Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/356/2015 z 30. 11. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 30. novembra 2016, sp. zn. 15CoE/356/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7608203910.1
Krajský súd Košice | 15CoE/356/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7608203910.1 | 2016-11-30 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 57 ods. 1 písm. g) EP, /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/55648672-95d6-4c7f-b71f-386adfdaf83c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7608203910.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/356/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608203910
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7608203910.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: E. J., nar. XX.XX.XXXX, H. L.
XX, o vymoženie 177,91 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. C. V., T.., so sídlom
A. XX, XXX XX F., pod sp. zn. EX 414/08, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves, č. k.: 15Er/177/2008-37 zo dňa 22.04.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

2. V odôvodnení uviedol, že exekučný titul v danej veci bol vydaný na základe Zmluvy o úvere, ktorá
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle vyššie citovanej smernice, a to podľa článku 2 Smernice Rady č.
93/13/EHS. Úver, ktorý bol poskytnutý povinnému na základe Zmluvy o  úvere je spotrebiteľským úverom
v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z rozhodcovského rozsudku je totiž zrejme,
že oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej
platby a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Povinný je
spotrebiteľom v zmysle uvedeného ustanovenia, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z návrhu na
vykonanie exekúcie a rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby pri uzatvorení zmluvy konal
v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. To, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým
počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a
spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v prejednávanej
veci.  Z uvedených dôvodov nie je možné posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom resp. či
nie je v rozpore aj so Smernicou Rady  93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd poukazuje na to, že súčasťou úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
úvere je aj rozhodcovská doložka uvedená v článku 17. Túto rozhodcovskú doložku súd považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka, ako bolo uvedené, je súčasťou úverových
podmienok oprávneného. Je zrejme, že tieto úverové podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy
povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť
znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Už vzhľadom
k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že rozhodcovská doložka je súčasťou dlhého



neprehľadného textu písaného malými, ťažko čitateľnými písmenami. Okrem toho rozhodcovská doložka
núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté
v konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ aj je tu daná možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, je spotrebiteľ
znevýhodnený tým, že právo výberu má vždy len žalujúca strana, ktorou je takmer vždy veriteľ teda
oprávnený. Poukazujúc na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a teda je neplatná. Vzhľadom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote  odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. f) O.s.p.) a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti o
udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku, sa
obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia  § 34 ZRK. Preskúmavaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu,
teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský
rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok
exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to,
že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o
rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom podrobiť
ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvej inštancie zrušil
rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy.
Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských
súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a
navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom
dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je
podľa oprávneného v konkrétnom prípade neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvej inštancie,
ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská
doložka. Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V
niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal  na zákon  č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
a na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

6. Krajský súd v Košiciach  príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.



7. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd
vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

8. Súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že strany neuzavreli platnú
rozhodcovskú zmluvu.

9. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, ale aj v priebehu celej exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj
napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku núti
spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok
odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť. Povinný ako
spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti
vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1,
ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že  táto podmienka je od počiatku neplatnou.

11. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

12. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

17. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho
zákonníka, preto ju súd prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

18. Dôvodom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie bolo vyslovenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a vydať rozhodcovský
rozsudok. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre
ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok



nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď
vyhlásil exekúciu za neprípustnú zastavil ju.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.

20. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP
rozhodol tak, že žiadna strana nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).