Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/54/2016 z 13. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. júna 2017, sp. zn. 3CoKR/54/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1111227475.1 Krajský súd Bratislava | 3CoKR/54/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1111227475.1 | 2017-06-13 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory Citované ustanovenia: CSP, OSP, ZKR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b06695e-9db6-469a-8fff-78ea736d4834 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1111227475.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/54/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111227475
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111227475.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu
JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: SON REAL, spol. s
r.o., Nám. SNP 13, 811 06 Bratislava, IČO: 35 896 230, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr.
Margita Hrivňáková & partners, s.r.o., Májkova 3, P.O.Box 76, 820 05 Bratislava, IČO: 36 855 545, proti
žalovanému: Pospíšil & Partners, k.s., Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, IČO: 44 342 004, správcovi
konkurznej podstaty úpadcu: FISCAL SERVICES INTERNATIONAL s.r.o., „v konkurze", Kopčianska 10,
851 01 Bratislava (sídlo predtým: Tolstého 9, 811 06 Bratislava), IČO: 35 847 140, (predtým správca:
BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s.), o určenie pravosti pohľadávky vo výške 663.004,49 Eur,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/46/2011-636 zo dňa 25.01.2016,
pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/46/2011-636 zo dňa 25.01.2016
potvrdzuje.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom A) opierajúc sa o ustanovenia § 32 ods. 1, 2, 3, 6, 9, 15 zákona
NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011, (ďalej len „ZoKR“),
v kontexte so znením § 36 ods. 1, 2 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“) zamietol žalobu žalobcu o určenie pravosti pohľadávky vo výške 663.004,49 Eur, ktorú si tento
uplatnil prihláškou zo dňa 23.06.2011 voči úpadcovi vo vyhlásenom konkurze na majetok úpadcu a ktorá
bola v tomto konaní správcom popretá. B) Žalobcovi uložil povinnosť, v zmysle § 142 ods. 1 zákona NZ
ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), nahradiť žalovanému trovy právneho
zastúpenia 446,67 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

1.1. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dôkazmi založenými v spise najmä vlastnou žalobou, vyjadreniami strán sporu, Rámcovou
zmluvou o spolupráci z 18.11.2008, faktúrou č. 00022009 z 22.07.2009, Oznámením o odstúpení
zo dňa 04.09.2009, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.01.2010, Kúpnou zmluvou zo dňa
21.12.2009, Oznámením o jednostrannom započítaní pohľadávok z 25.01.2010, účtovnými závierkami
žalobcu zo dňa 31.12.2010, 31.12.2011, 31.12.2012, listom daňového úradu zo dňa 26.11.2014,
prihláškou pohľadávky žalobcu z 23.06.2011, dôvodom popretia pohľadávky správcom konkurznej
podstaty, listinnými dôkazmi založenými právnym zástupcom žalobcu do spisu dňa 25.01.2016 a zistil, že
žalovaný vykonávajúci funkciu správcu majetkovej podstaty úpadcu na základe podnetu veriteľa TC Real
Estate development Immobilien, GmbH, posúdil prihlásenú pohľadávku žalobcu a túto dňa 26.07.2011
poprel, a to čo do výšky prihlásenej pohľadávky, právneho dôvodu a poradia. Keďže predmetom tohto



konania je určenie právneho dôvodu žalovaným popretej pohľadávky, úlohou okresného súdu bolo zistiť,
či existovali dôvody pre jej popretie.

1.2. Žalobca za právny dôvod vzniku pohľadávky v prihláške označil zmluvu o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.01.2010, na základe ktorej mal ako postupník nadobudnúť pohľadávku vo výške 2.250.000,-
Eur spolu s príslušenstvom, ktorá mala vzniknúť v dôsledku odstúpenia pôvodného veriteľa - SOMNER,
spol. s r.o., Nám. SNP 13, 811 06 Bratislava, IČO: 35 896 621 (ďalej ako „SOMNER“), od Rámcovej
zmluvy o spolupráci, ktorú uzatvorila spoločnosť SOMNER, ako mandatár a žalovaný ako mandant
dňa 18.11.2008 (ďalej len „Rámcová zmluva“). Na základe tejto zmluvy vzniklo spoločnosti SOMNER,
právo na zaplatenie odplaty za činnosť mandatára vo výške 1.500.000,- Eur, ktorú si spoločnosť
SOMNER uplatnila voči žalovanému faktúrou číslo 00022009 vystavenou dňa 22.07.2009, splatnou
dňa 05.08.2009. Žalovaný fakturovanú mu sumu spoločnosti SOMNER nezaplatil na čo spoločnosť
SOMNER dňa 04.09.2009 žalovanému oznámila, že od Rámcovej zmluvy odstupuje. Na základe
odstúpenia bol žalovaný povinný zaplatiť spoločnosti SOMNER odstupné vo výške 2.250.000,- Eur a
zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z tejto sumy od 06.08.2009 do zaplatenia.
Následne túto pohľadávku spoločnosť SOMNER Zmluvou o postúpení zo dňa 20.01.2010 postúpila na
žalobcu spolu s príslušenstvom a všetkými právami spojenými s touto pohľadávkou (postúpenie tejto
pohľadávky bolo žalovanému oznámené 21.01.2010).

1.3. Žalobca ako kupujúci uzatvoril dňa 21.12.2009 s žalovaným ako predávajúcim Kúpnu zmluvu
(ďalej len „Kúpna zmluva“), na základe ktorej sa žalovaný ako predávajúci zaviazal previesť na
žalobcu vlastníctvo k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v Kúpnej zmluve a záväzok žalobcu ako
kupujúceho zaplatiť žalovanému kúpnu cenu vo výške 4.641.000,- Eur s DPH. Predávajúci a kupujúci
sa v článku III. ods. 6 Kúpnej zmluvy dohodli, že žalobca vyplatí Tatra banke, a.s., záväzok žalovaného
voči Tatra banke, a.s., vzniknutý zo Zmluvy o kontokorentnom úvere číslo 1810/2006 zo dňa 18.09.2006,
ktorý je zabezpečený záložným právom a o túto čiastku sa zníži kúpna cena. Keďže výška tohto záväzku
žalovaného voči Tatra banke, a.s., predstavovala ku dňu 25.01.2010 sumu vo výške 2.012.549,- Eur,
žalobca dňa 25.01.2010 vykonal voči žalovanému jednostranný zápočet v zmysle ktorého započítal
pohľadávku žalovaného ako predávajúceho voči žalobcovi z Kúpnej zmluvy z titulu zaplatenia kúpnej
ceny; kúpna cena vo výške 4.641.000,- Eur s DPH znížená o sumu záväzku žalovaného voči Tatra
banke, a.s. o sumu 2.012.549,- Eur (výška kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy, po znížení o tento záväzok
predstavuje sumu vo výške 2.628.451,- Eur).

1.4. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatnil do konkurzu sumu vo výške 594.674,- Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 68.330,49 Eur (0,25 % denne zo sumy 594.674 Eur od 31.01.2010 do vyhlásenia
konkurzu, t.j. do 11.5.2011), predstavujúcu časť jeho pohľadávky, ktorá nezanikla započítaním.

1.5. Okresný súd pri posudzovaní jednotlivých dôkazov, ktoré by mali podľa názoru navrhovateľa
preukazovať existenciu popretej pohľadávky dospel k záveru, že žalobcom predložené dôkazy sú vo
vzájomných súvislostiach nekonzistentné a nepreukazujú existenciu pohľadávky vo výške uplatnenej
žalobcom. Prihlásená pohľadávka žalobcu by v zmysle jeho tvrdení mala predstavovať časť pohľadávky
žalobcu, ktorá nezanikla započítaním s pohľadávkou úpadcu z titulu práva na zaplatenie kúpnej ceny.
Pri jednostrannom zápočte, ktorý vykonal žalobca dňa 25.01.2010, svoju pohľadávku nadobudnutú
postúpením započítal s pohľadávkou úpadcu, ktorá bola znížená o sumu rovnajúcu sa záväzku
úpadcu voči Tatra banka, a.s., t.j. o 2.012.549,- Eur. Žalobca však žiadnym hodnoverným spôsobom
nepreukázal, že ku dňu vykonania zápočtu bola výška pohľadávky úpadcu skutočne nižšia o 2.012.549,-
Eur. Práve naopak, spoločnosť Tatra banka, a.s., si svoju pohľadávku voči úpadcovi prihlásila do
konkurzu, čo vyvracia tvrdenia žalobcu o znížení pohľadávky úpadcu jej uhradením. Navyše v zápočte
je nesprávne špecifikovaná aj splatnosť pohľadávky nadobudnutej žalobcom na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok, keďže je v ňom uvedený dátum 05.08.2009. Pohľadávka, ktorá mala byť
predmetom postúpenia mala vzniknúť až v dôsledku odstúpenia od rámcovej zmluvy, a to z titulu
práva na zaplatenie odstupného vo výške 2.250.000,- Eur. K odstúpeniu však došlo podľa žalobcu
až 04.09.2009, kedy pôvodný veriteľ SOMMER oznámil úpadcovi, že odstupuje od rámcovej zmluvy.
Splatnosť pohľadávky, ktorá mala byť predmetom započítania tak mala podľa obsahu započítania
vzniknúť skôr ako vznikla samotná pohľadávka, čo je však logicky vylúčené. V dôsledku uvedeného tak
zápočet obsahuje nesprávne vyčíslenie výšky príslušenstva tejto pohľadávky.



1.6. Vychádzajúc z uvedeného (1.5.) mal prvoinštančný súd za zrejmé, že zápočet vykonaný dňa
25.01.2010 vychádzal z nesprávnej výšky oboch započítavaných pohľadávok, a preto nemohlo dôjsť k
zániku pohľadávok v takom rozsahu ako to uvádza žalobca a zároveň teda nemohla výška prihlásenej
pohľadávky predstavovať sumu 663.004,49 Eur.
Ďalej konštatoval, že ak by aj došlo k platnému započítaniu pohľadávok, vychádzajúc z dôkazov
predložených stranami sporu, výška pohľadávky žalobcu bola v čase zápočtu nižšia ako výška
pohľadávky úpadcu, a preto nemohla žalobcovi, po ich započítaní, zostať žiadna pohľadávka voči
úpadcovi.
Vzhľadom na neurčitosť predmetu jednostranného započítania a preukázateľnému nekorešpondovaniu
skutočnej výšky oboch započítavaných pohľadávok ku dňu ich zápočtu, mal prvostupňový súd za to, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii pohľadávky vo výške ako bola prihlásená
do konkurzu.

1.7. Na základe predložených účtovných závierok žalobcu zo dňa 31.12.2010, 31.12.2011, 31.12.2012
mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalobca pohľadávku nadobudnutú postúpením neevidoval
v účtovníctve, napriek tomu, že v prihláške nepravdivo vyznačil, že ju v účtovníctve eviduje. Z
výpovede konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 10.12.2015 vyplynulo, že tento nevie vysvetliť prečo
žalobca neeviduje pohľadávku v účtovníctve, napriek tomu, že osobne podpísal účtovné závierky za
roky 2010 až 2013. Skutočnosť, že žalobca neeviduje pohľadávku v účtovníctve spoločne s vyššie
uvedenými nezrovnalosťami vyplývajúcimi z listinných dôkazov predložených žalobcom považoval
prvostupňový súd za značným spôsobom znižujúce hodnovernosť existencie pohľadávky, ktorú mal
žalobca nadobudnúť od postupníka a uzavrel, že pohľadávka žalobcu v čase jej prihlásenia do konkurzu
neexistovala, a preto postup správcu, ktorý takúto pohľadávku poprel, hodnotil ako správny.

2. Proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol,
že tento súd nedostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil, vzhľadom na čo je toto rozhodnutie nejasné
a nepreskúmateľné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania odníma
možnosť pred súdom konať. Na tomto základe žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

2.1. V dôvodoch odvolania odvolateľ zopakoval svoje tvrdenia obsiahnuté v žalobe, ale i v predmetnom
konaní ohľadne toho, že je presvedčený, že jednostranné započítanie pohľadávok z 25.01.2010 je
určité a zrozumiteľné a započítaním zanikli vzájomné pohľadávky v započítanej časti. Skutočnosť, že v
jednostrannom zápočte bol uvedený nesprávny údaj o splatnosti pohľadávky žalobcu, nemá absolútne
žiaden vplyv na platnosť zápočtu; údaj o splatnosti nie je pre zápočet podstatný a ani ním nie je
definovaný právny základ pohľadávky.
Odvolateľ tiež uviedol, že ani možná chyba v stanovení doby trvania omeškania pre účely výpočtu úroku
z omeškania nespôsobuje neurčitosť započítania, maximálne tak môže spôsobiť to, že v časti úrokov
za obdobie 05.08.2009 do 04.09.2009 nedošlo k zániku časti pohľadávky žalovaného; vo zvyšku však
podľa odvolateľa došlo k zániku započítaných častí vzájomných pohľadávok.

2.2. K neevidovaniu pohľadávok žalobcu v účtovníctve odvolateľ uviedol, že s evidenciou pohľadávky
v účtovníctve konkurzný zákon nespája žiadne následky a táto nemá vplyv na právnu existenciu
pohľadávky, a preto argumentáciu súdu v tomto smere považoval za neudržateľnú.

2.3. Odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie, že tento neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia ani
nešpecifikoval dôvody, prečo a z akých dôvodov neuznal argumentáciu žalobcu, čím rozhodnutie
považuje za nepresvedčivé a diskriminačné.

2.4. Ostatne, odvolateľ poukázal na procesné pochybenie pri vedení konania súdom prvej inštancie,
ktoré vidí v tom, že tento súd nekonal s veriteľom, ktorý podal podnet na popretie prihlášky žalobcu, ako s
vedľajším účastníkom (nedoručoval mu návrh na vyjadrenie, nebol predvolaný na žiadne pojednávanie),
čím porušil ustanovenie § 32 ods. 7 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2011.

3. K doručenému odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že
- skutočnosť že pohľadávka nie je evidovaná ani v účtovníctve úpadcu a ani v účtovníctve žalobcu
preukazuje, že pohľadávka účtovne neexistuje, t.j. žalobca si do konkurzu prihlásil fiktívnu pohľadávku
a súčasne, že nie je splnený základný predpoklad pre úspešné prihlásenie pohľadávky,



- žalobca záväzok úpadcu voči Tatra banka, a.s., nikdy neuhradil, čo aj sám v súdnom konaní explicitne
potvrdil. Z tohto dôvodu žalobca nemohol nadobudnúť pohľadávku voči úpadcovi z tohto titulu. Z
uvedeného vyplýva, že pohľadávka úpadcu musela byť vyššia (4.641.000,- Eur) než pohľadávka
žalobcu (3.223.125,- Eur), t.j. aj keby došlo k započítaniu, nemohla žalobcovi zostať žiadna pohľadávka
voči úpadcovi. V tomto smere by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ak by súd
vykonával dôkazy žalobcu ohľadne otázky existencie pohľadávky na odstupné, ktorá nemala význam
pre rozhodnutie súdu, keďže aj bez toho je zrejmé, že pohľadávka v čase prihlásenia do konkurzu
neexistovala a ani neexistuje,
- judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, t.j. aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Podľa žalovaného okresný súd na všetky
podstatné otázky v odôvodnení napadnutého rozsudku odpovedal,
- procesnú výhradu ohľadne absencie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nepovažoval za
adresnú, keďže bolo povinnosťou žalobcu označiť subjekty, ktoré sú v konaní pasívne legitimované. Mal
za to, že ak sa nekonalo s vedľajším účastníkom, ktorý ani nechcel v konaní aktívne vystupovať, čo aj
písomne potvrdil, nemá táto skutočnosť vplyv na správnosť rozhodnutia.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
v rozsahu predpokladanom § 34 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolaním
napadnutý rozsudok je vecne správny, čo verejne vyhlásil v zmysle § 219 ods. 1 CSP dňa 14.06.2017.

5. Odvolací súd pred vlastným hodnotením veci konštatuje, že úlohou incidenčného konania nie
je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom
incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či popierajúci prejav správcu obstojí alebo nie, teda či
dôvody obsiahnuté v popierajúcom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z
uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí a
pod.). Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by správcovi ukladalo
povinnosť jednoznačne formulovať dôvod a rozsah popretia pohľadávky, ale kladie správcovi za úlohu
preskúmať pohľadávku a v prípade, že existujú pochybnosti, ukladá mu povinnosť takú pohľadávku
poprieť. Teda zákon predpokladá, že pokiaľ existuje pochybnosť o prihlásenej pohľadávke, správca
má nielen možnosť, ale naopak, povinnosť takú pohľadávku poprieť. V prípade popretia pohľadávky
správcom je potom na veriteľovi, aby sa určenia pohľadávky domáhal súdnou cestou v zákonnej lehote
a dôkazné bremeno leží na žalobcovi, t.j. veriteľovi pohľadávky, ktorý má pred súdom preukázať, že
pohľadávka je nesporná. V tomto kontexte je dokonca nepodstatné, či dôvody, pre ktoré bola pohľadávka
popretá boli správne alebo nie.

5.1. Z obsahu spisu okresného súdu a z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, že tento komplexne,
z hľadiska jeho neskoršieho rozhodnutia, zistil skutkový stav veci. V rámci takto zisteného stavu sa
správne zameral na právne hodnotenie pohľadávky žalobcu, ktorú mala predstavovať časť pohľadávky
žalobcu, ktorá nezanikla započítaním s pohľadávkou úpadcu z titulu práva na zaplatenie kúpnej ceny.
Prvoinštančný súd uzavrel, že:
- zápočet vykonaný dňa 25.01.2010 vychádzal z nesprávnej výšky oboch započítavaných pohľadávok,
a preto nemohlo dôjsť k zániku pohľadávok v takom rozsahu ako to uvádza žalobca a zároveň teda
nemohla výška prihlásenej pohľadávky predstavovať sumu 663.004,49 Eur,
- výška pohľadávky žalobcu bola v čase zápočtu nižšia ako výška pohľadávky úpadcu, a preto nemohla
žalobcovi, po ich započítaní, zostať žiadna pohľadávka voči úpadcovi.

5.2. Odvolací súd, hodnotiac obsah odvolania ako identický s argumentáciou prezentovanou v priebehu
konania, sa stotožňuje z hodnotením prvostupňového súdu ak tento hodnotí prihlášku nevidovanej v
účtovníctve žalobcu ako zmätočnú, neurčitú a nezrozumiteľnú. V tejto súvislosti je potrebné doplniť, že
žalobca si v konkurze uplatnil pohľadávku z nároku na odstupné dvakrát, raz ako podmienenú a raz
ako nepodmienenú pohľadávku (pohľadávka je predmetom konania Okresného súdu Bratislava I., pod
sp.zn.1Cbi/46/2011, žaloby o určenie neplatnosti započítania).

5.3. K výtke odvolateľa, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd nešpecifikoval dôvody pre
ktoré neuznal argumentáciu žalobcu, čím rozhodnutie považuje za nepresvedčivé a diskriminačné
je treba uviesť, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, to ostatne jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra



tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30 vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

5.3.1. Z tohto pohľadu však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku obsahuje dostatočný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti postupu
prvoinštančného súdu v súvislosti s ním prijatými závermi pri hodnotení žaloby.

5.4. K výhrade odvolateľa ohľadne absencie veriteľa, ktorý podal podnet na popretie prihlášky žalobcu
v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v tomto konaní je potrebné uviesť, že odvolací
súd považuje absenciu vedľajšieho účastníka v tomto konaní za procesný nedostatok, nakoľko podľa §
32 ods. 7 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2011, sa predpokladala účasť tohto veriteľa ako vedľajšieho
účastníka, v konaniach začatých pred 1. januárom 2012. Tento nedostatok však odvolací súd nehodnotí
ako nedostatok majúci za následok existenciu dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko
ho nemožno považovať za postup znemožňujúci strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces - vedľajšia účasť sa
predpokladala na strane žalovaného. Uvedené je dôvodné takto hodnotiť jednak z pohľadu toho, že
žalobca neoznačením vedľajšej účasti tohto veriteľa sa na tomto procesnom nedostatku spolupodieľal a
nemôže ťažiť z tejto svojej spoluúčasti, tento veriteľ podnecujúci popretie prihlášky žalobcu sa písomne
tejto svojej pozície vzdal, zákonná úprava účasti veriteľa podnecujúceho popretie prihlášky žalobcu v
pozícii vedľajšieho účastníka na strane správcu túto procesnú konštrukciu opustila a ostatne výsledok
tohto konania nie je žiadnym spôsobom ovplyvnený týmto nedostatkom.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedeného, opierajúc sa o uvedené zákonné ustanovenia, konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a hodnotiac rozsudok prvoinštančného súdu za vecne
správny, tento potvrdzuje skonštatovaním správnosti jeho dôvodov.

8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP, kedy úspešnému žalovanému, ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov konania (prostredníctvom
predchádzajúceho právneho zástupcu žalovaného), odvolací súd priznal plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).