Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžz/8/2014 z 19. 1. 2015 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2015, sp. zn. 1Sžz/8/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:9014010070.1 Najvyšší súd | 1Sžz/8/2014 | ECLI:SK:NSSR:2015:9014010070.1 | 2015-01-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Nezákonný zásah orgánu verejnej správy Citované ustanovenia: § 250 OSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/552acb2e-8c06-4308-a099-9dd80acc1860 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9014010070.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžz/8/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9014010070
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:9014010070.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,
PhD. a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci
navrhovateľa: JUDr. V. Q., bytom N. XX/J., Q., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, Bratislava, v konaní o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom odporcu, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh o ochrane pred nezákonným zásahom z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 27. mája 2014 podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh podľa § podľa §
250v O.s.p. ( konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy), ktorým žiadal súd
uložiť odporcovi povinnosť zabezpečiť, aby príslušníci PZ uvádzali v potvrdení o zadržaní vodičského
preukazu pravdivé údaje, aby príslušníci PZ po zadržaní vodičského preukazu navrhovateľovi nepovolili
ďalšiu jazdu, len ak je na to dôvod súvisiaci s bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Zároveň
žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zabezpečiť vrátenie vodičského preukazu navrhovateľovi na
druhý deň po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

V návrhu uviedol, že bol dňa 1. mája 2014 o 0.50 hod., ako vodič taxislužby, na Nám. Slobody v Bratislave
zastavený policajnou hliadkou a obvinený z dopravného priestupku, ktorého sa mal dopustiť tým, že na
križovatke Štefánikovej ul. a Šancovej ul. nezastavil, keď na semafore svietila červená. Navrhovateľ bol
v minulosti policajtmi na ulici viackrát oklamaný, krivo a nepravdivo obvinený a aj fyzicky napadnutý a
preto v záujme svojej bezpečnosti a ochrany svojho majetku nedostatočne podložené obvinenia prijíma
s nedôverou. Tak aj v tomto prípade odmietol zaplatiť pokutu vo výške 150,- Eur. Príslušníci policajnej
hliadky mu následne zadržali vodičský preukaz a vydali mu o tom potvrdenie ev. č. J., pričom mu zakázali
ďalšiu jazdu. Navrhovateľ považoval ich prístup za arogantný, neprimeraný a bezdôvodný a preto ihneď
podal sťažnosť a na druhý deň 2. mája 2014 požiadal o vrátenie vodičského preukazu.

Ďalej uviedol, že potvrdenie ev. č. J. obsahuje nepravdivý údaj o tom, že vodičský preukaz bol
navrhovateľovi zadržaný na ul. Štefánikovej - to odporuje aj údajnému videozáznamu. V potvrdení je
ako dôvod uvedený odkaz na oprávnenie policajta - § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“), teda policajt
odôvodnil zadržanie vodičského preukazu tým, že mohol. Uvedené je podľa navrhovateľa nezákonné.
Navrhovateľ považuje potvrdenie za neplatné a za účelom odstránenia protiprávneho stavu navrhol
súdu, aby prikázal odporcovi zabezpečiť vrátenie vodičského preukazu navrhovateľovi.



Poukázal tiež na to, že motorové vozidlo po zadržaní vodičského preukazu zostalo stáť na ceste a
tvorilo prekážku v cestnej premávke a pre nepovolenie ďalšej jazdy nemohol navrhovateľ sám odstrániť
prekážku, pričom nepovolenie ďalšej jazdy bolo v rozpore s bezpečnosťou a plynulosťou cestnej
premávky.

Navrhovateľ dôvodil tým, že policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz a nepovoliť ďalšiu
jazdu osobe podozrivej z uvedeného priestupku, len ak je to v záujme bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, pričom v tomto prípade tomu tak nebolo. Navrhovateľ údajným priestupkom nikoho
neohrozil ani neobmedzil a príslušníci hliadky PZ nemali dôvod predpokladať, že by ďalšou jazdou
mohol ohrozovať bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Zákonný konkrétny dôvod na zadržanie
vodičského preukazu v potvrdení policajt neuviedol a nezistil ho ani správny orgán v rozhodnutí ORP-
P-193/BA1-ODI1-2014 zo dňa 9. mája 2014. Dôvod buď neexistoval, alebo ho príslušníci nepoznali.

Podľa názoru navrhovateľa jeho vodičský preukaz bol a je zadržaný bez zákonného dôvodu a aj ďalšia
jazda bola zakázaná bez zákonného dôvodu. Inštitút zadržania vodičského preukazu bol zneužitý ako
zábezpeka, aby sa navrhovateľ pre ekonomickú núdzu spôsobenú nemožnosťou zárobku nemohol
brániť v správnom konaní a zároveň ako pomsta za predchádzajúcu ochranu svojej slobody a majetku
pred útokmi policajtov.

Ďalej uviedol, že musel prestať pracovať, čo spôsobilo značný úbytok jeho príjmov a v dôsledku toho
sa dostal do finančnej tiesne on a aj osoby jemu blízke, ktoré z príjmu podporuje. Prestal platiť sociálnej
poisťovni, zdravotnej poisťovni, poplatok za poskytovanie dispečerských služieb, prestal tankovať
pohonné hmoty a znížil svoju celkovú spotrebu na minimum. V dôsledku zásahu policajnej hliadky netrpí
len navrhovateľ ale celá spoločnosť, ktorej je platným členom, lebo svojou činnosťou a spotrebou sa
podieľal na tvorbe HDP a svojou kvapkou prispieval do príjmov štátneho rozpočtu. Teraz je nútený
parazitovať. A to nikomu neuškodil, len podľa dvoch policajtov porušil predpisy.

Navrhovateľ s poukazom na ustanovenie § 70 ods. 1, písm. a), ods. 4 a ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z.
uvádza, že nepovolenie ďalšej jazdy po zadržaní vodičského preukazu bolo z hľadiska bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky nevhodné, neodôvodnené a neprimeraným zásahom do práv navrhovateľa.

Navrhovateľovi tiež vznikla bezdôvodná ujma nákladmi na odvoz vozidla a ušlý zisk. Bolo porušené jeho
právo na vedenie motorového vozidla, vlastnícke právo, právo na prácu a oslabené právo na právnu
ochranu.

Navrhovateľ má namiesto vodičského preukazu neplatné potvrdenie, tento protiprávny stav trvá a
priestupkové konanie je v nedohľadne. Ak aj bude vodičský preukaz navrhovateľovi vrátený, nepovolenie
ďalšej jazdy po neodôvodnenom zadržaní vodičského preukazu sa môže kedykoľvek zopakovať.

Navrhovateľ svoj návrh doplnil podaním zo dňa 4. januára 2015, ktoré bolo doručené Najvyššiemu súdu
SR dňa 7. januára 2015, v ktorom reagoval na vyjadrenie odporcu a uviedol, že nezákonným zásahom
nie je zadržanie vodičského preukazu. Nezákonným zásahom je vydanie potvrdenia s nepravdivými
údajmi a nepovolenie ďalšej jazdy. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu a ani rozhodnutie
o odvolaní sa nezaoberá nepovolením ďalšej jazdy. Uvedením nepravdivých údajov bol navrhovateľ
vystavený podozreniu, že viedol motorové vozidlo bez vodičského preukazu. Nepovolením ďalšej jazdy
bola ohrozená aj bezpečnosť navrhovateľa.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 20. januára 2015 pred Najvyšším súdom Slovenskej
republiky zotrval na svojich dôvodoch uvedených v návrhu. Zopakoval, že nezákonným zásahom
zo strany odporcu je nepovolenie ďalšej jazdy navrhovateľovi. Poukázal na to, že členovia hliadky,
ktorí vykonávali zásah, boli metodicky riadení riaditeľom odboru plukovníkom J., pričom sa jedná o
nadriadeného policajta, ktorý kryl nezákonnú činnosť podpráporčíka A.. Taktiež poukázal na vážnu
dopravnú nehodu, ktorá sa stala v Bratislave, pri ktorej nedošlo k zadržaniu vodičského preukazu.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 30. júla 2014 k návrhu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ nepreukázal
splnenie podmienok ustanovených v § 250v Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na nedôvodnosť
návrhu odporca navrhol návrh zamietnuť.



Vo svojom vyjadrení poukázal na zákonné predpoklady uplatnenia návrhu na začatie konania pred
nezákonným zásahom orgánov verejnej správy v zmysle ustanovenia § 250v OSP ako i na ustálenú
judikatúru súdov, pričom uviedol, že správny orgán - ODI ORPZ Bratislava 1 vydal rozhodnutie o zaistení
vodičského preukazu, proti ktorému je prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý navrhovateľ využil.
Nakoľko odvolací orgán jeho odvolaniu nevyhovel, má navrhovateľ možnosť podať na príslušný krajský
súd návrh v zmysle § 247 a nasl. OSP. V prípade, ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy,
je treba sa domáhať súdnej ochrany podľa druhej hlavy piatej časti OSP.

Taktiež poukázal na to, že z priloženej správy o objasňovaní priestupku, videozáznamu zo systému
Soitron a zo záznamov a podaní vysvetlenia príslušníkov Policajného zboru je zrejmé, že navrhovateľ
sa dňa 1. mája 2014 dopustil priestupku, nakoľko dňa 1. mája 2014 v čase o 00.51 hodine viedol
osobné motorové vozidlo taxi služby zn. J., evidenčné číslo Q. v Bratislave po Pražskej ulici smerom na
Štefánikovu ulicu, pričom pri prejazde cez križovatku ulíc Pražská - Šancová - Štefánikova nerešpektoval
na svetelnom signalizačnom zariadení signál s červeným svetlom „Stoj“ a pokračoval ďalej v jazde po
Štefánikovej ulici na Spojnú ulicu. Pri prehrávaní videozáznamu zo systému Soitron bolo správnym
orgánom ODI OR PZ Bratislava I zistené porušenie pravidiel cestnej premávky navrhovateľom,
spočívajúce v tom, že na križovatke ulíc Spojná - Banskobystrická neuposlúchol pokyn vyplývajúci z
dopravnej značky „P2 - Stoj, daj prednosť v jazde!“ a pokračoval ďalej bez zastavenia v smere na
Námestie Slobody, kde bol hliadkou Obvodného oddelenia Staré mesto - západ pred Úradom vlády
zastavený a kontrolovaný.

Odporca ďalej uviedol, že pre vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu postačuje dôvodné
podozrenie, že nastali okolnosti, pre ktoré je možné vodičský preukaz zadržať. Policajt je oprávnený
zadržať vodičský preukaz, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze
vedenia motorového vozidla.

Podľa názoru odporcu zdokumentovanie priestupku bolo vykonané zákonným spôsobom a zároveň
vydaním rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu navrhovateľa nedošlo zo strany Policajného zboru
k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľa pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v a nasl. OSP, podľa § 250v ods. 8 v spojení s
§ 250g ods. 1 OSP, po oboznámení sa s vecou, po vypočutí účastníkov konania na ústnom pojednávaní
dňa 20. januára 2015, jednomyseľne dospel k záveru, že navrhovateľom podaný návrh nie je dôvodný.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak
ustanoví zákon. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v intenciách článku 46
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa uskutočňuje podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 250v ods. 1 OSP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú
alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 250v ods. 3 OSP, návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo
je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom
dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Základnou úlohou súdu aplikujúceho ustanovenie § 250v ods. 1 OSP, ktorý koná v správnom súdnictve
o návrhu smerujúcemu proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy je preveriť, či sa navrhovateľ
skutočne prostredníctvom svojho návrhu domáha súdnej ochrany proti nezákonnej aktivite verejnej



správy (materiálna stránka verejnej správy) a či navrhovateľom označená verejná správa skutočne
takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy).

Zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi,
ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej
činnosti proti nej a vyžadujú súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre navrhovateľa spoločensky
neúnosného stavu. Citované ustanovenie § 250v ods. 3 OSP upravuje podmienky prípustnosti návrhu na
ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ide o kumulatívne stanovené podmienky
prípustnosti návrhu, ktorými je jednak vyčerpanie dostupných opravných prostriedkov podaných s
cieľom nápravy dôsledkov nezákonného zásahu a jednak podanie návrhu v určenej subjektívnej
a objektívnej lehote. Za právne prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, považuje
judikatúra Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúra Ústavného súdu SR predovšetkým inštitút sťažnosti
podľa zákona č. 9/2010 Z. z. (predtým zákona č. 152/1998 Z. z.).

V konaní bolo nesporné, že navrhovateľ podal sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach,
čo vyplynulo z Oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 18. júla 2014, vydaného Krajským
riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave. Návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy bol podaný dňa 27. mája 2014, pričom o nezákonnom zásahu sa navrhovateľ dozvedel
dňa 1. mája 2014, teda návrh bol podaný v zákonnej 30dňovej lehote. Je teda jednoznačne zrejmé, že
návrh navrhovateľa spĺňal zákonné podmienky jeho prípustnosti v zmysle ustanovenia § 250v ods. 3
OSP (vyčerpanie prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a splnenie zákonnej 30dňovej
lehoty).

Pokiaľ sa jedná o tvrdenie navrhovateľa, že vodičský preukaz mu bol zadržaný bez zákonného dôvodu,
v čom navrhovateľ vidí zásah do svojich práv a oprávnených záujmov a teda nezákonný zásah orgánu
verejnej správy), tu najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 9. mája 2014 ODI OR PZ Bratislava
vydal rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu navrhovateľovi č. ORP-P-193/BA1-ODI1-2014, ktoré
bolo potvrdené Krajským dopravným inšpektorátom Krajského policajného zboru v Bratislave a to
rozhodnutím zo dňa 30. mája 2014 č. KRPZ-BA-KDI21-101/2014-P.
V zmysle uvedeného najvyšší súd konštatuje, že v uvedenom prípade bolo vydané rozhodnutie, a teda
návrh navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko, ako bolo vyššie citované, v zmysle zákonného ustanovenia
nezákonným zásahom je konanie orgánu verejnej správy, ktoré nie je rozhodnutím.

Následne pokiaľ sa jedná o tvrdenie navrhovateľa, že nezákonným zásahom je vydanie potvrdenia s
nepravdivými údajmi a nepovolenie ďalšej jazdy, najvyšší súd je toho názoru, že návrh navrhovateľa
nie je dôvodný.

Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave (rozhodnutie ORP-P-881/BAV-
OBCP-2014, zo dňa 9. októbra 2014) rozhodol, že navrhovateľ je vinný zo spáchania priestupku proti
plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, pretože dňa
1. mája 2014 v čase o 00.51 hod. viedol motorové vozidlo zn. J., ev. č. Q. v Bratislave po ulici Pražská, kde
na križovatke ulíc Pražská - Šancová - Štefánikova ulica prešiel križovatkou v čase, keď pre jeho smer
jazdy svietil na svetelnom signalizačnom zariadení signál s červeným svetlom „STOJ“, a dňa 1. mája
2014 v čase o 00,53 hod viedol motorové vozidlo J., ev. č. Q. v Bratislave po ulici Spojná, kde v križovatke
ulíc Spojná - Banskobystrická ulica neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravného značenia ,P2-Stoj, daj
prednosť v jazde!“ čím porušil povinnosť ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) s poukazom na ustanovenie §
137 ods. 2 písm. g) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Za predmetný skutok mu správny
orgán prvého stupňa uložil podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona o priestupkoch sankciu - pokutu vo výške
300,-Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12mesiacov.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 191/1993 Z. z. o Policajnom zbore Policajný zbor sa vo svojej činnosti
riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a
medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona Policajný zbor okrem iného aj
j) dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení
k) odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj
objasňuje 2) a prejednáva.



Podľa § 69 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. Policajt je oprávnený zakázať vodičovi jazdu na
nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer jazdy, ak to vyžaduje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky.

Podľa § 70 ods. 1 písm. a) citovaného zákona Policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný
orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu
činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo strany odporcu nedošlo voči navrhovateľovi
k nezákonnému zásahu. Pokiaľ policajti navrhovateľovi zadržali vodičský preukaz konali v medziach
zákona a tak ako im zákon ukladá a to s poukazom na to, že policajt je oprávnený zadržať vodičský
preukaz, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového
vozidla, k čomu jednoznačne došlo. Najvyšší súd taktiež nezistil žiadne pochybenie zo strany odporcu
pokiaľ sa jedná o Potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu evidenčné číslo J. a to v tej súvislosti, že
by boli v ňom uvedené nepravdivé údaje. Uvedené potvrdenie obsahuje pravdivé údaje o vodičovi, EV
č. vozidla ako o dôvode, pre ktorý bol vodičský preukaz zadržaný. Taktiež je v ňom uvedený údaj, že
vodičovi bola uložená bloková pokuta ako i to, že sa mu nepovoľuje ďalšia jazda.

Ako vyplynulo zo zákonného ustanovenia Policajt je oprávnený zakázať vodičovi jazdu na čas
nevyhnutne potrebný, ak to vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Je teda na úvahe
správneho orgánu, či využije takého oprávnenie alebo nie, preto v danom prípade sa nejedná taktiež o
nezákonnú aktivitu orgánu verejnej správy.

Nakoľko najvyšší súd nezistil v konaní odporcu žiadne pochybenia, ktoré by nasvedčovali jeho
nezákonnej aktivite, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a preto návrh ako nedôvodný
zamietol.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 250v
ods. 5 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nebol neúspešný
a odporcovi nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.