Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/150/2017 z 4. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 4. septembra 2018, sp. zn. 11S/150/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:7017200487.3 Krajský súd Nitra | 11S/150/2017 | ECLI:SK:KSNR:2018:7017200487.3 | 2018-09-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6feced97-7338-46fe-8528-0e24585e1761 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:7017200487.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/150/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200487
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:7017200487.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Súkromná bezpečnostná služba
SHIELD, spol. s r.o., Ľudovíta Štúra 70, Michalovce, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Bellásom,
Štefánikova 40, Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o
správnej žalobe zo dňa 14. 07. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. OPS/BEZ/2017/3857 O-310/2017
zo dňa 07. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. V predloženom administratívnom spise sa nachádza protokol zo dňa 29. 04. 2016 o výsledku inšpekcie
práce u žalobcu (vykonanej dňa 22. 03. 2016 a 29. 04. 2016), ktorá bola okrem iného zameraná i na
dodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových predpisov, pričom inšpektorom práce boli okrem iného
predložené i osobné spisy zamestnancov žalobcu Y. V., V. M. a U. S.. V protokole (v časti pracovnoprávne
vzťahy) sú v časti „B“ uvedené zistené nedostatky u zamestnávateľa:
Vznik pracovného pomeru - 1. Zamestnávateľ nezaložil pracovný pomer so zamestnancom Y. V. podľa
pracovnej zmluvy zo dňa 30. 11. 2015 s nástupom do práce 27. 11. 2015 písomnou pracovnou zmluvou v
dohodnutý deň nástupu do práce, čím porušil § 42 ods. 1 Zákonníka práce (pracovný pomer bol uzavretý
dňa 30. 11. 2015, ale nástup do práce bol dohodnutý na deň 27. 11. 2015).
Mzdy - 2. Zamestnávateľ neposkytol zamestnancom: Y. V. podľa pracovnej zmluvy zo dňa 30. 11. 2015
s dohodnutým druhom práce ochrana majetku za obdobie november 2015 až január 2016 a V. M. podľa
pracovnej zmluvy zo dňa 18. 01. 2016 s dohodnutým druhom práce ochrana majetku za obdobie január
až marec 2016 mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti
podľa príslušného pracovného miesta, čím porušil § 120 ods. 1 Zákonníka práce. Uvedení zamestnanci
mali v pracovnej zmluve dohodnutý prvý stupeň náročnosti pracovného miesta s príslušnou výškou
mzdy zodpovedajúcej tomuto stupňu, pričom na základe popisu pracovnej pozície mali byť zaradení
minimálne v druhom stupni náročnosti a mala im byť poskytnutá mzda minimálne v sume zodpovedajúcej
druhému stupňu náročnosti pracovného miesta.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - 3. zamestnávateľ napriek tomu, že
sa nejednalo o prácu vymedzenú výsledkom (dohoda o vykonaní práce) uzatvoril dohodu o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru so zamestnancom U.E. s dojednanou pracovnou úlohou
ochrana majetku, čím porušil § 223 ods. 1 Zákonníka práce.



V ďalšej časti protokolu (nelegálne zamestnávanie) je pod bodom 4. uvedené:
kontrolovaný subjekt porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzickej
osoby (Y. V.) podľa pracovnej zmluvy zo dňa 30. 11. 2015 s nástupom do práce 27. 11. 2015 a
nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov), čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Kontrolovaný subjekt registroval zamestnanca k 27. 11. 2015 s dátumom
prihlásenia 04. 12. 2015, pričom tento vykonával prácu už v dňoch 27. 11. 2015, 30. 11. 2015, 02. 12.
2015 a 03. 12. 2015.

2. Žalobca podal k protokolu stanovisko zo dňa 02. 05. 2016.

3. Na základe stanoviska žalobcu a ním predložených dokladov, Inšpektorát práce Nitra dňa 16. 05.
2016 spísal dodatok č. 1 (v znení jeho opravy zo dňa 23. 05. 2016) k protokolu zo dňa 29. 04. 2016,
ktorým vypustil z protokolu z časti „B“ (zistené nedostatky) bod 1 (vznik pracovného pomeru), v bode 2
(mzdy) u zamestnanca Y. V. opravil dátum uzavretia pracovnej zmluvy (správne 13. 09. 2015) a dátum
nástupu do práce (správne 14. 09. 2015), pričom v ďalšom ostal tento bol nezmenený a vypustil i bod
4 (nelegálne zamestnávanie).

4. Správny orgán prvého stupňa v podaní zo dňa 23. 01. 2017 oznámil žalobcovi, že na základe inšpekcie
práce vykonanej dňa 22. 03. 2016 (u zamestnávateľa) a dňa 29. 04. 2016 (na inšpektoráte práce)
zameranej na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov, kontrolu dodržiavania
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na kontrolu dodržiavania zákazu
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania u zamestnávateľa bolo zistené porušenie zákona, o čom
bol dňa 29. 04. 2016 spísaný protokol v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 16. 05. 2016 a vykonanej opravy.

V oznámení o začatí konania je okrem iného uvedené:
Podľa ust. § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov sa začína proti
žalobcovi správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006
Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie
povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode zákona o inšpekcii
práce, konkrétne za porušenie:
– ust. § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že
ako zamestnávateľ neposkytol zamestnancom Y. V. podľa pracovnej zmluvy zo dňa 13. 09. 2015, deň
nástupu do práce dňa 14. 09. 2015 s dohodnutým druhom práce „práca strážnej služby“ za obdobie
november 2015 až január 2016 a V. M. podľa pracovnej zmluvy zo dňa 18. 01. 2016, deň nástupu
do práce 19. 01. 2016 s dohodnutým druhom práce „ochrana majetku“ za obdobie január až marec
2016 mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti podľa
príslušného pracovného miesta (bod 2 protokolu),
- ust. § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že
zamestnávateľ napriek tomu, že sa nejednalo o prácu vymedzenú výsledkom (dohoda o vykonaní
práce) zabezpečil plnenie svojich úloh uzatvorením dohody o práci vykonávanej mimo pracovného
pomeru so zamestnancom U.E. s dojednanou pracovnou úlohou „ochrana majetku, ktorého výsledkom
bude neporušenosť plášťa budov, uzavretie okien, vstupov, kontrola vstupu a výstupy zamestnancov
pri príchode do zamestnania a odchode zo zamestnania, ktorého výsledkom je zamedzenie vynášania
nepovolených vecí“ (bod 3 protokolu).

Oznámenie o začatí správneho konania bolo doručené žalobcovi dňa 13. 02. 2017 a písomné vyjadrenie
k nemu nepodal.

5. Následne vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie zo dňa 07. 03. 2017, ktorým žalobcovi
podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o inšpekcii práce) uložil pokutu 4.000,- eur za porušenie
predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode zákona o inšpekcii práce, ktoré spočívalo v
porušení povinnosti vyplávajúcej z ust. § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení



neskorších predpisov tým, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancom Y. V. podľa pracovnej zmluvy zo
dňa 13. 09. 2015, deň nástupu do práce dňa 14. 09. 2015 s dohodnutým druhom práce „práca strážnej
služby“ za obdobie november 2015 až január 2016 a V. M. podľa pracovnej zmluvy zo dňa 18. 01. 2016,
deň nástupu do práce 19. 01. 2016 s dohodnutým druhom práce „ochrana majetku“ za obdobie január
až marec 2016 mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti
podľa príslušného pracovného miesta
a zároveň za použitia absorpčnej zásady
podľa oprávnenia vyplývajúceho z ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce za porušenie
povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode zákona o inšpekcii
práce, ktoré spočívalo v porušení:
- ust. § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že
zamestnávateľ napriek tomu, že sa nejednalo o prácu vymedzenú výsledkom (dohoda o vykonaní
práce) zabezpečil plnenie svojich úloh uzatvorením dohody o práci vykonávanej mimo pracovného
pomeru zo dňa 18. 01. 2016 so zamestnancom U.E. s dojednanou pracovnou úlohou „ochrana majetku,
ktorého výsledkom bude neporušenosť plášťa budov, uzavretie okien, vstupov, kontrola vstupu a
výstupy zamestnancov pri príchode do zamestnania a odchode zo zamestnania, ktorého výsledkom je
zamedzenie vynášania nepovolených vecí“, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce.

Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07. 03. 2017 podal žalobca odvolanie.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
6. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 07. 06. 2017 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 07. 03. 2017.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na vykonanie inšpekcie práce u žalobcu, na
jej zameranie, na jednotlivé zistenia a porušenia právnych predpisov, ktoré boli zdokumentované v
protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 29. 05. 2016, v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 16. 05.
2016 a opravy vykonanej dňa 23. 05. 2016. Následne správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie,
proti ktorému podal žalobca odvolanie. Žalovaný po oboznámení sa so skutkovým stavom veci dospel k
právnemu záveru, že žalobcovi bolo dostatočne preukázané porušenie povinností tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

K argumentácii žalobcu, uvedenej v stanovisku k protokolu ako i v podanom odvolaní, žalovaný
uviedol, že v pracovných zmluvách kontrolovaných zamestnancov bol dohodnutý prvý stupeň náročnosti
pracovného miesta aj s príslušnou výškou mzdy zodpovedajúcej tomuto stupňu. Popis pracovnej pozície
druhu práce zamestnancov nezodpovedá popisu a charakteru prác zodpovedajúcich prvému stupňu
náročnosti pracovného miesta.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný citoval ust. § 120 ods. 1 Zákonníka práce, prílohu č. 1
písm. a/, b/ k Zákonníku práce ako i ust. § 3 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti
súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)
v znení neskorších predpisov a uviedol, že z výplatných lístkov kontrolovaných zamestnancov bolo
zistené, že boli odmeňovaní z dohodnutého základu a do minimálneho mzdového nároku im mzda
nebola doplatená. Výkon činností u kontrolovaných zamestnancov nie je pomocnou, prípravnou alebo
manipulačnou prácou podľa presných postupov a pokynov, mzda pri týchto činnostiach mala byť
stanovená a vyplatená vo výške minimálnej mzdy znásobenej koeficientom 1,2.

K uzavretiu dohody po vykonaní práce so zamestnancom U.E.alovaný uviedol, že žalobca by
bol oprávnený uzavrieť takúto dohodu v prípade, ak danou prácou sleduje nejaký výsledok ako
konkrétny záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne a kvantitatívne
identifikovateľný. Práca uvedená v dohode o vykonaní práce (ako ochrana majetku, ktorého výsledkom
bude neporušenosť plášťa budov, uzavretie okien, vstupov, kontrola vstupu a výstupy zamestnancov
pri príchode do zamestnania a odchode zo zamestnania, ktorého výsledkom je zamedzenie vynášania
nepovolených vecí) uzavretej s uvedeným zamestnancom nebola vymedzená výsledkom, ale išlo o
prácu druhovú, stále sa opakujúcu, ktorej výkon nie je predpokladom pre uzavretie tohto typu dohody.



Predložené listinné dôkazy jednoznačne potvrdzujú skutkový stav, z ktorého správne orgány v
predmetnej veci vychádzali ako i spáchanie správneho deliktu zo strany účastníka konania, teda žalobcu.

Žalovaný sa vysporiadal so skutočnosťami, ktoré žalobca namietal v podanom odvolaní a dospel k
záveru, že správny orgán prvého stupňa pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu a relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené pri výkone inšpekcie práce.

Pri určovaní výšky pokuty správny orgán prvého stupňa prihliadal na relevantné skutočnosti, ktoré
vyplývajú z ust. § 19 ods. 1 písm. a/, ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Uloženú pokutu v sume
4.000,- eur žalovaný považoval za primeranú, plniacu preventívnu a represívnu funkciu, pričom správny
orgán prvého stupňa zohľadnil skutočnosti, že žalobca porušil svoje základné povinnosti vyplývajúce z
pracovnoprávneho predpisu, že sa jedná o zamestnávateľa s počtom 198 zamestnancov, ako i to, že sa
nejedná o ojedinelý nedostatok, pretože celkovo boli zistené u žalobcu tri nedostatky.

Žalovaný konštatoval, že žalobca k odvolaniu nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný
vplyv na posúdenie veci.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

7. V podanej žalobe zo dňa 14. 07. 2017 žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 06.
2017 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07. 03. 2017, ktorým mu žalobcovi
uložená pokuta v sume 4.000,- eur za správny delikt uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, proti
ktorému podal odvolanie. Na dôvody tohto odvolania ako i dôvody uvedené v rozhodnutí správneho
orgánu prvého stupňa a v rozhodnutí žalovaného žalobca v podanej žalobe poukázal, resp. ich citoval.

Inšpektorát práce Nitra v protokole o výsledku inšpekcie práce ako i vo svojom rozhodnutí zo dňa
07. 03. 2017 uviedol, že žalobca porušil ust. § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
v znení neskorších predpisov, a to konkrétne u zamestnancov Y. V. a V. M.. Inšpektori vychádzali
pri posudzovaní predmetného porušenia zákona z pracovných zmlúv týchto zamestnancov žalobcu,
ktorí majú v pracovných zmluvách uvedený druh práce „práce strážnej služby podľa zákona NR SR č.
473/2005 Z. z. § 3“. Žalobca je toho názoru, že popis práce zodpovedá prvému stupňu náročnosti práce
podľa zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce. K tomuto porušeniu zákona sa žalobca vyjadril
v stanovisku k protokolu o výsledku inšpekcie práce a časť tohto svojho vyjadrenia v podanej žalobe
citoval, pričom poukázal na to, že na výkon práce strážnika, ktorý nemá hmotnú zodpovednosť postačuje
absolvovanie základnej školy a inštruktáž, zaučenie alebo zaškolenie.

Ďalej žalobca uviedol, že podľa jeho poznatkov a informácií všetky súkromné bezpečnostné služby
uzatvárajú so zamestnancami pracovné zmluvy, v ktorých sú zamestnanci zaradení do prvého stupňa
náročnosti práce, pričom poukázal i na verejné súťaže vyhlasované Úradom pre verejné obstarávanie
ako i Elektronickým kontraktačným systémom, ktoré sú nastavené tak, že predpokladanú hodnotu
zákazky udávajú vo výške, ktorá nezodpovedá inému stupňu náročnosti práce, ako prvému. Na základe
toho sú zamestnanci - strážnici zaradení do prvého stupňa náročnosti práce a k pracovnej zmluve
má každý zamestnanec popis pracovnej činnosti, ktorý je charakteristický pre prvý stupeň náročnosti.
Zákonník práce, ani príloha k nemu nestanovujú, že strážnik musí byť zaradený do vyššieho stupňa
náročnosti práce.

V zmysle ust. § 120 Zákonníka práce v nadväznosti na prílohu č. 1 Zákonníka práce, pracovné zmluvy
zamestnancov súkromných bezpečnostných služieb musia obsahovať pri špecifikácii druhu práce
presný bod (a-i) ustanovenia § 3 zákona o súkromnej bezpečnosti, z čoho vyplýva, že v pracovných
zmluvách sa neuvádza pre druh práce celé ustanovenie predmetného paragrafu, ale iba jednotlivé
body (a-i). Tieto argumenty správne orgány pri rozhodovaní vôbec nezohľadnili a taktiež nezdôvodnili
skutočnosť, prečo sa týmito argumentmi a dôkazmi žalobcu nezaoberali. Žalovaný sa obmedzil iba na
konštatovanie, že pre výkon činností uvedených v pracovných zmluvách musí byť stanovená a vyplatená
mzda vo výške minimálnej mzdy násobenej koeficientom 1,2 čo zodpovedá druhému stupňu náročnosti
práce. Nejednotný postup, rozdielne rozhodnutia a výklad právnych noriem zo strany správnych orgánov



nemôžu byť pre žalobcu bremenom. Postup Inšpektorátu práce Nitra považuje žalobca za zásadné
porušenie ustanovení zákona o správnom konaní a Ústavy Slovenskej republiky.

K dohodám o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru žalobca uviedol, že inšpekciou práce
bolo zistené, že porušil ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce, pričom porušenie videl v tom, že zamestnanec
U.E. mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, ktorej výsledok je v dojednanej pracovnej zmluve
vymedzený. Konštatovanie, že zamestnávateľ nevyplatil odmenu za skutočne odpracované hodiny
nezodpovedá skutočnosti. Argumentácia žalobcu bola jasná a jednoznačná a jeho postup bol vopred
odkonzultovaný s Inšpektorátom práce Košice.

Žalobca citoval ust. § 3 ods. 1, 2, 4, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov a uviedol, že v rozhodnutí Inšpektorátu práce Nitra absentuje odôvodnenie
týkajúce sa navrhovaných dôkazov zo strany žalobcu a nie je zrejmé, ako sa inšpektorát práce s nimi
vysporiadal. Taktiež nie je z rozhodnutia jasné, či sa Inšpektorát práce Nitra vôbec zaoberal právnou
argumentáciou žalobcu uvedenou v protokole o výsledku inšpekcie práce - stanovisko zo dňa 02. 05.
2016. Podľa názoru žalobcu uložená pokuta je neprimeraná, nakoľko v minulosti mu nebola právoplatne
uložená žiadna pokuta a taktiež nebolo preukázané ani nelegálne zamestnávanie.

Z uvedených dôvodov žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako i
rozhodnutie žalovaného, alternatívne žiadal, aby súd rozhodnutia správnych orgánov zmenil a znížil mu
uloženú pokutu.

IV. Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06. 02. 2018 k žalobe uviedol, že pokuta v sume 4.000,- eur bola
žalobcovi uložená za spáchanie správnych deliktov, ktoré spočívali v porušení povinnosti vyplývajúcej
z ust. § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov tým, že
žalobca neposkytol zamestnancom Y. V. a V. M. s dohodnutým druhom práce: práca strážnej služby,
resp. ochrana majetku, mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň
náročnosti práce ich príslušného pracovného miesta a v porušení ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce
v znení neskorších predpisov tým, že žalobca napriek tomu, že sa nejednalo o prácu vymedzenú
výsledkom, zabezpečil plnenie svojich úloh uzatvorením dohody o vykonaní práce so zamestnancom
U.E. s dojednanou pracovnou úlohou: ochrana majetku, ktorého výsledkom bude neporušenosť plášťa
budov, uzavretie okien, vstupov, kontrola vstupu a výstupy zamestnancov pri príchode do zamestnania
a odchode zo zamestnania, ktorého výsledkom je zamedzenie vynášania nepovolených vecí, čo bolo
zistené pri výkone inšpekcie práce.

K zaradeniu zamestnancov žalobcu do prvého stupňa náročnosti práce a minimálnemu mzdovému
nároku žalovaný uviedol, že zamestnanci vykonávali činnosti uvedené v pracovných zmluvách ako druh
práce: „práce strážnej služby podľa zákona NR SR č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti
súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) §
3“. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že popis práce zodpovedá prvému stupňu náročnosti práce a bol toho
názoru, že takéto pracovné miesto je opodstatnene zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce,
nakoľko sa nemôže jednať o výkon činnosti, ktorá je pomocnou, prípravnou alebo manipulačnou prácou
podľa presných postupov a pokynov. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že v zmysle zákona č. 473/2005
Z. z. je na výkon tejto činnosti potrebné splniť podmienku odbornej spôsobilosti, pričom v prípade
osôb poverených výkonom fyzickej ochrany, musia tieto absolvovať skúšku odbornej spôsobilosti typu
„S“. Žalovaný je toho názoru, že jednoznačne sa jedná o výkon opakovaných, kontrolovateľných prác
hospodárskoprávnych podľa pokynov alebo ustanovených postupov.

K porušeniu ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce žalovaný uviedol, že dojednaný výsledok práce uvedený
v dohode o vykonaní práce u zamestnanca U.E. nespĺňa požiadavku Zákonníka práce, nakoľko nie je
kvalitatívne a kvantitatívne identifikovateľný. Námietkami žalobcu sa zaoberal inšpektor práce v dodatku
č. 1 zo dňa 23. 5. 2016 k protokolu, ktorým bol protokol upravený po posúdení námietok žalobcu a
inšpekcia práce bola ukončená.



Žalovaný bol toho názoru, že v správnom konaní boli predmetné porušenia Zákonníka práce zo strany
žalobcu nepochybne zistené, objektívne preukázané a správne orgány sa riadili zásadami správneho
trestania, pričom ich postup podľa názoru žalovaného nevykazuje známky pochybenia, ktoré by bolo
dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Správne orgány vo vzťahu k žalobcovi v
správnom konaní postupovali v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, žalobca bol
informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia, mal dostatočný čas na prípravu
na vyjadrenie k správnemu deliktu, za ktorý mu bola uložená pokuta. Žalovaný bol toho názoru, že so
všetkými námietkami žalobcu sa náležite a dostatočne vysporiadal.

Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

9. Žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupca vyjadrenie zo dňa 28. 05. 2018 k vyjadreniu
žalovaného zo dňa 06. 02. 2018, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojich predošlých podaniach a
vyjadreniach a žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 06. 2017 ako i rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07. 03. 2017, alebo alternatívne, aby napadnuté rozhodnutia
správnych orgánov zmenil a uloženú pokutu znížil.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

10. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, t. j. vo
veci správneho trestania žalobcu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OPS/
BEZ/2017/3857 O-310/2017 zo dňa 07. 06. 2017, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, v rozsahu
a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (bez zistenia vád v zmysle ust. § 195 písm. a/ až e/ SSP, kedy
správny súd nie je viazaný v konaní vo veciach správneho trestania rozsahom a dôvodmi žaloby) a bez
nariadenia pojednávania (ust. § 107 ods. 1, 2 SSP), pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je
dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP zamietol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 05. 09. 2018
pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.

11. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov účinnom
do 17. 06. 2016 (teda i v čase uzavretia pracovných zmlúv a dohody o vykonaní práce ako i v
čase vykonania inšpekcie práce), závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,
v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v
inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom
vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Podľa § 120 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie
zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej
v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len "stupeň")
príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu
minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu
medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci
príslušnému pracovnému miestu.
Pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa
druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť
každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných
miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca
vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.
Sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy
pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak
ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta
minimálnej mzdy,
-------------------------------------------------



Stupeň Koeficient minimálnej mzdy
-------------------------------------------------
1 1,0
2 1,2
3 1,4
4 1,6
5 1,8
6 2,0
-------------------------------------------------
Pri ustanovení týždenného pracovného času podľa § 85 na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych
mzdových nárokov ustanovené v eurách za hodinu úmerne zvýšia.

Podľa § 223 ods. 1 vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo
na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a
dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o
vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej
činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

Podľa § 226 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže
uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára,
nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná
zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce
možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov.
Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí
byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná
úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná
dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.
Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody
odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu
zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu,
ktorá mu tým vznikla.

12. Podľa prílohy 1 (Charakteristika stupňov náročnosti pracovných miest) písm. a/, b/ Zákonníka
práce, pracovné miesta sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca
vymedzené týmito charakteristikami:
a/ pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných,
prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov,
b/ pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených
obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov
alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých
remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných,
kontrolovateľných prác administratívnych, hospodárskosprávnych, prevádzkovo-technických alebo
ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov,

13. Podľa § 3 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov účinnom
do 30. 06. 2016, strážna služba je
a/ ochrana majetku na verejne prístupnom mieste,
b/ ochrana majetku na inom než verejne prístupnom mieste,
c/ ochrana osoby,
d/ ochrana majetku a osoby pri preprave,
e/ ochrana prepravy majetku a osoby,
f/ zabezpečovanie poriadku na mieste zhromažďovania osôb,
g/ prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému, prevádzkovanie ich častí,
vyhodnocovanie narušenia chráneného objektu alebo chráneného miesta (ďalej len „prevádzkovanie
zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému“),
h/ vypracúvanie plánu ochrany alebo



i/ monitorovanie činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste.

14. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, inšpekcia práce je
a/ dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a/, ods. 4, 6 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce je oprávnený uložiť
pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak,
a/ zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2
ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov
vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný
úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur,
Pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr
do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.
Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri
určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa § 21 ods.3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a
e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia
podľa tohto zákona.
_________________________
26. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

15. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, správne orgány postupujú v konaní v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.



Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastník konania a zúčastnená osoba má právo
navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej
ohliadke.
Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

16. Po oboznámení sa s predloženým administratívnym spisom a preskúmaním žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, správny súd nezistil vady
uvedené v ust. § 195 SSP (bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby vo veci správneho
trestania) a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia sú správne, zákonné, boli vydané na základe riadne
zisteného skutkového stavu a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1967Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho žaloba žalobcu nie je dôvodná.

17. V podanej žalobe žalobca namietal, že pracovné miesta, ktoré zastávali jeho zamestnanci Y. V.
(zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13. 09. 2015 v znení dodatku zo dňa 25. 11. 2015)
a V. M. (zamestnaná podľa pracovnej zmluvy zo dňa 18. 01. 2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 29. 01.
2016) boli podľa jeho názoru zaradené do správneho stupňa náročnosti nimi vykonávanej práce a taktiež
namietal, že uzavretie dohody o vykonaní práce dňa 18. 01. 2016 so zamestnancom U.E. bolo v súlade
so zákonom, teda správne a dôvodné.

18. K odmeňovaniu zamestnancov Y. V. a V. M. je potrebné uviesť, že žalobca nemal uzavretú kolektívnu
zmluvu, a preto bol povinný v zmysle ust. § 120 ods. 1 Zákonníka práce svojim zamestnancom
poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce
príslušného pracovného miesta. Vzhľadom na charakteristiku práce, ktorú mali zamestnanci žalobcu
popísanú v pracovných zmluvách, žalobca ako zamestnávateľ mal týchto zamestnancov zaradiť do
druhého stupňa náročnosti pracovných miest a vyplácať im mzdu minimálne zodpovedajúcu tomuto
stupňu náročnosti práce.

19. V pracovnej zmluvy zo dňa 13. 09. 2015 uzavretej so zamestnancom Y. V. je v čl. I uvedené, že
„zamestnanec bude vykonávať všetky dohodnuté činnosti v rámci druhu práce strážnej služby podľa
zákona č. 473/2005 Z. z., § 3“. V čl. IV. tejto pracovnej zmluvy je uvedené, že zamestnancovi patrí mzda
vo výške 2,62 eur na hodinu a táto zodpovedá druhému stupňu náročnosti práce. Podľa dodatku zo dňa
25. 11. 2015 k pracovnej zmluve patrí zamestnancovi mesačná mzda vo výške 448,- eur brutto, pričom
tento dodatok platí od 27. 11. 2015.

Napriek uvedenému žalobca v priebehu výkonu inšpekcie práce, vo vyjadrení zo dňa 02. 05. 2016 k
protokolu o výsledku inšpekcie a v odvolaní zo dňa 13. 04. 2017 tvrdil, že zamestnanci ako strážnici
sú zaradení do prvého stupňa náročnosti práce. Mzda, ktorá bola podľa predložených mzdových listov
za obdobie november 2015 a december 2015 vyplácaná zamestnancovi Y. V. v uvedenom období
nezodpovedala druhému stupňu náročnosti pracovného miesta. Suma minimálnej mzdy na rok 2015
bola ustanovená nariadením vlády SR č. 297/2014 Z. z. na 380,00 eur za mesiac pre zamestnanca
odmeňovaného mesačnou mzdou, resp. 2,184 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. V
prípade správneho zaradenia pracovného miesta zamestnanca Y. V. do druhého stupňa náročnosti a
pri použití správneho koeficientu minimálnej mzdy 1,2 by jeho mesačná mzda zodpovedala minimálne
sume 456,- eur, resp. hodinová mzda by bola minimálne 2,62 eur. Mzdu v takejto výške však žalobca ako
zamestnávateľ svojmu zamestnancovi neposkytoval, čo jednoznačne vyplýva z predložených mzdových
listov za november a december 2015.



Rovnako tak mzda za január 2016 nebola zamestnancovi Martinovi Kágerovi žalobcom poskytovaná
v súlade so zákonom. Suma minimálnej mzdy na rok 2016 bola ustanovená nariadením vlády SR č.
279/2015 Z. z. na 405,00 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, resp. 2,328
eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. V prípade správneho zaradenia pracovného miesta
zamestnanca Y. V. do druhého stupňa náročnosti a pri použití správneho koeficientu minimálnej mzdy 1,2
by jeho mesačná mzda zodpovedala minimálne sume 486,- eur, resp. hodinová mzda by bola minimálne
2,79 eur. Mzdu v takejto výške však žalobca ako zamestnávateľ svojmu zamestnancovi neposkytoval,
čo jednoznačne vyplýva z predloženého mzdového listu za január 2016.

20. V pracovnej zmluvy zo dňa 18. 01. 2016 uzavretej so zamestnankyňou Katarínou Tóth je v
čl. I. uvedené, že „zamestnanec bude vykonávať všetky dohodnuté činnosti v rámci druhu práce
strážnej služby podľa zákona č. 473/2005 Z. z., § 3, ktorá pozostáva z týchto bodov: 1. ochrana
majetku na verejne prístupnom mieste, 2. ochrana majetku na inom než verejne prístupnom mieste,
3. ochrana osoby, 4. ochrana majetku a osoby pri preprave, 5. ochrana prepravy majetku a osoby, 6.
zabezpečovanie poriadku na mieste zhromažďovania osôb“. V čl. IV. tejto pracovnej zmluvy je uvedené,
že zamestnancovi patrí mzda vo výške 2,328 eur na hodinu a zodpovedá prvému stupňu náročnosti
práce. Podľa dodatku zo dňa 29. 01. 2016 k pracovnej zmluve je pracovný čas zamestnankyne
36 hodín týždenne. Žalobca pracovné miesto zastávané uvedenou zamestnankyňou zaradil do prvého
stupňa náročnosti, čo vyplýva zo samotnej pracovnej zmluvy a čo žalobca deklaroval i v priebehu výkonu
inšpekcie práce a následného správneho konania.

Suma minimálnej mzdy na rok 2016 bola ustanovená nariadením vlády SR č. 279/2015 Z. z. na 405,00
eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, resp. 2,328 eura za každú hodinu
odpracovanú zamestnancom. V prípade správneho zaradenia pracovného miesta zamestnankyne V. M.
do druhého stupňa náročnosti a pri použití správneho koeficientu minimálnej mzdy 1,2 by jej mesačná
mzda zodpovedala minimálne sume 486,- eur, resp. hodinová mzda by bola minimálne 2,79 eur. Mzdu
v takejto výške však žalobca ako zamestnávateľ svojej zamestnankyni neposkytoval, čo jednoznačne
vyplýva z predložených mzdových listov za január až marec 2016.

21. Napriek tomu, že v pracovnej zmluve so zamestnanom Y. V. je uvedený druhý stupeň náročnosti
jeho pracovného miesta, nebolo sporné a žalobca ako zamestnávateľ jednoznačne potvrdil, že pracovné
miesta, ktoré zastávali zamestnanci Y. V. a V. M. na základe vyššie uvedených pracovných zmlúv
a dodatkov k nim, zaradil do prvého stupňa náročnosti podľa prílohy č. 1 (Charakteristika stupňov
náročnosti pracovných miest) písm. a/ Zákonníka práce, teda ako pracovné miesta, ktoré charakterizuje
výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov a v
zmysle tohto zaradenia im poskytoval aj mzdu.

22. S poukazom na druh práce uvedený v predmetných pracovných zmluvách (bod 19. a 20. tohto
rozsudku) je správny súd toho názoru, že v prípade zamestnancov Y. V. a V. M. sa nejdená o pracovné
miesta, ktoré by bolo možné podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce vymedziť ako
výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov a zaradiť
ich do prvého stupňa náročnosti ako to urobil žalobca (čomu potom zodpovedala aj ich mesačná
mzda), ale že sa jedná o pracovné miesta zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce, ktoré
charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných
prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou
zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v
zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodárskosprávnych,
prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov.

23. Z predložených mzdových listov za obdobie november 2015 až január 2016 (v prípade zamestnanca
Y. V.), resp. január až marec 2016 (v prípade zamestnankyne V. M.) vyplýva, že žalobca ako
zamestnávateľ uvedeným zamestnancom nezúčtoval a neposkytoval mzdu v súlade s vyššie uvedenými
ustanoveniami zákona a vyhlášky, ale mzdu v nižšej sume ako je daná príslušným stupňom náročnosti
práce. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca neposkytoval svojim dvom zamestnancom vo vyššie
uvedenom období mzdu prislúchajúcu stupňu náročnosti nimi zastávaného pracovného miesta, resp.
stupňu náročnosti nimi vykonávanej práce, ale poskytoval im nižšiu mzdu, v dôsledku čoho porušil ust.
§ 120 ods. 1 Zákonníka práce, nakoľko ako je uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa,
zamestnancom ani nedoplatil mzdu do výšky minimálnej mzdy.



24. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe, v súvislosti so zaradením pracovného miesta svojich dvoch
zamestnancov do druhého stupňa náročnosti, namietal nejednotný postup správnych orgánov, rozdielne
rozhodnutia a výklad právnych noriem, správny súd k tomu uvádza, že Inšpektorát práce Bratislava,
ktorý z vykonanej inšpekcie práce u žalobcu spísal protokol zo dňa 24. 10. 2016 (žalobca ho predložil ako
prílohu odvolania zo dňa 13. 04. 2017 proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 07. 03. 2017),
pričom rovnako ako Inšpektorát práce Nitra konštatoval porušenie ust. § 120 Zákonníka práce, a to
práve v súvislosti s posudzovaním zaradenia zastávaného pracovného miesta a druhu práce (strážna a
informačná služba) do prvého stupňa náročnosti. K verejným súťažiam, ktoré vyhlasuje Úrad pre verejné
obstarávanie, resp. k Elektronickému kontraktačnému systému správny súd nie je oprávnený sa v rámci
tohto konania vyjadrovať. Z uvedených dôvodov potom súd predmetnú námietku žalobcu považoval za
nedôvodnú.

K námietke žalobcu týkajúcej sa zaradenia pracovného miesta jeho dvoch zamestnancov do druhého
miesta náročnosti práce správny súd uvádza, že v pracovnej zmluve uzavretej s Y. V. je okrem iného
uvedené, že zamestnanec bude vykonávať všetky dohodnuté činnosti v rámci druhu práce strážnej
služby podľa zákona č. 473/2005 Z. z., § 3. V pracovnej zmluve uzavretej so zamestnankyňou V. M.
je takto vymedzený druh práce doplnený o niektoré konkrétne činnosti vyplývajúce z ust. § 3 zákona č.
473/2005 Z. z. Podľa názoru súdu nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že strážnu službu vykonávanú
v zmysle zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov nemožno
považovať za výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a
pokynov so zaradením do prvého stupňa náročnosti pracovného miesta, ale takáto činnosť musí byť
zaradená minimálne do druhého stupňa náročnosti pracovného miesta, s čím sa správne orgány vo
svojich rozhodnutiach riadne vysporiadali, a teda reagovali aj na túto námietku žalobcu. V tejto súvislosti
súd pripomína, že samotný žalobca v pracovnej zmluve uzavretej s Y. V. uviedol, že mzda zodpovedá
druhému stupňu náročnosti práce a nie je zrejmé, prečo potom takto pri poskytovaní mzdy tomuto
zamestnancovi aj nepostupoval.

25. Žalobca v podanej žalobe taktiež namietal nesprávny postup správnych orgánov pri posudzovaní
dohody o vykonaní práce uzavretej so zamestnancom U.E.. V predmetnej dohode bola dojednaná
pracovná úloha ako „ochrana majetku, ktorého výsledkom bude neporušenosť plášťa budov, uzavretie
okien, vstupov, kontrola vstupu a výstupy zamestnancov pri príchode do zamestnania a odchode zo
zamestnania, ktorého výsledkom je zamedzenie vynášania nepovolených vecí“. V zmysle ust. § 223
ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich
potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o vykonaní práce, ak ide o prácu, ktorá je
vymedzená výsledkom. V danom prípade však podľa dohody o vykonaní práce ide o prácu, ktorá
nie je vymedzená výsledkom, z ktorého dôvodu žalobca porušil ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce.
Skutočnosť, že v prípade zamestnanca U.E. sa nejednalo o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom,
vyplýva predovšetkým z obsahu uzatvorenej dohody a tiež zo spôsobu zabezpečenia plnenia úloh
vyplývajúcich z podnikania žalobcu. Správne orgány v predmetnej veci postupovali v medziach zákona,
keď zistené uzatvorenie dohody o vykonaní práce vyhodnotili ako porušenie ust. § 223 ods. 1 Zákonníka
práce z dôvodu nedodržania zákonnej podmienky výnimočnosti uzatvárania takýchto dohôd. Spôsob
vymedzenia pracovnej úlohy u kontrolovaného zamestnanca poukazuje na to, že nešlo o náhodnú,
výnimočnú alebo ojedinelú prácu, ani o prácu malého rozsahu, ktorej vykonávanie v pracovnom
pomere by bolo neefektívne a neekonomické. Základným predpokladom uzavretia dohody o vykonaní
práce je vymedzenie práce jej výsledkom, pričom pojmom výsledok práce možno rozumieť záverečný
produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovateľný. V
kontrolovanom období zamestnávateľ využíval závislú prácu fyzickej osoby U.E. tým, že s ním uzavrel
dohodu o vykonaní práce (s vyššie vymedzenou pracovnou úlohou), ktorá nie je vymedzená výsledkom,
ale ide o opakovanú činnosť v priebehu jedného roka, čo je v rozpore s ust. § 223 ods. 1 zákona č.
311/2001 Z. z.

26. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že námietky žalobcu ohľadne
neobjektívneho a nespoľahlivo zisteného stavu veci, ako aj nesprávneho právneho posúdenia nie sú
opodstatnené, pretože z obsahu administratívneho spisu a predovšetkým z listinných dôkazov, ktoré sú
súčasťou tohto spisu jednoznačne vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 120 ods. 1
Zákonníka práce u dvoch zamestnancov (Y. V. a V. M.), ktorým za vykonanú prácu, ktorá je zaradená



do druhého stupňa náročnosti nevyplácal mesačne ani minimálnu mzdu v súlade so stanovením jej
výšky pre rozhodné obdobie, t. j. pre rok 2015 a 2016, ktorá mala zodpovedať koeficientu minimálnej
mzdy 1,2 a taktiež porušil ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce, keď u zamestnanca U.E., s ktorým mal
uzavretú dohodu o vykonaní práce, pričom išlo o prácu (uvedenú v bode 25 tohto rozsudku), ktorá nie je
vymedzená výsledkom. Správny orgán prvého stupňa v danom prípade disponoval všetkými dôkaznými
materiálmi, a to predovšetkým listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené žalobcom a ktoré sú aj uvedené
v protokole o výsledku inšpekcie, z ktorých jednoznačne vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu
uvedených ustanovení § 120 ods. 1 a § 223 ods. 1 Zákonníka práce, pričom sa jedná o objektívnu
zodpovednosť žalobcu ako zamestnávateľa za porušenie povinností vyplývajúcich z pracovno-právnych
predpisov.

Za uvedených skutkových okolností potom žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa názoru
správneho súdu vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, bolo vydané v súlade s platnými
právnymi predpismi, na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu a na základe
správneho právneho posúdenia, pričom nezistil existenciu takých vád, na ktoré by musel prihliadať.

27. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu
a administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa porušenia ust. § 120 ods. 1 a §
223 ods. 1 Zákonníka práce dopustil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti a v odôvodnení týchto
rozhodnutí. Porušenie jeho povinností bolo prvostupňovým správnym orgánom riadne a dôsledne
zadokumentované a náležitým spôsobom odôvodnené. Správny orgán postupoval zákonne a správne aj
pri rozhodovaní o výške pokuty, keď prihliadal na závažnosť charakteru porušení pracovných predpisov,
počet zamestnancov žalobcu (198 - jedná sa teda o väčšieho zamestnávateľa, ktorý by mal mať
skúsenosti a vedomosti o svojich povinnostiach vyplývajúcich mu z pracovnoprávnych predpisov), čas
trvania nedostatkov (v období november 2015 - marec 2016), ako i na skutočnosť, že u žalobcu boli
zistené tri porušenia zákona. Za správne delikty podľa § 19 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona o
inšpekcii práce možno uložiť pokutu až do výšky 100.000,00 eur, a preto v danom prípade, ak správny
orgán uložil žalobcovi pokutu v sume 4.000,- eur vzhľadom na počet a rozsah zistených nedostatkov,
správny súd má za to, že takto uložená pokuta je primeraná a zákonu zodpovedajúca, čo správny orgán
prvého stupňa riadne zdôvodnil vo svojom rozhodnutí. Finančný postih nemôže byť neprimerane mierny
vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, z čoho vyplýva, že nevyhnutne musí
v sebe obsahovať aj represívnu zložku.

28. Za nedôvodnú súd považoval i námietku týkajúcu sa porušenia príslušných ustanovení zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pretože takéto porušenie z predloženého
administratívneho spisu nevyplýva. Správny orgán prvého stupňa reflektoval na dôvodné námietky
žalobcu (proti zisteniam v protokole zo dňa 29. 04. 2016) uvedené v podaní žalobcu zo dňa 02. 05. 2016
(stanovisko k protokolu), čoho dôkazom je dodatok č. 1 zo dňa 16. 05. 2016 v znení jeho opravy zo dňa
23. 05. 2016. Žalobca v podaní zo dňa 02. 05. 2016 a ani v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa nenavrhoval vykonanie žiadnych dôkazov, preto je celkom irelevantná jeho námietka v
žalobe ohľadne absencie odôvodnenia týkajúceho sa navrhovaných dôkazov.

Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány
vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i
riadne zdôvodnili a zaoberali sa i s námietkami, ktoré žalobca predložil.

29. Žalobca v podanej žalobe taktiež alternatívne navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutia
správnych orgánov zmenil a znížil uloženú pokutu. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že správne
orgány dostatočne zdôvodnili i výšku uloženej pokuty a vysvetlili, ktoré preukázané skutočnosti
považovali za poľahčujúce okolnosti a ktoré naopak za okolnosti žalobcovi priťažujúce. Správny súd z
rozhodnutí správnych orgánov zistil, že za poľahčujúcu okolnosť považovali skutočnosť, že u žalobcu
nebolo zistené nelegálne zamestnávanie a nepochybne zohľadnili i to, že žalobca v priebehu inšpekcie
plne spolupracoval. Správny súd dáva do pozornosti, že na uloženie sankcie na dolnej hranici sankčného
rozpätia (sadzby) nie je automatický právny nárok, aj keď sú prítomné poľahčujúce okolnosti. Vedenie
správnej úvahy týmto smerom by bolo dôvodné, ak by neboli prítomné žiadne priťažujúce okolnosti,
čo však nie je prípad žalobcu. Správne orgány dostatočne vysvetlili a zdôvodnili, že je tu prítomná
relevantná priťažujúca okolnosť, spočívajúca v tom, že sa jedná o tri porušenia právnych predpisov



(dvakrát nesprávne posúdenie stupňa náročnosti pracovného miesta a jeden prípad uzavretia dohody
o vykonaní práce, keď na to neboli splnené zákonom stanovené podmienky).

S poukazom na uvedené potom súd nezistil zákonný dôvod na postup podľa ust. 198 ods. 1 písm. a/,
b/ SSP, teda na sankčnú moderáciu tak, ako sa toho domáhal žalobca v podanej žalobe.

30. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez
zistenia vád podľa ust. § 195 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju
rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

31. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho,
že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných
prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by
žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

32. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.