{"guid": "1a78b79f-1bbf-4859-97a5-94249cdbf059:af1c1f69-877e-4be9-a89f-b88e9f6ab566", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6112212898.1", "spisova_znacka": "17Co/730/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/730/2015 z 11. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. októbra 2016, sp. zn. 17Co/730/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6112212898.1", "identifikacne_cislo": "6112212898", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2016-10-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af1c1f69-877e-4be9-a89f-b88e9f6ab566", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6112212898.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6112212898.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6112212898.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/730/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112212898
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112212898.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu
VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., IČO: 31341438, so sídlom v Bratislave, Vajnorská
č. 98, zastúpeného právnym zástupcom NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o.,
IČO: 35874465, so sídlom v Bratislave, Cintorínska č. 3/A, v mene ktorého pred súdom koná I.. S.
T., advokát a konateľ, proti žalovanému I.. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v H. H., G. č. XX,
v súčasnosti bytom v C., č. XXX, zastúpenému právnym zástupcom URBÁNI & Partners, s.r.o., IČO:
36646181, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 17, v mene ktorého pred súdom koná JUDr.
N. M., advokát a konateľ, o zaplatenie 5.379,26 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16C/273/2012-206 zo dňa 01.07.2015, ako súdu prvej inštancie,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti čo do zaplatenia
sumy 3.355,08 € s príslušenstvom (druhý výrok)   m e n í   tak, že žalovaný je   p o v i n n ý   zaplatiť
žalobcovi sumu 3.355,08 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3.355,08 € od
01.10.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi   p r i z n á v a   proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,44 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.067,68 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 01.10.2011 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok) a
vyslovil, že o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
(tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o Z. č. XXXXXX zo dňa 19.02.2010, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanému účelový úver v sume 22.572,67 € za účelom financovania časti kúpnej
ceny motorového vozidla zn. D. G., ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi do 12 mesiacov v
dohodnutých mesačných splátkach; žalobca a žalovaný uzavreli aj zmluvu o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva č. XXXXXX zo dňa 19.02.2010 ohľadne predmetného osobného motorového vozidla
na zabezpečenie splnenia povinností dlžníka podľa vyššie uvedenej úverovej zmluvy; v dôsledku
neplnenia zmluvných povinností riadne a včas zo strany žalovaného stanovil žalobca predčasnú



splatnosť úveru (dlžná suma úveru v tom čase predstavovala 21.110,28 €), uplatnil zabezpečovací
prevod práva, odobral žalovanému financované osobné motorové vozidlo (náklady na odobratie vozidla
predstavovali 1.044,40 €) a predal ho tretej osobe za kúpnu cenu 20.130,50 € (16.775,42 € spolu s
daňou pridanej hodnoty vo výške 20 % v sume 3.355,08 €); podľa znaleckého posudku malo osobné
motorové vozidlo v čase predaja hodnotu 21.087,- €.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie nebolo sporné, že v dôsledku neplnenia
zmluvných povinností zo strany žalovaného došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, keď dlžná
suma predstavovala 21.110,28 €; preto dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná v časti
uplatnených nákladov za odobratie vozidla v sume 1.044,40 € ako aj v časti nesplateného úveru v
sume 23,28 € (ako rozdiel medzi hodnotou vozidla v čase predaja tretej osobe v sume 21.087,- €
a dlžnou sumou ku dňu predčasnej splatnosti úveru 21.110,28 €); preto uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.067,68 €; v dôsledku omeškania žalovaného mu uložil aj povinnosť zaplatiť
žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne z prisúdenej sumy od 01.10.2011 do zaplatenia,
pretože žalovanému márne uplynula lehota na plnenie poskytnutá žalobcom. V prevyšujúcej časti súd
prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, keď v rámci zamietnutia žaloby nepovažoval za dôvodný ani
uplatnený nárok z titulu dane z pridanej hodnoty v sume 3.355,08 €, pretože aj keď mal preukázané,
že výnos z predaja vozidla predstavoval sumu 20.130,50 € (cena 16.775,42 € a s daňou z pridanej
hodnoty 3.355,08 €), podľa súdu prvej inštancie daň z pridanej hodnoty „tvorila súčasť výnosu z predaja
a v zmluvných dojednaniach nárok na opätovnú úhradu už obdržanej ceny DPH získanej z predaja
neexistuje“.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ďalej podľa § 2 ods. 1, § 19 ods. 1 a
§ 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov; o trovách
konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a
rozhodnutie o nich vyhradil na osobitné rozhodnutie po právoplatnom skončení konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 14.08.2015 (č.l. 215-216 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol len v
rozsahu zamietnutia sumy 3.355,08 € s príslušenstvom. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že suma dane z
pridanej hodnoty získaná z predaja vozidla bola súčasťou výnosu; poukázal na to, že suma dane z
pridanej hodnoty predstavuje platbu daňovému úradu (štátu) a neskončí u neho, preto nemôže byť
súčasťou jeho výnosu; predajom motorového vozidla mu podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov vznikla povinnosť odviesť daň v sume 3.355,08 €, ktorú si splnil;
daň z pridanej hodnoty tak nemohla byť zahrnutá do výnosu, pretože bola v rámci daňovej povinnosti
vyúčtovaná odberateľovi C. V. Z. G., spol. s r.o., následne bola priznaná a odvedená v daňovom priznaní.
Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobe v tejto časti vyhovie, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.09.2015 (č.l. 221-222 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom
svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Poukázal na to, že ako strana
zmluvy bol povinný plniť výlučne zmluvné povinnosti; ako spotrebiteľ v konaní opakovane namietal, že
žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku s ohľadom na písomných charakter ich právneho vzťahu;
právny vzťah medzi ním a žalobcom je súkromnoprávny, pretože v ich prípade ide o rovnocenné subjekty
s tým, že na strane žalovaného vzhľadom na formulárový charakter zmlúv vystupuje spotrebiteľ; naproti
tomu vzťah žalobcu a štátu je vzťahom verejnoprávnym, daňová povinnosť je však neprenosná, preto
dôsledky toho, či sa na strane žalobcu jedná o platcu dane z pridanej hodnoty alebo nie sú pre neho
irelevantné; ako spotrebiteľ neplatiteľ dane z pridanej hodnoty nemá voči žalobcovi žiadnu povinnosť
podľa zákona č. 222/2004 Z. z.; dojednanie o povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty v sume 3.355,08
€ medzi ním a žalobcom nejestvuje a zo všeobecnej právnej úpravy ho nemožno aplikovať, pretože
k nemu absentuje odkaz na konkrétne dojednanie zmluvy; zdôraznil, že realizáciou predaja vozidla z



jeho vlastníctva mu nevzniká žiadna daňová povinnosť. Na záver uviedol, že ani v podanom odvolaní
žalobca neozrejmil, s odkazom na ktoré ustanovenie zmluvy mu jeho domnelý nárok vznikol; obsah ich
právneho vzťahu so žalobcom jeho nárok na náhradu dane z pridanej hodnoty nezakotvuje.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.3 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.4 Z hľadiska obsahu podaného odvolania žalobca nesúhlasil len so zamietnutím žaloby v časti o
zaplatenie sumy 3.355,08 € s príslušenstvom, preto odvolací súd preskúmal napadnutý výrok rozsudku
súdu prvej inštancie len v tomto rozsahu a v prevyšujúcej časti ponechal výrok rozsudku o zamietnutí
žaloby nedotknutý.

4.5 Odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní vychádzal zo správnych skutkových zistení
súdu prvej inštancie popísaných v napadnutom rozsudku, preto nebolo potrebné vykonané dokazovanie
opakovať alebo doplniť. Odvolací súd sa nestotožnil len s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej
inštancie pokiaľ tento dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti o zaplatenie sumy 3.355,08 € s
príslušenstvom nedôvodná.

4.6 Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva skutkový stav tak, ako ho popísal súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku. Podľa zisteného skutkového stavu žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o Z. č.
XXXXXX zo dňa 19.02.2010, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver v sume 22.572,67 €
za účelom financovania časti kúpnej ceny motorového vozidla zn. D. G., ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť
žalobcovi do 12 mesiacov v dohodnutých mesačných splátkach; nebolo sporné, že v dôsledku porušenia
zmluvných povinností zo strany žalovaného vyhlásil žalobca predčasnú splatnosť úveru a uplatnil
zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k uvedenému motorovému vozidlu jeho predajom tretej osobe
podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX zo dňa 19.02.2010. Z obsahu
zmluvy o Z. č. XXXXXX zo dňa 19.02.2010 vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného
aj všeobecné zmluvné podmienky zo dňa 19.02.2010, ktoré rovnako ako samotná zmluva obsahujú
podpis žalovaného; v článku VII bod 5 si žalobca a žalovaný dohodli, že v prípade stanovenia predčasnej
splatnosti úveru je žalobca oprávnený požadovať od žalovaného okrem iného sumu dane z pridanej
hodnoty z ceny predmetu financovania (t.j. motorového vozidla zn. Škoda Superb), ktorú je povinný
uhradiť v prípade uplatnenia zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva; z vykonaného dokazovania
je zrejmé a medzi stranami to nebolo ani sporné, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a
uplatnil zabezpečovací prevod práva, keď tretej osobe za sumu 20.130,50 € (z toho cena 16.775,42
€ a daň z pridanej hodnoty 3.355,08 €) predal predmetné osobné motorové vozidlo; žalovanému tak
na základe dojednania vo všeobecných zmluvných podmienkach vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi



uplatnený nárok; právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie preto nie je správne a odvolací
súd napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 3.355,08 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3.355,08
€ od 01.10.2011 do zaplatenia; popri istine prisúdil odvolací súd žalobcovi aj úroky z omeškania
vzhľadom na omeškanie žalovaného s platením peňažného dlhu, keď prvý deň omeškania žalovaný
nenamietal (odvíjal sa od poskytnutej lehoty na zaplatenie peňažného dlhu) a k tomuto dňu základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 1,50 % čo po zvýšení o 8 % predstavuje
9,50 % ročne; na výšku úrokov z omeškania bolo potrebné aplikovať § 3 ods. 1 nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, pretože predmetný záväzkový
vzťah vznikol pred 01.02.2013 (§ 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.). Z obsahu
spisu vyplýva, že žalobca už v podanej žalobe uplatnený nárok na zaplatenie sumy 3.355,08 € s
príslušenstvom odôvodňoval dojednaním v článku VII bod 5 všeobecných zmluvných podmienok a toto
odôvodnenie zopakoval aj v priebehu konania (napríklad na pojednávaniach dňa 09.09.2013, resp. dňa
30.10.2013, v obidvoch prípadoch v prítomnosti právneho zástupcu žalovaného), právne posúdenie veci
zo strany odvolacieho súdu preto nemôže byť prekvapivé a založené na doteraz neuvedenej právnej
argumentácii, pretože strany (a osobitne žalovaný) mali v priebehu konania dostatočný priestor sa k tejto
argumentácii vyjadriť. Pre právne posúdenie veci je preto rozhodujúce, že uplatnený nárok na zaplatenie
sumy 3.355,08 € má svoj základ v zmluvnom dojednaní žalobcu a žalovaného a vznik tohto nároku
žalobcu je dôsledkom výlučne porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného; preto neobstojí
ani argumentácia žalovaného, že v tomto prípade má ísť o prenos daňovej povinnosti zo žalovaného,
ktorý je neprípustný, pretože o prenos daňovej povinnosti sa nejedná, nakoľko predmetným dojednaním
nedošlo k zmene platiteľa dane (čo je podstatou zákazu prenosu daňovej povinnosti), pretože daň z
pridanej hodnoty bol povinný zaplatiť žalobca, ale naopak ide o osobitné zmluvné dojednanie (záväzok
žalovaného vyplývajúci zo zmluvy ako dôsledok porušenia jeho zmluvných povinností). Na základe
uvedeného dospel odvolací súd k záveru o splnení podmienok na zmenu napadnutého výroku rozsudku
súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (pokiaľ bola táto zamietnutá aj v časti nároku
na zaplatenie sumy 3.355,08 € s príslušenstvom).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutých rozhodnutí súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie v podstate odôvodnil tým, že v prejednávanom spore vychádza
rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).
Odvolací súd sa s týmto názorom stotožnil (bod 4.6 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku zmenil a žalobe žalobcu vyhovel aj v časti o zaplatenie sumy 3.355,08 € s príslušenstvom.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého
ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s
§ 396 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a nakoniec v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Nakoľko rozhodnutím odvolacieho súdu konanie v prejednávanom spore končí a súčasne
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, bol odvolací súd povinný rozhodnúť o nároku na
náhradu trov celého konania; pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo nevyhnutné zobrať
do úvahy výsledok celého konania; podľa výsledku konania bol žalobca v spore pomerne úspešnejší,
pretože pri predmete konania v sume 5.379,26 € jeho úspech predstavuje 82,22 % (prisúdená suma
4.422,76 €) a úspech žalovaného predstavuje 17,78 % (zamietnutá suma 956,50 €), pretože neúspech



žalobcu je súčasne v rovnakom rozsahu úspechom žalovaného; pri rozhodovaní o trovách konania
nebral odvolací súd do úvahy uplatnené príslušenstvo; z hľadiska pomeru úspechu strán v konaní bol
tak žalobca v spore úspešnejší a vznikol mu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
64,44 % (82,22 % mínus 17,78 %). O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/273/2012", "guid": "453edf0b-d2ba-4033-a9bc-27b7c04f3e1f:b3169ef7-d027-428a-a6d8-1d557cdeb72a", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}