{"guid": "1a882603-5a74-4816-ade8-16e022c1aa1b:9619c614-6f80-4f9c-aa29-e526fefd8a9f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2112217166.1", "spisova_znacka": "11Co/391/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/391/2013 z 30. 3. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 30. marca 2014, sp. zn. 11Co/391/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2112217166.1", "identifikacne_cislo": "2112217166", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Silvia Hýbelová", "sudca_id": 1437, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-hybelova-1437", "datum_vydania": "2014-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/258#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9619c614-6f80-4f9c-aa29-e526fefd8a9f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2112217166.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2112217166.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2112217166.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 11Co/391/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2112217166\nDátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112217166.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova\n8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, AK so sídlom Karadžičova 8,\nP.O.BOX 205, Bratislava, proti odporkyni: T. T., nar. X.X.XXXX, bytom O. O. XX, O., za účastí vedľajšieho\núčastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený\nadvokátom: JUDr. Ambróz Motyka, AK so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie sumy 411,57 eur\ns príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 18.\njúla 2013, č. k. 8C/26/2013-56, o odvolaní navrhovateľa proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu\nTrnava, zo dňa 31. júla 2013, č. k. 8C/26/2013-65, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvého\nstupňa  r u š í  a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nPrvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporkyne zaplatenia sumy\n411,57 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy  374,16 eur od 21.8.2010 do zaplatenia,\nkeď o náhrade trov konania rozhodol tak, že odporkyni  náhradu trov konania nepriznal. Dopĺňacím\nrozsudkom súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane\nodporkyne náhradu trov konania vo výške 90,02 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku\na to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 544\nObčianskeho zákonníka, § 23a ods. 1,2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1,2,3\nObčianskeho zákonníka, § 53 ods. 1,4 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\n§ 2 písm. a), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2, § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských\núveroch a o zmene a doplnení Zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej\ninšpekcii v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, § 3, § 37 ods. 1, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka,\n§ 451 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, § 122 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3\nods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 142 ods. 1, § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku,\nkeď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z podaného návrhu, ako aj z podaní navrhovateľa\nvyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje voči odporkyni čo do istiny nároky vzniknuté mu v zmysle zmluvy\no postúpení pohľadávok zo dňa 2. 9. 2010, ktorú uzavrel s právnym predchodcom Consumer Finance\nHolding a.s., ktorý uzavrel s odporkyňou zmluvu o poskytnutí pôžičky zo dňa 21. 8. 2006. Pristupujúc\nk skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje údaj o\nkonečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona, pričom\nkonečnú splatnosť nemožno vyvodzovať zo žiadnych iných listín. Zo zmluvy a záväzku uzavretého\ndňa 21. 8. 2006 je zrejmé, že v uvedený deň bola žalovanej schválená pôžička vo výške 10 000\nSk. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri\npodpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje\npovinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj o splatnosti prvej splátky, ktorý je taktiež uvedený len v bode\n6. 2. Všeobecných obchodných podmienok a o počte splátok. Uvedený obsahový nedostatok zmluvy\ntaktiež zakladá záver, že úver je potrebné v zmysle § 4 ods. 3 považovať za bezúročný a bez poplatkov.\n\nV zmluve tiež nie je v zmysle § 4 ods. 1 písm. i) presne uvedená  výška, počet a termíny splátok\nistiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 324 Sk bez bližšej špecifikácie,\nt.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a ani aká časť je započítaná na poplatky. Pri vyčíslení\nsumy, ktorú odporkyňa uhradila súd vychádzal z vyjadrenia samotného navrhovateľa ako aj z prehľadu\núhrad na zmluve, na ktorý sa odvolával aj samotný navrhovateľ tak, že výška pohľadávky uvedená v\nsume 570,49 eur z toho odpustené pokuty a poplatky v sume 196,33 eur, rozdiel je žalovaná istina v\nsume 374,16 eur. Avšak táto samotná suma prevyšuje sumu poskytnutú odporkyni v zmysle zmluvy\nzo dňa 31. 8. 2006 a preto musí zahŕňať aj iné poplatky. Napriek vyjadreniu odporkyne, súd v konaní\nnemal preukázanú výšku sumy formou splátok, ktoré odporkyňa uhradila a uvedené v konaní nebolo\npreukázané ani zo strany navrhovateľa, a ani to nevyplýva z prehľadu úhrad k zmluve založeného\nnavrhovateľom. Pokiaľ odporkyňa dostala plnenie vo forme peňažných prostriedkov v sume 331,94\neur a túto sumu nevrátila je zrejmé, že má povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie. Súd zamietol\nnávrh v časti sumy 42,22 eur ako rozdiel sumy 374,16 eur a sumy 331,94 eur a zmluvnej pokuty vo\nvýške 37,41 eur ako nedôvodný, nakoľko úver poskytnutý odporkyni je bezúročný a bez poplatkov. Súd\nprisvedčil odporkyni ako aj vedľajšiemu účastníkovi a mal za to, že suma bezdôvodného obohatenia\nvo výške 331,94 eur, ktorú mala odporkyňa navrhovateľovi vydať je premlčaná v zmysle ustanovenia\n§ 107 Občianskeho zákonníka. Návrh vo veci bol podaný dňa 30. 8. 2012 po uplynutí aj trojročnej\npremlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia, v rámci ktorej plynula dvojročná subjektívna\ndoba. Obidve premlčacie doby začali plynúť deň po uzavretí zmluvy zo dňa 21. 8. 2006, t. j. dňom\n22. 8. 2006, keď subjektívna lehota uplynula dňa 22. 8. 2008 a objektívna doba uplynula dňom 22.\n9. 2009. Súd má z vykonaného dokazovania za to, že dňom uzavretia zmluvy 21. 8. 2006 sa právny\npredchodca navrhovateľa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil\nv osobe odporkyne. Súd zamietol návrh v časti sumy 331,94 eur ako nedôvodný, nakoľko sa stotožnil\nso vznesenou námietkou premlčania. Súd zamietol návrh v časti požadovaného úroku z omeškania,\nkeď zamietol návrh aj v časti požadovanej istiny 371,16 eur. S ohľadom na hospodárnosť konania sa\nďalej v konaní nezaoberal dňom vzniku omeškania a výškou úroku z omeškania. O trovách konania\nsúd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku  tak, že plne úspešnej odporkyni\nnáhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadnu neuplatnila.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ a to v celom rozsahu, z dôvodov\nuvedených v § 205 ods. 2 písm. b),c),d) a f) Občianskeho súdneho poriadku a žiadal na základe ust.\n§ 220 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie v\ncelom rozsahu. Vo svojom odvolaní uviedol, že súdom prvého stupňa zistený skutkový stav nemá oporu\nvo vykonanom dokazovaní a s právnym hodnotením vykonaných dôkazov by súd prvého stupňa musel\ndospieť k odlišným skutkovým zisteniam a následne vec i správne právne posúdiť a návrhu navrhovateľa\nv celom rozsahu vyhovieť. Nesprávna aplikácia právneho predpisu, ktorý v čase podpisu úverovej\nzmluvy nebol platný a účinný mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Súd prvého\nstupňa v napadnutom rozhodnutí argumentuje absenciou konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve č.\nXXXXXXXXXX  odkazom na ust. § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom od\n1.1.2008. Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch platnú a\núčinnú od 1.1.2008 na spotrebiteľský úver na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 31.8.2006, na ktorú\nje potrebné aplikovať zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu podpisu úverovej zmluvy.\nV čase podpisu úverovej zmluvy t. j. z 21.8.2006 totiž medzi podstatné náležitosti vypočítané v ust. § 4\nods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v tom čase platnom a účinnom znení nepatrilo označenie konečnej splatnosti\núveru. Súd prvého stupňa ďalej v zmluve uviedol, že nie je uvedená v zmluve presne výšky istiny úrokov\na poplatkov v splátke čo následne sankcionuje bezúročnosťou úveru. Tento názor súdu prvého stupňa\nvšak nemá zákonnú oporu. Zákon o spotrebiteľských úveroch platný a účinný v čase popisu úverovej\nzmluvy sankcionoval úver bezúročnosťou jedine v prípade, ak v zmluve absentoval údaj o výške RPMN\na tento údaj sa v zmluve riadne nachádza a to v čl. 3 úverovej zmluvy s označením schválená výška\npôžičky a z uvedeného dôvodu tak nie je možné označiť úver za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko\núverová zmluva spĺňa všetky náležitosti kladené zákonom o spotrebiteľských úveroch platným a účinným\nku dňu 21.8.2006 a odporca potvrdil prepojenie úveru predmetná úverová zmluva je v zmysle ust. § 4\nods. 4 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. platného a účinného ku dňu 21.8.2006 riadnou a platnou zmluvou o\nspotrebiteľskom úvere a z toho dôvodu je právne posúdenie nároku navrhovateľa ako nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia absolútne nesprávne bez akejkoľvek opory v zákone a skutkovom stave.\nPohľadávka navrhovateľa čo do právneho dôvodu predstavuje nárok na zaplatenie nesplatenej časti\núveru vo výške uplatnenej časti úveru vo výške uplatnenej v žalobnom návrhu t. j. vo výške 411,57\neur s príslušenstvom. Naviac námietka premlčania vznesená  odporkyňou v tomto konaní neobstojí z\n\ndôvodu, že splatnosť úveru nastala v zmysle zmluvných dojednaní úverovej zmluvy  20.8.2010. Od\n21.8.2010 je odporca v omeškaní s vrátením úveru, pričom navrhovateľ si svoj návrh uplatnil návrhom\nna súde dňa 30.8.2012 t. j. pred uplynutím  3 - ročnej premlčacej doby. Nesprávne právne posúdenia\nnároku navrhovateľa súdom prvého stupňa, nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávna aplikácia\nprávnych predpisov má za následok, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, nepreskúmateľné\na nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n\nDopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania vedľajšiemu\núčastníkovi na strane odporkyne a to trov právneho zastúpenia vo výške 90,02 eur k rukám právneho\nzástupcu JUDr. Ambróza Motyku do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie súd právne\nodôvodnil použitím ust. § 166 ods. 1, § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho\nporiadku a vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom zo dňa 18.7.2013 súd prvého stupňa\nzamietol návrh navrhovateľa a odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že\nv rozsudku zo dňa 18.7.2013 č. k. 8C/26/2013-55 nerozhodol súd o náhrade trov konania vedľajšieho\núčastníka na strane odporkyne rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia tak, ako je\nuvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1  O.s.p.\ntak, že vedľajšiemu účastníkovi ako účastníkovi, ktorý je na strane procesne úspešnej odporkyne priznal\nnáhradu trov konania ako náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci ( prevzatie\na príprava veci 2.2.2012 a vyjadrenie zo dňa 27.11.2012 ) á 29,88 eur + 2 x á režijný paušál 7,63 eur\nv zmysle ust. § 10 ods. 1, § 14, § 15, § 16 ods. 3,4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a\npriznanú odmenu vo výške 75,02 eur zvýšil o 20 % DPH t. j. o sumu 15 eur.\n\nProti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvého stupňa podal v celom rozsahu odvolanie v zákonnej lehote\nnavrhovateľ a to z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd napadnutého\nrozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu\ntrov konania neprizná. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nemal v prejednávanej veci prihliadať\nna podanie vedľajšieho účastníka, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej z dôvodu, že pre\núčasť vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporkyne v tomto konaní je nevyhnutý aj samotný\nsúhlas odporkyne s pomocou v spore formou vedľajšieho účastníctva, a ktorým podľa ich vedomostí\nvedľajší účastník na strane odporkyne nedisponuje a do dnešného dňa nijako nepreukázal, že ním\ndisponuje. Súhlas odporkyne so vstupom vedľajšieho účastníka na jej strane v tomto konaní sa v\nspise nenachádza. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR  sp.\nzn. 3Cdo/188/2012. Ďalším dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi\nna strane odporkyne je ten, že uvedené právne veci sú dané dôvody hodného osobitého zreteľa pre\nnepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne v zmysle ust. § 150\nods. 1 veta prvá O.s.p. Vedľajší účastník v tomto spore je združením podľa ust. § 25 zák. č. 250/2007\nZ.z. o ochrane spotrebiteľa a podmienkou, ktorá sa vyžaduje pre zápis tohto združenia je okrem iného\naj jeho aktívne pôsobenie v oblasti spotrebiteľov po dobu najmenej 2 rokov. Vzhľadom na skutočnosť,\nže uvedené združenie vzniklo práve na to, aby poskytovalo spotrebiteľom právnu pomoc a ochranu sú\ntoho názoru, že vynaloženie nákladov pre zastúpenie združenia advokátov je nehospodárne a neúčelné.\nPráve uvedené podanie vedľajšieho účastníka zo dňa 14.9.2012 a 27.11.2012 je typickým formulárovým\npodaním. Vo formulárovom podaní v každom spore znáša z opatrnosti námietku premlčania bez\nakéhokoľvek jej bližšieho určenia. S poukazom na vyššie uvedené argumenty má navrhovateľ za to,\nže vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne v prípade dôvodného zamietnutia návrhu nemala byť\npriznaná náhrada trov konania s odkazom na ust. § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p.\n\nOdporkyňa a vedľajší účastník sa k podaným odvolaniam navrhovateľa nevyjadrili, odvolací návrh\nnepodali.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas\noprávnená osoba - účastník konania ä § 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje tento opravný prostriedok prípustný ( § 201  a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho\npojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s jeho dopĺňacím rozsudkom\nako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 O.s.p.)\na dospel k záveru, že odvolania navrhovateľa sú dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa spolu s jeho dopĺňacím rozsudkom je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n\nPredmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C/26/2013 je návrh navrhovateľa,\nktorým sa domáha od odporkyne zaplatenia sumy 411,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9\n% ročne zo sumy 374,16 eur od 21.8.2010 do zaplatenia.\n\nPredmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,\nktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý spolu s jeho dopĺňacím rozsudkom, ktorým súd priznal\nvedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania.\n\nOdvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), napadnutý rozsudok vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod podľa § 205\nods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá\npostupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O. s. p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z\nvykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,\nalebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas\nkonania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov\nalebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti\nje logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O. s. p.. Odvolací dôvod v\nzmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy,\nktorá na zistení skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil,\nprípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním\nnapadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi, vyplýva z toho mimo iné\nto, že pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa môže prihliadať len\nk tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch\nuvedených v § 212 ods. 2 O.s.p. (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť k vadám, ak\nmali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, i keď neboli v odvolaní uplatnené - § 212 ods. 3 O.s.p..\n\nOdvolací súd po preskúmaní rozsudku, ako aj vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, že rozsudok\nsúdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho obsahu nemožno jednoznačne vyvodiť, akými\núvahami sa súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré\nskutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a to všetko pri hodnotení dôvodnosti vznesenej\nnámietky premlčania zo strany odporkyne vo vzťahu k nároku navrhovateľa, na základe ktorého\nposúdenia súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.\n\nPodľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom\nsúdu odňala možnosť konať pred súdom.\n\nOdňatie možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu\ntých procesných práv, ktoré mu zákon priznáva. O takúto vadu konania ide len vtedy, ak išlo o\npostup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi). Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení O.s.p. je\nvo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré\nprávo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj\npodľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria\nA, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91),\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12.5.2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu\nSR (rozsudok z 27.4.2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne\nkonanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\nPožiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky\nvymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa\nnavrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne\niný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané\na ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo\nnevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie\nrozsudku bolo presvedčivé. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je aj odrazom práva\núčastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa tak vyporiada\ni so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a\n\npovinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách\nrozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma i možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať\nproti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo dokonca i mimoriadnych opravných\nprostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na\nspravodlivé súdne konanie, je zjavné, že výskyt takejto vady zakladá ako nevyhnutnosť rozhodnutia\nodvolacieho súdu spôsobom predpokladaným v ustanovení § 221 O. s. p. (zrušenie rozhodnutia súdu\nprvého stupňa), tak sám osebe i dôvodnosť odvolania.\n\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru,\nže rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho odôvodnenia nemožno jednoznačne vyvodiť z akých\nkonkrétnych dôvodov bol návrh zamietnutý, keďže súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neuviedol,\nakými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom súd by mal vo svojej\nargumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež ne jeho celkovú presvedčivosť, tzn.\nže závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku\naj spravodlivé a presvedčivé.\n\nZo žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky č. XXXXXXXXXX  uzavretej medzi spoločnosťou Consumer\nFinance Holding, a.s., so sídlom Hlavné nám.  12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a odporkyňou dňa\n21.8.2006 súd zistil, že predmetnou zmluvou bola schválená výška pôžičky 10 tis. Sk s počtom\nmesačných splátok 48, keď výška mesačnej splátky  predstavuje 324,- Sk a RPMN 26,37 %. V bode 6\nnazvanom Vyhlásenie klienta odporkyňa ako klient vyhlasuje, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámila\nso všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, prevzala ich,\nsúhlasí s nimi a nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.\n\nOdvolací súd dospel k záveru, že je dôvodnou odvolacia námietka navrhovateľa, že rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa pri vysporiadaní sa s námietkou premlčania vznesenou zo strany odporkyne je\nnepreskúmateľné, nakoľko z jeho odôvodnenia nemožno jednoznačne vyvodiť z akých konkrétnych\ndôvodov bol návrh zamietnutý, keďže súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neuviedol, akými\núvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, keď nárok navrhovateľa skutkovo\nvyhodnotil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to bez akéhokoľvek právneho posúdenia\nz akého dôvodu ide o bezdôvodné obohatenie, pretože navrhovateľ si uplatnil zaplatenie žalovanej istiny\ntitulom zmluvného plnenia.\n\nV  tejto časti je tak rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, nakoľko z neho nevyplýva z\nakého právneho dôvodu prvostupňový súd nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny posúdil\nako bezdôvodné obohatenie, keďže na začiatku svojho právneho posúdenia dospel k záveru, že\nmedzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou došlo k  uzavretiu platnej úverovej zmluvy.\nZ rozhodnutia súdu prvého stupňa tak nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností a na\nzáklade akého právneho posúdenia dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere uzavretá dňa\n21.8.2006 je absolútne alebo relatívne neplatná a prečo v prípade uplatneného nároku navrhovateľa ide\no bezdôvodné obohatenie. V tejto časti je tak rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, keďže z\nneho nevyplývajú dôvody,  pre ktoré súd dospel k takémuto záveru.\n\nĎalej sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa, že súd prvého stupňa  zmluvný\nvzťah účastníkov konania založený Zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 21. 8. 2006 nesprávne právne\nposúdil.\n\nNesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové\nzistenie). O omyl v aplikácii právnych predpisov sa jedná, ak súd použil iný právny predpis než ktorý mal\nsprávne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne že zo\nsprávnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.\n\nVychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného\nnavrhovateľom je zrejmé, že samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o\nspotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si odporkyňa nesplnila svoju povinnosť a navrhovateľovi časť\nčerpaného úveru nevrátila, rovnako ako ani to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať\nustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských\núveroch, nebolo medzi účastníkmi sporné. Sporným ale zostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu\n\nodvolacieho súdu, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti predpísané Zákonom\no spotrebiteľských úveroch.\n\nSúd prvého stupňa na preskúmavanú vec síce aplikoval ust. zák. č. 258/2001 Z.z., avšak aplikoval ho\nv znení platnom a účinnom od 1.1.2008 napriek tomu, že zmluva č. 7456017349 bola uzavretá dňa\n21.8.2006. Z uvedeného tak vyplýva, že na preskúmavanú vec je potrebné aplikovať citovaný zákon\nč. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy t. j. ku dňu\n21.8.2006. Zo strany súdu prvého stupňa tak došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu prejednávanej\nveci, nakoľko znenie zákona k 21.8.2006 a to ohľadne posúdenia predmetnej úverovej zmluvy ako\nzmluvy bezúročnej a bez poplatkov v zmysle ust. 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom\na účinnom k 21.8.2006 tak, ako ho aplikoval súd prvého stupňa neexistovalo.\n\nNa základe vyššie uvedeného  je tak potrebné vysporiadať sa s námietkami navrhovateľa a teda\nposúdiť opakovane zmluvný vzťah uzavretý medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou\nv zmysle zákl. č. 258/2001 Z.z.  v znení platnom  a účinnom ku dňu 21.8.2006, kedy došlo k\nuzavretiu predmetnej úverovej zmluvy č. 7456017349 a taktiež je potrebné vysporiadať sa so vznesenou\nnámietkou premlčania zo strany odporkyne, ktorú uviedla na pojednávaní dňa 16.5.2013.\n\nVzhľadom na to, že súd prvého stupňa rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia\n§ 157 ods. 2 O. s. p., pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré skutočnosti\npovažoval súd za preukázané  a ktoré nie, z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri ich\nhodnotení riadil, napadnutým rozhodnutím tak došlo k porušeniu práva účastníkov na riadny proces,\npretože títo majú podstatne sťažené postavenie pri napadnutí rozhodnutia odvolaním práve vzhľadom\nna absenciu dôvodov rozhodnutia. Už len z tohto dôvodu bolo potrebné rozhodnutie v napadnutej časti\nsúdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm.  f/ O. s. p. zrušiť a podľa odseku 2 citovaného\nustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nUvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 157 ods. 2 O.s.p (§ 167 ods. 2 O.s.p)\nje okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie\nvydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované správnym.\nNavyše odvolací súd nemôže svojou činnosťou nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie\nsúdu prvého stupňa.\n\nPretože zo strany súdu nebolo dostatočne zdôvodnené a ozrejmené z akého dôvodu posúdil nárok\nnavrhovateľa ako bezdôvodné obohatenie a taktiež došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu\nzmluvného vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, odvolací súd\nrozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2\ncitovaného ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nKeďže odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zrušiť\na vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, odvolací súd zároveň zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie aj\ndopĺňací rozsudok, ktorým súd rozhodol o trovách konania vedľajšieho účastníka, nakoľko ide o závislý\nvýrok vo vzťahu k posúdeniu  veci samej.\n\nV súvislosti s odvolaním navrhovateľa voči dopĺňaciemu rozsudku, odvolací súd konštatuje, že zo strany\nsúdu prvého stupňa došlo k procesnému pochybeniu v tom smere, že súd pri vstupe vedľajšieho\núčastníka do konania na strane odporkyne, neoznámil tento vstup navrhovateľovi a odporkyni, ktorí majú\nprávo jeho vstup namietať.\n\nPo vrátení veci súd prvého stupňa túto posúdi na základe vyššie uvedeného, po starostlivom prihliadnutí\nna všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo  a po ich komplexnom vyhodnotení a to tak jednotlivo\nako i vo vzájomných súvislostiach, po výklade právne - aplikačnej úvahy tak, aby bolo zrejmé, ktorú\nkonkrétnu právnu normu a z akých dôvodov na zistený skutkový stav použil, opätovne vo veci rozhodne,\npričom svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. V novom\nrozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}], "citovane_v": [{"guid": "77c31768-4d44-46bb-9255-5ad8399c51a4:42e1a8b6-30f0-4da2-871c-c495c936db2d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7210222973.4", "spisova_znacka": "4Co/427/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/427/2014 z 21. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-12-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7210222973.4"}]}