Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/181/2015 z 12. 10. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 12. októbra 2015, sp. zn. 3Tos/181/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2615010259.1 Krajský súd Trnava | 3Tos/181/2015 | ECLI:SK:KSTT:2015:2615010259.1 | 2015-10-12 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Iné práva a slobody Citované ustanovenia: § 360 ods. 1 TZ, § 360 ods. 2 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c49ffa8-3d6a-4fdf-a6f9-93d19ead442e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2615010259.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/181/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615010259
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2615010259.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov
JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci proti obvinenému B. H. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona, o sťažnosti
obvineného proti uzneseniu Okresného súdu v Senici zo dňa 05.10.2015 sp. zn. 1T/105/2015, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obvineného B. H., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 238 odsek 3 Trestného poriadku a § 76 odsek 3 Trestného
poriadku vyslovil, že dôvody väzby podľa § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku u obžalovaného
trvajú naďalej. Zároveň podľa § 80 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku u obvineného B. H. nenahradil
väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil priamo do zápisnice o výsluchu sťažnosť obvinený, ktorý však do dňa
neverejného zasadnutia na krajskom súde túto bližšie písomne nezdôvodnil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal
správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať
sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť
obvineného B. H. je dôvodná.

Podľa § 238 odsek 3 Trestného poriadku, ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne
a urýchlene a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa § 239 odsek 1, §
241, § 244 alebo § 331 odsek 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 odsek 3 alebo 4 došlo
k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou
lehotou väzby v prípravnom konaní.

Podľa § 79 odsek 2 Trestného poriadku veta prvá, policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a
súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili.
Podľa § 76 odsek 3 Trestného poriadku, súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe
alebo o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní tak, aby v prípade podania
sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr päť pracovných
dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo pred uplynutím lehoty
väzby v prípravnom konaní; nadriadený súd rozhodne do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v
prípravnom konaní alebo lehoty, ktorá sa má predĺžiť, inak predseda senátu nadriadeného súdu prepustí
obvineného z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený. Predĺžiť
lehotu väzby možno len vtedy, ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre



obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného
na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.
Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom konaní však nesmie
presiahnuť dĺžku podľa odseku 7. Pri späťvzatí návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby sa
postupuje primerane podľa § 72 odsek 3.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že okresný súd pri procesnom postupe
postupoval v zmysle vyššie uvedených ustanovení.

Zároveň je potrebné uviesť, že v zmysle § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku obvinený môže byť
vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo
začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento
skutok spáchal obvinený a z jeho konania a alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná
obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná
trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

K samotnej tejto skutočnosti je dôležité uviesť, že po preskúmaní všetkých relevantných skutočností
krajský súd zistil splnenie formálnej podmienky pre postup aký zvolil okresný súd aj v tej podobe,
že vykonané dôkazy ktoré okresný súd podrobne v dôvodoch rozhodnutia rozvádza, i v súčasnom
štádiu konania v dostatočnej miere nasvedčujú tomu, že trestné stíhanie vedené proti obvinenému je
opodstatnené, nakoľko sú dostatočné dôvody k vysloveniu záveru, že skutok pre ktorý je vedené trestné
stíhanie sa stal, má znaky trestného činu a je dôvodné podozrenie, že ho spáchal práve obvinený.
Samotné konkrétne skutočnosti opodstatňujúce väzobné dôvody v zmysle § 71 odsek 1 písm. c/
Trestného poriadku konštatoval I. stupňový súd v spojení s rozhodnutím krajského súdu už v rozhodnutí
o vzatí obvineného do väzby, kde bolo jednoznačne skonštatované, že dôvodná obava z možného
pokračovania v páchaní trestnej činnosti v prípade jeho prepustenia z väzby na slobodu vyplýva
predovšetkým z charakteru trestnej činnosti. Z dokazovania je zrejmé že správanie obžalovaného
je skutočne vulgárne a agresívne o čom svedčí predovšetkým výpoveď poškodenej H. F. potvrdená
i pri konfrontácii s obvineným, ktorá poukázala na to, že obvinený požíva alkohol a najmä pod jeho
vplyvom sa správa vulgárne a agresívne a aj v minulosti jej ako aj rodinným príslušníkom pod vplyvom
alkoholu nadával, vulgárne sa im vyhrážal, čo vyvrcholilo až dňom kedy sa dopustil trestnej činnosti
pre ktorú je v súčasnosti stíhaný. Z konania obvineného mala strach v dôsledku čoho privolala políciu
aj pred ktorou sa obvinený správal vulgárne a agresívne, vyhrážal sa jej zabitím a nezabránila mu
v takomto konaní ani prítomnosť samotnej polície. Tieto skutočnosti potvrdzujú i samotní príslušníci
polície, ktorí sa na predmetnom zákroku zúčastnili. Títo tiež potvrdili, že obvinení kládol najprv pasívny
ale neskôr i aktívny odpor a museli byť proti nemu použité i donucovacie prostriedky. Rovnako je treba
zdôrazniť, že vyšetrením duševného stavu obvineného bolo zistené, že tento je závislý od alkoholu
a jeho závislosť je mnohoročná a ťažká s hlbokou depraváciou jeho osobnosti pričom v záveroch sa
konštatuje, že pre svoju závislosť, pohotovosť k slovnej agresivite, ale aj v dôsledku rizík, vyplývajúcich
z jeho nedbanlivosti a nezáujmu o bezpečnosť svoju ako i bezpečnosť iných je obvinený pre spoločnosť
potenciálne nebezpečný.

Takéto skutočnosti i podľa názoru krajského súdu aj v súčasnom štádiu konania nepochybne
opodstatňujú dôvodnú obavu z toho, že v prípade prepustenia obvineného z väzby na slobodu, by
mohol pokračovať v páchaní tejto trestnej činnosti resp. by mohol dokonať vyhrážky, ktoré vo vzťahu k
poškodenej uskutočnil. Za takéhoto stavu preto krajský súd dospel k záveru, že dôvody väzby tak ako
boli pôvodne ustálené, sú opodstatnené aj v súčasnom štádiu konania a v tomto smere nezistil krajský
súd žiadne pochybenia ani porušenia zákona.

Rovnako správne okresný súd postupoval aj keď v zmysle § 80 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku
nenahradil väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka, nakoľko tento inštitút je
viazaný predovšetkým na osobu obvineného a charakter trestnej činnosti a vzhľadom na horeuvedené
okolnosti je zrejmé, že tento inštitút sa v prípade obvineného javí ako nedostatočný, nakoľko jeho prijatím
by nebolo možné zabrániť obvinenému v páchaní tejto trestnej činnosti a nebol by splnený tak ani účel,
ktorým sa sleduje väzobné stíhanie obvineného.

Nakoľko krajský súdu nezistil žiadne dôvody pre zmenu I. stupňového rozhodnutia, sťažnosť obvineného
B. H. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.