{"guid": "1a87c9de-de66-436b-a0a2-d66c6254249f:ebb8d495-d6fe-4fc9-b022-6e8125ec1d6a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3813205804.1", "spisova_znacka": "6Co/839/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/839/2013 z 22. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 22. decembra 2013, sp. zn. 6Co/839/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3813205804.1", "identifikacne_cislo": "3813205804", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2013-12-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebb8d495-d6fe-4fc9-b022-6e8125ec1d6a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3813205804.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3813205804.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3813205804.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/839/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813205804
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3813205804.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X. XXX, 2/
E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X. XXX, obaja navrhovatelia zastúpení Mgr. Vladimírom Ľuptákom,
advokátom v Prievidzi, Nám. Slobody 10, proti odporcom: 1/ Mgr. P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X.
XXX, 2/ Mgr. P. O., nar. X.XX.XXXX, bytom A. X. XXX, o ochranu vlastníckeho práva, na odvolanie
odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 05. novembra 2013, č.k. 5C/61/2013-28,
v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania        p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, okresný súd rozhodol tak, že  konanie zastavil.
Súd navrhovateľom  1/ a 2/  vrátil súdny poplatok v sume 92,87 eur zaplatený v kolkových známkach
po právoplatnosti  rozhodnutia, a to k rukám navrhovateľa 1/. Odporcovia  1/ a 2/, sú povinní zaplatiť
navrhovateľom 1/ a 2/, náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 135,76
eur a iných trov v sume 6,63 eur na účet právneho zástupcu Mgr. Vladimíra Ľuptáka do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia v 1. a 2. rade, sa návrhom podaným proti
odporcom v 1. a 2. rade, domáhali uloženia im povinnosti osadiť na svoj rodinný dom v A. X., zapísaný
na LV č. XXX k. ú. A. X. na parc. CKN č. 19/6, ako rodinný dom súp. č. 437, snežné zábrany tak, aby
sa zabránilo pádu snehu na nehnuteľnosti navrhovateľov, zapísané na LV č. 46 k. ú. A. X., ako parc.
CKN č. 19/5. Navrhovatelia v 1. a 2 rade svojím podaním zo dňa 18.10.2013, vzali svoj návrh v celom
rozsahu späť z dôvodu, že odporcovia snehové zábrany na ich dom osadili.

Ďalej s odkazom na ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. uviedol, že v prejednávanej veci k späťvzatiu návrhu
došlo pred začatím pojednávania, a preto súd tento prejav navrhovateľov iba vzal na vedomie a konanie
podľa § 96 O.s.p. zastavil. O vrátení súdneho poplatku navrhovateľom v 1. a 2. rade, súd rozhodol
podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. V zmysle tohto ustanovenia bude
navrhovateľom po právoplatnosti rozhodnutia vrátený súdny poplatok krátený o 1%, najmenej 6,63 eur,
a to prostredníctvom daňového úradu príslušného podľa bydliska navrhovateľov. Súdny poplatok bude
vyplatený do rúk navrhovateľa v 1. rade, ktorý na výzvu súdu, súdny poplatok za podaný návrh uhradil.
Keďže návrh na začatie konania, ktorý bol podaný dôvodne, bol vzatý späť pre správanie sa odporcov
v 1. a 2. rade, súd uložil odporcom, aby navrhovateľom v 1. a 2. rade zaplatili náhradu trov konania v
sume 142,39 eur podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p.. Uvedená suma pozostáva z trov právneho zastúpenia



v sume 135,76 eur (2 úkony právnej pomoci po 60,07 eur, 2-krát paušál po 7,81 eur) a alikvótnej časti
súdneho poplatku v sume 6,63 eur, o ktorú bolo vrátenie súdneho poplatku navrhovateľom krátené.

Uznesenie okresného súdu v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadli odporcovia 1/, 2/ a to
čo do výroku, ktorým ich prvostupňový súd zaviazal zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania z
dôvodu, že podľa ich názoru, tu bolo namieste aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a z dôvodu existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa, navrhovateľom náhradu trov konania nepriznať, čím uplatnili
dôvod odvolania uvedený v  ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. spočívajúci v tom, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení
svojho odvolania uviedli, že návrh na začatie konania považovali za dôvodný, preto osadili  na ich
rodinnom dome snehové zábrany podľa projektovej dokumentácie, ktorú si dali vyhotoviť. Tieto boli
osadené už od roku 2006, ale keďže navrhovateľ ich nepovažoval za dostatočne funkčné, v roku 2011
ich demontovali a osadili nové. Podľa ich názoru v postupe navrhovateľov, ktorí susedské vzťahy riešia
len formou sťažností  absentuje prvok vzájomnosti a tolerantnosti pri riešení susedských vzťahov. To, že
z ich strany bolo k riešeniu vzniknutej situácie ohľadom snehových zábran pristupované aktívne,  podľa
ich názoru predstavuje  dôvody hodné osobitného zreteľa, v spojitosti s čím, je možné na náhradu trov
konania aplikovať ust. § 150 O.s.p..

Navrhovatelia 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporcov uviedli, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, považujú za správne. Poukázali na to, že návrh bol
podaný dňa 02.04.2013, pričom odporcovia boli povinní odstrániť staré drevené snehové zábrany na
základe rozhodnutia obecného úradu do 31.10.2011 a teda mali dosť času na to, aby zabudovali zábrany
nové, o čo ich niekoľkokrát žiadali, avšak boli pre odporcov len terčom posmechu. Pred podaním návrhu,
boli vyzvaní odporcovia aj prostredníctvom AK JUDr. O. na osadenie snehových zábran, na čo však
vôbec nereagovali. Až po doručení návrhu 21.05.2013, požiadali prvostupňový súd o poskytnutie lehoty
do konca septembra 2013, na namontovanie nových snehových zábran. Navrhovatelia s týmto súhlasili,
ani túto lehotu však odporcovia nedodržali. Z týchto dôvodov podľa ich názoru, tu nie sú skutočnosti
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im náhrada trov konania nemala byť priznaná. Považovali za
výsmech tvrdenie odporcov, že k riešeniu vzniknutej situácie pristupovali aktívne, pretože staré snehové
zábrany  demontovali až potom, keď dostali lehotu obecným úradom, ktorú nedodržali a následne to
riešili až po podaní návrhu na okresný súd. Celý spor zavinili výlučne odporcovia svojim arogantným
správaním voči navrhovateľom a teda odvolanie je nedôvodné. Trovy odvolacieho konania neuplatnili.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu
v napadnutej časti je vecne správne a preto je potrebné za použitia § 219 ods. 1 O.s.p., toto potvrdiť. O
odvolaní odporcov, rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu, podľa § 214 ods. 2 O.s.p..
Uznesenie okresného súdu v ostatných častiach, z hľadiska jeho vecnej správnosti nepreskúmaval,
pretože vo vzťahu k nim, rozhodnutie prvostupňového súdu napadnuté nebolo, teda v tejto časti nenastal
suspenzívny účinok odvolania (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.).

Aplikácia ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom, alebo sčasti neprizná. Musí
však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach v danej veci, ako aj okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní. Ust. § 150 O.s.p., nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal
jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či existujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri ustanovení povinnosti nahradiť
trovy konania, výnimočne prihliadať. Nemožno si ho však vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť
kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

V prípade zastavenia konania v sporovej veci v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľmi, ako je tomu
aj v preskúmavanej veci, sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje tým, z akého dôvodu k späťvzatiu



návrhu navrhovateľmi  prišlo, teda či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, z čoho
vyplýva jeho povinnosť nahradiť  trovy (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.) alebo, či k tomu prišlo z dôvodu, že
k späťvzatiu návrhu došlo pre správanie odporcu (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Vychádzajúc z tejto
zásady, ako súd zistil z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, aj prvostupňový súd zaviazal odporcov
1/, 2/, za použitia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., nahradiť trovy konania navrhovateľom 1/, 2/, pretože
v dôsledku ich správania spočívajúceho v tom, že až po podaní návrhu splnili svoju povinnosť, osadiť
snehové zábrany na svojom rodinnom dome, ako to v konaní žiadali navrhovatelia, preto dôvodne vznikla
na ich strane povinnosť, nahradiť navrhovateľom 1/, 2/ trovy konania. Tieto boli vyčíslené v zmysle
vyhl.č. 655/2004 Z.z. (AT) a išlo o trovy, ktoré vznikli navrhovateľom v konaní, z titulu trov právneho
zastúpenia a  alikvótnej časti súdneho poplatku v sume 6,63 eur, o ktorú bolo vrátenie súdneho poplatku
navrhovateľom, krátené.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovatelia svoj nárok voči odporcom, spočívajúci v uložení
im povinnosti osadiť na ich rodinnom dome v Nitrianskych X. snehové zábrany, z dôvodu, aby sa
zabránilo pádu snehu na nehnuteľnosti navrhovateľov, uplatnili podaním doručeným okresnému súdu
dňa 02.04.2013. Z pripojených listinných dokladov a to listov Obecného úradu A. X. zo dňa 09.08.2011,
16.09.2011 a 06.12.2011 vyplýva, že na základe sťažnosti navrhovateľov, adresovanej Obecnému úradu
A. X., sa títo domáhali nápravy vo veci poškodených snehových zábran na streche odporcov 1/, 2/ z
dôvodu, aby sa zabránilo prípadnému vzniku škody na ich nehnuteľnostiach, na čo im Obecný úrad
A. X. odpovedal, že upozornil listom odporcov a žiadal o nápravu vo veci poškodených snehových
zábran. Následne bola sťažnosť dňa 16.09.2011 prejednaná na obecnom úrade za účasti odporcu
1/, ktorý prisľúbil, že poškodené snehové zábrany odstráni v termíne do 31.10.2011. Dňa 03.12.2011,
bola opakovane sťažnosť navrhovateľov pre nedodržanie termínu zo strany odporcov riešená Komisiou
výstavby územného plánovania PLVH a dopravy Obecného úradu A. X., pričom členovia komisie
vykonali aj ohliadku miesta za prítomnosti účastníkov konania, kde odporca 1/ vyhlásil, že z jeho strany
nevidí dôvod, aby osadil nové snehové zábrany, nakoľko tieto už na streche mal, nevhodné zábrany
odstránil, čím si svoju povinnosť stanovenú mu obecným úradom splnil. Zo strany obecného úradu, bol
odporca 1/ upozornený, že v prípade, ak padajúcim snehom z dôvodu neosadenia snehových zábran na
jeho rodinnom dome vznikne škoda, bude za ňu zodpovedať. Za danej situácie, doporučil navrhovateľom
riešiť spor v občianskoprávnom konaní. Ďalej z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovatelia
prostredníctvom advokáta JUDr. Jána Kokindu listom zo dňa 27.02.2012, ktorý bol doručený odporcom
1/, 2/, dňa 02.03.2012 týchto v rámci predžalobnej výzvy vyzvali na osadenie snehových zábran na ich
rodinnom dome v lehote 15 dní od doručenia výzvy, súčasne ich upozornili, že v prípade ich nečinnosti,
budú nútení podať návrh na súd. Návrh v tomto konaní, spolu s výzvou na vyjadrenie, prevzali odporcovia
dňa 26.04.2013, listom doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.05.2013 oznámili, že sú ochotní na ich
rodinnom dome snehové zábrany osadiť a to v lehote do konca septembra 2013. Odporcovia listom
doručeným okresnému súdu dňa 14.10.2013 oznámili, že snehové zábrany na svojom rodinnom osadili,
v dôsledku čoho navrhovatelia, svoj návrh vzali v celom rozsahu späť.

Krajský súd preskúmaním veci dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady
preto, aby na náhradu trov konania vo vzťahu k navrhovateľom, keďže to boli práve odporcovia, pre
správanie ktorých došlo k späťvzatiu návrhu, bolo aplikované ust. § 150 O.s.p. tak, ako to v odvolaní
odporcovia žiadali, v dôsledku čoho by navrhovateľom, de facto ako úspešným účastníkom v konaní,
náhrada trov konania nebola priznaná. Ako už je uvedené vyššie, ide o ustanovenie výnimočné, ktoré
má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania, mohol prihliadnuť k zvláštnostiam v
jednotlivých konkrétnych prípadoch. Posúdením všetkých okolností v konkrétnej veci, odvolací súd však
dospel k záveru, že v danom prípade tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, umožňujúce súdu
využiť tento výnimočný postup. Odporcovia dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle nimi podaného
odvolania, neodvodzovali od svojich majetkových, sociálnych a osobných pomerov, preto tieto odvolací
súd nepreskúmaval a tak predmetom preskúmavania odvolacieho súdu boli okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniu nároku, teda práva na súde a postoj účastníkov, v priebehu konania. Krajský súd vzal do
úvahy, že odporcovia si svojej povinnosti museli byť vedomí už od roku 2011, kedy sa sporná záležitosť
riešila aj prostredníctvom príslušného obecného úradu. Staré snehové zábrany síce demontovali, avšak
nové neosadili, napriek tomu, že takáto povinnosť im vyplýva aj priamo zo zákona. Navrhovatelia bez
akejkoľvek pochybnosti, mali snahu predísť sporovému konaniu, čo vyplýva aj z toho, že ešte v roku
2012, v rámci predžalobnej výzvy, odporcov na dobrovoľné splnenie tejto povinnosti vyzvali. Na túto
výzvu, však odporcovia nereagovali. Navrhovateľom takto nezostávalo nič iné , len sa so svojim nárokom



z hľadiska možného vzniku škôd na ich majetku,  v dôsledku nečinnosti odporcov,  obrátiť na príslušný
okresný súd. Pokiaľ im v súvislosti s uplatnením ich práva,  vznikli trovy právneho zastúpenia, nie je
tu žiaden relevantný dôvod, pre ktorý za danej procesnej situácie,  by tieto  mali znášať. V uvedenej
nečinnosti odporcov, ktorá vyústila do súdneho konania, nemožno vidieť okolnosti hodné osobitného
zreteľa, tak ako to  predpokladá ust. § 150, ods. 1 O.s.p.. Odporcovia mali od  roku 2011, alebo následne
od roku 2012, kedy ich navrhovatelia v rámci predžalobnej výzvy na mimosúdne vyriešenie tejto situácie
vyzvali,  jednoznačne dostatočný časový priestor, na odstránenie protiprávneho stavu a tieto trovy by im
potom  v konaní neboli vznikli. Za danej situácie, vznik týchto trov spôsobili svojou vlastnou nečinnosťou,
čo rozhodne nemožno pripísať na ťarchu navrhovateľov, ani od nich spravodlivo žiadať, aby tieto trovy
znášali.  Neopodstatnenosť aplikácie ust. § 150 O.s.p. na danú vec,  preto odvolací súd viedol k záveru,
že pokiaľ prvostupňový súd odporcov na náhradu trov konania za použitia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.
zaviazal vo vzťahu k navrhovateľom, postupoval v celom rozsahu správne.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti,
ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania účastníkov, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania, súd rozhodol za použitia § 224 ods. 1, v spojitosti s § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľom, ako úspešným v odvolacom konaní ich náhradu nepriznal, pretože
títo náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie       n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/61/2013", "guid": "d1bb049c-d066-411a-80fb-46ff626b1c87:8d9fbc92-6ef1-444b-9927-4b7fd96abfc0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}