{"guid": "1a63b945-7f96-4922-b5c4-8f81f5008d9a:7cf54ad0-8c32-4f65-98c5-742d85d3d0fb", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3114223006.1", "spisova_znacka": "4Co/703/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/703/2015 z 10. 8. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 10. augusta 2016, sp. zn. 4Co/703/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3114223006.1", "identifikacne_cislo": "3114223006", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Klaudia Šišková", "sudca_id": 325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-klaudia-siskova-325", "datum_vydania": "2016-08-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7cf54ad0-8c32-4f65-98c5-742d85d3d0fb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3114223006.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3114223006.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3114223006.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/703/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114223006
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114223006.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobcu B. P., a. s. so sídlom v U., L. P. č. 8, I. XX XXX
XXX, zastúpeného JUDr. L. W., advokátkou so sídlom v U., Q. č. X proti žalovanému L. T., bytom v A.,
P. č. XXXX/X, o zaplatenie 548,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 27. apríla 2015, č.k. 21C/73/2015-46, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o
náhrade trov konania     p o t v r d z u j e.

Žalovanému    n e p r i z n á v a   náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu žalobcu zamietol, vo výroku II.
rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Vo výroku III. určil, že podmienky v zmluve
o úvere číslo 80139, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.08.2010, uvedené v článku II
bod 8 - poplatok za poskytnutie úveru 30 eur a uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach
v článku IV bod 2 - zmluvná pokuta vo výške do                    0,3 % denne zo sumy každej
dlžnej mesačnej splátky alebo jej časti, presahujúca výšku 1 % ročne, sú neprijateľné a z tohto dôvodu
neplatné.  V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa zmluvy o úvere č. 88133 zo dňa 23.07.2008
žalobca poskytol žalovanému ako dlžníkovi podľa bodu 1. úver vo výške 398,33  eur s tým, že bola
určená výška úroku 3,9 % mesačne, výška mesačnej splátky 37,68 Eur, doba splácania úveru 18
mesiacov, splatnosť prvej splátky do 30.08.2009 a poslednej  do 30.01.2010, poplatok za poskytnutie
úveru 9,96  eur, ročná percentuálna  miera nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 111,76 % , priemerná
RPMN vo výške 70,61 %, celkové náklady spotrebiteľa  vo výške 678,15 eur, ročná úroková sadzba
104,01 %.  Ku dňu podania žaloby podľa tvrdenia žalobcu žalovaný uhradil 129,84 eur. Predčasnú
splatnosť úveru podľa svojho tvrdenia žalobca vyhlásil 21.04.2009. Žaloba bola podaná 16.10.2014.
Dňa 29.05.2009 podal žalobca návrh na začatie rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd
Slovenská rozhodcovská a. s. 22.10.2009 vydal rozsudok, ktorým v celom rozsahu žalobcovi vyhovel,
tento nadobudol právoplatnosť 09.11.2009.                     V konaní tamojšieho súdu sp. zn. 49Er/1868/2014
bola rozhodnutím zo dňa 16.09.2014 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uvedeného
rozhodcovského rozsudku, súdu doručená 20.06.2014, zamietnutá, nakoľko rozhodcovský súd konal
na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Súd
prvej inštancie konštatoval, že zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obch.zák.
a záväzkový vzťah medzi účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich
Obch. zák., ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa
ustanovení spotrebiteľského práva. Predmetná zmluva o  úvere je spotrebiteľskou zmluvou  v zmysle
§ 52 ods. 1 Obč.zák., nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi veriteľom ako



dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená dňom 21.04.2009, konečná splatnosť
úveru bola 30.01.2010, návrh bol podaný  16.10.2014. Prvý krát mohol žalobca uplatniť svoj nárok na
súde dňa 22.04.2009. Nemožno teda konštatovať, že žalobca si uplatnil svoj nárok včas, teda v trojročnej
premlčacej lehote, ktorú bolo v tomto prípade potrebné aplikovať podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že plynutie
premlčacej lehoty bolo prerušené počas konania o jeho nároku pred rozhodcovským súdom, súd prvej
inštancie uviedol, že  ak by prijal argumentáciu žalobcu, že beh premlčacej lehoty bol počas konania
pred rozhodcovským súdom prerušený, nemalo by to v danej veci význam, nakoľko toto konanie trvalo
necelých 6 mesiacov a žalobca podal návrh viac ako 5 rokov po zosplatnení úveru.                        O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku, ktorým súd žalobu zamietol, podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že právnym titulom uplatnenia peňažného nároku bola zmluva
o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania podľa režimu zák. č. 258/2001 Z.z. v
platnom znení zo dňa 23.07.2008. Na základe tejto zmluvy vyplatil žalovanému istinu úveru 12.000
Sk, dohodli si zmluvný úrok z úveru v sume 8.430 Sk, celkom tak vznikol žalovanému záväzok splatiť
sumu 20.430 Sk v 18-tich mesačných splátkach po 1.135 Sk. Nárok na peňažné plnenie, ktorého
sa voči žalovanému žalobou domáha, predstavuje sumu 548,61 eur. Poukázal na to, že pôvodne si
uplatnil svoj nárok podaním žaloby ku rozhodcovskému súdu.  Účastníci zmluvy sa dohodli na znení
tzv. rozhodcovskej doložky a táto doložka bola dojednaná tak, že nevyžadovala od spotrebiteľa, aby
sa svojich nárokov domáhal výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd o návrhu meritórne
rozhodol a následne bezodkladne podal návrh na exekúciu ešte v roku 2009 podľa zák. č. 233/1995 Z.z.
Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodovaní nesprávne vyhodnotil právnu skutočnosť,  a to
spočívanie premlčacej doby s poukazom na                              § 112 Obč. zák. a na základe takéhoto
nesprávneho právneho posúdenia veci nezákonne a nesprávne vo veci rozhodol, keď ustálil, že jeho
nárok je premlčaný. Právna teória i súdna prax ustálila, že včasné uplatnenie práva na súde alebo u
iného príslušného orgánu má za následok zastavenie premlčacej doby.  Za uplatnenie práva u iného
príslušného orgánu treba rozumieť orgán, ktorý v určitých prípadoch nahrádza súd, takým orgánom sú
aj rozhodcovia a rozhodcovské súdy. Predpokladom spočívania premlčacej doby je, že veriteľ v začatom
konaní riadne pokračuje. Uviedol, že po podaní návrhu na vykonanie exekúcie v roku 2009 bol exekučný
súd až do roku 2014 nečinným a táto okolnosť nemôže ísť na ťarchu účastníka konania a nemôže
mať za následok pokračovanie plynutia premlčacej doby. V prípade, ak súd - aj rozhodcovský súd vydá
meritórne rozhodnutie, ktorým žalobe vyhovie a toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, nebude už
pokračovať pôvodná, v tomto prípade trojročná premlčacia doba, ale ju vystrieda nová premlčacia doba,
a to 10-ročná s poukazom na znenie § 110 ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka. Z týchto dôvodov navrhol,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol a
vec mu vrátil  na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil tak,  že jeho žalobe v celom rozsahu
vyhovie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu ( vo výroku o
zamietnutí žaloby a vo výroku  o náhrade trov konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie  je dôvodné.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožnil so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a k odvolacím
námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

6. Odvolací súd poukazuje na novelu zák. č.  250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zákonom
č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán  rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku,
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi,



aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o ustanovenie,
ktoré ukladá povinnosť najmä súdom (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami
nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné
ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania.

7. Odvolací súd teda konštatuje, že uzavretý zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným na základe
zmluvy o úvere zo dňa 23.07.2008 je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Všeobecná
premlčacia doba je podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka 4-ročná a podľa § 101 Obč. zákonníka
je 3-ročná. Z uvedeného  je zrejmé, že postavenie spotrebiteľa ako dlžníka je podľa Obchodného
zákonníka nevýhodnejšie, pretože musí čeliť dlhšiemu obdobiu neistoty,  v ktorom môže veriteľ súdne
uplatniť svoj nárok. Právna úprava chrániaca spotrebiteľa preto odôvodňuje aplikáciu ustanovenia, ktoré
je pre spotrebiteľa výhodnejšie, a to ust. § 101 Obč. zákonníka.  I keď už dlhšiu dobu bola ustálená
súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov vyplývajúcich z úverových a podobných zmlúv uzavretých
medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka, bola nejednotná prax súdov pri
posudzovaní týchto právnych vzťahov v otázke premlčania. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná
zák. č. 102/2014 Z.z. v znení zákona č. 151/2014 Z.z. v bode 1 v § 52 ods. 2 Obč. zákonníka pripojila vetu:
„ Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Tento bod citovaného
zákona nadobúda účinnosť až od  01.04.2015, no i napriek tomu je odvolací súd toho názoru, že už
teraz dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri spotrebiteľských zmluvách,
ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto novely. Z dôvodovej správy k
zákonu č. 102/2014 Z.z. vyplýva, že na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské aj obchodné
zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Uvedené teda
znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom
zákonníku (§ 101), teda 3-ročnú premlčaciu dobu a takto podľa Občianskeho zákonníka bolo potrebné
aj v danej veci posudzovať otázku premlčania, nakoľko aj keď medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva
o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, išlo o spotrebiteľskú zmluvu.

8. Na základe uvedeného je aj odvolací súd toho názoru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu
premlčaný podľa § 101 Obč. zákonníka, nakoľko mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená dňom
21.04.2009, žaloba bola podaná na súde dňa 16.10.2014, t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby.
Pokiaľ žalobca v konaní argumentoval, že beh premlčacej doby bol počas konania pred rozhodcovským
súdom prerušený, súd prvého stupňa správne poukázal na to, že konanie pred rozhodcovským súdom
trvalo necelých 6 mesiacov, pričom žalobca podal žalobu viac ako po piatich rokoch po zosplatnení
úveru. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že v danej veci začala plynúť nová premlčacia doba, a to
10- ročná podľa § 110 ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka, nakoľko na základe právoplatného rozsudku
rozhodcovského súdu bolo jeho žalobe vyhovené, k tomu je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok
bol v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 49Er/1868/2014 vyhodnotený
ako nespôsobilý exekučný titul s poukazom na neplatnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, preto
ust. § 110 ods. 1 nemožno v danej veci aplikovať. Z tohto dôvodu boli odvolacie námietky žalobcu
neopodstatnené.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej
zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.
10. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli.

11. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/73/2015", "guid": "b8e5a552-00d6-4eca-a86c-cd2c83cdf824:493d79fa-80a0-4e6d-8e1f-e57e2b2a6bef", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}