Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoP/18/2014 z 18. 8. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. augusta 2014, sp. zn. 19CoP/18/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8114206550.1 Krajský súd Prešov | 19CoP/18/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8114206550.1 | 2014-08-18 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4f576cf-d13b-44e9-9f25-bb0556ad9853 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8114206550.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/18/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114206550
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8114206550.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú B.
K. N.. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XX a mal. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XX, v konaní
zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pobočka Svidník,
pochádzajúcich z matky Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, W. a z otca M. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX, zast. JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 19, Prešov o zmenu výchovy, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 30P/12/2014-60 zo dňa 02.05.2014 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že otec maloletých detí sa návrhom domáhal, aby súd zveril maloletú B. K.
do jeho osobnej starostlivosti a zo strany matky aby určil styk s maloletými B. a M., a tiež aby uložil
povinnosť matke platiť výživné na maloletú B. vo výške 100 Eur mesačne. Podľa otca maloletá B. s ním
nekomunikuje ako s otcom, je pod silným vplyvom matky. On má výhrady voči tomu, ako matka dcéru
vychováva a neposkytuje mu žiadne informácie o dcére, ako sa jej darí v škole, aké krúžky navštevuje.
Poukázal na to, že matka bola pristihnutá pri krádeži v obchode. Podľa neho je v záujme maloletej, aby
bola zverená do jeho starostlivosti, pretože má na to vytvorené všetky podmienky a tiež poukázal na to,
že syn účastníkov konania bol zverený rozvodovým rozsudkom do jeho starostlivosti.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine návrh otca
zamietol. Vychádzal predovšetkým z príslušnej zákonnej úpravy, kde je uvedené, že súd pri rozhodovaní
o výkone rodičovských práv a povinností prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, jeho
citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia, pričom zároveň je potrebné
rešpektovať právo dieťaťa na zachovania jeho vzťahu k obom rodičom. Súd mal v danom konaní
za preukázané, že momentálne sú citové vzťahy a osobné potrebe maloletej B. sú viac zamerané a
nadviazané na matku, s ktorou chce byť osobne každý deň. Zároveň sa u nej postupne po prechodne
nepriaznivom vzťahu k otcovi, rok po rozvode rodičov, výrazne zlepšuje aj vzťah k otcovi, kde sama
uviedla, že s ním rada trávi voľný čas. Z prejavu maloletej je zrejmé, že potrebuje stabilitu rodinného



zázemia, a momentálne stav, ktorý sa realizuje a to, že je zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom
sa pravidelne stretáva s otcom (a aj bratom, ktorý je zverený do osobnej starostlivosti otca) je pre ňu
vyhovujúci a poskytuje jej potrebnú stabilitu. Súd samozrejme v tomto konaní aj skúmal, či matka, ktorej
bola maloletá B. zverená do osobnej starostlivosti sa o ňu po všetkých stránkach riadne stará. Bolo
zistené, že maloletá B. riadne navštevuje základnú školu, kde sa jej prospech síce zhoršil, nie však
výrazne, kde je to potrebné aj pričítať jej prechodu na druhý školský stupeň, zmenu prostredia, ale aj
v nesporne pred tým prebiehajúcemu rozvodovému konaniu rodičov, ktoré samo o osebe pôsobí na
deti veľmi traumatizujúco. B. zároveň navštevuje ľudovú školu umenia, kde sa venuje spevu a hre na
klavíri. Je teda potrebné uviesť, že matka sa o dcéru riadne stará s cieľom všestranného rozvoja jej
osobnosti. Je pravdou, že matka sa dopustila skutku krádeže dňa 12.3.21013, teda v krátkom čase
po rozvode, čo vysvetlila tým, že jej chýbali finančné prostriedky a zároveň sa za to veľmi hanbí. Z
pripojeného uznesenia Okresnej prokuratúry Prešov pod sp. zn. 3Pv 199/13 bolo súdom zistené, že
trestné stíhanie bolo zastavené v prípravnom konaní a to uzavretím zmieru, kde sa obvinená ku skutku
priznala, nahradila škodu a zároveň zložila na účet Okresnej prokuratúry Prešov sumu 50,-Eur na
peňažnú pomoc poškodeným. Súd z výroku uvedeného uznesenia zistil, že predmetom krádeže boli
prevažne potraviny a veci bežnej spotreby v domácnosti. Takéto jednorazové vybočenie z riadneho
života nemožno považovať a charakterizovať ako správania sa matky, ktorým by nevhodne ovplyvňovala
alebo vychovávala dcéru.

Súd prvého stupňa preto považoval výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej B. K.
tak, ako bol upravený rozsudkom Okresného súdu Svidník pod sp. zn. 2P/223/11 zo dňa 24.09.2012 za
momentálne najvhodnejší pre maloletú B., a preto návrh otca zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletých detí. Vyslovil
svoj nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnymi závermi prvostupňového súdu. Uviedol, že podal
návrh na zmenu výchovy u maloletej B. do jeho osobnej starostlivosti. Hľadel pritom na záujem maloletej
B. a maloletého M., ktorý je zverený do jeho osobnej starostlivosti. V záujme oboch maloletých detí by
bolo, aby boli vychovávané spoločne. Od poslednej úpravy práv a povinností k maloletým deťom pri
rozvode manželstva v roku 2012 došlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov a detí.

V odvolaní uviedol, že matka sa so synom, ktorý bol zverený do jeho osobnej starostlivosti stýka
zriedkavo, nemá skutočný záujem o stretávanie sa s maloletým M. a má snahu obmedziť aj jeho styk s
maloletou B.. Takýto postoj matky je v rozpore so záujmami maloletých detí. On sa snaží sa s maloletou
B. vzťah upevniť, berie ju k sebe domov, aby sa aj vzťah medzi ňou a bratom zlepšil.

Podľa tvrdenia otca maloletých detí vážnym dôvodom pre zmenu výchovy je aj to, že matka maloletých
detí bola prichytená pri krádeži v obchode. Nešlo o odcudzenie potravín a nebolo ojedinelé. Vhodné
by bolo vyžiadať správu z OO PZ Prešov - Sever, či OO PZ Prešov - Juh o jej priestupkoch. Ak by
sa preukázalo, že takýchto drobných krádeží sa matka dopúšťala viackrát, mohlo by to svedčiť o jej
charakterovej vade a nebolo by najvhodnejšie, aby maloleté B. bola vychovávaná matkou, ktorá nemá
ujasnené morálne hodnoty.

Otec tvrdil, že má vytvorené podstatne lepšie podmienky pre spoločnú výchovu oboch detí. S deťmi
má výborné vzťahy, venuje sa spolu s nimi ich záľubám, chodí s nimi na dovolenky, zaujíma sa o ich
štúdijné výsledky a snaží sa upevňovať a zlepšovať ich vzájomné citové väzby. Na rozdiel od matky ju
pred deťmi negatívne nehodnotí.

Aj keď obe deti vyjadrili pred sudkyňou to, že im terajší stav vyhovuje, rozumie tomu. On na rozdiel od
matky je prísnejší, lebo chce, aby deti si riadne plnili školské povinnosti a až potom sa venovali svojim
záľubám a nie naopak. Matka je až do večerných hodín v práci a maloletá B. je po skončení vyučovania
doma sama až do príchodu matky. On pritom prichádza z práce skôr a doma je už maloletý syn, mohli
by so B. byť spolu a ich vzťahy by sa len upevňovali.

Svojim návrhom v prvom rade sleduje záujem maloletých detí, lebo na ich spoločnú výchovu má v
súčasnosti lepšie podmienky ako matka. Navrhol preto zmeniť napadnutý rozsudok a rozhodnúť v
zmysle jeho návrhu.



K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí, ktorá vyjadrila svoj nesúhlas s návrhom otca.
Poukázala na výsluch maloletej B., ktorá pred súdom sa vyjadrila, že chce zostať v starostlivosti matky.
Otec sa domáhal zmeny zverenia maloletej B. do jeho starostlivosti len z dôvodu, aby matke ublížil.
Neustále sa jej týmto postojom vyhráža, že príde o dcéru a ostane sama. Zastrašuje ju, že sa postará
aj o to, aby prišla o prácu, skončí pod mostom a nebude mať ani na rožky. Nahovoril na uvedené aj
syna, ktorý jej to oznámil.

Matka tvrdila, že otec láka maloletú B. na hmotné veci, rozpráva jej, že keď bude bývať s ním, postaví
ranč a kúpi jej koňa, budú chodiť spolu na dovolenky. Povedal jej, že kým je s matkou nič jej nedá.

Podľa matky nie je pravdou, aby nemala záujem o syna, tento sa však ku nej správa pohŕdavo, lebo
otec manipuluje s jeho psychikou. Ak syn s ňou telefonuje, otec ho nahráva na diktafón. Očierňuje ju
pred synom a obmedzuje ju v kontakte s ním. Stále mu opakuje, že ak ho nebude poslúchať, môže sa
zbaliť a odísť k matke. So synom sa stretáva zriedkavo, lebo keď ho volá k sebe, vždy si nájde nejakú
výhovorku, že nemôže. Mobil má úmyselne často vypnutý alebo ho nedvíha niekoľko dní.

Matka tiež uvádzala, že otec sa k B. správa agresívne, a to najmä keď sa mu niekto nechce podriadiť.
Stávalo sa, že sa vyhrážal obesením, odišiel do lesa, zavolal jej, rozlúčil sa a potom vypol mobil.
Následne sa vrátil akoby sa nič nestalo, a opakoval to dosť často. Po jej odsťahovaní sa k matke jej
namontoval na auto sledovacie zariadenie. Z uvedeného vyplýva, že je psychický labilný. Otec v krátkej
dobe strieda milenky, ktoré žijú aj so synom v jednej domácnosti, čo nie je vhodným príkladom pre
výchovu detí.

Vo vyjadrení matka tiež uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie otca, že o B. sa nestará riadne. Majú
vybudovaný dôverný vzťah, snaží sa, aby jej nič nechýbalo, zúčastňuje sa školských výletov, navštevuje
aj základnú umeleckú školu, kde sa venuje klavíru a modernému spevu, tiež navštevuje ľudovky a venuje
sa folklóru. Pri rozvode manželstva v roku 2012 znalkyňa navrhla rozdeliť deti.

K odvolaniu otca sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízny opatrovník nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s.
p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p. ), preskúmal napadnutý rozsudok ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských
práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery
( § 163 ods. 2 O. s. p. ).

Iba zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, a to len vtedy, ak
iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Pritom pod zmenou pomerov
je treba rozumieť výraznú zmenu okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu,
z ktorých vychádzali rozsudky o výchove a výžive maloletých detí. Tieto zmeny mohli nastať tak u
oprávneného, ako aj na strane povinného.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a
stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom. Rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde ( § 24 ods. 3, 4 zákona č. 36/2005 Z. z., Zákona o rodine ).

Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie uvedeným, keď rozhodol tak, že návrh otca maloletých
detí zamietol.



Správne bol do úvahy vzatý najmä záujem maloletých detí. Správne súd prvého stupňa zistil, že
výchova maloletej B. u matky je riadne zabezpečená, matka sa o maloletú riadne stará, maloletá riadne
navštevuje základnú školu, aj keď sa jej prospech zhoršil, nie však výrazne, čo je treba pričítať tomu, že
maloletá prešla na druhý školský stupeň, zmene prostredia, ako aj samotné rozvodové konanie rodičov.
Maloletá B. naďalej navštevuje ľudovú školu umenia, venuje sa spevu a hre na klavíri. Jej matka sa o ňu
riadne stará. V konaní nebolo zistené, aby došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu
pôvodného rozsudku ohľadom zverenia maloletej B. do starostlivosti otca a s tým súvisiaca potreba
úpravy styku matky s maloletou B. a maloletým M..

Odvolací súd je tiež toho názoru, že bolo namieste návrh otca zamietnuť. Neboli totiž splnené zákonné
podmienky na zmenu pôvodného rozhodnutia, ktorým boli práva a povinností k maloletej B. a M.
upravené.

Odvolací súd dáva do pozornosti vyjadrenia oboch maloletých detí, ktoré zrealizovali na Okresnom súde
v Prešove, kde maloletá B. jednoznačne sa vyjadrila, že chce, aby všetko ostalo tak, ako teraz je, že jej
vyhovuje žiť s mamkou a chodiť k ockovi na návštevy.

Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na vek maloletej B. je nevyhnutné vychádzať z jej názoru
vysloveného vo veci a prihliadať naň.

So zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa súd skúma a zisťuje aj názor maloletého dieťaťa.
Názor maloletého dieťaťa môže súd podľa § 100 ods. 3 O. s. p. zisťovať aj prostredníctvom orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a podobne.

Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7
Dohovoru o právach dieťaťa. Uvedený Dohovor o právach dieťaťa vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v
článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti
týkajúcej sa detí. Súdy pritom musia vychádzať zo zásady, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť
za výchovu a vývoj dieťaťa. Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4
ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova
je právom rodiča; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V záujme dieťaťa nepochybne
je v prípade, ak je zverené jednému z rodičov uznať úlohu a dôležitosť aj druhého rodiča v jeho
živote. Dominantným musí byť stále záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri akejkoľvek činnosti
týkajúcej sa detí. Nedá sa pritom odhliadnuť od toho, že dieťa samé je bytosťou jedinečnou, obdarenou
neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami,
teda bytosťou, ktorej by sa malo dostať pri jeho vývine to najlepšie, čo znamená to, aby uvedené atribúty
nezostali iba prázdnymi slovami.

Ako už bolo povedané vo veciach starostlivosti o maloletých súd je povinný prihliadať na záujem
maloletého. Za situácie, keď maloletý je vzhľadom na jeho vek a vyspelosť schopný vyjadriť svoj názor,
je potrebné z toho vychádzať.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd mal za to, že odvolanie otca maloletých detí nie je
dôvodné. Zatiaľ nie je v záujme maloletej B., aby bola zverená do jeho osobnej starostlivosti.

K ďalšej odvolacej námietke, týkajúcej sa morálnych hodnôt matky maloletej, ktorá bola prichytená pri
krádeží v C., odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu, a to najmä z uznesenia Okresnej prokuratúry v
Prešove č. ČVS: ORP-473/SE-PO-2013 zo dňa 12.07.2013, ktoré ako faxové podanie sa nachádza na č.
l. 55 spisu vyplýva, že matka maloletej dňa 12.03.2013 zobrala 0,24 kg sliviek, 0,378 kg jabĺk, 1ks dózy,
1ks dievčenské tričko, 1 ks kancelársky dierkovač, 1 ks farby na vajíčka, 1ks kuchynskú utierku, 1ks
jahodový džem a 2ks pečiva v celkovej sume 21,54 Eur. V predchádzajúcich 12 mesiacov za obdobný
čin bola postihnutá dňa 30.12.2012, za čo jej bola uložená bloková pokuta. Z uvedeného teda vyplýva, že
matka maloletej ukradla prevažne potraviny a potreby pre domácnosť tak, ako to vyhodnotil súd prvého
stupňa. Z uvedenej listiny tiež vyplýva, že obdobného skutku sa dopustila aj 30.12.2012, za čo jej bola
uložená bloková pokuta. Keďže na pojednávaní sa matka vyslovila, že sa veľmi hanbí za uvedené skutky
a svoje konanie vysvetľovala chýbajúcimi finančnými prostriedkami, aj odvolací súd je toho názoru, že
aj keď takéto konanie matky je konaním, ktoré nedáva vhodný vzor maloletému dieťaťu, samo o sebe



ešte nie je dôvodom na zmenu výchovy maloletej B.. Dá sa uveriť tvrdeniu matky, že to urobila z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa postupom
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania je odôvodnený postupom podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
§ 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu. Predmetné konanie je takýmto
konaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.