP),  a preto vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie postupom podľa
ustanovenia § 191 ods. 4 SSP,  v ktorom bude viazaný podľa ust. § 191 ods. 6 SSP vysloveným právnym
záverom súdu a bude jeho povinnosťou vo veci vydať riadne rozhodnutie a náležite ho odôvodniť v
zmysle záverov krajského súdu.

52. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 167 SSP a priznal úspešnému žalobcovi
plnú náhradu trov. Správny súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa ust. § 175 ods. 2 SSP
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia  len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý  sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia  byť spísané  advokátom. Povinné zastúpenie  advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak  a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "1aaa0d17-e8b6-4125-9d7f-b9f4169656bb:058782f2-16a7-42f2-986c-1d492f8f1bae", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1017200782.2", "spisova_znacka": "1S/107/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/107/2017 z 16. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017200782.2"}]}