{"guid": "1a77995b-9973-4559-975a-b85d7eb33893:3b0c3535-40ec-409b-ae45-53bfb4b9da49", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7812200308.1", "spisova_znacka": "9Co/481/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/481/2015 z 20. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 20. decembra 2016, sp. zn. 9Co/481/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7812200308.1", "identifikacne_cislo": "7812200308", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Dana Popovičová", "sudca_id": 142, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dana-popovicova-142", "datum_vydania": "2016-12-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Nájomná zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b0c3535-40ec-409b-ae45-53bfb4b9da49", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7812200308.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7812200308.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7812200308.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/481/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812200308
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812200308.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu HWS Verhuur B.V., so sídlom De Hooge Krocht č. 106,
2201 EZ Noordwijk ZH, Holandsko, registračné číslo: 282027452 0000, zastúpeného AENEA Legal s.
r. o., so sídlom v Bratislave, Jozefská č. 3, proti žalovanému ENERGYCO, s. r. o., so sídlom v Rožňave,
M.R. Štefánika 13, zastúpeného JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Štúrova č. 20, o zaplatenie 44.942,14 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu v Rožňave zo dňa 16. 04. 2015 č.k. 5C/7/2012-208 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e  rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 44.942,14
eura so 14,25  % úrokom z omeškania za rôzne obdobia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a ďalej zaviazal žalovaného zaviazať žalobcovi na trovách konania sumu 26.300,36 eura, rovnako do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k
uzavretiu nájomného vzťahu o prenájme rôznych zariadení, a to v období od októbra 2007 do októbra
2008, ktoré mal žalovaný využívať na pracovisku Corus v Holandsku. Podľa názoru súdu k uzavretiu
zmluvy nedošlo, ale existencia nájomného pomeru medzi účastníkmi nebola sporná. O tom svedčí
podľa názoru súdu skutočnosť, že žalovaný za nájom niektorých zariadení riadne platil. Žalovaný za
užívanie niektorých zariadení riadne zaplatil nájomné, a preto o nárokoch žalobcu, ktoré žalovaný
uznal, bolo rozhodnuté predchádzajúcim rozsudkom. Ohľadom sporných nárokov žalobcu súd vykonal
dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi žalobcu, a to predovšetkým predloženými
faktúrami, fotodokumentáciou, ako aj vypočutím svedka C. L.. Ohľadom sporných zariadení zostalo
sporné, dokedy žalovaný stroje užíval. Tvrdenie žalovaného však bolo vyvrátené predloženými správami
o údržbe zariadení, ako aj parkovacími kartami, ako aj výpoveďou svedka. Takisto pracovník Siemens
e-mailom potvrdil, že prevzali nájom dvoch vysokozdvižných plošín od Energyco od 17. 10. 2008. Z
takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,  že žalovaný zariadenia užíval po celé obdobie,
pretože v spornom období boli vykonané opravy. Žalovaný nevedel preukázať, že by došlo ku skončeniu
nájomného pomeru ohľadom sporných zariadení a kedy k tomu malo dôjsť. Neuniesol preto dôkazné
bremeno a súd ho v prevyšujúcej časti zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu.  Jednalo sa o nájom
zariadenia Toucan 1010 č. 660, zariadenia AB38E č. stroja 280 a 574 za obdobie od 31. 03. 2008 do
25. 04. 2008, zariadenia  E400AJPN, č. 449, zariadenia Truss Boom č.799, zariadenia SL20 č. 181 ASL
20 č. 273 a ďalej zariadenie VR3509 č. 498.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.



4. Proti tomuto rozsudku podl včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že ohľadom nájmu
zariadenia AB38E neodoslal oficiálnu objednávku na prenájom a ku skutočnému prenájmu nedošlo, aj
keď mali záujem o prenájom a nevyplýva zo žiadnych dokladov, ktoré predložil žalobca skutočnosť, že
uvedené zariadenie používal. Čo sa týka nájmu zariadenia E400AJPN č. stroja 449, 448 a Truss Boom
č.799 uviedol, že od žalobcu si objednal 2 ks stroja a oba mali začať pracovať od 12. 11. 2007, pričom
však začal pracovať len jeden stroj a objednávka skončila 01. 03. 2008. Nevyužíval stroj Truss Boom
rameno, a preto nebol ani ochotný vyplatiť zaň faktúry, ktoré si žalobca nárokoval. Podľa jeho názoru
je nesporné, že stroj E400AJPN po 03. 06. 2008 nevyužíval, keďže došlo k zastaveniu prevádzky tohto
stroja z jeho strany. Ohľadom nájmu zariadenia SL 20 č. stroja 181 a č. 273 neuznal faktúry, pretože
nie sú predložené riadnymi dokladmi zo strany žalobcu a tiež neboli odsúhlasené jeho zamestnancami
pracujúcimi v Holandsku. To isté sa týka aj nájmu zariadenia VR 3509 č. stroja 498. Podľa jeho názoru
žalobca mu fakturoval aj stroje, ktoré v skutočnosti nevyužíval a najviac faktúry z obdobia, keď práce
v Holandsku už reálne nevykonával. Bez skutočného potvrdenia jeho zamestnancov v Holandsku
nikdy nepristúpil k úhrade faktúr. Namietal tvrdenie súdu, že bolo preukázané to, dokedy stroje užíval.
Dôkazmi, ktoré boli produkované zo strany žalobcu, toto jeho tvrdenie nebolo vyvrátené a v žiadnom
prípade to nebolo byť potvrdené správami o údržbe zariadení, parkovacími kartami, ako aj výpoveďou
svedka, ktorý pracoval ako montér údržby strojov parku u žalobcu. Keďže svedok nevedel preukázať
osobu, ktorá by jednala za žalovanú spoločnosť a nevedel doložiť ani kópiu potvrdenia o vykonanej
oprave, ktorú by parafoval jeho zamestnanec v Holandsku. Nemôže za to, že žalobca si neprevzal
svoje plošiny, ktoré nevyužíval, nechal ich na stavenisku a potom mu následne vyfakturoval ako by tieto
zariadenia užíval aj za dobu, čo tak nebolo. Čo sa týka spomínaných servisných listov, ani na jednej
správe o údržbe nie je podpis kompetentného zamestnanca žalovaného, čiže nedošlo k prebratiu jeho
zamestnancami nejakej práce a či bol zásah na zariadení zo strany žalobcu urobený. Všade uvedený
preberací podpis ich zamestnanca chýba. Čo sa týka parkovacích kariet, ktoré žalobca predložil, tak tieto
nemôžu slúžiť ako dôkaz o tom, že by žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností,
že predmetné sporné zariadenie užíval v spornom období. Ohľadom nájmu zariadenia Toucan 1010 v
zmysle e-mailu bol žalobca požiadaný o zastavenie prenájmu, a preto neuznáva opodstatnenosť faktúr
po 03. 06. 2008. Vo vzťahu k nájmu zariadenia AB38E nebola daná ani oficiálna objednávka na prenájom
a zo žiadnych dokladov nevyplýva skutočnosť, aby bolo predmetné zariadenie dodané a využívané, a
preto považuje nárok žalobcu za neopodstatnený. Čo sa týka nájmu zariadenia E400AJPN, predmetný
stroj pracoval iba  v počte 1 ks do 03. 06. 2008, kedy boli práce zastavené. Ohľadom nájmu zariadenia
SL 20 č. 181 a č. 273 nároky za užívanie strojov neuznáva, pretože nie sú predložené žiadnymi dokladmi
a z jeho strany neboli odsúhlasené jeho zamestnancami pracujúcimi v Holandsku. Rovnako ani faktúry
ohľadom nájmu zariadenia VR 3509 č. stroja 498 neboli odsúhlasené jeho zamestnancami.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
vo veci potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie
ani pre zmenu rozhodnutia.

7. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
nemožno považovať za správne, pretože súd vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho
nezameral dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre rozhodnutie vo veci, ak pri
rozhodovaní vychádzal z ust. § 630 a nasl. Obchodného zákonníka majúc za to, že účastníci uzatvorili
zmluvu o nájme dopravného prostriedku.

8. Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na
zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne
ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

9. Podľa § 630 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ
zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje
zaplatiť odplatu.



10. Podľa § 630 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje písomnú formu.

11. Ako vyplýva  z citovaného zákonného ustanovenia, zmluva je charakterizovaná dvomi pojmovými
znakmi, a to dočasnosťou prenechania dopravného prostriedku na užívanie nájomcovi a povinnosťou
platiť nájomné. Za podstatné časti zmluvy zákon považuje určenie subjektov (prenajímateľa a nájomcu),
určenie predmetu záväzku (dopravného prostriedku) a písomnú formu zmluvy vzhľadom na to, že ust.
§ 630 je kogentné (§ 263 ods. 2 Obchodného zákonníka). Pokiaľ ide o určenie predmetu zmluvného
záväzku, tento typ zmluvy možno použiť v prípade nájmu akéhokoľvek dopravného prostriedku
spôsobilého na dopravu. Dopravným prostriedkom potom treba rozumieť akékoľvek vozidlo, teda vozidlo
motorové i bezmotorové, cestné, koľajové, lietadlo, vznášadlo a pod., ktoré slúži k preprave nákladu
alebo osôb, prípadne k preprave nákladu aj osôb.

12. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah,
ktorého predmetom - ako uviedol žalobca v žalobe - bol prenájom rôznych zariadení, ktoré žalovaný
mal využívať na pracovisku v Holandsku. Súd prvej inštancie sa však nezaoberal tým, čo presne
bolo predmetom nájomného vzťahu, teda, či išlo o nájom dopravných prostriedkov, resp. iných
zariadení. I napriek nedostatočne zisteného skutkového stavu ohľadom predmetu nájmu súd pri
rozhodovaní vychádzal z ust. § 630 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o nájme
dopravného prostriedku konštatujúc „že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu nájomného
vzťahu o prenájme rôznych zariadení .... K uzavretiu písomnej nájomnej zmluvy nedošlo, ale existencia
nájomného pomeru medzi účastníkmi nebola sporná“.

13. Uvedený záver nemožno považovať za správny, lebo ak súd vychádzal z názoru, že účastníci
uzatvorili zmluvu o nájme dopravného prostriedku, mal sa potom zaoberať tým, či prípadná zmluva
o nájme má podstatné náležitosti a či bola uzatvorená písomne. Už vzhľadom na to, že je daná
obligatórnosť písomnej formy zmluvy (§ 630 ods. 2 Obchodného zákonníka), ani prípadná zhoda
účastníkov o uzavretí zmluvy o nájme dopravného prostriedku nevyjadrená písomnou formou nemá
vplyv na záver o neexistencii zmluvy o nájme dopravného prostriedku v zmysle § 630 Obchodného
zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že už z dôvodu nedostatku písomnej formy nemožno považovať
zmluvu o nájme prípadného dopravného prostriedku za platnú. Súd sa v rámci zisťovania skutkového
stavu nezaoberal ani tým, čo bolo predmetom prípadného nájomného vzťahu, resp. či a aké dopravné
prostriedky boli prenechané na dočasné užívanie žalovanému ako nájomcovi. Pochybil preto súd prvej
inštancie, ak v rámci zisťovania skutkového stavu sa nevyporiadal s otázkou ohľadom predmetu nájmu.

14. Súd prvej inštancie pochybil aj ohľadom zisťovania skutkového stavu týkajúceho sa dĺžky
dohodnutého prípadného nájmu používania zariadení žalovaným a v tejto súvislosti nesprávne
vyhodnotil vykonané dôkazy. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nedostatočne zistil v
tejto oblasti skutkový stav veci, ak v rozhodnutí iba konštatoval, že „tvrdenie žalovaného bolo vyvrátené
predloženými správami o údržbe zariadení, ako aj parkovacími kartami, výpoveďou svedka a emailom
obchodnej spoločnosti Siemens.

15. Vo vzťahu k nájmu zariadenia Toucan 1010 č. 661 súd uzavrel, že nájom bol ukončený 14. 7. 2008
a stroj Toucan č. 660 bol žalobcovi reálne vrátený v októbri 2008. Sporné obdobie bolo od 3. 6. 2008
do 17. 10. 2008. V tejto súvislosti súd nezohľadnil email žalovaného zo dňa 3. 6. 2008, ktorým žalovaný
požadoval ukončenie nájmu zariadenia Toucan 1010 č. stroja 660. V rámci hodnotenia dôkazov možno
súhlasiť s názorom žalovaného, že listinné dôkazy, a to správa o údržbe a poruche zo dňa 20. 8. 2008 a
4. 9. 2008 nepreukazujú, že žalovaný skutočne zariadenie Toucan 1010 č. 660 po 3. 6. 2008 užíval a v
tejto súvislosti sa súd prvej inštancie ani nevyporiadal s námietkou žalovaného, že z jeho strany nedošlo
k potvrdeniu uvedenej správy o údržbe jeho zamestnancom. Rovnako parkovacie karty z uvedeného
dňa nepreukazujú žalobcom tvrdenú skutočnosť, a to, kedy došlo ku skutočnému ukončeniu nájmu,
resp. dokedy žalobca užíval zariadenie Toucan 1010 č. 660. Skutočnosť, že svedok C. L. vykonával
servisný zásah na uvedenom zariadení, túto skutočnosť nepreukazuje, ak navyše zo strany žalovaného
nebol servisný záznam podpísaný. Ani z listinného dôkazu, a to emailu zo dňa 22. 10. 2008 obchodnej
spoločnosti Siemens nevyplýva, že nájom uvedeného zariadenia bol ukončený tak, ako tvrdí žalobca
dňa 17. 10. 2008. Z uvedeného emailu je zrejmá iba skutočnosť, že spoločnosť Siemens prevzala do
nájmu vysokozdvižné plošiny od 17. 12. 2008.



16. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení dospel súd
k záveru, že nájom zariadenia AB38E stroja č. 280 a č. 574  bol ukončený dňom 25. 4. 2008. Súd v tejto
súvislosti síce poukazuje na svedeckú výpoveď H. F., ktorý nájom predmetného zariadenia mal ukončiť
na základe telefonického oznámenia, avšak z výpovede tohto svedka uvedená skutočnosť nevyplynula.
V tejto časti rozsudok je nepreskúmateľný.

17. Vo vzťahu k zariadeniu E 400AJPN č. stroja 449 súd pri určení dĺžky nájomného vzťahu opätovne
vychádzal z emailov obchodnej spoločnosti Siemens, ktorá emailom zo dňa 22. 10. 2008 mala potvrdiť,
že preberá po žalovanom nájom dvoch zariadení, medzi inými aj zariadenia E 400AJPM č. stroja 449.
Súd vychádzal z názoru, že ak spoločnosť Siemens prevzala nájom oboch zariadení 17. 10. 2008, do
t. č. bolo zariadenie najmä u žalovaného. S uvedeným záverom nemožno súhlasiť, lebo z uvedeného
emailu iba vyplýva okolnosť, kedy došlo k prevzatiu strojového zariadenia obchodnou spoločnosťou
Siemens, nie však okolnosť ohľadom dĺžky nájomného vzťahu žalovaného. Ohľadom zariadenia stroja
Truss Boom č. 799 súd uzavrel, že nájom tohto stroja bol ukončený dňom 14. 4. 2008 telefonicky H.
F., pričom však z výpovede svedka H. F. uvedená okolnosť nevyplynula. Súd sa nevyporiadal ani s
námietkou žalovaného, že uvedený stroj Truss Boom/rameno nevyužíval, ani s námietkou, že dňom 3.
6. 2008 oznámil žalobcovi, že dochádza k zastaveniu prevádzky tohto stroja, a teda po 3. 6. 2008 stroj
nevyužíval.

18. Vo vzťahu k nárokom žalobcu za nájom zariadení SL 20 č. stroja 181 a SL 20 č. stroja 273 súd sa
nevyporiadal s námietkami žalovaného, že faktúry, ktorými žalobca fakturoval úhrady za uvedené stroje
neboli podložené žiadnymi dokladmi a neboli odsúhlasované zamestnancami žalovaného.

19. Ohľadom nájmu zariadenia VR3509 č. 498 súd sa nevyporiadal s tvrdeniami žalovaného, že
fakturáciu za uvedené obdobie (od 31. 3. 2008 do 16. 9. 2008) neuznal, pretože faktúry neboli podložené
riadnymi dokladmi zo strany žalobcu a neboli odsúhlasené jeho zamestnancami pracujúcim v Holandsku.
Podľa názoru odvolacieho súdu samotná výpoveď svedka C. L. o vykonávaní servisných zásahov dňa
22. 8. 2008 a 1. 10. 2008 nepreukazuje tvrdenie žalobcu ohľadom doby nájmu zariadenia.

20. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nezisťoval skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci a svojím postupom porušil právo
na spravodlivý proces, preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. napadnuté
rozhodnutie zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil aj súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdiť nárok uplatnený
žalobcom a za tým účelom vykonať dokazovanie ohľadom zistenia predmetu nájmu, dĺžky prípadného
nájomného vzťahu a následne vec náležite právne posúdi, t.j. uvedie ustanovenia právneho predpisu,
na základe ktorého zistený skutkový stav posúdil.

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

23. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e   prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,



e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/7/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}