Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/136/2013 z 27. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. marca 2013, sp. zn. 3Co/136/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1211209993.1 Krajský súd Bratislava | 3Co/136/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1211209993.1 | 2013-03-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 150 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb3aba0f-95ea-462d-b588-d677d612f202 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1211209993.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/136/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211209993
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211209993.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X/ P.. N. M., K. A. J. XX, K., X/ Z. M., K.
A. J. XX, K., proti odporkyni: T.. Z. G.C., K. Č. XXXX/XX, K., zastúpenej advokátom Mgr. Zdenkom
Nováčkom, Brančská 7, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C/70/2011-68, zo dňa 15. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a odporkyni nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia sa svojim návrhom domáhali určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti. Podaním zo dňa 17.11.2012 vzali navrhovatelia návrh na začatie konania v celom
rozsahu späť. Dôvodom späťvzatia návrhu bola skutočnosť, že vzhľadom na ich vek a zdravie nechcú
mať s vecou nič spoločné; chcú len pokojne dožiť v starobe s tým, že ak sa ich syn cíti byť predajom
nehnuteľnosti odporkyni ukrátený, nech si túto záležitosť dorieši výlučne so sestrou (odporkyňou) a nech
k tomu nezneužíva ich. Odporkyňa v podaní zo dňa 14.1.2013 súhlasila so späťvzatím návrhu; uplatnila
si náhradu trov právneho zastúpenia s očakávaním, že táto im bude preplatená osobou, ktorá ich k
tomuto vykonštruovanému sporu a s tým spojeným lžiam pohla. Nakoľko navrhovatelia vzali návrh v
celom rozsahu späť, súd prvého stupňa konanie v zmysle § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. zastavil.

Ďalej uviedol, že ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. predstavuje z hľadiska náhrady trov konania
výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu.
Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych
prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov
konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov
konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade
je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť
nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.
Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj
účastníkov v konaní (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4 M Cdo 2/2008).

Súd prvého stupňa mal za to, že s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prejednávanej veci sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania odporkyni v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.



Ako to vyplýva z celého priebehu konania, navrhovatelia podali návrh na začatie konania na podnet
svojho syna (brata odporkyne), čo navrhovatelia potvrdili aj pri späťvzatí návrhu na začatie konania
a túto skutočnosť opakovane v konaní zdôrazňovala aj samotná odporkyňa. V prípade navrhovateľov
ide o osoby v pokročilom veku, ktorých zjavne viedla k podaniu návrhu snaha o urovnanie rodinných
sporov, od ktorého zámeru v priebehu konania vplyvom okolností a samotnej odporkyne upustili v záujme
pokojného dožitia v starobe, nakoľko nechceli byť aj naďalej zaťahovaní do vzájomných sporov ich detí.
Z uvedeného dôvodu, v snahe o ukončenie súdneho konania vedeného proti ich dcére, t.j. odporkyni,
vzali návrh na začatie konania späť, čím mala byť predmetná záležitosť z ich strany ukončená. Napriek
tomu si odporkyňa podaním zo dňa 14.1.2013 uplatnila voči nim náhradu trov konania vo výške 574,47
eura, pričom ako uvádza očakáva, že tieto náklady budú navrhovateľom preplatené zo strany jej brata.

Priznanie trov konania odporkyni by tak podľa súdu prvého stupňa bolo v príkrom rozpore s dobrými
mravmi. Je právne absurdné, aby si odporkyňa uplatňovala náhradu trov konania voči navrhovateľom
(jej rodičom), s cieľom ich následného preplatenia navrhovateľom zo strany jej brata, ktorý ani nebol
účastníkom konania. Takéto rozhodnutie by zaväzovalo výlučne navrhovateľov a v prípade nesplnenia
povinnosti by bolo exekučným titulom pre exekučné vymáhanie týchto nárokov odporkyne výlučne proti
navrhovateľom. Podľa súdu prvého stupňa je neprijateľné a v rozpore s princípom spravodlivosti, aby
navrhovatelia, ktorí ako osoby vyššieho veku, ktoré boli zatiahnuté do sporu svojich detí, boli povinné
uhradiť trovy konania odporkyni, ktorá sama v konaní opakovane uvádzala a zdôrazňovala, že konanie
nie je výsledkom vôle navrhovateľov, ale jej brata.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti mal súd prvého stupňa za to, že okolnosti daného prípadu
sú natoľko výnimočné, že odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania odporkyni, na ktorých úhradu
by boli v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. povinní navrhovatelia. Výnimočnosť okolností daného
prípadu videl najmä v okolnostiach, ktoré viedli navrhovateľov k podaniu návrhu ako aj k jeho späťvzatiu.
Priznanie trov konania odporkyni by v tomto prípade viedlo k nežiaducej tvrdosti v sfére navrhovateľov;
postup v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. mal preto za opodstatnený. Na uvedenom základe súd prvého
stupňa odporkyni náhradu trov konania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal.

Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania podala odvolanie odporkyňa a žiadala uznesenie
v napadnutej časti zmeniť tak, aby bola navrhovateľom uložená povinnosť nahradiť jej trovy
prvostupňového konania 574,47 eura a odvolacieho konania 67,89 eura. Uviedla, že uplatnenie náhrady
trov konania nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko sa jedná o jej zákonné právo v
zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Trovy odporkyne boli výhradne vyvolané nutnosťou obrany proti
vykonštruovanej žalobe plnej lží (čo následne potvrdili aj navrhovatelia).Napadnutým uznesením tak
bola odporkyňa sankcionovaná za to, že sa prostredníctvom advokáta rozhodla brániť voči týmto lžiam a
chrániť svoje dobré meno a česť, pričom nedala žiaden dôvod k iniciovaniu konania voči nej. V rozpore s
dobrými mravmi bola práve žaloba, ktorá vyvolala trovy konania odporkyne a spôsobila jej tým majetkovú
ujmu.

V predmetnej veci nemožno aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na vedome lživý a amorálny
charakter žaloby, keď nejde o celkom výnimočný prípad (to, že sa navrhovatelia dali zneužiť neznamená,
že za svoje činy nenesú žiadnu zodpovednosť); odporkyňa už pri prvom úkone predložila tvrdenia
a dôkazy, ktoré sa ukázali ako pravdivé, zatiaľ čo navrhovatelia prostredníctvom advokáta žiadne
dôkazy nepredkladali ale len opakovane menili skutkové odôvodnenie žaloby a uskutočňovali obštrukcie;
rodinné väzby nie sú dôvodom aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p.; k späťvzatiu návrhu nepohla navrhovateľov
žiadna skutočnosť na strane odporkyne, ale len ich vlastné rozhodnutie konanie ukončiť. Uviedla, že
navrhovateľov nikto nenútil očierňovať odporkyňu, či podávať voči nej lživú žalobu. Podriadenie sa
iniciatíve brata odporkyne neznižuje zodpovednosť navrhovateľov a náklady s tým vyvolané. Súdne
konanie bolo výsledkom činnosti brata odporkyne a samotných navrhovateľov, pričom do konania
odporkyňa s bratom žiaden spor nemala.

To, že dúfa v refundáciu trov navrhovateľom zo strany jej brata, je len v očakávaní uvedomenia si
jeho morálnej zodpovednosti za danú situáciu. Rozhodnutie, podľa ktorého navrhovatelia trovy nemusia
zaplatiť, však nie je naplnením jej práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko za krivé žaloby by sa
nemusela niesť zodpovednosť na škodu tých, ktorí sú nútení brániť sa voči nim. Požadovaná suma
574,47 eura zodpovedá vykonaným úkonom právnych služieb pri zákonom danej minimálnej tarife,
pričom jej výška je plne v možnostiach navrhovateľov, ktorých majetkové pomery sú nadštandardné.



Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté
uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď
sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak
v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v
konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu
a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009).

V predmetnej veci sa navrhovatelia svojim návrhom domáhali určenia, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy

uzavretej medzi navrhovateľmi ako predávajúcimi a odporkyňou ako kupujúcou. V späťvzatí návrhu
uviedli, že chovanie advokáta, ktorého im zabezpečil syn (iniciátor všetkého), ich doviedlo k tomu, aby si
ich syn v prípade pocitu ukrátenia predajom odporkyni doriešil vec okolo domu výhradne s odporkyňou a
nech k tomu nezneužíva ich, nakoľko vzhľadom na vek a zdravie s tým už nič nechcú mať; ďalej uviedli,
že chcú pokojne dožiť v starobe, pričom odporkyňa sa o nich stará, čo sa nedá povedať o synovi, ktorý
ich voči nej lživo nahuckal.

V predmetnej veci teda nemožno skonštatovať späťvzatie dôvodne podaného návrhu pre správanie sa
odporkyne, čo by odôvodňovalo aplikáciu § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. pre priznanie náhrady trov
konania navrhovateľom. Nakoľko navrhovatelia späťvzatím návrhu procesne zavinili zastavenie konania,
sú v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. povinní zaplatiť odporkyni náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. odporkyni túto náhradu trov konania nepriznal.
Aplikáciu uvedeného ustanovenia odôvodnil okolnosťami predmetnej veci, v ktorej navrhovatelia podali
návrh na začatie konania na podnet svojho syna (brata odporkyne), pričom v ich prípade ide o osoby v
pokročilom veku, ktorých zjavne viedla k podaniu návrhu snaha o urovnanie rodinných sporov, od ktorého
zámeru v priebehu konania vplyvom okolností a samotnej odporkyne upustili v záujme pokojného dožitia
v starobe, nakoľko nechceli byť aj naďalej zaťahovaní do vzájomných sporov ich detí.

Odvolací súd k uvedeným dôvodom aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. uvádza, že vzhľadom k predmetu
konania, ktorým bolo určenie vlastníctva nehnuteľností, neobstojí argumentácia o snahe urovnať rodinné
spory s poukazom na syna navrhovateľov (zároveň brata odporkyne); predmetom konania tak nebol
rodinný, ale vlastnícky spor za účasti výlučne navrhovateľov a odporkyne. Okolnosti, ktoré viedli
navrhovateľov k podaniu návrhu na začatie konania, resp. osoba, na podnet ktorej mali tento návrh
podať, nie sú pre možnú aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. podstatné s prihliadnutím na priebeh konania, keď
navrhovatelia na návrhu a tým na tvrdenej neplatnosti kúpnej zmluvy zotrvali v podaní doručenom dňa
31.8.2011, na pojednávaní dňa 25.5.2012 i v podaní doručenom dňa 14.6.2012. V podaní doručenom
dňa 31.8.2011 navyše tvrdili nátlak odporkyne na navrhovateľku 2/ pri podpise späťvzatia návrhu
navrhovateľkou 2/ a fyzické napadnutie navrhovateľa 1/ odporkyňou. Toto sú okolnosti, na ktoré mal
súd prvého stupňa prihliadnuť pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď navrhovatelia neupustili od
svojho zámeru vplyvom okolností a samotnej odporkyne, ale v dôsledku tvrdeného konania a chovania
ich advokáta a aj ich syna. Odvolací súd sa preto nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa ohľadom
danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., keď za výnimočné



nepokladal ani okolnosti danej veci a ani okolnosti na strane účastníkov konania; samotné rodinné väzby
dôvodom pre aplikáciu uvedeného ustanovenia nie sú.

Na uvedenom základe odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle § 221
ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania odporkyne na základe ich
vyčíslenia (odvolací súd nerozhodol o výške náhrady trov konania, nakoľko by odňal možnosť
preskúmania takéhoto rozhodnutia v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku); zároveň rozhodne
o náhrade trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.