Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 38Sp/37/2012 z 3. 6. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 3. júna 2013, sp. zn. 38Sp/37/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2012200595.1 Krajský súd Trnava | 38Sp/37/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:2012200595.1 | 2013-06-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., SP, § 46 SP, § 47 ods. 3 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc67b0ed-20b7-408e-aa78-de0ddd30ca2c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2012200595.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 38Sp/37/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200595
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200595.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi:
Správa katastra Galanta, ul. 29. augusta č. 10, 924 01 Galanta, za účasti: Q. M., nar. XX.XX. XXXX,
bytom XXX XX N. E. č. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
Ľudová 14, 040 11 Košice, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 1405/12-01 zo dňa 28.05.
2012, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie odporcu Správa katastra Galanta č. V 1405/12-01 zo dňa 28. mája 2012 z
r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Účastníčke Q. M. súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol o návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa § 31 ods. 1 až 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“)
a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov tak, že podľa § 31 ods.
1-3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností zamietol návrh na vklad záložného práva podaný
dňa 07.05. 2012 pod č. k. V 1405/12 spolu so Zmluvou o zriadení záložného práva č. 065/2012-ŠTE
zo dňa 16.04. 2012, na základe Zmluvy o úvere č. 207400238.

Predmetom návrhu na vklad záložného práva sú jednotlivo špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v k.ú. H. zapísané na LV č. XXX, rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXX,
pozemok parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2, ktoré záložca vlastní v 1/10 - ine.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola predložená
ako príloha návrhu na vklad, odporuje zákonu. Pri skúmaní jej obsahu zistil, že za záložcu zmluvu
podpísal splnomocnenec Pro Help, združenie občianskoprávnej pomoci, pričom tento mal byť záložcom
splnomocnený dňa 07.04. 2011, ale splnomocnenec podpísal dohodu o splnomocnení až 16.04. 2012,
v deň podpisu zmluvy o zriadení záložného práva. Správny orgán konštatoval, že záložcovi zástupcu
vybral samotný veriteľ pri poskytovaní úveru. Záložca nemal možnosť vybrať si zástupcu, ktorý by
chránil jeho záujmy, ale bol nútený podpísať dohodu o splnomocnení, ktorú mu predložil veriteľ na
štandardnom formulári, pričom nijako nemohol ovplyvniť jej obsah. Takéto splnomocnenie spôsobuje



hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech záložcu. V zmysle ust. § 22 OZ sú právne
úkony takéhoto zástupcu urobené v mene zastúpeného absolútne neplatné.

Ďalej posúdil predloženú Dohodu o plnej moci (aj keď uvedenú na samostatnej listine) ako štandardnú
zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy o úvere vzhľadom na jej vecný súvis so zmluvou o úvere.
Vyvodil záver, že takto uzavretá dohoda o plnej moci je štandardnou zmluvnou podmienkou, ktorej znenie
nemohol záložca (v postavení dlžníka) ako spotrebiteľ ovplyvniť, dosiahol veriteľ jej uzavretím zaťaženie
majetku dlžníka formou neprijateľnej (absolútne neplatnej) zmluvnej podmienky v čase brania úveru
- teda v čase menšej bdelosti dlžníka, čo je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Zároveň
vyhodnotil výšku zábezpeky ako neprimerane vysokú, priečiacu sa dobrým mravom, nakoľko veriteľ
poskytol dlžníkovi úver vo výške 1.000 eur, pričom pohľadávka vo výške 1872 eur sa zabezpečuje
záložným právom k nehnuteľnostiam, ktorých trhová hodnota podstatne prevyšuje výšku poskytnutého
úveru. Na základe toho bola Zmluva o zriadení záložného práva predložená ako príloha návrhu na vklad
posúdená ako odporujúca zákonu.

Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby súd rozhodnutie odporcu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že dňa 16.04. 2012 bola na účel zabezpečenia
pohľadávok navrhovateľa voči Q. M., vzniknutých z úverovej zmluvy, uzavretá Zmluva o zriadení
záložného práva č. 065/2012-ŠTE navrhovateľom ako záložným veriteľom a Q. M. zastúpenou
združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ako záložcom. Zastúpenie vzniklo na základe
Dohody o splnomocnení č. 207400238 zo dňa 16.04. 2012.

Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vyvodzuje z toho, že Správa katastra nezistila spoľahlivo stav
veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých príloh, nesprávne zistila
skutkový stav a nesprávne právne posúdila plnomocenstvo. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá
riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a zároveň obsahuje
všetky náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok a sám si
vybral splnomocnenca, ktorému vzniklo oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťami v mene záložcu, pričom
z toho vznikli práva a povinnosti priamo záložcovi. Pri vyslovovaní záveru o rozpore záujmov záložcu a
jeho splnomocneného zástupcu nevychádzal správny orgán z presného a úplného zistenia skutkového
stavu veci, ale len z nepodloženého predpokladu rozporu, ktorého reálna existencia nebola preukázaná.
Dohoda o splnomocnení je samostatne existujúci právny úkon, na ktorom sa nepodieľal zmluvný
veriteľ. Dohodu o splnomocnení nie je možné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (jedná sa o bezplatné zastupovanie splnomocneným zástupcom) a preto
nemožno vysloviť záver o neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle § 53 OZ. K poukazu na
neplatnosť zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s neprimeranosťou hodnoty
zábezpeky k výške pohľadávky uviedol, že rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné, nakoľko z neho
nie je zrejmé, či sa rozpor s dobrými mravmi vzťahuje k výške úveru alebo k poplatku, alebo úroku a
pripomenul, že pri skúmaní rozporu úverovej zmluvy s dobrými mravmi prekročil správny orgán svoje
kompetencie.

Odporca sa k odvolaniu vyjadril len v tom zmysle, že nemá námietky voči prejednaniu veci bez
pojednávania.

V súlade s ust. § 250m ods. 3 O.s.p. súd za účastníka konania považoval aj Q. M., ktorá v písomnom
vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť z dôvodov obdobných s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa predvolaní navrhovateľ a odporca
nedostavili, ospravedlnili svoju neprítomnosť, súd preto v zmysle § 250l ods. 2 v spojení s ust. §250g
ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti.



Prítomná účastníčka Q. M. prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedla, že sa nikdy
nestretla so žiadnym zástupcom spoločnosti ProHelp, ani nemá k dispozícii písomné vyhotovenie
Dohody o splnomocnení. Dohodu podpisovala pri podpisovaní Úverovej zmluvy, jej text nečítala a o
existencii dohody o splnomocnení sa dozvedela až v súvislosti s konaním pred mediátorom, ktoré
predchádzalo rozhodcovskému konaniu.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konania predchádzajúceho jeho vydaniu
postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť
vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie.

Odporca ako orgán verejnej moci uplatňoval pri vydávaní rozhodnutia svoju kompetenciu v zmysle
zák. č. 162/1995 Zb.. V priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje, či predložená zmluva
obsahuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a zároveň skúma, či takáto zmluva bola
uzavretá v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka týkajúcimi sa platnosti právnych
úkonov, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Zb. o katastri
nehnuteľností a zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálneho zákona).

Podľa § 31 zák. č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona

(1)Správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon
urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle
dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri
rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu.

(3) Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 23 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o
plnomocenstve.

Pre platnosť právneho úkonu ust. § 37 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby k prejavu vôle došlo
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným plnením.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 Občianskeho zákonníka

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.



(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa §22 ods. 5 zák. č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona

V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon
alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku

(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností.

(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 244 O.s.p.

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa §250l O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.



(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 250m O.s.p.

(1) Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.

(3) Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého
rozhodnutie sa preskúmava.

Podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

Ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j
ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom
alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku

Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to
príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z predloženého spisového materiálu súd zistil, že dňa 07.04. 2011 bola v Galante splnomocniteľkou
Q. M. podpísaná Dohoda o splnomocnení, majúca preukázať existenciu právneho vzťahu zastúpenia
na účely uzatvorenia záložnej zmluvy podľa § 552 OZ medzi splnomocniteľom a splnomocnencom
ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpeným predsedom občianskeho združenia Petrom
Mamojkom, pričom Dohoda o splnomocnení bola tvrdeným splnomocnencom podpísaná až dňa 13.04.
2012 v Bratislave.

V bode 1. Dohody o splnomocnení je uvedený ako účel splnomocnenia naplnenie a hájenie záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov
uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o., č. zmluvy 207400238. V bode 3. je uvedené, že " ...splnomocniteľ udeľuje Združeniu
ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom
znení v mene splnomocniteľa ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú
v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva...." V bode 4. je uvedená špecifikácia jednotlivých nehnuteľností podľa údajov uvedených
v jednotlivých listoch vlastníctva. Zmluva o úvere č. 207400238 nie je súčasťou administratívneho spisu.
Napriek tomu správny orgán posudzoval zrejme vzhľadom na vecné a časové súvislosti Dohodu o
splnomocnení ako súčasť Zmluvy o úvere, ktorá spĺňa podmienky pre uznanie za spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 OZ.

Zásadný nedostatok preskúmavaného rozhodnutia súd vidí v odôvodnení rozhodnutia, ktoré nepovažuje
za zrozumiteľné, určité, a presvedčivé. Absentuje v ňom akékoľvek vysvetlenie úvahy správneho orgánu
v súvislosti s oboznámenými a zistenými skutočnosťami a s použitými právnymi predpismi.



Rozhodnutie správneho orgánu musí byť také, aby účastník, resp. každá tretia osoba, ktorá sa s ním má
možnosť oboznámiť si mohla utvoriť z odôvodnenia rozhodnutia obraz o prejednávanej veci a vydanom
rozhodnutí. Podľa dostupnej literatúry zaoberajúcej sa otázkou náležitostí správneho rozhodnutia,
v odôvodnení po opísaní podstaty veci má nasledovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre
rozhodnutie. Je potrebné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania na ich
vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch.
Potom sa uvedú závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, posúdi sa ich
právny význam, vysloví úsudok o predmete konania a zdôvodní sa použitie právnej normy citovanej vo
výroku rozhodnutia.

Bez predloženia konkrétnej úverovej zmluvy, s ktorou vecne súvisí tak Dohoda o splnomocnení a v
konečnom dôsledku aj predložený návrh na vklad záložného práva nemohol správny orgán vyhodnotiť
situáciu tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. O návrhu na vklad bolo
teda rozhodnuté na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, s poukazom na nedostatočne
odôvodnený rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, právnu kvalifikáciu predloženej dohody, ako
spotrebiteľskej zmluvy, čo nie je dostatočne doložené listinnými dôkazmi a právny záver o neprimeranosti
výšky zábezpeky ako dôvodu neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva.

O návrhu na vklad bolo rozhodnuté evidentne obdobným spôsobom ako v ďalších konaniach, kde bol
podaný obdobný návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam. Súd si je vedomý, že aj odporca
rozhoduje o množstve obdobných návrhov a preto otázku právneho vyhodnotenie považuje za vyriešenú
vzhľadom na konštantnú judikatúru súdov. Rovnako súd nespochybňuje právo a povinnosť správneho
orgánu v obdobných veciach rozhodovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 Správneho
poriadku). Na druhej strane však musí trvať na splnení si povinnosti správneho orgánu, zabezpečiť si pre
rozhodnutie všetky relevantné podklady a na základe v konaní preukázaných konkrétnych skutočností
zákonom stanoveným spôsobom odôvodniť myšlienkovú úvahu, ktorou v danej konkrétnej veci dospel
k relevantnému rozhodnutiu.

Z nedostatočného zistenia skutkového stavu potom vyplynulo aj nedostatočne konkrétne odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia postupom v zmysle
§ 250l O.s.p. v spojení s ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie
konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu.

O náhrade trov konania navrhovateľa rozhodol súd v zmysle § 250l ods. 2 O.s.p v spojení s ustanovením
§ 250k ods. 1 O.s.p. tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázateľné
trovy konania nevznikli.

Účastníčka Q. M. si cestou právneho zástupcu uplatnila nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v
zmysle písomného vyčíslenia v podaní zo dňa 04.01. 2013, ktorú súd nepovažuje za uplatnenú dôvodne
a v súlade so zákonom. V konaní vo veci súdneho prieskumu neprávoplatných rozhodnutí orgánu
verejnej správy je súd povinný rešpektovať špecifickú úpravu náhrady trov konania v zmysle § 250l ods. 2
O.s.p. odkazujúcu na § 250 k O.s.p.. Ustanovenie § 250k O.s.p je osobitným ustanovením, ktoré upravuje
právo na náhradu trov konania iba úspešnému žalobcovi (navrhovateľovi) a v podstate vylučuje priznanie
náhrady trov konania inému účastníkovi. Takýto postup by síce mohol byť považovaný za narušenie
zásad rovného postavenia účastníkov konania, na druhej strane z postavenia účastníka konania podľa
Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. „zo zákona“, nevyplýva jeho povinnosť mať právne zastúpenie a rozsah
súdneho prieskumu je daný obsahom odvolania, ktoré tento účastník nepodal.

Procesne úspešnému navrhovateľovi v zmysle § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. neuložil povinnosť zaplatiť
súdny poplatok.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (250s O.s.p.).