Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 25Sa/11/2019 z 23. 10. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. októbra 2019, sp. zn. 25Sa/11/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3019200144.1 Krajský súd Trenčín | 25Sa/11/2019 | ECLI:SK:KSTN:2019:3019200144.1 | 2019-10-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e6ca5e4-fb44-4f7b-ac77-deec41239f08 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3019200144.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 25Sa/11/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200144
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3019200144.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu:
Complex HM, s. r. o., so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO: 45 517 991, právne zast.: JUDr. Ing. Zuzana
Kvaková, advokát, so sídlom Žilina, J.M.Geromettu 146/1 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, za účasti ďalšej účastníčky: G. J. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
J. X/X, U.-U., R., K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 12065-3/2019-BA zo dňa 17.
januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa
17.01.2019 č. 12065-3/2019-BA a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo
dňa 29.01.2014 č.: 20637-1/2014-PB rozhodla, že zamestnankyni E. G. zaniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej
legislatívy dňa 30.09.2013. Rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 210 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o soc. poistení“) a v
odôvodnení rozhodnutia poukázala na príslušné ustanovenia zák. o soc. poistení, ako i na Nariadenie
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009
(ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva nariadenie
č. 883/2004. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia (ďalej len „ZUS“) určila, že pani G. J. G.
podlieha odo dňa 01.10.2011 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, na
základe čoho žalovaná vydala formulár E101 (PD A1), podľa ktorého sa na uvedenú zamestnankyňu
od 01.10.2011 do 30.09.2013 vzťahuje legislatíva SR. Dňa 08.03.2013 správny orgán vykonal u
zamestnávateľa (žalobcu) kontrolu a zistil, že zamestnávateľ vykazuje znaky schránkovej firmy a
predpokladá sa, že k reálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov nedochádza. Keďže pani G. J.
G. reálne nevykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, nemôže podliehať
slovenským právnym predpisom.

2. Na odvolanie žalobcu a ďalšieho účastníka G., žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolania v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového
orgánu napadnutým rozhodnutím. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na zistený skutkový stav, z
ktorého je nesporné, že zamestnávateľ (žalobca) prihlásil zamestnanca (ďalší účastník) do registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia od 01.10.2011 do 08.12.2013. Za účelom



preukázania reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu vykonal prvostupňový správny orgán
kontrolu, na základe ktorej dospel k záveru, že zamestnanec reálne nevykonáva činnosť na území
Slovenskej republiky a predmetné skutočnosti oznámil ZUS, ktorá stanovisko Sociálnej poisťovne
akceptovala. Žalovaná zdôraznila, že zamestnanec nemôže byť prihlásený do poistenia v rozpore
s koordinačnými nariadeniami. Skončením platnosti formulárov PD A1 zanikol dôvod na registráciu
zamestnanca v systéme sociálneho poistenia SR a preto prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie
o zániku sociálneho poistenia, ktorým deklaroval, že zamestnanec podliehal slovenskej legislatíve
do 30.09.2013. Keďže žalobca zamestnanca prihlásil do registra poistencov až do 08.12.2013, bola
Sociálna poisťovňa povinná odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca. Žalovaná zároveň
poukázala na skutočnosť, že dňa 24.10.2013 poľská inštitúcia - ZUS v súlade s článkom 16 (2)
vykonávacieho nariadenia jej doručila oznámenie, ktorým určila, že pani G. podlieha od 1. októbra
2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom k tomu, že Sociálna
poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s
článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym. Z uvedených dôvodov námietky odvolateľov
nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

3. Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote žiadal preskúmať vyššie uvedené rozhodnutie žalovanej
a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Poukázal na to, že žalovanej
zo strany ZUS bolo doručené oznámenie, že zamestnankyňa žalobcu podlieha v období od 01.10.2011
právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, žalovaná toto určenie nenamietala
a vystavila zamestnancovi formulár PD A1 na obdobie od 01.10.2011 do 30.09.2013. Prvostupňový
správny orgán rozhodol o zániku poistenia zamestnankyne žalobcu dňa 29.01.2014. Následne doručila
ZUS oznámenie o určení, že zamestnankyňa žalobcu G. od 01.10.2013 podlieha právnym predpisom
Poľskej republiky. Zamestnanec žalobcu s takto určenou legislatívou nesúhlasil, využil prostriedky
právnej obrany, pričom konanie doposiaľ v Poľsku nebolo právoplatne ukončené. Napriek odvolaniu
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaná napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdila, stotožnila sa s jeho postupom. Žalobca v žalobe namietal prekročenie právomoci
žalovanej citujúc článok 2 ods. 1, článok 11 a článok 13 ods. 3 základného nariadenia a článok 16 ods.
1, 2 a 4 vykonávacieho nariadenia. V danej veci je nesporné, že zamestnanec žalobcu má bydlisko
v Poľskej republike a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy je príslušná ZUS a nie prvostupňový
správny orgán, a to s poukazom na článok 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. V prípade, že súd
dospeje k záveru, že správny orgán mal oprávnenie na vydanie rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm.
a) zák. o soc. poistení, namietal žalobca zákonnosť rozhodnutia pre absenciu vzájomného dialógu
a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 z 12.júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu
systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógov a zmierovacieho postupu, týkajúceho
sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) a tiež
nezákonné prerušenie konania o odvolaniach. Žalobca vyslovil názor, že v stanoviskách členských
štátov v danej veci je s poukazom na vydaný formulár PD A1 verifikovaná rozdielnosť a preto mal
medzi žalovanou a ZUS prebehnúť dialóg, ktorého existencia musí byť objektívne preukázaná, a teda
musí byť súčasťou administratívneho spisu správnych orgánov, čo v danom prípade v administratívnom
spise nie je, a preto má za to, že zmierovací dialóg neprebehol, nebol dodržaný procesný postup
určenia uplatniteľnej legislatívy. Pokiaľ sa týka prerušenia odvolacieho konania, poukázal na to, že
žalovaná prerušila konanie z dôvodu nemožnosti presného a úplného zistenia skutkového stavu
rozhodnutím zo dňa 16.12.2015 a následne účelovo v konaní pokračovala, i keď žiadne nové skutočnosti
v rozhodnutí neuviedla, nezaoberala sa tým, či je v Poľsku proces určenia uplatniteľnej legislatívy
ukončený, nedopytovala sa, či v čase vydania napadnutého rozhodnutia prebiehali v Poľsku súdne
konania. Žalobca ďalej namietal nepreukázanie reálnej činnosti jeho zamestnanca na území SR, keď
vonkajšia kontrola bola vykonaná za obdobie od 01.06.2010 do 31.01.2013 a posudzovaným obdobím
v danej veci v zmysle rozhodnutia je obdobie po 30.09.2013.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala
na základné a vykonávacie nariadenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré majú prednosť pred
vnútroštátnou legislatívou a na základnú úlohu týchto nariadení, ktorou je určenie uplatniteľnej legislatívy.
Zároveň poukázala na povinnosti inštitúcii členských štátov na základe čl. 76 základného nariadenia,
a to spoluprácu, vzájomné informovanie o relevantných skutočnostiach. Kontrolou so zameraním na
preverenie reálneho výkonu zamestnancov žalobcu na území SR správny orgán zistil rozhodujúce
skutočnosti, pre ktoré dospel k záveru, že zamestnanec žalobcu reálne nevykonáva činnosť na území



SR, čo správny orgán v zmysle čl. 76 (4) základného nariadenia oznámil poľskej inštitúcii soc.
zabezpečenia - ZUS, ktorá jeho stanovisko akceptovala. Žalovaná poukázala na článok 16 ods. 1, 2, 3
vykonávacieho nariadenia, podľa ktorých ZUS ako príslušná inštitúcia predbežne určila, že zamestnanec
podlieha právnym predpisom SR, s čím žalovaná súhlasila a dňa 24.10.2012 vystavila zamestnancovi
formulár PD A1 na obdobie od 01.10.2011 do 30.09.2013. Z dôvodu skončenia platnosti príslušného
formulára PD A1, prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia, ktorým
deklaroval, že zamestnankyňa G. podliehala slovenskej legislatíve do 30.09.2013. Následne Sociálnej
poisťovni bolo v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia doručené oznámenie ZUS Oddzial w
Bielsku-Bialej č. 020000/UBS/OM/401/PW/61/2013 zo dňa 16.10.2013, ktorým ZUS určila, že pani G.Y.
od 01.10.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na
to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa
v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym. Z uvedeného je zrejmé, že zamestnankyni
žalobcu bola uplatniteľná legislatíva určená zo strany ZUS v zmysle čl. 16 (2) v spojení s čl. 16 (3)
vykonávacieho nariadenia, a teda nebolo potrebné zahájiť zmierovací dialóg v zmysle rozhodnutia A1
z 12.06.2009, ako namieta žalobca. Žalovaná poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. 10Sžso/20/2015,
v zmysle ktorého je takéto definitívne určenie pre súd záväzné. K nedostatku právomoci žalovaná
uviedla, že v danom prípade nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy u zamestnanca žalobcu,
ale prvostupňový správny orgán rozhodol len o zániku jeho sociálneho poistenia podľa právnych
predpisov SR, teda žalovaná napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím len
deklarovala skutočnosť, že zamestnancovi žalobcu zaniklo poistenie podľa právnych predpisov SR.
K námietke bezdôvodnosti prerušenia odvolacieho konania žalovaná uviedla, že konanie prerušila aj
z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ a nie z dôvodu zisťovania súdnych
konaní v Poľsku, pretože nie je viazaná priebehom a výsledkami konaní o opravných prostriedkoch
v administratívnych konaniach a tiež súdnymi konaniami v Poľskej republike, a súčasne ani nemá
vedomosť o akomkoľvek prebiehajúcom súdnom konaní v Poľsku. Zároveň poukázala na to, že
napadnutým rozhodnutím neurčovala uplatniteľnú legislatívu, ale odstraňovala dôsledky nesprávnej
registrácie zamestnankyne žalobcu, ktorý ju prihlásil do systému sociálneho poistenia do 08.12.2013.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej zotrval na dôvodoch podanej žaloby a k námietke nedostatku
právomoci žalovanej poukázal na záver uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp.zn.:
1Vs/1/2018.

6. Žalovaná v duplike k vyjadreniu žalobcu uviedla, že záver rozhodnutia Veľkého senátu správneho
kolégia NS SR sa týka prípadov, kedy bola uplatniteľná legislatíva určená vzájomnou dohodou medzi
Sociálnou poisťovňou a ZUS v zmysle čl. 16 (4) vykonávacieho nariadenia. V prejednávanej veci však
došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy v zmysle čl. 16 (2) v spojení s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia.
Zopakovala, že napadnutým rozhodnutím správne orgány len deklarovali zánik sociálneho poistenia
zamestnankyne žalobcu podľa právnych predpisov SR dňom 30. septembra 2013.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie po oboznámení sa s písomnými vyjadreniami
účastníkov a predloženým administratívnym spisom správnych orgánov nariadil vo veci pojednávanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 199 a nasl. SSP a dospel k záveru, že žalobe je potrebné
priznať úspech a rozhodnutie žalovanej zrušiť z týchto dôvodov:

8. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých bol určený zánik sociálneho
poistenia zamestnankyne žalobcu - G. J. G. podľa slovenskej legislatívy dňom 30.09.2013.

9. V danej veci je medzi účastníkmi konania nesporné, že žalobca sa od 1. júna 2010
prihlásil do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a tiež, že prihlásil pani G. ako
svojho zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného
Sociálnou poisťovňou od 01.10.2011 do 08.12.2013. Uvedená zamestnankyňa je občanom Poľskej
republiky s bydliskom v Poľskej republike, ktorá vykonáva prácu ako zamestnanec a ako SZČO v rôznych
členských krajinách. Žalovaná vystavila uvedenej zamestnankyni formulár PD A1, a to na obdobie od
01.10.2011 do 30.09.2013.

10. Správny súd z administratívneho spisu predloženého žalovanou nezistil, z akého dôvodu boli
formuláre PD A1 vystavené, akým spôsobom bola určená legislatíva Slovenskej republiky na príslušné



obdobie uvedené vo formulári, len zo zhodných vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že legislatíva SR
bola určená ZUS a žalovaná toto určenie nenamietala, vystavila uvedený formulár.

11. Vzhľadom k určeniu slovenskej legislatívy správne orgány na základe čl. 76 základného
nariadenia preskúmali rozhodujúce skutočnosti a vykonali kontrolu so zameraním na preverenie
reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu na území SR, na základe ktorej dospeli k záveru, že
nebola preukázaná reálna činnosť zamestnankyne žalobcu na území SR. Uvedená skutočnosť mala byť
oznámená ZUS v zmysle čl. 76 (4) prvá veta základného nariadenia (podľa tvrdenia žalovanej) o čom
sa však v administratívnom spise nenachádza žiadny dôkaz.

12. Dňa 29.01.2014 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 20637-1/2014-PB o
zániku poistenia zamestnankyne žalobcu, ktoré zdôvodnil výsledkami vykonanej kontroly, keď nebolo
preukázané, že pani G. J. G. reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území SR, a preto nemôže
podliehať slovenským právnom predpisom ani podľa čl. 11 (3), čl. 13 (1) a čl. 13 (3) základného
nariadenia.

13. Dňa 24.10.2013 bolo žalovanej doručené oznámenie ZUS, pobočka v Bielsku-Bialej č. 020000/
UBS/OM/401/PW/61/2013, ktorým ZUS informuje žalovanú a ďalšiu účastníčku G. že od 01.10.2013
podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho zabezpečenia.

14. Žalovaná o odvolaní žalobcu rozhodla tak, ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku, keď najskôr
konanie prerušila rozhodnutím č. 15120-2/2015-BA zo dňa 16.12.2015 podľa § 193 ods. 3 zák. o
sociálnom poistení z dôvodu, že v odvolacom konaní boli zistené skutočnosti, ktoré je potrebné objasniť a
ktoré môžu mať vplyv na správnosť prvostupňového rozhodnutia. V administratívnom spise predloženom
žalovanou sa však nenachádzajú žiadne zisťovania, skutočnosti či dopyty na ZUS alebo iné orgány,
správy alebo iné dôkazy, po prerušení nasleduje v spise len napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa
17.01.2019.

15. Podľa čl. 2 ods. 1 základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov
členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a
podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich
rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

15.1. Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

15.2. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú
právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

15.3. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako
zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch,
podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak
vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v
súlade s odsekom 1.

16. Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo
vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom
členského štátu bydliska.

16.1. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska
bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na
článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za
predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie
každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

16.2. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych
predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli
inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s
odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo



najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu
bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k
tejto veci odlišné stanovisko.

16.3. Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia
uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo
viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi
dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy
uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a
príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady
nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami
a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.

16.4. Podľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej
osobe.

16.5. Podľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia ak dotknutá osoba neposkytne informácie
podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom
členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej
dotknutej inštitúcie.

17. Podľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12.06.2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov
sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti
dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) toto rozhodnutie
stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v
týchto prípadoch:
a/ prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov,
ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES)
č. 987/2009, alebo
b/ prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných
právnych predpisov.

17.1. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti
dokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí
s (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou.
Inštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.

17.2. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1 ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca
inštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v
prípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo
zrušila svoje rozhodnutie.

17.3. Podľa bodu 7 rozhodnutia č. A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom
uvedie, že sa uplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom
žiadosti. Uvedie, kto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.

17.4. Podľa bodu 9 rozhodnutia č. A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o
výsledku svojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.

17.5. Podľa bodu 10 rozhodnutia č. A1 ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/ alebo ak sa
dokument zruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O
svojom rozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými
postupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

18. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sociálne poistenie
vykonáva Sociálna poisťovňa.



18.1. Podľa § 120 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia
plní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu,
styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami
dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou
stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

18.2. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zák. č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky
patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

18.3. Podľa § 210 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú
rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).

19. V prejednávanej veci správny súd poukazuje na to, že na zamestnankyňu žalobcu, ktorá je
občanom Poľskej republiky, vykonáva SZČO v tejto krajine bydliska a zároveň uzatvorila so žalobcom
pracovnú zmluvu ako zamestnanec, sa vzťahujú v oblasti sociálneho zabezpečenia vyššie citované
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady. Uvedená skutočnosť je medzi účastníkmi konania nesporná
a správny súd konštatuje, že správne orgány sa riadili týmito nariadeniami.

20. Podstatnou skutočnosťou v prejednávanej veci je to, že zamestnankyni žalobcu bola zo strany
príslušnej inštitúcie štátu bydliska - ZUS podľa čl. 16 (2) určená uplatniteľná legislatíva a to legislatíva
Slovenskej republiky podľa čl. 13 (3) základného nariadenia, na základe čoho žalovaná dňa 24.10.2012
vystavila zamestnankyni žalobcu (ďalšiemu účastníkovi) formulár PD A1 a to na obdobie od 01.10.2011
do 30.09.2013. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je určenie uplatniteľnej legislatívy na obdobie od
01.10.2013 poľskou ZUS zamestnankyni žalobcu a to určenie poľskej legislatívy, čo bolo žalovanej
oznámené listom doručeným dňa 24.10.2013, t.j. pred rozhodovaním žalovanej o odvolaniach proti
prvostupňovému rozhodnutiu.

21. Žalovaná napadnuté rozhodnutie vydala dňa 17.01.2019, t.j. v čase, keď už bolo určenie poľskej
legislatívy definitívnym, čo žalovaná ani nespochybňuje, a potvrdenie prvostupňového rozhodnutia o
zániku poistenia zamestnankyni žalobcu dňom 30.09.2013 žalovaná odôvodnila tým, že prvostupňový
orgán len deklaroval svojim rozhodnutím, že zamestnanec žalobcu podliehal slovenskej legislatíve do
uvedeného dňa a zároveň, keďže žalobca túto zamestnankyňu prihlásil do registra poistencov až do
08.12.2013, odstraňoval dôsledky nesprávnej registrácie zamestnankyne.

22. Správny súd poukazuje na to, že prihláška do registra poistencov nezakladá povinné sociálne
poistenie, nemá konštitutívne účinky, čiže vznik a zánik sociálneho poistenia nie je podmienený podaním
prihlášky či odhlášky, ktoré len deklarujú právnu skutočnosť, s ktorou zákon (nariadenie) spája vznik
sociálneho poistenia. Prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a deklarovať
jeho vznik (zánik) v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie.

23. Na základe uvedeného sa správny súd nestotožnil s názorom žalovanej, že prvostupňový
orgán svojim rozhodnutím odstraňoval dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca žalobcu.

24. Správny súd poukazuje na to, že žalovaná vydala formulár PD A1 (potvrdenie o právnych predpisoch
sociálneho zabezpečenia), v ktorom deklarovala, že na ďalšieho účastníka - zamestnanca žalobcu sa
do 30.09.2013 vzťahujú právne predpisy SR o sociálnom zabezpečení a teda nemá povinnosť platiť
príspevky v inom členskom štáte. Za tejto situácie je podľa názoru súdu napadnuté i prvostupňové
rozhodnutie správnych orgánov nadbytočné. V danom prípade v období po 30.09.2013 nebol sporný
zánik sociálneho poistenia zamestnanca žalobcu, ale to, legislatíva ktorého členského štátu sa stane
na toto ďalšie obdobie uplatniteľnou. Ako vyplýva z administratívneho spisu, k určeniu uplatniteľnej
legislatívy došlo ešte pred rozhodnutím prvostupňového orgánu, čo vyplýva z oznámenia ZUS žalovanej
a žalovaná toto určenie nenamietala, takže sa určenie poľskej legislatívy stalo definitívnym v zmysle čl.
16 (2) a 16 (3) vykonávacieho nariadenia.

25. Pokiaľ teda správne orgány rozhodovali o zániku povinného poistenia podľa slovenskej legislatívy,
je jednak uvedené rozhodnutie duplicitným, keďže uvedené bez akýchkoľvek pochybností vyplýva z
relevantného potvrdenia - formulára PD A1, ktorého platnosť, resp. správnosť podporných podkladov,



na základe ktorých bol vydaný, nebola spochybnená a tiež vydaným v rozpore s § 178 ods. 1 písm.
a) bod prvý zák. o sociálnom poistení, pretože nejde o sporný prípad a jednak žalovaná v čase svojho
rozhodovania už nemala právomoc rozhodovať o zániku sociálneho poistenia zamestnanca žalobcu
podľa slovenskej legislatívy. Správny súd poukazuje na to, že účelom koordinačných nariadení v zmysle
čl. 11 (1) základného nariadenia je, aby sa na osoby (na zamestnanca žalobcu G.) vzťahovali právne
predpisy len jedného členského štátu. V dobe rozhodovania správnych orgánov už boli v súlade s
predmetnými nariadeniami EÚ tieto predpisy určené, bolo určené, že ďalší účastník podlieha právnym
predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

26. Správny súd poukazuje na to, že rovnako ako žalovaná o vzniku povinného poistenia ďalšieho
účastníka pri vydaní formulára PD A1 osobitné rozhodnutie nevydávala, tak je nadbytočné, aby o zániku
povinného poistenia vydávala samostatné rozhodnutie, keďže vznik a zánik povinného poistenia podľa
slovenskej legislatívy je deklarovaný v samotnom formulári a účastníkom konania sú uvedené dátumy
od počiatku známe.

27. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že právny záver
žalovanej o potrebe vydania rozhodnutia o zániku povinného poistenia vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi
je nesprávny a zároveň žalovaná sa nedostatočne zaoberala svojou právomocou rozhodovať o zániku
povinného poistenia zamestnanca žalobcu v čase, keď už bola určená uplatniteľná legislatíva iného
členského štátu. Z uvedených dôvodov rozhodnutie žalovanej podľa vyššie citovaného ustanovenia SSP
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa žalovaná musí vyporiadať prioritne s otázkou svojej
právomoci s poukazom na skutkový stav.

29. Pokiaľ sa týka ďalších námietok uvádzaných v žalobe, správny súd sa nimi nezaoberal,
nakoľko ich dôvodnosť či nedôvodnosť nemôže mať za následok iné rozhodnutie vo veci. Tiež
pokiaľ sa týka poukazovania účastníkov konania na rozhodnutia NS SR, správny súd sa s tými
rozhodnutiami stotožňuje, ale v prejednávanej veci ide skutkovo o odlišný prípad, keďže uplatniteľná
legislatíva už bola definitívne určená. Správny súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v
obdobných skutkových veciach ako v prejednávanej veci a to rozhodnutia NS SR sp.zn. 7Sžsk/11/2018 a
7Sžsk/16/2018 obe zo dňa 26. júna 2019, v ktorých NS SR dospel k záveru o nadbytočnom rozhodovaní
o zániku sociálneho poistenca a potrebe prioritne vyriešiť otázku právomoci žalovanej.

30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému
žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania o výške ktorých bude rozhodnuté v zmysle § 175 SSP po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.