Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/379/2011 z 28. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 28. mája 2012, sp. zn. 8CoP/379/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7210202322.1 Krajský súd Košice | 8CoP/379/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7210202322.1 | 2012-05-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 62 ZoR, § 65 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/130522ae-d1e5-43d1-bb29-01cb63c33c41 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7210202322.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/379/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210202322
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210202322.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti C.: Q. nar. XX.X.XXXX a Z. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov N. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. na Č. ulici č. XX
zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na
Štúrovej ulici č. 20 a Q. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v E. na Č. ulici č. XX zastúpeného Mgr. Monikou
Dunčákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 v konaní o
úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Košice II z 26.10.2011 č.k. 27P 45/2010-210 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu
na určenie výživného od 1.10.2009 do 11.11.2010.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na určenie výživného od 1.10.2009
do 11.11.2010 a zastavil konanie o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matke a úprave
styku otca s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva rodičov.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a zaviazal otca prispievať na výživu mal. Q. 250
€ mesačne a mal. Z. 200 € mesačne jej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu od 1.10.2009. Vytkla
súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že konštatovanie
súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, že s otcom maloletých detí žili a realizovali
striedavú starostlivosť od januára 2009 nezodpovedá skutočnosti, nakoľko striedavú starostlivosť u detí
začali realizovať až od septembra 2011. Zdôraznila, že otec na výživu maloletých detí od jeho odchodu
zo spoločnej domácnosti, t.j. od marca 2010 prispel sumou 500 € a poskytol veci na oblečenie približne
v cene 100 € na každé dieťa. Podľa jej názoru platenie výživného otcom v tomto období je dôkazom
skutočnosti, že maloleté deti v tomto čase neboli v striedavej starostlivosti rodičov, pretože v opačnom
prípade by otec na ich výživu neprispieval. Súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, ak po
oboznámení sa s rozvodovým spisom konštatoval, že otec si vyživovaciu povinnosť plnil dostatočne v
období, keď neviedli spoločnú domácnosť a v období, keď výživné neplatil, bola už realizovaná striedavá
osobná starostlivosť rodičov. V tejto súvislosti vytkla konajúcemu súdu, že nevykonal dostatočné
dokazovanie a nemal nepochybne preukázané, kedy sa začala realizovať striedavá osobná starostlivosť
ich detí. V tejto súvislosti poukázal na správu kolízneho opatrovníka tvoriacu obsah spisu o rozvode
manželstva Okresného súdu Košice II evidovaného pod sp.zn. 17C 158/2010, z ktorej nepochybne



vyplýva, že s otcom detí už v tomto čase nežila v spoločnej domácnosti a výlučne ona zabezpečovala
starostlivosť o ne.

Otec maloletých detí a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Odvolací súd konštatuje, že výrok, ktorým konajúci súd zastavil konanie o zverenie maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky a úprave styku otca s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva
rodičov odvolaním napadnutý nebol, preto podľa § 206 ods. 2 O.s.p. nadobudol právoplatnosť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s §
132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania,
preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré
tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a matka ani v odvolaní neuviedla
žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd dospel k rovnakému
právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že otec si primerane svoju vyživovaciu povinnosť voči
maloletým deťom plnil za obdobie, odkedy spolu nehospodárili do času, kedy začali realizovať striedavú
osobnú starostlivosť, a to aj po odchode zo spoločnej domácnosti. Preukázateľne prispel na výživu
sumou, ktorú potvrdila samotná matka, celkove 500 € a 100 € na každé dieťa kúpou oblečenia. Rovnako
je nepochybné, že otec aj po odchode zo spoločnej domácnosti platil za celkovú réžiu bytu, v ktorom
matka s maloletými deťmi žila do marca 2010 a splácal hypotekárny úver 450 € mesačne. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že otec maloletých detí sa podieľal na ich starostlivosti aj inak, o čom svedčí
napr. letná dovolenka v Grécku, ktorú financoval výlučne sám, ako aj opakované niekoľkodenné pobyty
detí u neho do rozhodnutia súdu o rozvode manželstva, ktoré tvorili základ pre rozhodnutie o striedavej
starostlivosti. Nie je bez právneho významu ani skutkové zistenie potvrdené matkou maloletých detí,
že jej otec detí poukázal na účet v marci 3.000 € z úveru, ktorý mu bol poskytnutý. Odvolací súd
konštatuje, že je irelevantné tvrdenie matky, že išlo o manželské výživné, ktoré plnil bez právneho
titulu, keďže po jeho úhrade vzala návrh späť, nota bene platí zásada, že výživné pre maloleté deti
je prednostnou pohľadávkou, preto ani odvolací súd nemohol zohľadniť jej tvrdenie, že išlo o výživné
len pre ňu a nemohlo ovplyvniť rozhodnutie súdu. Z uvedeného je nepochybné, že matka disponovala
dostatočným množstvom finančných prostriedkov, aby mohla zabezpečiť výchovu a výživu maloletých
detí v čase, keď už nežila s otcom v spoločnej domácnosti predovšetkým z finančných platieb od neho
a v čase, keď ešte nedošlo k faktickému výkonu striedavej starostlivosti. Odvolací súd konštatuje, že
konajúci súd zákonne rozhodol, ak zamietol návrh na určenie výživného od 1.10.2009 do právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva, pretože z vykonaného dokazovania nepochybne nevyplynulo, že otec
si za uvedené obdobie svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plnil finančne aj naturálnymi
plneniami a nebolo dôvodné rozhodnúť inak, ako rozhodol konajúci súd, preto rozsudok podľa ust. § 219
ods. 1 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II z 10.11.2010 č.k. 27P 45/2010-216
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová