{"guid": "1a745df7-54d2-4e8b-ae81-2c24a379ab46:6f8f236d-2ae6-4af7-b5bc-e8d1effafd6b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2517203036.1", "spisova_znacka": "9Co/122/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/122/2018 z 21. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. januára 2019, sp. zn. 9Co/122/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2517203036.1", "identifikacne_cislo": "2517203036", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Juričko", "sudca_id": 169, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-juricko-169", "datum_vydania": "2019-01-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f8f236d-2ae6-4af7-b5bc-e8d1effafd6b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2517203036.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2517203036.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2517203036.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/122/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517203036
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2517203036.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko a.s., so sídlom
Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom
Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, zastúpenou: Advokátska kancelária Mikáči
s.r.o., so sídlom Prievozská 4, Bratislava, IČO: 47 252 871, proti žalovanému: G. X., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U. XXX/XX, U. O., o zaplatenie 185,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 15Csp/56/2017-60 zo dňa 12.12.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3 ods. 1 až 4, § 43 ods. 1 písm.
a),  § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 53 ods. 5, § 53a ods. 1
Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na procesné ust. § 255 ods. 1,      § 262 ods. 1, § 290, § 297
písm. b), § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval tým, že žaloba nie je dôvodná. Z listinných dôkazov mal súd preukázané,
že strany sporu uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku k tejto zmluve,
na základe ktorých sa žalobca zaviazal zriadiť žalovanému potrebné pripojenie k verejnej sieti a
poskytovať príslušné služby a žalovaný sa zaviazal platiť za služby poplatky a cenu podľa cenníka.
Za nedôvodnú súd považoval žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
185,- € (270,-€ - 85 €) spolu k tejto sume požadovanému úroku z omeškania z toho dôvodu, že
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/272/2014 zo dňa 12.06.2015 bola
zmluvná podmienka rovnakého významu obsiahnutá ako je v článku 2 bode 2.5 písm. a) dodatku k
Zmluve o poskytovaní verejných služieb vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ustanovenie
§ 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica\"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským
štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Ustanovenie § 53a ods. 1
Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne
súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac
zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore



so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie
pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie ochrany práv spotrebiteľa. Zákaz
používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej
pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je
uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval
(§ 53a Občianskeho zákonníka). Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného
dojednania nemožno ani moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty
podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej
zmluvnej pokuty. S prihliadnutím na ustanovenie § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie
nemohol pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, resp. k priznaniu zmluvnej pokuty po
zohľadnení výšky pokuty a zľavy poskytnutej žalovanému z ceny mobilného telefónu, ako aj časového
obdobia, počas ktorého prestal žalovaný uhrádzať poplatky za poskytnuté služby, a to z dôvodu,
že zmluvná pokuta je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele
Európskej únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou
rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať. Na základe uvedených skutočností súd prvej
inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez
návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pričom postupoval v
zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s Čl. 17 CSP. Žalovaný by mal voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1
CSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný,
avšak vzhľadom na to, že mu žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli, súd prvej inštancie
rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, pričom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vrátiť súdu na ďalšie konanie. Žalobca má zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.  Žalobca so žalovaným uzavreli Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, pritom žalovaný bol si vedomý a výslovne súhlasil s tým, že v prípade porušenia
svojich povinností žalobca bude mať nárok na zmluvnú pokutu. Jedná sa o zmluvnú pokutu, ktorá
sa postupne znižuje a žalobca má zato, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom a vo výške tak,
ako to bolo uvedené v Zmluve, nemožno považovať' za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca
považuje ingerenciu a ochranu spotrebiteľa súdom v uvedenej veci za neprimeranú a je toho názoru,
že dojednaním vyššie uvedenej zmluvnej pokuty nebol sledovaný cieľ spotrebiteľa znevýhodniť, ale
sankcionovať porušenie zmluvných povinností, s čim spotrebiteľ podpisom zmluvy súhlasil.

5. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie     (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP               a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP),    a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 387 CSP.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol   a to s
poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu



vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam,           a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver
vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

9. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť
nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A8662099 uzatvorenou
stranami sporu dňa 25.6.2015 s poukazom na § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách,  žalobca poskytol žalovanému 1 SIM kartu č. XXXXXXX  XXXXXXXXXXXX  s
telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Predmetom Dodatku k zmluve č. A8662099 zo dňa 25.6.2015
bola dohoda zmluvných strán (strán sporu) na aktivácii účastníckeho programu a súčasne dohoda o
predaji zariadenia z majetku podniku (žalobcu) so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu
110,- €, s tým, že účastník si je vedomý, že jeho maloobchodná cena je 380,- €. Doba viazanosti v
zmysle článku 2 bodu 2.3 bola uvedená v trvaní 24 mesiacov. V článku 2 bodu 2.5 písm. a) dodatku
bolo uvedené, že v nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa Strany dohodli, že Účastník
je povinný Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie
v tomto bode uvedených povinností nasledovne: ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2
bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť
včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú
platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči Podniku,
avšak Účastník je povinný ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku), je Účastník povinný
uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 270,- Eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne
znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou
cenou bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny a kúpnou cenou, za ktorú podnik predal mobilný telefón
účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu vznikne samotným porušením povinností účastníka, a to v
okamihu porušenia povinnosti účastníkom.  Pokusom o pokonávku zo dňa 23.11.2015 žalobca vyzval
žalovaného k zaplateniu pohľadávok za poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume
65,- eur a zároveň žalovaného vyzval k zaplateniu zmluvnej pokuty/náhrade škody vo výške 270,-€, a to
najneskôr do 11.2.2016. Faktúrou vystavenou žalovanému na základe predmetnej zmluvy a dodatku k
nej, a to fa. č. 2294768311 zo dňa 09.07.2015, splatnou 23.07.2015, v sume 65,- €, žalobca vyfakturoval
žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby.

11. Odvolateľ vo svojom odvolaní namieta len to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nijako však nešpecifikuje, o akú nesprávnosť skutkových
zistení by malo ísť.

12. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uvádza dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve
a svoj záver o nevyhnutnosti zamietnuť žalobu zakladá na právnom posúdení a aplikácii § 53a ods.
1 OZ, keď právoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/272/2014 zo dňa
12.06.2015 bola zmluvná podmienka rovnakého významu obsiahnutá ako je v článku 2 bode 2.5 písm.
a) dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára
protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky
je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky,
išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie ochrany práv
spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je
pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči
spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd
už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka). Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného



zmluvného dojednania nemožno ani moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej
pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne
uzavretej zmluvnej pokuty.

13. S prihliadnutím na ustanovenie § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka potom súd prvej inštancie
správne skonštatoval, že nemohol pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, resp.
k priznaniu zmluvnej pokuty po zohľadnení výšky pokuty a zľavy poskytnutej žalovanému z ceny
mobilného telefónu, ako aj časového obdobia, počas ktorého prestal žalovaný uhrádzať poplatky za
poskytnuté služby, a to z dôvodu, že zmluvná pokuta je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný
postup by len relativizoval ciele Európskej únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré
má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.

14. Odvolateľ vyššie uvedené právne posúdenie súdom prvej inštancie nijako nenamietal a vo svojom
odvolaní naň konkrétne a špecificky nereagoval. Odvolateľ nenamietal nesprávne právne posúdenie
veci.

15. Odvolací súd preto len pre úplnosť dodáva, že je nesporné, že zmluva o pripojení uzavretá medzi
stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, preto je súd oprávnený a povinný zaoberať sa aj otázkou, či
zmluva (ne)obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 52 a nasledujúcich OZ upravujúcich
ochranu spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute je potrebné posúdiť z hľadiska  53 ods. 1 OZ, t.j. či
(ne)obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

16. V zmysle § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení medzi
sporovými stranami 25.06.2015) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré
ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou
OZ, zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za
neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa
ods. 5 cit. § 53 OZ v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

17. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm.
a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

18. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie  zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.  Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

19. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky



okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

20. Podľa čl. 6 bod 1  členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

21. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

22. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

23. V súlade s vyššie uvedeným bolo potrebné skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej
zmluve (ne)bola individuálne dojednaná.

24. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku
bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy
a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, či
iné telekomunikačné zariadenie, účastnícky program a služby, výšku zmluvnej pokuty v závislosti od
ceny telekomunikačného zariadenia. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa
s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich
obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na
cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaný
ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v
predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok
odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej
pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté,
pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 OZ (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako
dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo
nevyhnutným v súlade s  § 53 ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne
dojednanú.

25. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu
za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v
spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.

26. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol, rozhodol
vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím
§ 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v celom rozsahu (I. výrok), vrátane správneho (II. výroku) o náhrade trov
konania (nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou), potvrdil.

27. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.



28. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom
v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,
keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v
zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

30. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

31. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku  strane na
náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď
žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

32. S poukazom na uvedené odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi nepriznal.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Csp/56/2017", "guid": "04c3944e-123d-49a0-a198-aaf57dad5b4f:5f73d13c-0bf5-4860-8498-bc564ada035c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "4886c477-b62c-4001-a813-37ee7713cc68:6e7ffb16-1b91-4ed1-941f-4ace66834113", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Csp/56/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Csp/56/2017 z 30. 10. 2017", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4886c477-b62c-4001-a813-37ee7713cc68:6e7ffb16-1b91-4ed1-941f-4ace66834113"}], "citovane_v": []}