Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoE/115/2012 z 18. 12. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 18. decembra 2012, sp. zn. 1CoE/115/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8505201940.1 Krajský súd Prešov | 1CoE/115/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8505201940.1 | 2012-12-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8165ddf8-b960-484d-91bf-0366406f704a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8505201940.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoE/115/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8505201940
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8505201940.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, Bratislava, proti
povinnému T. C., nar. X.X.XXXX, bytom A. S. XXX, o vymoženie 174,60 Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 4 Er 131/2005-24 zo dňa 26.3.2012
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi priznal trovy
exekúcie vo výške 45,65 eur.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávneného a exekučného titulu, ktorým bola notárska
zápisnica č. N 1740/2005, NZ 17502/2005 zo dňa 16.1.2005 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala. Za povinného konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát
Mgr. Tomáš Kušnír na základe plnej moci, ktorá je v zmluve o úvere č. 7340103 zo dňa 23.11.2004.
Tento za povinnú uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej sume 862,48 Eur (25.983, - Sk ), pričom
táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 27.1.2005 do zaplatenia.
Povinný uznal svoj dlh prostredníctvom splnomocneného advokáta v plnom rozsahu, čo do základu aj
do výšky uvedenej pohľadávky. Splnomocnenec v mene povinného vyhlásil, že tento dlh splatí v lehote
do 17.5.2005, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Prvostupňový súd zároveň poukázal na rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu pri
uzatváraní zmluvy o úvere, nakoľko povinný nemal možnosť výber zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere,
ktorú povinný uzavrel, je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá formulárová zmluva, ktorá sa používala pri
uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala meno splnomocnenca, čo spochybňuje základný predpoklad pri
slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci. Na základe uvedených skutočnosti dospel súd k záveru,
že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré osoba
konajúca na základe plnej moci v mene povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tým svojím účelom
odporovali zákonu a preto sú v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatné. Prvostupňový súd
skúmal, či exekučný titul, t.j. predložená notárska zápisnica, spĺňa materiálne a formálne predpoklady,
aby sa mohla stať takýmto exekučným titulom, pričom dospel k záveru, že pri vydávaní exekučného



titulu - notárskej zápisnice boli porušené zákonné podmienky. Notárska zápisnica ako exekučný titul
je v rozpore so zákonom, nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené
zákonné podmienky na vedenie exekúcie, preto podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. súd exekúciu zastavil.
Súd zároveň zamietol žiadosť o zmenu súdneho exekútora z dôvodu neúčelnosti rozhodovania, pretože
existuje dôvod pre zastavenie exekúcie. O trovách účastníkov rozhodol podľa výsledku konania a
o trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi priznal trovy
exekúcie vo výške 45,65 eur.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, pričom zákonný sudca podanému odvolaniu
nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci, svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nebol
dostatočne zistený skutkový stav a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na notársku zápisnicu ako exekučný titul v rozpore so zákonom nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

V priebehu odvolacieho konania ešte oprávnený podaním doručeným súdu dňa 9.8.2012 navrhol s
poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie
prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:

1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy ?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?

Povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie v zmysle ust. § 209a Občianskeho súdneho poriadku.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)
rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná



podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho
dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Na základe uvedeného odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. § 109
ods. 1 písm. c) zamietol.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, exekúciu možno zastaviť
na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví
exekúciu (§ 57 ods. 1 citovaného zákona) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto
rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 citovaného zákona) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie
okamihu kedy tak má alebo môže vykonať nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd
rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na
ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Konajúci súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a jedným
z takýchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu
vykonať.

Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo
preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako
vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu
súdu. V tejto súvislosti však je nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej
notárskej zápisnice a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli
porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.

Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný súhlas
povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného realizuje z notárskej zápisnice
verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že pri zastupovaní pôvodného povinného
pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala
záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Aspekt zjavnosti vyplýva už
len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval splnomocnenca vo formulárovej zmluve o
úvere a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Za povinného tak konal advokát, ktorý
o povinnej osobe mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s
peňažným záväzkom a že si ho povinný nevybral. Tento stav nasvedčuje, že prijatím splnomocnenia
sa splnomocnenec zaviazal konať podľa pokynov a v prospech oprávneného s tým, že existencia tohto
právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a oprávneným sa dá vyvodiť zo splnomocnenia bez
spísania notárskej zápisnice. Dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na uznanie,
resp. neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku
a výške.



Súd prvého stupňa správne uzavrel, že notárska zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v
rozpore so zákonom a nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené
zákonné podmienky na vedenie exekúcie.

So zreteľom na uvedené, považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ktorý napadnutým
uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, ako aj vo výroku, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, za vecne správne. Odvolací súd preto postupom podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne, okrem výroku o zmene súdneho
exekútora a trovách exekúcie, ktoré nebol odvolaním napadnuté.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania a povinný si náhradu týchto trov neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.