Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoE/30/2018 z 28. 3. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. marca 2018, sp. zn. 5CoE/30/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4416202696.1
Krajský súd Nitra | 5CoE/30/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4416202696.1 | 2018-03-28 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 255 ods. 1 CSP, § 243h ods. 1 EP, CSP, § 41 ods. 1 EP, § 56 ods. 2 EP, § 38 ods. 2 EP, § 58 ods. 1 EP, § 243d ods. 1 EP, § 36 ods. 1 EP, § 38 ods. 1 EP, § 41 ods. 2 EP, § 53 ods. 3 OZ, § 53 ods. 5 OZ, § 53 ods. 2 OZ, § 52 ods. 1 OZ, § 52 ods. 3 OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 387 ods. 1 CSP, § 470 ods. 1 CSP, § 53 ods. 4 písm. r) OZ, EP, § 36 ods. 2 EP, § 57 ods. 2 EP, § 56 ods. 1 EP, § 57 ods. 1 EP, § 396 ods. 1 CSP, § 9a ods. 1 EP, § 56 ods. 1 EP, § 52 ods. 4 OZ, § 243d ods. 2 EP, § 470 ods. 2 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 52 ods. 2 OZ, OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2d1d048-1a42-4d9a-a233-f3da06105ce5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4416202696.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/30/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416202696
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416202696.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou,
advokátkou so sídlom Bratislava, I. 13, IČO: 42 174 716, proti povinnej: Z. R., nar. XX. XX. XXXX,. trvale
bytom G. XXX., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Ema Zacharová, advokát s. r. o., IČO: 47
237 023, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Ema Zacharová, o vymoženie 1 204,60 eura
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29.
marca 2017, č. k. 13Er/152/2016-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.
Povinnej voči oprávnenému  p r i z n á v a  nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“)
uznesením zo dňa 29. 03. 2017, č. k. 13Er/152/2016-48, vyhovel návrhu povinnej zo dňa 18. 10 2016 a
povolil odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie vedenej na Okresnom súde
Nové Zámky pod sp. zn. 13Er/152/2016.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 56 ods. 1, 2, ž a 8 Exekučného poriadku.

3. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal voči povinnej
vykonania exekúcie na peňažné plnenie vo výške 1 204,60 eura s príslušenstvom a trov exekúcie,
a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., pod sp. zn. IA-C/0214/2132
dňa 07. 04. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 04. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 05. 2014.
Poverením exekučného súdu č. k. 13Er/152/2016-11, zo dňa 01. 03. 2016 bol poverený súdny exekútor
JUDr. Erik Tóth, Exekútorský úrad so sídlom Nitra, Piaristická 2, vykonaním predmetnej exekúcie.

4. Prípisom zo dňa 18. 10. 2016 doručila povinná exekučnému súdu podanie, ktoré označila ako návrh
na odklad a zastavenie exekúcie. Povinná vo svojom podaní uviedla, že vzhľadom k tomu, že exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá
je neplatná, exekúcia nemala byť exekučným súdom povolená. Z uvedených dôvodov žiada exekúciu
zastaviť a zároveň rozhodnúť o odklade exekúcie do právoplatného rozhodnutia o jej zastavení.

5. Ďalej súd uviedol, že povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá
preukázanie povinným takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie
exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1



Exekučného poriadku. Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne
osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna
skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je
vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré môže byť vydané aj v konaní o
obnove konania (§ 233 OSP), resp. situácia, s ktorou odklad vykonateľnosti spája právo, napr. povolenie
obnovy konania (§ 234 ods. 3 OSP). Takouto skutočnosťou však automaticky nie je akékoľvek súdne
konanie začaté povinným, ktorým spochybňuje platnosť alebo účinky exekučného titulu.

6. V predmetnej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh povinnej na odklad exekúcie je
dôvodný. Z predloženej zmluvy o úvere č. 1493951010 zo dňa 27. 04. 2010, uzatvorenej medzi Poštová
banka, a. s., a povinnou mal súd za preukázané, že v predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky
oprávneného vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na základe vyššie citovaného exekučného titulu.
Keďže exekučný súd v čase rozhodovania nedisponoval všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré
obsahujú rozhodcovskú zmluvu, nemohol rozhodnúť o zastavení exekúcie, a preto povolil odklad
exekúcie na čas do zaobstarania si rozhodcovskej zmluvy a rozhodnutia o zastavení predmetnej
exekúcie. Z rozhodovacej praxe súdov v obdobných prípadoch je súdu známe, že exekúcie vedené na
podklade exekučného titulu, ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, rozhodcovskú doložku,
ktorá nie je individuálne dojednaná, podpísaná a je len súčasťou formulárovej zmluvy alebo všeobecných
obchodných podmienok, sa podľa § 57 Exekučného poriadku zastavujú. Z uvedeného dôvodu exekučný
súd dospel k záveru, že je daný predpoklad zastavenia exekúcie, avšak nie je možné o ňom rozhodnúť
bez predložených písomností preukazujúcich spôsob podpísania, formu a obsah rozhodcovskej doložky.

7. Poukazujúc na uvedené skutočnosti exekučný súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti
uznesenia.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh povinnej na odklad exekúcie sa zamieta,
alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podanie odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 365
ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g/ a h) CSP.

9. Exekučný súd v predmetnej veci preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie ako aj exekučný titul v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom nezistil rozpor
uvedených inštitútov so zákonom, a preto vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Následne súd
opätovne preskúmal tie isté listinné dôkazy, a to žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, pričom už zistil rozpor uvedených inštitútov so zákonom a napadnutým
uznesením predmetnú exekúciu odložil. V uvedenej veci sa však nezmenil ani skutkový ani právny
stav. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), a preto má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku v prípadoch
uvedených v § 40 ods. 1 písm. a/ až j/ ZoRK. Tuzemský rozhodcovský rozsudok ktorý sa stal
právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v SR vykonateľný podľa osobitných predpisov.

10. Keďže právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu,
účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom
nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by súd porušil zásadu
rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. Rozsudkom rozhodcovského súdu je
exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Uvedené vyplýva z §
228 ods. 1 CSP. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie
exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené
v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie
je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po materiálnej ako aj
formálnej stránke. V rámci uvedeného preskúmania nie je súd exekučný titul oprávnený posudzovať
vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.



11. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu,
ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v SR v súlade s ust. § 438/2001 Z. z.
o bankách a podlieha dohľadu NBS. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej
banky. Do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie Krajského súdu v Prešove zo daň 21. 12. 2011, sp.
zn. 9CoE/27/2011. Exekučný súd nedisponuje leigitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva,
skúmať podmienky predchádzajúce vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných
podmienok. Oprávnený poukázal na podporu svojich tvrdení na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 192/06 z 3. novembra 2006, sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. októbra 2007, sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29.
septembra 2009 a sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. júla 2008.

12. Záverom poukázal na to, že zákon č. 438/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere v ust. § 93 ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Text rozhodcovskej
doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou
„rozhodcovskej zmluvy“ v § 3 ods. 1 ZoRK i s ustálenou praxou  odbor. Rozhodcovská doložka
bola formulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže
predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku.

13. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadrila povinná, uvádzajúc, že aj naďalej trvá na svojom
tvrdení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý je podkladom na vykonanie predmetnej
exekúcie nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a preto má exekučný súd povinnosť
predmetnú exekúciu zastaviť. V podaní zo dňa 18. 10. 2016 podrobne uviedla, z čoho vyvodzuje
svoje tvrdenie a s uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie stotožnil, keď vyhovel návrhu
na odklad na odklad exekúcie. Oprávnený doposiaľ nepreukázal, že by v prípade povinnej išlo o
individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku, ale naopak, z listín, ktoré doložil k návrhu na vykonanie
exekúcie vyplýva, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. V obchodných podmienkach
priložených oprávneným k návrhu sa v čl. 10 nenachádza rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka
je uvedená v bode 11.2 obchodných podmienok priložených oprávneným.

14. V súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo/44/2010 zo dňa 26. 09.
2011, na ktoré oprávnený poukázal uviedla, že vychádzajúc z odôvodnenie rozhodnutia vychádza
jednoznačný záver, že toto rozhodnutie na prospech povinnej. Povinná dala do pozornosti odvolacieho
súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Oboer 42/2013, v ktorom tento súd zastal názor,
že rozhodcovská doložka je v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neplatná
rozhodcovská doložka teda nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský
rozsudok, ktorý vzhľadom na uvedené nie je vykonateľným exekučným titulom. Na absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku musí súd prihliadnuť aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu o plnenie
z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví. Ak je neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná
rozhodcovská doložka, súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ktorej podkladom bol ako exekučný
titul rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej
rozhodcovskej doložky.

15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací  podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučné konanie sa začalo návrhom na
vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Erikovi Tóthovi, so sídlom Exekútorského
úradu v Nitre, Piaristická 2, dňa 31. 03. 2015 v neprospech povinnej o vymoženie sumy 1
204,60 eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
sp. zn. IA-C/0214/2132 zo dňa 07. 04. 2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 04. 2014
a vykonateľnosť dňa 04. 05. 2014. Exekučným titulom bola povinnej (žalovanej) uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) dlžnú istinu vo výške 1 204,60 eura, úrok vo výške 25 % ročne zo



sumy 1 204,60 eura od 02. 01. 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1
204,60 eura od 02. 01. 2014 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu
01. 01. 2014 vo výške 324,73 eura a náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 76,47 eura,
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Exekučný súd poverením č. 5404 147700 zo dňa 01.
03. 2016, č. k. 13Er/152/2016-11, poveril súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha vykonaním predmetnej
exekúcie. Dňa 18. 10. 2016 bol exekučnému súdu postúpený návrh povinnej na odklad a zastavenie
exekúcie, ktorým žiadala, aby súd povolil odklad exekúcie a následne exekúciu zastavil z dôvodu, že
rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v predmetnej veci nie je spôsobilý byť exekučným
titulom, a teda nie sú splnené zákonné podmienky na výkon exekúcie. Následne súd prvej inštancie
vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že návrhu povinnej vyhovel a povolil odklad exekúcie do
právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.
13Er/152/2016.

17. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017, ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku platného a účinného v čase začatia exekučného konania,
exekučné konanie sa začína na návrh.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku platného a účinného v čase začatia exekučného konania,
exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku platného a účinného v čase začatia exekučného konania,
exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený").



Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku platného a účinného v čase začatia exekučného konania,
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku platného a účinného v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku platného a účinného v čase začatia exekučného konania, podľa
tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených
zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku (účinný do 31. 03. 2017) na návrh povinného môže súd
povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by
neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky
a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na
návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (účinný do 31. 03. 2017) aj bez návrhu môže súd povoliť odklad
exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (účinný do 31. 03. 2017) Exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu,
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh.
l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (účinný do 31. 03. 2017) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy,
ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (účinný do 31. 03. 2017) exekúciu zastaví súd na návrh alebo
aj bez návrhu.

19. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci a z zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne práve závery, a teda
vec následne správne právne posúdil a rozhodnutie náležitým spôsobom aj odôvodnil. Poukazujúc na
uvedené odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého uznesenia, a preto v ďalšom obmedzuje
na odôvodnenie napadnutého uznesenia v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

20. Odvolací súd poznamenáva, finálnou fázou vymáhania pohľadávok je exekučné konanie, ktoré
jednotlivými zákonom špecifikovanými postupmi umožňuje dosiahnuť uspokojenie oprávneného,



spravidla veriteľa. Pokiaľ ani právoplatné rozhodnutie súdu či iný exekučný titul povinného nedonúti
splniť si svoj vykonateľný záväzok, najčastejšie uhradiť určitú finančnú čiastku, obracia sa oprávnený na
súdneho exekútora, aby jeho pohľadávku vymohol. Proces exekúcie upravuje zákon č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok").

21. Exekučné konanie sa začína na návrh, ktorý oprávnený zasiela súdnemu exekútorovi. Výber
exekútora nespadá pod presne vymedzenú príslušnosť a preto je na oprávnenom, na koho sa obráti.
Návrh na vykonanie exekúcie podáva oprávnený. Z jeho návrhu musí byť zrejmé, ktorému exekútorovi
smeruje, kto ho robí, akej veci sa týka a musí byť datovaný a podpísaný. Exekuovať možno len
na základe exekučného titulu, ktorým je spravidla právoplatné vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Okrem neho ním môžu byť aj iné rozhodnutia, napr.
rozhodnutia orgánov Európskej únie, notárske zápisnice, ktoré obsahujú právny záväzok, je v nich
označená oprávnená a povinná osoba, predmet a čas plnenia, právny dôvod a povinná osoba priamo
v notárskej zápisnici udelila súhlas s jej vykonateľnosťou, platobné výmery či výkazy nedoplatkov vo
veciach daní a poplatkov, vykonateľné rozhodnutia a výkazy o nedoplatkoch vo veciach sociálneho
zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného
zdravotného poistenia a pod. Taxatívne zoznam exekučných titulov vymenováva § 41 Exekučného
poriadku. Po tom, ako súdneho exekútora súd poverí na vykonanie exekúcie, zašle povinnému i
oprávnenému upovedomenie o začatí exekúcie (ďalej len „upovedomenie"), v ktorom upovedomí oba
uvedené subjekty o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách.
Povinnému sa v upovedomení uloží uspokojiť pohľadávku alebo podať do 14 dní od doručenia
upovedomenia voči nemu námietky, zákaz nakladať so svojím majetkom, ktorý podlieha exekúcii na
účely uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie.

22. Upovedomenie sa doručuje tak oprávnenému, ako aj povinnému do vlastných rúk. V prípade, ak sa
povinný rozhodne voči upovedomeniu podať námietky, je povinný ich vzniesť u príslušného exekútora v
lehote 14 dní od doručenia upovedomenia. Ak nedôjde k zastaveniu exekúcie, resp. voči upovedomeniu
neboli námietky vôbec podané, vydá exekútor tzv. exekučný príkaz. Exekučný príkaz predstavuje príkaz
na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov upravených Exekučným poriadkom, a to zrážkami zo
mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľnosti,
predajom podniku, predajom cenných papierov, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Uvedené
spôsoby sa využijú v prípade vymáhania peňažnej pohľadávky. Ak je predmetom exekúcie nepeňažné
plnenie, možno exekúciu vykonať vyprataním, odobratím alebo zničením veci na náklady povinného,
rozdelením spoločnej veci a uskutočnením prác a výkonov.

23. Po tom, ako súd udelí exekútorovi poverenie, môže začať vykonávať exekúciu. Exekúcie sa
vykonávajú v poradí podľa času doručenia návrhov exekútorovi, t.j. najskôr vykoná exekúciu, ktorej
dokonalý návrh na vykonanie mu bol doručený skôr. Exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky
vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie. V priebehu exekúcie však môžu
nastať skutočnosti, na základe ktorých súd výkon exekúcie odloží, prípadne exekúciu ako takú zastaví.
Zastavením exekúcie konanie končí. Súd môže povoliť odklad exekúcie na návrh povinného, a to v
prípade, ak sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že neodkladná exekúcia by pre
neho alebo príslušníkov jeho rodiny mohla mať obzvlášť nepriaznivé následky. Odkladom exekúcie v
uvedenom prípade nemôže byť oprávnený vážne poškodený. Na návrh povinného súd môže exekúciu
odložiť aj v tom prípade, ak cudzie rozhodnutie bolo v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným
prostriedkom, a to až do právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Ak by neodkladná exekúcia mohla
zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť, na jeho návrh môže súd
exekúciu odložiť. Aj bez návrhu súd rozhodne o odklade výkonu exekúcie v prípade, ak je možné
očakávať, že exekúcia bude zastavená. Odklad exekúcie z tých istých dôvodov nemôže byť povolený
opakovane. Ak nebol podaný návrh na zastavenie exekúcie, potom možno exekúciu zastaviť len
rozhodnutím súdu, a to z dôvodu existencie niektorého dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku.

24. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu povinnej na odklad a zastavenie exekúcie. Povinná poukazovala
na to, že exekučný titul -  rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0214/2132 zo dňa 07. 04. 2014 vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s.,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 04. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 05. 2014, ktorý je exekučným
titulom v predmetnej veci, nie je spôsobilý byť exekučným titulom, a teda nie sú splnené zákonné



podmienky na výkon exekúcie. Exekučný súd vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe súdov
Slovenskej republiky, ako aj s ohľadom na skutočnosti mu známe zo spôsobu a formy uzatvárania zmlúv
oprávneného s povinným, správne dospel k záveru, že je dôvodné návrhu povinnej vyhovieť a povoliť
odklad exekúcie, pretože dôvodne možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Z listinných dôkazov
založených v súdnom spise je zrejmé, že medzi oprávneným, resp. právnym predchodcom oprávneného
a povinnou ide o spotrebiteľský právny vzťah uzavretý na základe zmluvy o úvere, ktorá má s ohľadom
na svoj charakter, ako aj postavenie účastníkov zmluvy charakter spotrebiteľskej úverovej zmluvy.

25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia stanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

26. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
od čl. 3 ods. 7 Zmluvy o úvere, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade
s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10., II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient
berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou
na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovský súd ďalej poukazuje na bod 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok, v
zmysle ktorého sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia
všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb,
Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a
zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka,
predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a
Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude
v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.



27. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012
sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

28. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný
súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)
je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej
(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z
aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia
subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové
a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby
a nedostatky exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku
rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného
poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto
rozsudok (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/225/2011 zo dňa 11. 12. 2012).

29. V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom exekučný súd poznamenáva, že
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej (resp. v tomto prípade platnej) rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn. 3Cdo/122/2011).

30. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní
nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012). V danej veci súdy konajú v medziach svojej právomoci, keď
príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretujú a aplikujú, ich úvahy vychádzajúce z
konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne.

31. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).
V nadväznosti na uvedené je treba poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto



požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“

32. Pretože oprávnený ako exekučný titul v predmetnej veci označil rozhodcovský rozsudok, ktorého
spôsobilosť ako exekučného titulu zároveň namietla aj povinná v jej návrhu na povolenie odkladu
exekúcie a zastavenie exekúcie, exekučný súd preskúmavajúc dôvodnosť takéhoto návrhu opätovne
preskúmaval listinné dôkazy založené v súdnom spise, pričom dospel k záveru, že je dôvodné
predpokladať s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že exekúcia bude zastavená. Vzhľadom k tomu,
že exekučnému súdu neboli oprávneným dourčené doručené Všeobecné obchodné podmienky, na
ktoré sa odvoláva aj rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku v súvislosti so založením právomoci
exekučného súdu, exekučný súd vyzval oprávneného výzvou zo dňa 31. 03. 2017, aby v lehote 10 dní
odo dňa doručenia výzvy predložil všeobecné obchodné podmienky. Keďže do rozhodnutia súdu prvej
inštancie Všeobecné obchodné podmienky neboli oprávneným doručené, v dôsledku čoho exekučný súd
nemohol rozhodnúť priamo o zastavení exekúcie, pretože jeho rozhodnutie by sa javilo bez preskúmania
Všeobecných obchodných podmienok, konkrétne bodu 10.2.2, ako predčasné.

33. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
rozhodol vecne správne, keď povolil odklad exekúcie s poukazom na § 56 ods. 2 Exekučného poriadku,
a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil s poukazom
na § 387 ods. 1 a 2 CSP.
34. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 tak, že v tomto štádiu konania procesne úspešnej povinnej priznal voči oprávanej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa        (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).