{"guid": "1a6a10b2-4082-41a4-ab7a-5647205ffef5:a2e58be0-55f4-4e9d-a70f-9714b94d1dfb", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2312212598.1", "spisova_znacka": "23CoP/43/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/43/2013 z 30. 7. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 30. júla 2013, sp. zn. 23CoP/43/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2312212598.1", "identifikacne_cislo": "2312212598", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Peter Philadelphy", "sudca_id": 367, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-philadelphy-367", "datum_vydania": "2013-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2e58be0-55f4-4e9d-a70f-9714b94d1dfb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2312212598.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2312212598.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2312212598.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/43/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312212598
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2312212598.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. G., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, dieťa
rodičov : Ing. M. G., nar. X.X.XXXX, bytom I., S. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Ing. Arpádom Barczim,
advokátom, Galanta, T. Vansovej 225/3 a V. G., nar. X.X.XXXX, bytom I., H. XX, o návrhu otca na
zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 4. februára 2013, č.
k. 13P/176/2012 - 114, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa  r u š í  a  vec mu  v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta z
1.10.2009, sp. zn. 26C/85/2009 v časti o bežnom výživnom maloletého tak, že výživné znížil z 250 eur
mesačne na 150 eur mesačne od 4.6.2012 a o trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 prvá veta a § 78 ods. 1 prvá veta
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v spojení s ust. § 163 ods. 1 O. s. p. a zmenou pomerov u všetkých
účastníkov konania. Pri znížení výživného vychádzal z momentálnych schopností a možností otca
maloletého, ktorý sa do situácie, v ktorej sa v súčasnosti nachádza dostal bez vlastného pričinenia a v
danom prípade nemohol prihliadnuť na skutočnosť, že došlo k poklesu príjmu otca maloletého z dôvodu,
že opustil lepšie platené zamestnanie, nakoľko nie je možné nikoho prinútiť, aby zostal pracovať v
zahraničí s tým, že  skutočnosť, že by mal otec maloletého na území SR ponúknutú prácu v Pečivárňach
Sereď nebola preukázaná. Vyslovil záver, že suma 150 eur zo strany otca maloletého a minimálne
rovnaká suma zo strany matky maloletého plne pokryje odôvodnené potreby 15 ročného dieťaťa.
Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloletý je o 3 roky starší oproti predchádzajúcej
úprave vyživovacej povinnosti. Je študentom 1. ročníka Spojenej školy J. X, v I., pričom jeho výdavky
predpokladané v 1. ročníku štúdia sú 331,50 eur (obedy, ICIS karta - vstup do budovy a obedy, príspevok
do rodičovského združenia, pomôcky na vyučovanie cudzieho jazyka a úhrada nákladov na odborné
exkurzie), t. j. okrem odôvodnených potrieb na oblečenie, stravu a obuv matke pribudli aj výdavky
spojené so štúdiom maloletého. Z rozsudku Okresného súdu Galanta z 1.10.2009, sp. zn. 26C/85/2009
zistil, že manželstvo rodičov maloletého bolo právoplatne rozvedené a maloletý bol na čas po rozvode
zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť 250 eur mesačne
a 50 eur na tvorbu úspor. V uvedenom čase predchádzajúceho rozhodnutia mala matka čistý mesačný
príjem 1 400 eur a otec čistý mesačný príjem 1 457 libier. U matky prišlo k zmene pomerov, nakoľko
pôvodný zamestnávateľ s ňou rozviazal pracovný pomer pre nadbytočnosť a nové zamestnanie v inom
zadelení jej neponúkol a dňom 1.10.2012 rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta jej bola
priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % z denného vymeriavacieho základu 53,1008 eur
od 1.9.2012 a 16.1.2013 jej bola zaslaná suma 823,10 eur. Od 8.1.2013 do 28.2.2013 bude pracovať
na dohodu o vykonaní práce v DESTAV, s. r. o., kde jej bude vyplatená mesačná mzda 130 eur. Je



poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 22,54 eur. K jej výdavkom patria platby za služby spojené s
bývaním 152,96 eur, náklady na elektrinu 24,46 eur, plyn a rozhlas 6,81 eur, TV 7,80 eur a splátka otcovi
dieťaťa za byt mesačne 200 eur. Okrem toho platí internet 30 eur a poistky, na maloleté dieťa 16,16 eur.
Náklady syna na jeho osobné potreby a potreby súvisiace s jeho štúdiom vyčíslila na 794,01 eur. U otca
dospel k záveru, že k prišlo k zmene pomerov v tom, že jeho zárobok sa znížil, nakoľko v súčasnosti je
súkromným podnikateľom a základ dane v roku 2011 mal 3 702,96 eur, pričom žije v Bratislave, kde si
prenajíma časť bytu, kde platí 147 eur mesačne. V roku 2010 bol stratový a strata sa mu započítala do
daňového základu v roku 2011. Otec uviedol na pojednávaní, že pracovný pomer v Spojenom kráľovstve
ukončil z dôvodu, že s matkou dieťaťa bol dohodnutý, že bude maloletý študovať v Anglicku, nakoniec si
to matka dieťaťa rozmyslela a na žiadosť syna sa vrátil na Slovensko. Výrok o trovách konania odôvodnil
ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a tým, že konanie v danej veci sa mohlo začať aj bez návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila ustanoveniami § 221 ods. 1
písm. h) a § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p. a tým, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav
v rozpore s § 120 ods. 2 O. s. p. a konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvého
stupňa v odôvodnení rozsudku uvádza dôkazom výpis z peňažného denníka navrhovateľa, ale spisový
materiál neobsahuje žiaden peňažný denník, ale len súpis evidencie príjmov a výdavkov navrhovateľa
bez ďalšieho, z ktorej skutočnosti vyplýva, že súd nemohol posúdiť výdavky navrhovateľa uvedené
v peňažnom denníku, pretože peňažný denník nebol súčasťou listinných dôkazov. Namietala, že súd
prvého stupňa vzhľadom k tomu, že otec má iné príjmy podliehajúce dani z príjmu, než príjmy zo
závislej činnosti, mal obligatórne skúmať rozsah a štruktúru výdavkov z hľadiska ich nevyhnutnosti. Otec
maloletého predložil evidenciu výdavkov za rok 2011, v ktorej sú uvedené jednotlivé úhrady poukazované
prostredníctvom banky, ale nie je zrejmý účel a obsah týchto úhrad a tiež predložil knihu došlých faktúr
za rok 2011, kde okrem jednej platby vo výške 570,55 eur na nákup notebooku, všetky ostatné sa
vzťahujú na toho istého dodávateľa s tým, že súd pri týchto ostatných výdavkoch neskúmal obsah a
účel výdavkov, t. j. nevyhnutnosť týchto výdavkov. Namietala, že nie je možné skutočne vynaložené
výdavky nahrádzať paušálnymi výdavkami, ktoré sa preukazujú percentuálne z príjmov len pre účely
zákona o príjmoch a ich použitie nemá oporu v zákone o rodine, nakoľko otec v roku 2010 vykázal
stratu vo výške 2 196,18 eur, ktorú si uplatnil ako výdavok v roku 2011, čo mu znížilo základ dane
na 3 702,96 eur. V prípade fyzickej osoby podľa zákona o účtovníctve, za výdavky sa považujú len
skutočne vynaložené a vyplatené prostriedky, t. j. v prípade vykázania straty otcom buď išlo o skutočne
vynaložené výdavky, alebo o výdavky tvorené percentuálne z príjmov. Nie je možné z pohľadu uplatnenia
nevyhnutných výdavkov zohľadňovať takto vytvorenú stratu a započítať ju do výdavkov navrhovateľa
pre účely určenia ich nevyhnutnosti. Skutočne zistený základ dane mal pozostávať z rozdielu príjmov
a zo skutočne nevyhnutne vynaložených výdavkov v súvislosti s činnosťou navrhovateľa. Odvolateľka
namietala tiež, že vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci 16.1.2013, mohol a mal
podľa § 120 ods. 2 O. s. p. posúdiť príjmy otca aj za obdobie roku 2012, nezávisle od podania daňového
priznania za rok 2012. Namietala tiež záver súdu, že 150 eur zo strany otca dieťaťa a minimálne tá
istá suma zo strany matky dieťaťa plne pokryje odôvodnené potreby 15-ročného dieťaťa vzhľadom k
tomu, že nezohľadnil osobnú starostlivosť matky podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine. Súd sám potvrdil,
že nepostupoval podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pretože na strane 3. rozhodnutia uviedol, že došlo
k zmene pomerov na strane dieťaťa pribudnutím výdavkov spojených so štúdiom i výsledné určené
výživné, ktoré zodpovedá len pomerom príjmov rodičov, kde dokonca matke ostáva menej ako otcovi
napriek osobnej starostlivosti matky. Namietala, že súd na vec aplikoval len niektoré ustanovenia zákona
§ 62 a § 75 zákona o rodine, pričom jeho povinnosťou bolo aplikovať všetky ustanovenia zákona, najmä
§ 62 ods. 4 zákona o rodine, ktorého aplikáciu mu zákon obligatórne prikazuje a pri rozhodovaní o výške
výživného mal prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť matky dieťaťa.

Otec ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. K odvolaniu matky maloletého sa kolízny opatrovník
nevyjadril.

Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej
správnosti potvrdiť.



Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O. s. p.), a rozhodol podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania nakoľko dospel k záveru o dôvodnosti odvolania matky.

Predmetom konania je zníženie bežného výživného.

Otec maloletého vo svojom návrhu zo 4.6.2012 navrhol výživné na maloletého znížiť z 250 eur mesačne
na 100 eur mesačne s ponechaním 50 eur mesačne na tvorbu úspor zmenou rozsudku Okresného
súdu Galanta z 1.10.2009, č. k. 26C/85/2009 - 74, v časti týkajúcej sa výšky výživného. Návrh odôvodnil
znížením svojho príjmu z dôvodu, že v júli 2010 sa vrátil zo Spojeného kráľovstva späť na Slovensko,
nakoľko ukončil pracovný pomer na letisku Stansted a od augusta 2010 podniká ako samostatne
zárobkovo činná osoba s tým, že v roku 2011 mal základ dane 5 899,14 eur a v roku 2010 vykázal stratu,
ktorej časť vo výške 2 196,18 eur bola uplatnená v zdaňovacom období v roku 2011, preto základ dane
v roku 2011 mal 3 702,96 eur a jeho výdavky vo výške 147 eur za prenájom časti bytu v G., na ulici G..
Matka so znížením výživného na maloletého nesúhlasila, nakoľko sa výdavky na maloletého v súvislosti
s jeho štúdiom na strednej škole zvýšili od 1.9.2012.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) súčasťou rodičovských
práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, a c) správa majetku maloletého dieťaťa.

V zmysle § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie  vyživovacej  povinnosti  rodičov  k  deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá  trvá do  času, kým  deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja
rodičia prispievajú  na výživu  svojich detí  podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z.).
V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní  schopností,  možností  a  majetkových  pomerov  povinného rodiča súd neberie
do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa odseku 6 citovaného
ustanovenia, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení
výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť
aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa
je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a
duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).



Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu
všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb
dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové
a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je
odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností,
náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote.
Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak
sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého
dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je
v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú
reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú
ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy,
náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu
- výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností
rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o
rodine.

Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V zmysle odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Ustanoveniu § 163 ods. 1 O. s. p. korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 1 zákona
o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu,
ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v
súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími
formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť
vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu,
poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť.
Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac
skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú.
Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre
určenie výživného.

Z rozsudku Okresného súdu Galanta z 1.10.2009, č. k. 26C/85/2009-74, právoplatného 20.10.2009,
vyplýva, že ním bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletého, uzavreté 7.12.1996 a schválená
rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený na čas po rozvode manželstva do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi uložená vyživovacia
povinnosť 250 eur mesačne - bežné výživné a 50 eur mesačne - výživné určené na tvorbu úspor. V
čase tejto úpravy otec dosahoval čistý mesačný príjem 1 457 libier a matka čistý mesačný príjem 1 400
eur. Iné vyživovacie povinnosti obaja rodičia nemali. Správne mal preto súd prvého stupňa porovnať
skutočnosti odôvodňujúce predchádzajúcu úpravu výživného so skutočnosťami súčasnými v tom smere,
či dávajú predpoklad pre otcom navrhované zníženie výživného.



Z daňového priznania otca za rok 2011 vyplýva, že mal príjmy 10 753,10 eur a výdavky 4 853,96 eur
a základ dane 5 899,14 eur. V oddiely 9. Základ dane a odpočet daňovej straty podľa § 30 zákona sa
nachádza strata za rok 2010 vo výške 2 196,18 eur, o ktorú bol znížený základ dane v roku 2011 na
3 702,96 eur. Zo správy zamestnávateľa matky z 21.6.2012 (č. l. 27) IN VEST, s.r.o., Šaľa vyplýva, že
jej čistý mesačný príjem od 1.6.2011 do 31.5.2012 bol spolu 13 725,91 eur, priemerný čistý mesačný
príjem bol 1 143,83 eur. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2012 vyplýva, že matka
poberala prídavok za mesiace január až máj 2012 na maloletého vo výške 22,54 eur a v roku 2011
vo výške 22,01 eur. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky z 21.6.2012 tiež
vyplýva, že matka nebola v ostatných 12-tich mesiacoch vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a daňový bonus
za rok 2011 vyplýva, že matka dosiahla v roku 2011 zdaniteľnú mzdu 3 320,03 eur a z toho čistý
mesačný príjem 1 110 eur (č. l. 35). Z predpisu mesačných záloh z 20.10.2012 Spoločenstva vlastníkov
bytov Šaľa vyplýva platba za služby spojené s bývaním vo výške 152,96 eur mesačne od 1.6.2009. Z
mesačných výdavkov maloletého vyčíslených matkou vyplýva, že jeho výdavky sú 529,98 eur mesačne.
Z mesačných výdavkov za predošlý školský rok, vyčíslených matkou vyplýva, že jeho výdavky bez
bývania sú 575,81 eur, spolu 779,51 eur (č. l. 38). Predpokladané výdavky za školský rok nastávajúci,
v ktorom nastúpi na strednú školu, sú vo výške 794,01 eur. Matka platí poistenie za domácnosť 12,55
eur polročne, poisťovni Kooperatíva poisťovňa, a. s. štvrťročne platí 32,26 eur a poisťovni Uniqa platí
46,27 eur. Za komunálne odpady a drobné stavebné odpady platí 57 eur. Z oznámenia Spojenej školy,
J. X, I. z 2.7.2012 vyplýva, že maloletý bol v školskom roku 2012/2013 prijatý do 1. ročníka v študijnom
odbore: Technické a informačné služby v elektrotechnike s predpokladanými nákladmi v 1. ročníku štúdia
vo výške 331,50 eur (obedy, ISIC karta - vstup do budovy a odber stravy, príspevok do rodičovského
združenia, pomôcky na vyučovanie cudzieho jazyka a úhrada nákladov na odborné exkurzie). Matka
platí tiež za Digi Slovakia 9,60 eur mesačne, za elektriku mesačne 18,50 eur. Podľa Základnej školy s
Materskou školou J. S., E. XX, I. mal maloletý v 9. ročníku ZŠ výdavky na triedny fond 10 eur, ZRPŠ
10 eur, dva pracovné zošity 6,50 eur, výlet do Londýna 270 eur a zbierka úloh z matematiky 9,80
eur. Za RTVS platí matka 4,64 eur mesačne, daň z nehnuteľností 17,19 eur ročne, za telefón 30,72
eur mesačne. Zo správy IN VEST, s. r. o., Šaľa vyplýva, že otcovi v ich spoločnosti nebolo ponúknuté
pracovné miesto. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 1.10.2012, č. 6691/2012-GA-DvN vyplýva, že
matka má nárok na dávku v nezamestnanosti od 1.9.2012 na obdobie 6-tich mesiacov vo výške 50 %
denného vymeriavacieho základu 53,1008 eur. Z výpisu z účtu matky vyplýva, že 16.1.2013 jej bolo na
účet pripísaných 823,10 eur zo Sociálnej poisťovne pobočka Galanta. Z potvrdenia o podaní daňového
priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011, ktoré podal otec maloletého vyplýva, že základ
jeho dane bol 3 702,96 eur a daň na úhradu 27,29 eur. Z evidencie výdavkov za rok 2011 vyplýva
výsledná suma 4 197,70 eur, z ktorej vyplýva dátum výdavku, doklad banky a suma a úhrada jednotlivých
faktúr identifikovaných číslami. V jednom prípade úhrada dane z motorových vozidiel za rok 2010. Z
evidencie príjmov za rok 2011 vyplýva výsledná suma 10 753,10 eur a vyplýva z nej dátum príjmu,
doklad, výška uhradenej sumy za faktúry identifikované číslami. Ďalej otec predložil knihu odoslaných
faktúr za rok 2011 a knihu došlých faktúr za rok 2011, ku ktorým sú pripojené jednotlivé faktúry. Pripojil
tiež evidenciu prevádzky automobilu za rok 2010 a 2011. Matka na pojednávaní 16.1.2013 uviedla,
že práceneschopnosť jej skončila k 1.10.2012, od 8.1.2013 do 18.2.2013 bude pracovať na dohodu
o vykonaní práce u Destav, s. r. o., Nesluša 478 s príjmom 130 eur mesačne. Z vyjadrenia kolízneho
opatrovníka vyplýva, že poukazoval na to, že otec od roku 2010 podniká, pričom účelom podnikania
je získať zisk. Pokiaľ takýto zisk nedosahuje, je potrebné zvážiť, či zotrvať v takomto podnikaní, už aj
vzhľadom na to, že otec má vyživovaciu povinnosť. Maloletý nastúpil na strednú školu s čím vznikli
vyššie výdavky v súvislosti s prípravou na budúce povolanie, a preto nie je v záujme maloletého, aby
bolo výživné znížené, preto navrhol návrh na zníženie výživného zamietnuť.

Z rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým znížil otcovi výživné na maloletého o 100 eur mesačne,
vyplýva, že sa výkladom citovaných noriem zákona o rodine neriadil a nevykonal z uvedeného dôvodu
ani dostatočným spôsobom dokazovanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.



Odňatie možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu v tých procesných právach, ktoré mu zákon priznáva. O takúto vadu konania ide len vtedy,
ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi). Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. Ruiz Toria c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A č. 303-A), KOMISIE (napr. stanovisko vo veci
E. R. T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu SR (nález z 12.5.2004,
sp. zn. I. ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27.4.2006, sp. zn.
4 Cdo/171/2005), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie
rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ust. § 157 ods. 2 O.
s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (táto
úprava zjavne dopadá na tzv. sporové konania s postavením účastníkov ako žalobcu a žalovaného,
tak i na tzv. konania nesporové). Korektným a i ústavne konformným výkladom ustanovení O. s. p.
citovaných zhora (najmä však § 157 ods. 2 O. s. p.) potom treba dospieť k záveru, že v nich uvedenými
požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia v
napadnutom výroku, ale napr. aj existencia nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými
zisteniami, resp. i prípad, keď právne závery zo skutkových zistení nevyplývajú a napokon i len
všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôvodov, z ktorých mali byť príslušné zistenia
vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je aj odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia (ktoré sa tak vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej, sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma i možnosť náležite skutkovo i právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo dokonca aj mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak
potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie, je zjavné, že výskyt takejto vady zakladá ako nevyhnutnosť rozhodnutia odvolacieho súdu
spôsobom predpokladaným v ust. § 221 O. s. p. (zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa).

V danej veci súd prvého stupňa dospel k záveru o dôvodnosti zníženia výživného v jeho zložke bežného
výživného z 250 eur mesačne na 150 eur mesačne od podania návrhu na súd - 4.6.2012. Dôvod vyvodil
zo zmeny pomerov na strane výživou povinného otca, ktorému sa znížil príjem z 1 457 libier, ktorý
dosahoval u zamestnávateľa v zahraničí, na príjem v súčasnosti, dosahovaný z podnikateľskej činnosti,
ktorý výškou neustálil, preto nie je možné preskúmať správnosť jeho myšlienkového postupu v závere
o znížení príjmu otca. Nie je možné preskúmať ani jeho záver o tom, že k zníženiu príjmu otca prišlo
dôvodne, nakoľko záver súdu o tom, že nie je možné nikoho nútiť, aby pracoval v zahraničí, nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko dokazovanie súd prvého stupňa k tejto otázke nevykonal.
Nepochybne otec v zahraničí pracoval dobrovoľne (doposiaľ neprodukoval ani len tvrdenie o opaku), nie
je však možné dospieť v súčasnom štádiu dokazovania k presnej dĺžke jeho zahraničných pracovných
aktivít, ale nepochybne v roku 2009 v GB pracoval. Nie je možné dospieť k záveru, prečo ukončil
prácu v zahraničí, v ktorej dosahoval príjem zodpovedajúci možnosti platiť výživné 300 eur. Otcom
uvádzaný dôvod, želanie syna, súd prvého stupňa nevyhodnotil z hľadiska jeho právnej relevancie, preto
odvolací súd nemal možnosť preskúmať záver súdu o tom, že otec sa do súčasnej príjmovej situácie
(nepriaznivej ?) dostal bez svojho zavinenia. Len záver o nemožnosti nútenia kohokoľvek pracovať v
zahraničí, bez ďalšieho odôvodnenia, nemožno preskúmať. Napokon súd prvého stupňa sa nezaoberal
ani zmenou pomerov na strane ostatných zúčastnených osôb. Na strane maloletého nastala zmena
pomerov tým, že od 1.9.2012 začal študovať na strednej škole, ktorá okolnosť je skutočnosťou dávajúcou
základ práve pre zvýšenie výživného, vzhľadom na nárast nákladov spojených so štúdiom na strednej
škole, oproti výdavkom so štúdiom na základnej škole. Neuviedol svoj myšlienkový postup, ako sa
vysporiadal so zmenou pomerov u matky, ktorá od 1.9.2012 je nezamestnaná s tým, že jej pracovný



pomer bol skončený z organizačných dôvodov, pričom má nárok na podporu v nezamestnanosti len
počas šiestich mesiacov, t. j. do konca februára 2013.

Absencia odôvodnenia v základe prejednávanej veci o dôvodnej zmene pomerov výživou povinného
otca a súhrnne o zmene pomerov maloletého a matky, od ktorých sa odvíjajú ďalšie následné
odôvodnenia, je procesnou vadou v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. a okolnosťou, pre ktorú musí odvolací
súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou
procesnou vadou nemôže byť považované správnou. Navyše odvolací súd nemôže svojou činnosťou
nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené nedostatky v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, pre ktoré je
rozhodnutie nepreskúmateľné, musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1
písm. f) O. s. p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa posúdi vec na základe vyššie uvedeného. Po starostlivom prihliadnutí
na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a po komplexnom vyhodnotení všetkých dôkazov, a to
tak jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach, opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie
aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodní. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne
i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}], "citovane_v": []}