Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/375/2018 z 27. 3. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. marca 2019, sp. zn. 2CoE/375/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6712219893.1
Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/375/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6712219893.1 | 2019-03-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: EP, § 57 ods. 1 písm. h) EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4c2f328-2ad5-423d-bb2e-02dc4bcca6be
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6712219893.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/375/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712219893
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6712219893.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s.,
Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36284831 proti povinnej: R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/
X, XXX XX S. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 25,95 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX
4660/2012 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Dukelských
hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k.
17Er/127/2012-15 zo dňa 15. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 17Er/127/2012-15 zo dňa 15. októbra 2018, vo výroku, ktorým
exekúciu zastavil, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č.k. 17Er/127/2012-15 zo dňa 15. októbra 2018 exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný
poriadok“) zastavil. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov
exekúcie voči oprávnenému v plnom rozsahu, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške
trov exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Poverením zo dňa 6. decembra 2012 bol súdny
exekútor poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 25,95 Eur a
trov exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - Výkazu nedoplatkov Union zdravotnej poisťovne,
a.s. so sídlom v Bratislave číslo konania 1200025061 zo dňa 13. marca 2012. Ďalej uviedol, že podaním
zo dňa 19. februára 2018 doručeným exekučnému súdu dňa 20. februára 2018 súdny exekútor predložil
exekučnému súdu vec na rozhodnutie z dôvodu nemajetnosti povinnej. Z vlastnej lustrácie exekučný
súd zistil, že povinná nepoberá dávky zo Sociálnej poisťovne. Nemá tu vedeného zamestnávateľa.
Pobyt v Registri obyvateľov SR má Zvolen. Nenachádza sa v evidencii ZVJS. Nakoľko exekučný súd z
exekútorského spisu a z vlastného šetrenia zistil nemajetnosť povinnej, exekúciu z dôvodu nemajetnosti
podľa § 57 ods. 1 pís. h/ Exekučného poriadku zastavil.
2. Proti predmetnému uzneseniu vo vzťahu k prvej výrokovej vete podal v zákonom stanovenej
lehote oprávnený odvolanie. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru
nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu
konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti
povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie
však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho
nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad
nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinná fyzická osoba v
produktívnom veku (43 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinná
v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na
základe inej právnej skutočnosti. Uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor, ani exekučný súd
nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne, pričom uviedol, že povinná môže vlastniť hnuteľné veci,
ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť



nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Ďalej namietal, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia
zastavená hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom
konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej
uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a
vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR. Na základe uvedeného navrhol, aby
bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie bude zamietnutý.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a
uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví na návrh
alebo aj bez návrhu.
9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že súd prvej inštancie dňa 6. decembra 2012 udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, sp. zn. 17Er/127/2012 voči povinnej. Podkladom na
udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu
s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného a spolu s exekučným titulom - Výkaz nedoplatkov č.
1200025061 zo dňa 13. marca 2012, právoplatným a vykonateľným dňa 12. októbra 2012, ktorým bolo
povinnej uložené zaplatiť pohľadávku spolu vo výške 25,95 Eur s príslušenstvom. Z podnetu súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 19. februára 2018 vyplynulo, že lustráciou majetkovej podstaty
povinnej nebol zistený žiadny majetok.
10. V § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 je zakotvený
princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu
rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov
exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá
mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, a preto je k jeho využitiu potrebné
pristupovať s náležitou opatrnosťou.
11. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok
vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd
v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na
zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS
398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu."
Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu oznámenie o tom, že vykonaným podrobným šetrením
zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd je toho názoru, že toto
oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný
súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného
systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti
súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako
je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na čo je oprávnený
iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán
verejnej moci predkladá.
12. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a taktiež
vlastnou lustráciou zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku. Za takto zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom



o nemajetnosti povinnej. Navyše tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní
nespochybnil, pričom neprodukoval žiadne námietky vo vzťahu k nemajetnosti povinnej.
13. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v tom, že nemajetnosť povinnej je prechodný stav, túto
odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak potom v uvedenom čase
mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá skutočnosť zakladala súdu povinnosť takúto
exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Navyše, aj napriek tomu, že prvoradým
účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným
spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že
exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva
a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa
zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku). Súdny exekútor je povinný predložiť vec
súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie
(§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v
prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže
pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie,
ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Ako už totiž bolo uvedené vyššie,
exekúcia môže zasiahnuť do práv povinného len v nevyhnutnej miere, ktorej zásade by odporoval postup
súdneho exekútora, či exekučného súdu, ktorý by zjavne nemajetného povinného vystavil obmedzeniam
vyplývajúcim z Exekučného poriadku po neobmedzený čas, a to len z dôvodu, že je v istej miere
pravdepodobné, že majetkové pomery povinného sa v budúcnosti môžu (v pozitívnom zmysle) zmeniť.
14. Skutočnosť, že povinná nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom,
že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinná
nadobudla majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení
exekúcie pre nedostatok takého majetku povinnej, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie,
tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora
počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.
Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas
oprávneného. Možno dôvodne predpokladať, že oprávnený, ak podal návrh na exekúciu, má záujem
na jej vykonaní, preto s jej zastavením nebude súhlasiť. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku upravuje dôvody zastavenia exekúcie, ktoré vyplývajú z objektívnych okolností, mimo vôle
oprávneného. Výrazom dispozičného oprávnenia oprávneného je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c/
Exekučného poriadku. Pokiaľ by odvolací súd prisvedčil argumentácii oprávneného, ustanovenie § 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku by bolo obsolentným ustanovením.
15. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného
konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého
exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z
20.10.2011).
16. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa



toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).