{"guid": "1a8ecf5d-aaa2-4b3f-8410-7d0b15b45e9b:93433422-cbc3-438d-8827-3e902d3f4332", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3812214152.1", "spisova_znacka": "5Co/838/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/838/2014 z 3. 3. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 3. marca 2015, sp. zn. 5Co/838/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3812214152.1", "identifikacne_cislo": "3812214152", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2015-03-03", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/93433422-cbc3-438d-8827-3e902d3f4332", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3812214152.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3812214152.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3812214152.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/838/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812214152
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812214152.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: B. S., bytom W.. B. XXX, G., právne zastúpený
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO:
42 176 778, právne zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o
zaplatenie 4.462,82 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza č. k. 7C/9/2013-166 zo dňa 8. júla 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ   j e   p o v i n n ý  zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania odporcu a vedľajšieho účastníka
na strane odporcu vo výške 40,51 Eur, k rukám spoločného právneho zástupcu odporcu a vedľajšieho
účastníka na strane odporcu JUDr. Andreja Cifru, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť
odporcovi sumu 192,63 Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia, zároveň ho zaviazal povinnosťou
zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, a to vo
výške 529,91 Eur. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 146 ods. 2, § 93 ods. 2 a § 137
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Vychádzajúc z výkladu Ústavy Slovenskej republiky
a zákona o ochrane spotrebiteľa považoval za opodstatnený záver, že združenie spotrebiteľov, keď
uplatní právo na súdnu ochranu, má právo aj na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou
poskytovanou advokátom. Z obsahu spisu vyplynulo, že vedľajší účastník vstúpil do konania dňa
17.10.2012 (na súd došlo dňa 25.10.2012), súčasne predložil aj plnomocenstvo, ktoré na zastupovanie
v konaní udelil JUDr. Andrejovi Cifrovi, advokátovi a požiadal o doručenie žalobného návrhu. Podaním
zo dňa 22.11.2012 vedľajší účastník na strane odporcu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril
k návrhu na začatie konania, i k dohode o uzavretí splátkového kalendára  a uznaní záväzku, k
neprijateľným podmienkam a vzniesol aj námietku premlčania nároku. K naplneniu materiálnej stránky
úkonu „prevzatie a príprava zastúpenia“ došlo po tom, čo bol právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka
doručený návrh s prílohami, s ktorými sa oboznámil. Potom predložil písomné vyjadrenie k návrhu a
nasledovalo zastupovanie na pojednávaní a na výsluchu pred dožiadaným súdom. Po preštudovaní
spisového materiálu a naplnení materiálnej stránky jednotlivých úkonov právnej služby, právny zástupca
vedľajšieho účastníka vyčíslil výšku trov právneho zastúpenia. Mal za to, že k vykonaniu úkonu „prevzatie
a príprava zastúpenia“ došlo a vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia 161,01
Eur a 7,63 Eur režijný paušál. Zastával názor, že nemožno len pre podobnosť s inými podaniami
vedľajšieho účastníka v iných konaniach nepriznať mu náhradu trov právneho zastúpenia za podanie
na súd vo výške 161,01 Eur a 7,63 Eur režijný paušál. Považoval za prirodzené, že v tisíckach sporov
navrhovateľa, kde je obdobný skutkový stav, prakticky totožné znenie návrhu a tie isté skutočnosti, ktoré



na prospech odporcu môže vedľajší účastník namietať budú aj podania, v ktorých tieto námietky vysloví
vyzerať podobne. Na pojednávania dňa 16.07.2013 sa na základe substitučného plnomocenstva dostavil
právny zástupca vedľajšieho účastníka, za ktorý úkon právnej služby mu patrí odmena 80,50 Eur a 3,90
eur za režijný paušál. Za zastupovanie na výsluchu zo dňa 15.08.2013 pred dožiadaným Okresným
súdom Žiar nad Hronom patrí vedľajšiemu účastníkovi odmena 20,- Eur. Pojednávanie bolo odročené
bez výsluchu svedka a podľa ust. § 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z., preto patrí odmena vo výške 1-iny
základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. 40,- Eur, ktorá sadzba sa ešte znižuje o 50%, lebo ide o spoločný
úkon - zastupovanie dvoch osôb: vedľajšieho účastníka a odporcu, a ďalej 3,90 eur za režijný paušál.
Vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil aj náhradu za stratu času a náklady spojené s cestovným,
v súvislosti so zastupovaním na pojednávaní dňa 16.07.2013. Náhrada za stratu času za 8 začatých
polhodín je 104,16 Eur. V uvedený deň sa právny zástupca vedľajšieho účastníka celkovo zúčastnil 4
pojednávaní, preto mu patrí náhrada vo výške 1-iny, t. j. 26,04 Eur a znížená o 50%, t. j. na 13,02 Eur.
Cestovné náklady predstavujú 69,12 Eur (Lučenec - Prievidza a späť 240 km, základná náhrada za 1
km 0,183 eur, spotreba litrov na 100 km 7,0 l, cena za liter paliva 1,50 eur). V uvedený deň sa právny
zástupca vedľajšieho účastníka zúčastnil 4 pojednávaní, preto mu patrí náhrada vo výške 1-iny, t. j.
17,28 Eur a znížená o 50%, t. j. na 8,64 Eur. Vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil aj náhradu za
stratu času a náklady spojené s cestovným v súvislosti so zastupovaním na výsluchu dňa 15.08.2013.
Náhrada za stratu času za 6 začatých polhodín je 78,12 Eur, po znížení o 50% 39,06 Eur. Cestovné
náklady predstavujú 47,23 eur, po znížení o 50% na 23,61 Eur. Vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkom v sume 529,91 Eur. Pokiaľ ide o hospodárnosť
vedenia konania, s poukazom na vznik nákladov spojených s cestovným a stratou času, dospel k záveru,
že  nie  je  možné  hovoriť o  neúčelne vynaložených  trovách  právneho  zastúpenia vedľajšieho
účastníka, nakoľko zo žiadneho ustanovenia právnych predpisov upravujúcich právo na náhradu trov
konania nevyplýva, že účastník (vedľajší účastník) konania je povinný sa nechať zastupovať advokátom,
ktorý pôsobí, resp. sídli v obvode súdu, na ktorom má účastníka, vedľajšieho účastníka zastupovať. V
mnohých prípadoch to ani nie je možné, a to najmä z hľadiska pracovnej vyťaženosti, resp. špecializácie
a taktiež je to aj v prípade navrhovateľa, ktorý sa necháva zastupovať advokátmi bez ohľadu na sídlo
súdu, na ktorom majú právni zástupcovia navrhovateľa zastupovať. Následne zdôraznil, že vedľajší
účastník ako občianske združenie, má právo v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom na základe
princípu rovností zbraní. Vedľajší účastník do konania vstúpil dňa 17.10.2012 a dňa 22.11.2012 podal
vyjadrenie vo veci samej. Po týchto úkonoch si odporca zvolil právneho zástupcu, ktorý sa po prevzatí
zastúpenia zúčastnil pojednávania dňa 16.07.2013 a výsluchu dňa 15.08.2013. Odporcovi nepriznal
náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia dôvodiac,
že právny zástupca sa s predmetom konania oboznámil už pri prevzatí zastúpenia vedľajšieho účastníka
a nebolo potrebné tento úkon robiť opakovane aj pre odporcu. Poukázal na to, že na pojednávanie
dňa 16.07.2013 sa na základe substitučného plnomocenstva dostavil právny zástupca odporcu, za
ktorý úkon právnej služby mu patrí odmena 80,50 Eur a 3,90 Eur za režijný paušál. Konštatoval, že za
zastupovanie na výsluchu zo dňa 15.08.2013 pred dožiadaným súdom patrí odporcovi odmena 20,- Eur.
Ďalej uviedol, že pojednávanie bolo odročené bez výsluchu svedka a podľa ust. § 13a ods. 4 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z., preto patrí odmena vo výške  1-iny základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. v sume 40,-
Eur, ktorá sa ešte znižuje o 50%, a ďalej 3,90 Eur za režijný paušál. Právny zástupca odporcu si uplatnil
aj náhradu za stratu času a náklady spojené s cestovným, v súvislosti so zastupovaním na pojednávaní
dňa 16.07.2013. Náhrada za stratu času za 8 začatých polhodín predstavovala 104,16 Eur a nakoľko
uvedený deň sa právny zástupca odporcu celkovo zúčastnil 4 pojednávaní, patrila mu náhrada vo výške
1-iny, t. j. 26,04 Eur a znížená o 50%, t. j. na 13,02 Eur. Cestovné náklady predstavovali 69,12 Eur a
nakoľko v uvedený deň sa právny zástupca odporcu zúčastnil 4 pojednávaní, patrila mu náhrada vo
výške 1-iny, t. j. 17,28 Eur a znížená o 50%, t. j. na 8,64 Eur. Právny zástupca odporcu si uplatnil aj
náhradu za stratu času a náklady spojené s cestovným, v súvislosti so zastupovaním na výsluchu dňa
15.08.2013, kedy náhrada za stratu času za 6 začatých polhodín bola vo výške 78,12 Eur, po znížení o
50% 39,06 Eur a cestovné náklady vo výške 47,23 Eur, po znížení o 50% na 23,61 Eur. Odporcovi tak
priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkom v sume 192,63 Eur poukazujúc zároveň na to, že zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by ten istý právny zástupca nemohol zastupovať účastníka
konania a súčasne vedľajšieho účastníka na jeho strane.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa
náhrada trov neprizná, v časti rozhodnutia o náhrade trov právneho zastúpenia odporcu poukázal na



ich neúčelnosť a osobitne zdôraznil svoj nesúhlas s priznaním trov právneho zastúpenia odporcovi za
úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania celkom vo výške 40,52 Eur vrátane DPH za jeden úkon právnej služby spolu s režijným
paušálom. Uznesenie súdu prvého stupňa považoval za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia. V
časti namietania trov právneho zastúpenia priznaných odporcovi zastával názor, že v danom prípade
nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, pričom súd by
nemal zaviazať účastníka na náhradu tých trov, ktoré druhý účastník počas konania vynaložil zbytočne.
V danej súvislosti poukázal na to, že vyjadrenia podané v mene odporcu a vedľajšieho účastníka na
strane odporcu sú obsahovo v zásade podobné, nie sú v nich uvedené žiadne nové skutočnosti a
teda nespĺňajú požiadavku účelnosti. Zdôraznil, že nevidí dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia
odporcovi, keďže obsahovo rovnako sa v konaní vyjadril už vedľajší účastník zastúpený tým istým
právnym zástupcom. Nesúhlasil s priznaním trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - prevzatie
a príprava zastúpenia, nakoľko dotknutý právny zástupca už bol oboznámený s daným prípadom, s
jeho skutkovým a právnym základom, a to z pozície právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Pokiaľ
ide o náhradu trov právneho zastúpenia priznanú vedľajšiemu účastníkovi, poukázal na to, že v danom
prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva s tým,
že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporuší právo na právnu pomoc a
rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 78/03. Na podporu svojej argumentácie spomenul uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 19.03.2014 sp. zn. 6 M Cdo 5/2013. Priznanie náhrady trov konania je tak viazané na účelnosť
vynaložených trov, ktorú by mal súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vždy skúmať.
Vychádzajúc z uvedeného zastával názor, že trovy vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne
vynaložené, keď podania jeho právneho zástupcu neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na
predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať a sú
významné pre posúdenie veci samej. Podania vedľajšieho účastníka označil za abstraktné, všeobecné
bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou námietkou premlčania. Ďalej poukázal na
to, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie
schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenia na
ochranu spotrebiteľa podľa ust. § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú
podporu ministerstva. Označil za zrejmé, že na to, aby združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať
svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou,
minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Mal
za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel
zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú
v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Z vlastných skúseností
disponoval vedomosťou, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu
odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby
a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného považoval za zrejmé, že pred zaslaním oznámenia
o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup
združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, podľa jeho názoru
iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzujem dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv
spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Z týchto
dôvodov považoval právne zastúpenie vedľajšieho účastníka za nadbytočné, účelové a nehospodárne.

Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu prostredníctvom spoločného právneho zástupcu vo
vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť im náhradu trov odvolacieho konania vo výške
40,52 Eur. Poukázali na to, že v súdenej veci boli zo strany právneho zástupcu vykonané úkony
právnej služby lege artis dôsledne sledujúce legitímny cieľ a záujem klientov, zároveň došlo k naplneniu
materiálnej stránky jednotlivých úkonov právnej služby. Ďalej pripomenuli nevyhnutnosť zohľadnenia
skutočnosti, že navrhovateľ vzal návrh späť až po nariadenom pojednávaní vo veci a výsluchu svedka,
keď je možné následne konštatovať, že právne zastúpenie malo priamy vplyv na konanie navrhovateľa.
Navrhovateľ podľa nich vo svojom formulárovom podaní namieta účelnosť úkonu prevzatie a príprava
zastúpenia ohľadom odporcu, pričom trovy právneho zastúpenia neboli za tento úkon súdom prvého
stupňa priznané a rovnako nie je zrejmé, čoho sa odvolaní vo vzťahu k trovám odporcu domáha,
keď uvedené by mohlo rezultovať do odmietnutia odvolania. Zastávali názor, že neúčelnosť náhrady
trov právneho zastúpenia nemožno vyvodzovať z rutinnosti zastúpenia v tzv. hromadných veciach a



zdôraznil, že zdanlivá rutinnosť podaní vedľajšieho účastníka vyplýva len z reakcie na formulárové a
obsahovo takmer totožné úkony inkasnej spoločnosti. Považovali za nevyhnutné upriamiť pozornosť
na skutočnosť, že podania vedľajšieho účastníka týkajúce sa určitého súdneho konania za účelom ich
efektívnosti nie je možné vypracovať bez kvalifikovanej analýzy veci, ktorej zodpovedá vysokoškolské
právnické vzdelanie. Bez ohľadu na predpoklad hmotnoprávnych poznatkov združenia zriadeného na
ochranu spotrebiteľa je totiž v občianskom súdnom konaní potrebná schopnosť procesnoprávneho
uplatnenia hmotného práva. Ďalej dôvodili tým, že úspešní odporca a vedľajší účastník nemôžu byť
sankcionovaní nepriznaním náhrady trov. Právny zástupca za stavu nekonzistentnej judikatúry nemôže
vopred prejudikovať súdne rozhodnutie a pokiaľ má v kauze naplniť svoju úlohu v zmysle mandátu svojho
klienta, je nutné sa aj na pojednávaní zúčastňovať osobne, a to aj s poukazom na tú skutočnosť, keď
obdobné spoločnosti ako navrhovateľ majú tendenciu iniciatívne mimo súdneho konania manipulovať
odporcov dlžníkov a v súdnom konaní zastierať relevantné skutočnosti potrebné k objektívnemu
posúdeniu veci a rozhodnutiu súdu. Zastávali názor, že na strane odporcu neexistujú žiadne vecne
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali odporcovi nepriznať náhradu trov právneho
zastúpenia. Nepovažovali za preukázané, že by odporca svojim správaním zapríčinil späťvzatie návrhu,
kým zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľ a nedosiahol v súdnom konaní to, čo od odporcu
žiadal, preto tento stav je potrebné podľa ich názoru považovať za jeho procesný neúspech zakladajúci
povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej protistrane. Uviedli, že vedľajší účastník vstúpil legitímne
do predmetného spotrebiteľského sporu na stranu odporcu, tento postup označil za zákonný, ktorý
nepredpokladá súhlas spotrebiteľa, dokonca ani jeho vedomosť o takomto konaní. Svoj vstup do
konania vedľajší účastník považoval za opodstatnený, keďže spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný
v dôsledku jeho aktivity. Zdôraznili, že pokiaľ by Združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov
právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu až
znefunkčneniu jeho aktivít, čo by samozrejme len vyhovovalo ekonomickým záujmom navrhovateľa
ako aj ďalším dodávateľom s obdobnými aktivitami. Odmietnutie práva vedľajšieho účastníka na plnú
náhradu trov konania by de facto znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch.
Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, právo účastníka
na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS
78/03, II. ÚS 31/04, II.ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 122/09. Poukázali aj na rozsudok Najvyššieho súdu
SR 5Cdo 71/2010, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/87/2011 a rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/34/2012. Argumentáciu navrhovateľa, že vedľajší účastník -
združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach, považovali za zjavne účelovú, nelogickú až absurdnú. Na podporu svojich
tvrdení uviedli uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/197/2013 - 123 zo dňa 23. augusta 2013,
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/388/2012 - 178 zo dňa 31. júla 2013, uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/664/2013 - 111 zo dňa 20. septembra 2013, uznesenie
Krajského súdu v Prešove č. k. 11Co/37/2012 - 88 zo dňa 07. júna 2012 a ďalšie. Zdôraznili, že vedľajší
účastník je pripravený dôsledne presadzovať a chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov aj v súdnych
konaniach, a to vystupovať proti dodávateľom na základe princípu \"rovnosti zbraní\", čím navrhovateľ
získava rovnocenného partnera v riešení právnych otázok, pretože priemerný spotrebiteľ sa nedokáže
náležite brániť a v dôsledku svojej neinformovanosti, prípadne nedostatku prostriedkov na právne
zastúpenie, rezignuje. Keďže v danej právnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi je potrebné
použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie. V rámci spotrebiteľského práva
pozitívny zásah štátu, ktorý je realizovaný spotrebiteľskou právnou úpravou, kompenzuje nerovnováhu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zdôraznili, že pri ochrane spotrebiteľa musí zohrať úlohu aj súdna
moc aplikačnou praxou, a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú na
ochranu spotrebiteľa.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na
ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Z obsahu spisu je nepochybné, že po podaní návrhu na začatie konania zo dňa 03.08.2012 a výzve
na odstránenie vád návrhu uznesením súdu prvého stupňa č.k. 16Ro/258/2012-15 zo dňa 20.08.2012
oznámil podaním doručeným súdu prvého stupňa 25.10.2012 z vlastnej iniciatívy svoj vstup do konania



na stranu odporcu vedľajší účastník, ktorý následne vo svojom vyjadrení k návrhu, doručenom súdu
prvého stupňa dňa 27.11.2012, poukázal na konkrétne neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v
úverovej zmluve a súčasne vzniesol námietku premlčania pri splátkach, u ktorých splatnosť nastala
3 roky pred podaním návrhu. Na základe uvedeného navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť a
priznať mu náhradu trov konania. Vedľajší účastník bol od oznámenia svojho vstupu do konania
zastúpený právnym zástupcom, ktorému udelil plnomocenstvo na svoje zastupovanie aj odporca, a
to dňa 06.03.2013. Dňa 16.07.2013 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa zúčastnili okrem
odporcu aj právni zástupcovia navrhovateľa, odporcu i vedľajšieho účastníka na strane odporcu a ktoré
bolo odročené na neurčito za účelom výsluchu svedka dožiadaným súdom. Na predmetnom výsluchu
pred dožiadaným súdom dňa 15.08.2013, na ktorom svedok odmietol vypovedať, sa zúčastnil okrem
odporcu aj jeho právny zástupca, vystupujúci zároveň v pozícii právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
na strane odporcu. Vzápätí navrhovateľ podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 31.10.2013 vzal
návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, pričom tento svoj dispozitívny úkon nijako bližšie
nezdôvodnil.

Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu vo veci a zásadou zavinenia. Zmyslom
zásady zavinenia, ktorá nachádza svoje uplatnenie aj v tomto prípade, je sankčná náhrada trov konania,
ktoré by za iných okolností nevznikli.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o
trovách konania správne postupoval podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. s tým, že odporca a vedľajší
účastník na strane odporcu si trovy konania uplatnili riadne a včas. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho
zastúpenia priznanú odporcovi, odvolací súd poukazuje na zmätočnosť odvolania navrhovateľa v časti, v
ktorej tento výrok napadol namietajúc, že nevidí dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia odporcovi,
nakoľko obsahovo rovnako sa v konaní vyjadril už vedľajší účastník zastúpený tým istým právnym
zástupcom, pričom osobitne nesúhlasil s priznaním odmeny za úkon právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa napadnutým uznesením
odporcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia, z čoho vyplýva, že v danom prípade nedošlo k duplicitnému priznaniu odmeny za ten istý
úkon realizovaný v mene odporcu i vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ako sa mylne domnieva
navrhovateľ. Súd prvého stupňa sa pritom pri rozhodovaní o priznaní jednotlivých zložiek náhrady trov
právneho zastúpenia odporcovi dôsledne riadil príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len vyhláška), okrem iného i ust. § 13 ods. 2 vyhlášky, v zmysle ktorého sa odmena zníži o 50 %,
ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Vzhľadom k uvedenému považuje
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti priznaní náhrady trov právneho zastúpenia
odporcovi aj z hľadiska ich vyčíslenia za správne a zákonné.

Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu, súd prvého stupňa
dospel k správnemu záveru, že v danom prípade vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania,
pričom aj pri určení výšky trov právneho zastúpenia patriacich vedľajšiemu účastníkovi postupoval
dôsledne v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky. Odmena bola vyčíslená riadne a včas, preto
sa v tejto časti odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa tak, ako to predpokladá
ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd tak v danom prípade ako neodôvodnené vyhodnotil námietky
navrhovateľa uvedené v odvolaní, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne
vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania,
odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že vedľajší účastník sa vo svojich podaniach
opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Ak aj
vedľajší účastník vo svojej argumentácii používa argumenty vychádzajúce zo súdnej praxe, Občiansky
súdny poriadok takýto spôsob obrany nevylučuje. Nemožno prehliadnuť, že aj navrhovateľ v obdobných
právnych sporoch na uplatnenie svojho práva používa rovnakú (takmer totožnú) argumentáciu, čo je
odvolaciemu súdu známe z úradnej činnosti. Odvolací súd konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu
účastníkovi by tak, ako správne konštatoval vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu,
znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne
zastúpený, môže si aj vedľajší účastník na strane odporcu zvoliť právneho zástupcu, ktorý má potom
následne právo na náhradu trov konania, ak tu nie sú iné okolnosti, pričom takéto iné okolnosti v



preskúmavanej veci zistené neboli. Pokiaľ niektoré odvolacie súdy rozhodujú iným spôsobom, takýmto
rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219
ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdené.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p., kedy odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorí boli v odvolacom konaní
procesne úspešní a trovy odvolacieho konania si riadne uplatnili, bola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania voči neúspešnému navrhovateľovi vo výške 40,51 Eur, a to za jeden úkon právnej služby -
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 05.11.2014 podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky - vo výške jednej
polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške 25,72 Eur (v danom prípade odvolanie bolo
podané proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o náhrade trov právneho zastúpenia odporcu a vedľajšieho
účastníka na strane odporcu, teda rozhodujúca je suma, ktorú žiadal ako nárok uplatňovaný v odvolaní,
a to trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 722,54 Eur), vychádzajúc zároveň z ust. § 13 ods. 2
vyhlášky o znížení základnej sadzby tarifnej odmeny ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch
alebo viacerých osôb, k tomu príslušný režijný paušál vo výške 8,04 Eur podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky
a DPH 20% s poukazom na ust. § 18 ods. 3 vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/9/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9c5b8867-e214-4958-9e03-11c7d67ebb60", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c5b8867-e214-4958-9e03-11c7d67ebb60"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "f52409f8-5be3-44de-add5-81cdaa3a1e4e:f27ff4be-275a-498b-b1e4-9ef808affce5", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3611204764.1", "spisova_znacka": "19Co/388/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/388/2012 z 30. 7. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3611204764.1"}, {"guid": "e9d032fd-ca65-45a1-8813-fd7e5236a421:89450254-001d-4fb9-a943-8bbae996752b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2101899985.3", "spisova_znacka": "11Co/37/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/37/2012 z 30. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2101899985.3"}, {"guid": "f36e3a49-f115-4e71-aaf4-251caf3ec6df:f0b57eb3-eea2-42b2-9627-9b82a862a5d4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8509203918.1", "spisova_znacka": "7Co/34/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/34/2012 z 27. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8509203918.1"}, {"guid": "51fd2956-2427-4a6f-9806-f7c3f3fda1f8:3e091aad-aef2-466f-be92-6b92d3b97a70", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8104119670.2", "spisova_znacka": "17Co/87/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/87/2011 z 2. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-11-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8104119670.2"}], "citovane_v": []}