{"guid": "1a55e594-f46d-41c3-8cbe-cdbf3aab5b1e:e30c5b9f-a591-4cbf-8611-2ecee9711263", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2117212678.1", "spisova_znacka": "9Co/111/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/111/2019 z 20. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. januára 2020, sp. zn. 9Co/111/2019, ECLI:SK:KSTT:2020:2117212678.1", "identifikacne_cislo": "2117212678", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Juričko", "sudca_id": 169, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-juricko-169", "datum_vydania": "2020-01-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-47.odsek-5", "nazov": "§ 47 ods. 5 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-47.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e30c5b9f-a591-4cbf-8611-2ecee9711263", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2117212678.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2020:2117212678.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2020:2117212678.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/111/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117212678
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117212678.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta
Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: M. A., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. X,
K., zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Janíček, LL.M., Petrikovicha 5, Martin, proti žalovaným: 1.
LEGATOs Recovery k.s., IČO: 47 256 184, so sídlom Mierová 56, Bratislava, 2. Platiť sa oplatí s.r.o.,
IČO: 45 684 618, so sídlom Mostová 2, Bratislava, 3. C. C., nar. XX.X.XXXX, B. P. XX, K., o neplatnosť
dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27C/45/2017-172
zo dňa 26.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1 až 3 majú voči žalobcovi n á r o k  na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu, vo výroku II.
žalovaným 1 a 2 priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu a vo výroku III.
žalovanému 3 voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 44 ods. 1, § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších zmien a doplnení, § 21 ods. 2, 4, § 12 ods. 4,
5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších zmien a doplnení, vecne
odôvodnil tým, že žalobu o určenie neplatnosti verejnej dobrovoľnej dražby nemožno považovať za
klasickú žalobu v zmysle § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (určovaciu
žalobu), ale za žalobu rezultujúcu z ustanovení § 21 ods. 2, 3, 4 ZoDD. Vecná legitimácia v konaní
predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je
subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Okruh účastníkov v sporovom
konaní tvoria žalobca a žalovaný, a tí, ktorých za účastníkov považuje zákon, a napokon okrem žalobcu
aj tí, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať. Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v
sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v žalobe (aktívna
vecná legitimácia) a žalovaný je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná
legitimácia). V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu
a medzi tie patrí aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného. V čase
podania žaloby dňa 10.5.2017 sa na majetok žalobcu ako úpadcu viedlo konkurzné konanie, keď konkurz
bol vyhlásený dňa 8.4.2015. Konkurzné konanie nie je toho času skončené. V zmysle ustanovenia §
47 ods. 5 v spojení s ustanovením § 44 ods. 1 ZoKR osobou, ktorá je oprávnená konať za žalobcu
je ustanovený správca, ktorý však žalobu nepodal. Správca konkurznej podstaty žalobcu je žalovaný
1/, ktorý  bol žalobcom označený ako účastník tohto konania na strane žalovaných a navrhol žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť. Z uvedeného má súd za preukázané, že žalobca nie je aktívne vecne



legitimovaný na podanie žaloby, keď za neho je oprávnený konať ustanovený správca-žalovaný 1/, ktorý
však návrh nepodal. S poukazom na nesplnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky, teda nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu zamietol.

3. Napriek skutočnosti, že žalobu podala osoba, ktorá nebola oprávnená na jej podanie, sa súd zaoberal
aj namietanými dôvodmi neplatnosti dražby. K namietanému nedoručeniu znaleckého posudku žalobcovi
súd uvádza, že navrhovateľom dražby bol správca konkurznej podstaty úpadcu a nie záložný veriteľ,
preto v zmysle § 12 ods. 4 ZoDD dražobník nebol povinný zaslať vlastníkovi predmetu dražby znalecký
posudok na vyjadrenie v lehote najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Dražobník, napriek tomu
zaslal znalecký posudok, avšak nie žalobcovi (zapísanému na LV ako vlastník), ale správcovi konkurznej
podstaty, ktorý je oprávnený za žalobcu konať vo veciach týkajúcich sa majetku podliehajúcemu
konkurzu. Správca prevzal znalecký posudok dňa 31.1.2017 a dražba sa konala až dňa 28.3.2017,
teda po viac ako 30. dňoch od prevzatia posudku. Čo sa týka namietanej výšky všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom, žalobca síce spochybňuje jej správnosť, avšak žiadnym
relevantným dôkazom nepreukázal, že všeobecná hodnota tejto konkrétnej nehnuteľnosti v čase dražby
bola vyššia. Inzeráty realitných kancelárií sú len jedným z možných ukazovateľov avšak ide len o ponuky
na predaj obdobných nehnuteľností, ktoré sa v inzerovanej cene nemusia realizovať. Ak by žalobca aj
uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, súd poukazuje na  rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3 Cdo 233/2010, podľa ktorého určenie ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť
dražby. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1083/2005 ohodnotenie nehnuteľnosti
na účely dražby nepredstavuje zistenie takej ceny nehnuteľnosti, za ktorú bude predaná, ale stanovenie
podkladu pre najnižšie podanie. Až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má
nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť vlastne predaná. Pokiaľ je trhová cena nehnuteľnosti vyššia
než cena uvedená v dražobnej vyhláške, tak sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe. Podporne
možno poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obo 95/2009, podľa ktorého znalecká
hodnota majetku úpadcu nie je podstatným kritériom speňaženia v konkurznom konaní, ale výšku kúpnej
ceny stanovuje trh a ponuka kupujúcich. Žalobcom namietané porušenia ustanovení ZoDD neboli v
konaní preukázané, dražba bola vykonaná v súlade so zákonom, aj z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.

4. V konaní plne úspešným žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorý im súd priznal v
celom rozsahu, nakoľko si uplatnili náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením. O nároku žalovaného 3
na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a contrario i za použitia
analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Plne úspešnému žalovanému 3/ nepriznal náhradu trov konania, nakoľko
možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne
vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli a zároveň si náhradu trov konania neuplatnil. Súd v
súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol priamo tak, že
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.2.2018
sp. zn. 7Cdo 14/2018 a z 26.10 2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

5. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca a domáhal sa,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
uplatniac odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. .  Podľa žalobcu jeho aktívna vecná legitimácia
bola daná a Súd vychádzal, bez relevantných dôvodov, z reštriktívneho výkladu zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a vyrovnaní (ďalej ako „ZKR\") a zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej
ako„ZDD\"). Podľa žalobcu ust. §21 ods. 2 a 4 ZDD upravuje aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby
o neplatnosť dražby, a táto je daná materiálne - zásahom do práv, a nie formálne, čo uprednostnil Súd v
Rozsudku bez ohľadu na skutkové okolnosti prípadu. Zo skutkových okolností prípadu pritom vyplýva,
že žalobca bol aj mohol byt' dotknutý vo svojich právach a to tým, že predmetný znalecký posudok
určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti neprimerane nízko, pričom žalobca mal prirodzený záujem, aby
bola táto všeobecná hodnota určená riadne a so zohľadnením trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Ust. §
12 ods. 5 ZDD pritom priznáva vlastníkovi predmetu dražby právo vzniesť námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. ZDD teda zjavne
predpokladá, že znalecký posudok ohodnocujúci konkrétny predmet dražby môže zasiahnuť do práv
vlastníka predmetu dražby a z toho dôvodu mu dáva právo do týchto znaleckých úkonov zasiahnuť a
namietať ich. Skutočnosť, že za vlastníka predmetu dražby koná správca konkurznej podstaty alebo kto
je navrhovatel'om dražby, nemôže na tom nič zmeniť, pretože správca konkurznej podstaty má konať
s cieľom čo možno najvyššieho speňaženia konkurznej podstaty a čo najširšieho uspokojenia veriteľov.



Ak správca, ktorý koná za úpadcu, takto podľa názoru úpadcu/dlžníka nepostupuje, má a musí mať
úpadca/dlžník, ako vlastník predmetu dražby, právo do tohto procesu zasiahnuť. Rovnako to platí aj
v prípade, ak navrhovatel'om dražby nie je záložný veritel'. Súd v Rozsudku vôbec nezohľadnil to, že
ust. § 21 ods. 2 a 4 ZDD sa týka základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR, a to v časti na práva na prístup k súdu. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR však základné
právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nepripúšťa jeho reštriktívny výklad, ale vyžaduje
sa naopak jeho extenzívny výklad, jeho súčasťou je aj pozitívny záväzok štátu zabezpečiť, aby toto
právo nebolo len formálne garantované, ale aby toto právo bolo aj prakticky a efektívne dosiahnuteľné.
Tieto požiadavky vyplývajúce z judikatúry Ústavného súdu SR v Rozsudku neboli dodržané, a preto
Rozsudkom došlo k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa
žalobcu Súd mal zvoliť taký výklad ZDD a ZKR, ktorý žalobcovi, hoci aj v postavení úpadcu, umožní
preveriť správnosť znaleckých úkonov a ovplyvniť tak ohodnotenie nehnuteľnosti a cenu za ktorú bude
nehnuteľnosť nakoniec predaná.

6. Súd bol v Rozsudku názoru, že dražobník nebol povinný zaslať žalobcovi znalecký posudok a žalobca
relevantne nepreukázal nesprávnosť všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v znaleckom posudku a ak by
aj túto nesprávnosť relevantne preukázal, nespôsobuje to neplatnosť dražby. Žalobca podľa svojho
názoru relevantne preukázal nesprávnosť všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v znaleckom posudku a v
okolnostiach prípadu nemal k dispozícií inú možnost', ako spochybniť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti.
V čase podania žaloby a aj po nej disponoval jeho majetkom žalovaný 1/ ako správca konkurznej
podstaty a nemohol preto zabezpečiť štandardnou cestou riadny znalecký posudok. Pokiaľ ide o
uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.: 3Cdo233/2010, ktoré sa týka iných skutkových okolností
prípadu, inej právnej úpravy ZDD a ide len o ojedinelé rozhodnutie, ktoré nebolo potvrdené v žiadnych
ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a nie je ústavne konformné v kontexte základného práva
žalobcu vlastniť majetok. Tento právny názor žalobcu potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR spis.
zn.: 6Cdo/89/2017 z 22.06.2017.  Žalobca opakuje, ak by určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
nebolo relevantné, ZDD by nedával vlastníkovi predmetu dražby právo namietať prvotný znalecký
posudok alebo žiadať vypracovanie nového znaleckého posudku iným znalcom. Rozsudok preto aj
v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem toho, samotná dražba bola
poznačená ďalšími pochybnosťami ohľadom jej zákonnosti. Žalovaný 3/ na pojednávaní priznal, že
bol bývalým zamestnancom žalovaného 2/. A hoci sa dražby zúčastnilo viacero účastníkov dražby,
žalovaný 3/ sa stal napokon vydražitel'om a cena dosiahnutá vydražením sa rovnala všeobecnej
hodnote nehnuteľností určenej podľa znaleckého posudku. Inými slovami, je viac než nepravdepodobné,
aby pri viacerých účastníkoch dražby cena dosiahnutá vydražením sa rovnala minimálnemu podaniu,
ktoré zodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností určenej podľa znaleckého posudku. To platí o to
viac, že žalovaný 3/ výslovne priznal na pojednávaní, že vydraženú nehnuteľnosť predal krátko po
uskutočnení dražby tretej osobe za rovnakú cenu, za akú ju vydražil, ktorá zodpovedala všeobecnej
hodnote nehnuteľnosti určenej podľa znaleckého posudku. Tieto prevody nehnuteľností teda nemala
žiadny hospodársky význam pre žalovaného 3/. Tieto skutočnosti nasvedčujú vážnym podozreniam,
že proces dražby aj predaj samotnej nehnuteľnosti žalovaným 3/ bol zmanipulovaný a sprevádzaný
machináciami. Tieto skutočnosti potom žalobcu oprávnene vedú k pochybnostiam o všeobecnej hodnote
nehnuteľnosti, ktorá bola určená znaleckým posudkom zjavne neprimerane nízko, čo malo smerovať k
vopred dohodnutému výsledku dražby.

7. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniam žalovaných 1 až 3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení prioritizuje zákon č.
7/2005 Z. z. o konkurze a vyrovnaní (ďalej ako „ZKR\") pred zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách (ďalej ako „ZDD\") pri posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom sa nevenuje
argumentácii žalobcu z odvolania (ku ktorému sa mal konkrétne vyjadriť) k tejto otázke a vôbec
nevysvetľuje, prečo ZKR má mať prednosť ZDD, hoci ide o právo žalobcu na jeho súdnu ochranu v
zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktoré pre žalobcu slúži iba na čo najširšie uspokojenie veriteľov a riadne
znalecké ohodnotenie predmetnej nehnuteľnosti. Teda celá otázka má aj ústavný rozmer a ZKR aj ZDD je
potrebné vykladať ústavne konformne, čo Súd v Rozsudku neurobil. Žalovaný 1/ sa vo vyjadrení rovnako
vôbec nevyjadruje k uzneseniu Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/89/2017, čím implicitne potvrdil
jeho relevanciu na prejednávanú vec. Navyše toto uznesenie Najvyššieho súdu SR priamo vyvracia
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR so spis. zn. 3 Cdo 233/2010, na ktorom založil Súd v Rozsudku údajný
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Pokiaľ ide o rozsudok Krajského súdu v Bratislave so
spis. zn.: 8Co/350/2016, na ktorý poukazuje žalovaný 1/, tak tento nemožno považovať za relevantný,
pretože je v rozpore s uznesením Najvyššieho súdu SR spis. zn.: 6Cdo/89/2017.



8. Aj žalovaný 2/ prioritizuje ZKR pred ZDD pri posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom
sa nevenuje argumentácii žalobcu z odvolania (ku ktorému sa mal konkrétne vyjadriť). Argumentácia
žalovaného 2/ o prednosti ZKR pred ZDD je nepresvedčivá a nesprávna. Argumentácia žalovaného
2/ ust. § 7 ods. 1 ZDD je v tejto súvislosti nesprávna a zavádzajúca. Odkaz na ZKR v predmetnom
ustanovení ZDD nie je dôkazom o prednosti, resp. špeciálnosti ZKR pred ZDD, ale je iba legislatívnou
technickou pomôckou na vyjadrenie jedného z viacerých možných navrhovatel'ov dražby. Navyše ust.
§ 7 ods. 1 ZDD priznáva postavenie navrhovatel'a dražby aj vlastníkovi predmetu dražby, ktorým bol v
rozhodnom čase žalobca. Z toho dôvodu je potrebné ZDD a ZKR interpretovať vo vzájomnej súvislosti
(nie izolovane ako to urobil žalovaný 2/) a vo svetle práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.
1 Ústavy SR. Ak žalovaný 2/ tvrdí, že lehota 4 kalendárnych dní na vyjadrenie k znaleckému posudku
bola pre žalobcu dostatočná, tak žalobca nesúhlasí. Z ust. § 12 ods. 4 ZDD pritom vyplýva, že vlastník
predmetu dražby má mať lehotu 10 pracovných dní vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Lehota, ktorú mal fakticky
vytvorenú konaním žalovaného 1/, teda bola podstatne kratšia ako lehota podľa ZDD, teda táto lehota
bola nedostatočná.  Žalovaný 2/, rovnako ako žalovaný 1/, sa vo vyjadrení vôbec nevyjadruje k uzneseniu
Najvyššieho súdu SR spis. zn.: 6Cdo/89/2017, čím implicitne potvrdil jeho relevanciu na prejednávanú
vec. Pokiaľ ide o rozsudok Krajského súdu Trenčíne so spis. zn.: 5Co/352/2016, tak tento nemožno
považovať za relevantný, pretože je v rozpore s uznesením Najvššieho súdu SR spis. zn.: 6Cdo/89/2017.
Vyjadrenie žalovaného 2/ tak nijako účinne nespochybnilo dôvodnosť podaného odvolania žalobcu a
nepodporilo ani vecnú správnosť Rozsudku, skôr naopak.

9. Žalovaní odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili.

10. Žalovaný 1 navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania. Odvolateľ (žalobca) vo svojom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie
veci - aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby z dôvodu, že podľa jeho názoru došlo
k formálnemu výkladu ust. § 21 ods. 2 a 4 z. č. 527/2002 Z. z. a ust. § 12 z. č. 527/2002 Z. z.
Podľa odvolateľa je aktívna vecná legitimácia na uplatnenie práva domáhať sa určenia dobrovoľnej
dražby za neplatnú, daná materiálne, samotným zásahom. Právna skutočnosť, že na majetok odvolateľa
bol vyhlásený konkurz, nemá podľa odvolateľa na jej posúdenie vplyv; podľa odvolateľa je vo veci
rozhodné, že vlastník predmetu dražby má v súlade s ust. § 12 ods. 5 z. č. 527/2002 Z. z. právo na
namietnutie stanovenej všeobecnej hodnoty predmetu dražby (a právo prípadne žiadať nový znalecký
posudok). Uvedený právny názor odvolateľa nie je v súlade s právnym poriadkom. Odvolateľ sa
podanou žalobou domáhal určenia dobrovoľnej dražby za neplatnú z dôvodu, že podľa jeho názoru
boli porušené ustanovenia z. č. 527/2002 Z. z., konkrétne ust. § 12 ods. 5 z. č. 527/2002 Z. z. -
nebol mu doručený znalecký posudok riadne a včas v dôsledku čoho, podľa jeho názoru, nemohol
včas namietnuť nízke znalecké ohodnotenie predmetu dražby. Právo podľa ust. § 12 ods. 5 z. č.
527/2002 Z. z. - na podanie námietky, vzniká len vtedy, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ,
čo nezodpovedá skutkovému stavu. V danom prípade bol navrhovateľom správca konkurznej podstaty,
ktorý predmetom dražby disponoval zo zákona podľa ust. § 44 ods. 1 z. č. 7/2005 Z. z. ako vlastník,
čím nastúpil na miesto odvolateľa a vykonával práva podľa z. č. 527/2002 Z. z. Nedostatok toho,
že odvolateľ nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, nemožno odstrániť
odvolateľom navrhovaným extenzívnym výkladom, tak, že ak na obranu odvolateľom domnievaného
porušenia práv nevystúpi na to zo zákona výslovne oprávnený subjekt, je oprávnený na takýto úkon
on sám. Žalovaný 1 dal do pozornosti rozhodnutie KS Bratislava ako odvolacieho súdu, ktorý v rámci
rozhodnutia o odvolaní o otázke aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby podanej úpadcom a nie jeho správcom konkurznej podstaty , sp. zn.: 8Co/350/2016
zo dňa 26.09.2017, uviedol:“ Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že je osobou oprávnenou
domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko z ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách
vyplýva, že neplatnosti dražby sa môže domáhať každý, kto ňou bol na svojich právach dotknutý,
odvolací súd uvádza, že táto jeho argumentácia, vychádzajúca z gramatického výkladu citovaného
ustanovenia, avšak bez zohľadnenia skutočnosti, že predmetná dražba bola vykonaná v rámci konkurzu
vyhlásenému na jeho majetok na návrh žalovaného 1/ - správcu konkurznej podstaty žalobcu, nie je
dôvodná. Nemožno totiž v danom prípade opomenúť, že dražba nehnuteľností žalobcu bola vykonaná
v čase prebiehajúceho konkurzného konania na jeho majetok, a preto je z hľadiska ustálenia osoby
oprávnenej podať žalobu o určenie neplatnosti tejto dražby významné nielen to, či žalobca v spore tvrdí,
že vykonaním dražby bol dotknutý na jeho právach, no tiež to, či výkonu práva domáhať sa v zmysle



ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách neplatnosti dražby nebráni iná právna úprava. Tou
je v danom prípade najmä ust. § 44 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii; ktoré za jedinú osobu,
oprávnenú uskutočňovať akékoľvek právne úkony týkajúce sa majetku úpadcu (a teda i domáhať sa
neplatnosti dražby) určuje správcu konkurznej podstaty, teda žalovaného 1/, a nie žalobcu, ako i ust. §
47 ods. 5 citovaného zákona; podľa ktorého súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu. Pre úplnosť
odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že napriek skutočnosti, že nositeľom aktívnej vecnej
legitimácie je v tomto prípade výlučne žalovaný 1/ ako správca konkurznej podstaty, žalobca v súvislosti
s vykonaním predmetnej dražby neostal bez možnosti domáhať sa nápravy ujmy, ktorá mu podľa jeho
tvrdenia mala vykonaním dražby vzniknúť (hoci v danom spore žiadna nebola preukázaná), keď samotná
absencia vecnej legitimácie v tomto spore nevylučuje možnosť prípadnej zodpovednosti podľa Zákona
o dobrovoľných dražbách, Zákona konkurze a reštrukturalizácii, prípadne podľa zák. č. 8/2005 Z. z., o
správcoch.

11. Odvolateľovi bol doručený dotknutý znalecký posudok na vedomie formou e-mailovej správy, čo
v rámci podanej žaloby aj potvrdil (odvolateľ uvádza 4 dni pred dražbou). Otázne zostáva, prečo
vo svojom deklarovanom záujme o čo možno najvyššie uspokojenie veriteľov v konkurze, v prípade
pochybností ohľadom nízkeho ohodnotenia predmetu dražby obratom po zistení svojich pochybností -
prečítaní e-mailovej správy kontrole inzerátov, nedal podnet/dopyt správcovi konkurznej podstaty, ale
svoje pochybnosti uviedol až v žalobe podanej dňa 10.05.2017 (k žalobe boli ako prílohy priložené
inzeráty z konca apríla 2017 - t. j. mesiac po dražbe). Faktom zostáva, že e-mailovou správou zaslaný
znalecký posudok sa v zmysle uvedeného stal pre odvolateľa zdrojom informácii pre uskutočnenie
prieskumu ohodnotenia predmetu dražby až mesiac po uskutočnení dražby a veci v čase zaslania
znaleckého posudku nevenoval žiadnu pozornosť, čím sám nevystúpil na obranu svojich práv, ktorých
porušenia sa teraz domnieva. K odvolateľom uvedenej nemožnosti zabezpečenia ďalšieho znaleckého
posudku na vlastné náklady uvádza, že do dnešného dňa bol v konkurze zosúpisovaný nehnuteľný
majetok, ktorý je predmetom toho konania a iný majetok nebol nájdený. Prípadný príjem odvolateľa nebol
do dnešného dňa zistený a ani odvolateľom v konkurze priznaný. Okrem toho, tento príjem by podliehal
konkurzu len v rozsahu, v akom by podliehal exekúcii. Preto prípadná nepriaznivá finančná situácia
odvolateľa je dôsledkom rozhodnutí odvolateľa, či a ako si bude zaobstarávať obživu a nie je spôsobená
vedeným konkurzným konaním na jeho majetok. Navyše, odvolateľovi bolo v rámci súdneho konania
priznané plné oslobodenie od súdnych poplatkov. Vyššie uvedené skutočnosti vytvárajú pochybnosti
žalovaného 1 ohľadom úmyslu a cieľov odvolateľa pri podaní žaloby a predlžovaní tohto súdneho
konania a v neposlednom rade i prebiehajúceho konkurzného konania. Žalovaný 1 sa plne sa stotožňuje
so záverom prvostupňového súdu o tom, že odvolateľ, ako osoba v konkurze, nebol aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti zapísanej v
súpise konkurznej majetkovej podstaty. Na podanie žaloby bol výlučne oprávnený správca konkurznej
podstaty - žalovaný 1.

12. Odvolateľ namieta, že relevantným spôsobom preukázal diskrepancie medzi trhovou a znaleckou
cenou predmetu dražby a uvádza, že nemal možnosť štandardnou cestou zabezpečiť znalecký
posudok z dôvodu vyhláseného konkurzu. Ďalej odvolateľ spochybňuje aplikáciu záverov vyplývajúcich
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010, podľa ktorého určenie výšky ceny
draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby a dovoláva sa jej prieskumu v duchu
uznesenia NS SR, sp. zn.: 6Cdo/89/2017 z 22.06.2017. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 233/2010 považuje odvolateľ za ojedinelé a ústavne nekonformné s právom vlastniť majetok. S
argumentáciou odvolateľa sa žalovaný 1 nemôže stotožniť. Záver prvostupňového súdu o neunesení
dôkazného bremena odvolateľom, keď odvolateľ ako osoba oslobodená od platenia súdnych poplatkov
okrem inzerovaných ponúk na predaj nehnuteľností z rôznych obcí k inému dňu než bol deň dražby
(28.03.2017), nepredložil a ani nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie tvrdeného rozdielu medzi
znaleckou a trhovou cenou predmetu dražby (ako napr. ďalší znalecký posudok), je zákonný a vecne
správny. Vo vzťahu k právnym záverom uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
233/2010, o tom, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby,
tieto sú plne aplikovateľné na skutkový stav zistený prvostupňovým súdom, keďže v obidvoch prípadoch
sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dražby z dôvodu porušenia povinnosti doručiť písomnosti
týkajúce sa dražby a povinností podľa ust. § 12 z. č. 527/2002 Z. z.



13. Žalovaný 1 reagoval na vyjadrenia žalobcu. Odvolateľ (žalobca) vo svojom vyjadrení namieta,
že žalovaný 1 sa vo svojom vyjadrení k jeho odvolaniu nevenuje otázke posúdenia aktívnej vecnej
legitimácie, a to konkrétne nevysvetľuje v posudzovanej otázke prioritizáciu z. č. 7/2005 Z. z. („ZKR“)
pred z. č. 527/2002 Z. z. („ZDD“). Vo veci určenia okruhu osôb dotknutých na svojich právach
oprávnených na podanie žaloby podľa ust. § 21 ods. 2 z. č. 527/2002 Z. z. majú ustanovenia z. č.
7/2005 Z. z. prednosť z dôvodu špeciality, tak ako to podrobne odôvodňuje rozsudok KS Bratislava,
sp. zn.: 8Co/350/2016, rozsudok OS Trnava, sp. zn. 12C/8/2013 a v konečnom dôsledku aj odvolaním
napadnutý rozsudok OS Trnava, sp. zn.: 27C/45/2017. Odvolateľ nebol (odo dňa začatia konkurzu)
a aktuálne nie je nositeľom relevantného hmotnoprávneho oprávnenia, t. j. oprávnenia nakladať s
dotknutými nehnuteľnosťami a navrhnúť ich dražbu, preto je vylúčené, aby bol dotknutý na právach,
ktoré mu nepatria. Obsahom práva na súdnu ochranu nie je právo odvolateľa na uplatnenie procesného
prostriedku (žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby), ktorý mu právny poriadok nepriznáva.
Ústavou garantované právo vlastniť majetok bolo obmedzené na základe zákona a zákonným spôsobom
v dôsledku vyhláseného konkurzu, ktorého vyhlásenia sa domáhal sám odvolateľ. Okamihom vyhlásenia
konkurzu na majetok odvolateľa vykonáva práva odňaté úpadcovi v dôsledku vyhláseného konkurzu
správca konkurznej podstaty. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu spočíva na správnom
skutkovom a právnom hodnotení. Odvolateľ má za to, že žalovaný 1 sa vôbec nevyjadruje k uzneseniu
NS SR, sp. zn.: 6Cdo/89/2017, v dôsledku čoho vyvodil záver o implicitnom potvrdení relevancie
uvedeného rozhodnutia. Podľa názoru odvolateľa menované rozhodnutie priamo vyvracia rozhodnutie
NS SR sp. zn.: 3 Cdo 233/2010, na ktorom podľa názoru odvolateľa založil prvostupňový súd „údajný
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu“. Vo veci, o ktorej rozhodol NS SR vo svojom uznesení
sp. zn.: 6Cdo/89/2017 nebola vôbec sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu. NS SR v predmetnej
veci neprijal žiaden záver o tom, že argumenty uvedené v rozhodnutí NS SR sp. zn.: 3 Cdo 233/2010
sú a priori ústavne nesúladné a nesprávne. Rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci sp. zn.:
6Cdo/89/2017 bolo zrušené z dôvodu, že odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými podstatnými
odvolacími námietkami, t. j. nevysvetlil, prečo sú závery uvedené v rozhodnutí NS SR sp. zn.: 3 Cdo
233/2010 aplikovateľné na prejednávanú vec a aký majú vzťah k odvolacím námietkam žalobcov.
Tvrdenie odvolateľa o tom, že rozhodnutie NS SR, sp. zn.: 6Cdo/89/2017, citované odvolateľom v jeho
odvolaní priamo vyvracia rozhodnutie NS SR sp. zn.: 3 Cdo 233/2010 je nedôvodné a je postihnuté
vadou nesprávnej interpretácie. Prvostupňový súd nezaložil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu na rozhodnutí NS SR sp. zn.: 3 Cdo 233/2010, tak ako to tvrdí odvolateľ. V rámci bodu
17 rozsudku OS Trnava z 26.11.2019, napadnutého odvolaním, sa prvostupňový súd vysporiadal s
námietkami žalobcu, ktoré súd po zohľadnení nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vo veci rozoberať
ani nemusel, resp. ich posúdenie nemohlo mať vplyv na výsledok prvostupňového konania. Navyše,
odvolateľ v rámci prvostupňového konania nevyvinul dostatočnú aktivitu na preukázanie svojich tvrdení
(neuniesol dôkazné bremeno). Podľa názoru žalovaného 1 sa prvostupňový súd vysporiadal riadne so
všetkými námietkami žalobcu. Skutočnosť, že žalobca nedostatočne podložil svoju žalobu a v priebehu
súdneho konania nepredložil žiadne relevantné dôkazy nie je vadou prvostupňového konania. Vo
vzťahu k právnym záverom uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010,
o tom, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti (znaleckým posudkom) nemá samo osebe za
následok neplatnosť dražby, žalovaný 1 uvádza, že tieto sú plne aplikovateľné na skutkový stav
zistený prvostupňovým súdom, keďže v obidvoch prípadoch sa žalobca domáhal určenia neplatnosti
dražby z dôvodu porušenia povinnosti doručiť písomnosti týkajúce sa dražby a povinností podľa ust.
§ 12 z. č. 527/2002 Z. z.  Odvolateľ nepovažuje rozsudok KS Bratislava sp. zn.: 8Co/350/2016 (na
ktorý poukázal žalovaný 1) za relevantný, pretože je podľa názoru odvolateľa v rozpore s uznesením
NS SR, sp. zn.: 6Cdo/89/2017, a teda rozhodnutie NSSR má prednosť ako rozhodnutie inštančne
nadriadeného súdu. Záver odvolateľa o prednostnej aplikácii uznesenia NS SR, sp. zn.: 6Cdo/89/2017
je nesprávny. Rozhodnutia sú založené na inom skutkovom základe a ich predmetom je iná právna
otázka, v prípade rozsudku KS Bratislava sp. zn.: 8Co/350/2016 je ňou otázka aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu za situácie, keď na jeho majetok bol vyhlásený konkurz a v prípade uznesenia NS SR,
sp. zn.: 6Cdo/89/2017 je ňou otázka ústavne súladného odôvodnenia rozhodnutia súdu vo vzťahu k
námietkam žalobcu. Odvolateľom opakovane preferované uznesenia NS SR, sp. zn.: 6Cdo/89/2017
nebráni aplikácii právnych záverov obsiahnutých v rozsudku KS Bratislava sp. zn.: 8Co/350/2016.
Právne posúdenie odvolateľa vo veci je opäť nesprávne.

14. Žalovaný 2 navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania, keď odvolanie žalobcu pokladá za nedôvodné. Súd prvej inštancie zistil
všetky potrebné skutkové okolnosti, tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich správne skutkové i právne



závery a to s použitím správnych právnych predpisov a celkovo tak vec správne právne zhodnotil a
odvolací dôvod uplatnený odvolateľom nie je daný. Zároveň odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
vyčerpávajúcim spôsobom preukazuje vyššie uvedené závery o správnosti napadnutého rozhodnutia.
Závery odvolateľa v súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu považuje žalovaný 2 za mylné, poukazujúc
napr. aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, spis. zn. 5 Co 352/2016 zo dňa 28.06.2017, ktorý
otázku absencie aktívnej legitimácie úpadcu v súdnom konaní týkajúcom sa majetku podliehajúcom
konkurzu posúdil rovnako ako súd v napadnutom rozhodnutí.  Ust. § 44 zákona o konkurze a vyrovnaní
upravuje podmienky a nakladania majetkom úpadcu. Základnou vlastnosťou konkurzného práva je,
že ide o právo súbehové. V dôsledku vyhlásenia konkurzu prechádzajú na správcu všetky dispozičné
oprávnenia ohľadom majetku, ktorý patrí úpadcovi a podlieha konkurzu. Tento účinok znamená, že
pokiaľ ide o majetok podliehajúci konkurzu, odníma sa dispozícia dlžníka, prípadne iných osôb a to v
prospech konkurzného správcu. Aj keď prechod dispozičných oprávnení je najpodstatnejším účinkom,
okrem neho dochádza k prechodu na správcu aj iných oprávnení viažucich sa k majetku podliehajúcemu
konkurzu ako je právo užívacie, právo k výťažkom z takéhoto majetku. Toto odňatie oprávnenie dlžníka
spôsobuje u dlžníka ten stav, že mu ostáva zachované v skutočnosti len tzv. holé vlastníctvo. Zákon v
tejto súvislosti uvádza, že správca koná v mene a na účet úpadcu, čo nasvedčuje, že medzi správcom
a dlžníkom ide navonok o vzťah obdobný zastúpeniu. Riešenie zvolené zákonodarcom sa javí ako
efektívne s ohľadom na konštrukciu iných právnych inštitútov v právnom poriadku. V tejto súvislosti
je ďalej dôležité uviesť, že prípadné práva a povinnosti z konania, ktoré správca robí v súvislosti so
správou a nakladaním s konkurznou podstatou vznikajú vždy úpadcovi a nie správcovi. Kauzálny rozsah,
v ktorom dlžník, teda úpadca oprávnenie k majetku podliehajúcemu konkurzu stráca v rozsahu, v ktorom
ho správca nadobúda nie je absolútny a taktiež nie je úplne synalagmatický. Rozsah, v ktorom správca
nadobúda jednotlivé oprávnenia k majetku v konkurznej podstate je obmedzený účelom, pre ktoré sa
dlžníkovi odnímajú. Tým je záujem na nezmenšovaní konkurznej podstaty. Ďalej vo vzťahu k súdnym a
iným konaniam je rozhodujúce ust. § 47 zákona o konkurze a vyrovnaní, z ktorého vyplýva, že aktívne
legitimovaný vo veciach, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty ohľadom majetku úpadcu je počas trvania
účinkov vyhlásenia konkurzu výlučne správca. Úpadca vyhlásením konkurzu v zásade stratil aktívnu
vecnú legitimáciu na uplatňovanie nárokov, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty. V prípade teda, ak podá
žalobu niekto iný ako správca, je potrebné takúto žalobu pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie
zamietnuť.

15. Odvolatel' sa v predmetnej argumentácii snaží podporiť svoju tézu poukázaním aj na právo vlastníka
predmetu dražby podľa § 12 odsek 4 a odsek 5 Zákona o dobrovoľných dražbách podať námietky proti
znaleckému posudku a žiadať o vypracovanie druhého znaleckého posudku na ohodnotenie predmetu
dražby. Je potrebné však poukázať na skutočnosť, že ako priznal sám odvolateľ, bol mu znalecký
posudok v elektronickej forme doručený, avšak žiadne námietky voči nemu neboli ani žalovanému v
1. rade ani žalovanému v 2. rade doručené. Z hl'adiska účelu zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii je zrejmé, že zákon nemôže mať za cieľ ustanovenie dvoch subjektov, ktorí budú
mať rovnaké oprávnenia vo vzťahu k majetku v konkurznej podstate. Nie je napr. možné, aby právo
vzniesť námietky proti znaleckému posudku podľa § 12 odsek 5 Zákona o dobrovoľných dražbách
mal aj vlastník predmetu dražby (úpadca) a aj správca konkurznej podstaty. Z účelu konkurzného
konania pritom vyplýva, že za výšku výťažku zo speňaženia majetku zodpovedá predovšetkým správca
konkurznej podstaty a nie úpadca a túto zodpovednosť má správca konkurznej podstaty v prvom
rade voči konkurzným veritel'om a aj voči úpadcovi. Vznesenie námietok správcom, t.j. samotným
navrhovatel'om dražby nemá opodstatnenie, nakoľko ako navrhovatel' dražby môže dražobníkovi priamo
určiť, aký znalecký posudok má pre ohodnotenie dražby použiť, ak znalecký posudok spĺňa podmienky
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.  Zároveň nie je možné v rámci konkurzného
konania pripustiť právo úpadcu/vlastníka predmetu dražby vznášať námietky v procese speňažovania
majetku v konkurze, ktorého podmienky určujú konkurzní veritelia prostredníctvom svojich orgánov
podľa zákona č. 7/2005 Z.z. a správca. Konkurzní veritelia napríklad nie sú viazaní príkazom použiť ako
najnižšie podanie vyššiu z hodnôt určených dvoma znaleckými posudkami podl'a § 12 odsek 6 zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Naopak, v rámci konkurzného konania platí ustanovenie
§ 91 odsek 2 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého účelom speňažovania majetku podliehajúceho
konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov.
Pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou
starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania
ustanovené týmto zákonom.  Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že ústavnoprávna argumentácia
odvolateľa nie je v predmetnej veci aplikovateľná. § 12 odsek 4 a odsek 5 Zákona o dobrovoľných



dražbách jasne a výslovne ustanovujú, za akých podmienok má vlastník predmetu dražby právo vzniesť
námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a tiež rovnako ustanovujú, kedy je dražobník povinný
zasielať znalecký posudok vlastníkovi predmetu dražby. Ustanovenia týchto právnych predpisov nie je
možné extenzívne vykladať v duchu ako dôvodí odvolateľ, nakoľko by už nešlo o extenzívny výklad textu
normy, ale o zavedenie novej právnej normy.

16. Skutočnosť, že súdne konania týkajúce sa majetku podliehajúcemu konkurzu môžu byť začaté iba
z podnetu správcu konkurznej podstaty je výslovne a nepochybne ustanovená § 47 odsek 5 zákona č.
7/2005 Z.z.., ktorý ako lex specialis sa jednoznačne aplikuje aj na súdne konanie o neplatnosti dražby
majetku podliehajúcemu konkurzu (dokonca vykonanej ako forma speňažovania v danom konkurze).
Analogicky, ak nemá podl'a zákona č. 7/2005 Z.z. úpadca právo podať samostatne (priamo) žalobu o
určení neplatnosti napríklad speňaženia jeho majetku správcom inou formou v súlade s § 92 odsek 1
zákona č. 7/2005 Z.z., nie je dôvod priznávať toto právo úpadcovi pri zohľadnení normy § 47 odsek 5
zákona č. 7/2005 Z.z. v prípade dobrovoľnej dražby. Špeciálnosť právnej úpravy konkurzného konania
voči všeobecnej úprave podľa Zákona o dobrovoľných dražbách je nepochybná zo súbehovej podstaty
konkurzného práva a samotnou úpravou § 7 odsek 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý označuje
zákon č. 7/2005 Z.z. ako osobitný zákon z pohľadu Zákona o dobrovol'ných dražbách. Následne v
súlade s právnou zásadou lex specialis derogat legi generali platí, že otázku aktívnej legitimácie v
konaní o neplatnosť dražby je potrebné riešiť podľa osobitného zákona, t.j. zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii. V tejto súvislosti je možné zovšeobecniť, že každé právo ktoré zákon
umožňuje, či už implicitne alebo výslovne, uplatniť na súde je v prípade vyhlásenia konkurzu na
majetok nositel'a daného práva možné uplatniť iba prostredníctvom správcu podľa § 47 odsek 5 zákona
č. 7/2005. Zároveň aj samotný § 21 odsek 2 Zákona o dobrovoľných dražbách dáva právo podať
žalobu osobe ktorej práva boli porušením zákona o dobrovoľných dražbách dotknuté a nie výslovne
vlastníkovi predmetu dražby, takže nemôže byť ani spor o otázke, či môže existovať osobitné oprávnenie
vlastníka predmetu dražby popri oprávnení správcu konkurznej podstaty konajúceho za tohto vlastníka
na ktorého predmetné právo prešlo, keď podľa § 44 odsek 1 zákona č . 7/2005 Z. z. oprávnenie úpadcu
nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa
tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet
úpadcu. V rámci súdneho konania bolo preukázané, že žalovaný v 3. rade nebol v čase konania
zamestnancom dražobníka a teda nebola splnená podmienka podľa § 5 uvedeného zákona pre to,
aby bol žalovaný v 3. rade vylúčený z možnosti účasti na predmetnej dražbe. V každom prípade však
nemajú tvrdenia odvolatel'a žiadny právny význam pre určenie dražby za neplatnú a neznamenajú
žiadnu skutočnosť, predstavujúcu dôvod na určenie predmetnej dražby za neplatnú podľa § 21 odsek
2 Zákona o dobrovoľných dražbách.

17. Podľa názoru žalovaného 2 a vyplýva to aj z textu uznesenia Najvyššieho súd SR spis. zn. 6
Cdo 89/2017, na ktoré žalobca poukazuje, že predmetné uznesenie NS SR neobsahuje žiadnu právnu
argumentáciu aplikovatel'nú na predmetnú vec. Podstatou uvedeného uznesenia NS SR a dôvodom
pre zrušenie rozhodnutia v dovolacom konaní v danej veci bolo nedostatočné odôvodnenie dovolaním
napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenie dovolacím súdom z tohto procesnoprávneho dôvodu. Otázka
riešená dovolacím súdom sa týkala prípadu v ktorom ten istý znalec vypracoval v krátkom čase
dva líšiace sa znalecké posudky tohto istého predmetu dražby; riešenie tejto otázky však nie je
vôbec relevantné v našom konaní. Uvedené uznesenie NS SR zároveň ani neobsahuje riešenie tejto
otázky, uvádza iba, že konajúce súdy túto otázku neriešili v rámci odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej
inštancie alebo odvolacieho súdu. Predmetné uznesenie NS SR tak žiadnym spôsobom nespochybňuje
závery uvedené v rozhodnutí NS SR spis. zn. 3 Cdo 233/2010 na ktoré sa odvoláva aj napadnuté
rozhodnutie. Prednosť zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva zo súbehovej
podstaty konkurzného práva ako ho upravujú príslušná právna doktrína a aj judikatúra. Nemožno vôbec
akceptovať tvrdenia žalobcu, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, spis. zn. 5 Co 352/2016 nemožno
považovať za relevantný vo svetle záverov uznesenia NS SR spis. zn. 6 Cdo 89/2017, keď tieto
súdne rozhodnutia riešia úplne rozdielne právne otázky. Argumentácia použitá z rozsudku KS Trenčín
pojednáva o otázke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o určenie neplatnosti
dražby v rámci konkurzného konania a uznesenie NS SR pojednáva o otázke preskúmatel'nosti súdneho
rozhodnutia a s tým súvisiaceho riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

18. Žalovaný 3 vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
navrhuje ho ako vecne správne potvrdiť. Žalovaný 3 bol zamestnancom žalovaného 2 do 31.1.2017,



dražba sa konala 28.3.2017 a v tom čase nebol zamestnancom dražobníka. Po dražbe a uhradení
ceny dosiahnutej vydražením sa dňa 18.4.2017 uskutočnilo neúspešné odovzdanie predmetu dražby,
ktorého sa žalobca nezúčastnil. Na mieste sa nachádzal užívateľ predmetu dražby, ako sám uviedol,
otec žalobcu. Po rozhovore s užívateľom predmetu dražby žalovaný 3 začal tušiť, že žalobca resp.
užívateľ predmetu dražby - otec žalobcu, predmet dražby dobrovoľne neodovzdá. Po záverečnej
poznámke užívateľa predmetu dražby, že je tu ešte možnosť napadnutia dražby, sa žalovaný 3 následne
rozhodol nehnuteľnosť predať hoc aj za cenu, za akú ju nadobudol (v tom čase a vzniknutej situácii by
predal nehnuteľnosť aj so stratou), pretože nadobudol presvedčenie, že zo strany žalobcu hrozí reálne
niekoľkoročný súdny spor, čo sa nakoniec aj potvrdilo podaním žaloby o neplatnosť dražby žalobcom dňa
10.5.2017. So závermi, ktoré žalobca vyvodil zo skutočností, že bol bývalým zamestnancom žalovaného
2, že sa predmet dražby vydražil za cenu vo výške znaleckého posudku na dražbe, ktorej sa zúčastnilo
viacero účastníkov dražby a že následne bez hospodárskeho významu nehnuteľnosť predal tretej osobe,
žalovaný 3 nesúhlasí a považuje ich za tendenčné.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho
je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny  s použitím § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdiť.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

21. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 CSP nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo
veci pojednávanie, nakoľko vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez
potreby zopakovať či doplniť dokazovanie, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne
posúdenie otázok, ku ktorým sa obe sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem.

22. Z obsahu spisu a zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa
žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.5.2017 domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby
vykonanej dňa 28.3.2017 v Trnave, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú.
I. U. a to rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. 13/9,  parc. č. 13/1 záhrada o výmere 701
m2, parc. č. 13/4 záhrada o výmere 1019 m2, parc. č. 13/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 383
m2, parc. č. 13/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2 a parc. č. 13/10  zastavané plochy
a nádvoria o výmere 33 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Podanú žalobu odôvodnil tým, že znaleckým
posudkom bola nehnuteľnosť ocenená na sumu 46.000,- € a táto nezodpovedá jej všeobecnej hodnote,
cena pozemkov bola o 22.000,- € nižšia a cena obdobných nehnuteľností sa pohybuje od 50.000,- €
do 75.000,- €. Znalecký posudok mu bol zaslaný e-mailom 4 dni pred dražbou, teda nebola dodržaná
lehota na vznesenie námietok vlastníka predmetu dražby v zmysle § 12 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“). K žalobe pripojil znalecký posudok, ponuky realitných
kancelárii na predaj obdobných nehnuteľností.

23. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 8.4.2015 č.k. 6K/5/2015-74 (čl. 69) bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka - žalobcu. Uznesením č.k. 6K/5/2015-145 zo dňa 13.8.2015 (čl. 128) bol
odvolaný z funkcie správca JUDr. Ing. Igor Hudoba a ustanovený do funkcie správcu úpadcu žalovaný 1/
(pôvodné meno PERSPECTA Recovery, k.s.). Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/, dražobníkom bol
žalovaný 2/ a vydražiteľom nehnuteľností je žalovaný 3/. Znaleckým posudkom znalca Ing. Ivana Šimeka
č. 16/2017 zo dňa 16.1.2017 boli nehnuteľnosti ocenené na sumu 46.000,- €. Znalecký posudok zaslaný
poštou prevzal žalovaný 1/ dňa 31.1.2017. Dobrovoľná dražba bola vykonaná dňa 28.3.2017 v Trnave, a
priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N 301/2017, Nz 10369/2017 NCRls 10595/2017.



24. Súd prvej inštancie svoj záver o nevyhnutnosti žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť
založil v prvom rade na tom závere, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný.

25. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je
rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

26. Súd prvej inštancie preto dospel k vecne správnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu a preto nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal ďalšími meritórnymi
otázkami.

27. Záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie vyplýva z posúdenia právnych účinkov vyhlásenia
konkurzu na majetok žalobcu.

28. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že dňa 08.04.2015 bol začatý konkurz na majetok žalobcu,
ktorý doposiaľ nebol ukončený. Predmetom tohto súdneho konania je majetok podliehajúci konkurzu
patriaci žalobcovi ako úpadcovi, a preto žalobca nie je po začatí konkurzného konania aktívne
legitimovaný na podanie žaloby týkajúcej sa majetku podliehajúceho konkurzu, pričom za takúto žalobu
je potrebné považovať aj žalobu o určenie  neplatnosti dobrovoľnej dražby. V prejednávanom spore je
teda nepochybné, že žaloba podaná žalobcom sa týka majetku podliehajúcemu konkurzu. V čase po
vyhlásení konkurzu síce úpadca nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva ani
spôsobilosť byť účastníkom konania, či procesnú spôsobilosť podľa procesného práva, avšak tieto jeho
spôsobilosti sú obmedzené právnou úpravou, ktorá určité oprávnenia aj povinnosti v rámci hmotného i
procesného práva prenáša na inú osobu, a to na správcu konkurznej podstaty. Preto je to len správca,
ktorý môže po vyhlásení konkurzu účinne nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a
je to tiež len on, kto môže po vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne i pasívne súdne
spory týkajúce sa majetku buď priamo patriaceho do podstaty alebo takých nárokov, ktoré sú čo i len
potenciálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť (teda spory, v ktorých nebyť vyhláseného
konkurzu by ako žalobca alebo žalovaný vystupoval priamo úpadca).

29.  Základným účinkom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu je strata oprávnenia úpadcu nakladať
s majetkom podstaty a strata oprávnenia na výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s
majetkom podstaty a prechod týchto oprávnení na správcu podstaty. V zásade platí, že správca podstaty
je vo vzťahu k majetku, ktorý patrí do podstaty, oprávnený robiť úkony, na ktoré by bol inak oprávnený
úpadca. Činnosť správcu má smerovať k naplneniu konečného cieľa konkurzu, ktorým je speňaženie
majetku patriaceho do podstaty a pomerné uspokojenie veriteľov. (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4 Cdo 35/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 52/2010, rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/144/2017).

30. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že hmotnoprávna i procesnoprávna spôsobilosť
žalobcu ako úpadcu síce zostáva zachovaná, zároveň je však obmedzená v tom, že aktívnu i pasívnu
vecnú legitimáciu v sporoch, ktorých predmetom je majetok podliehajúci konkurzu, má namiesto úpadcu
správca konkurznej podstaty, a teda žalobca sám vo vlastnom mene nemôže podať žalobu a ani nemôže
byť žalovaný. Tým nijako nie je dotknuté právo žalobcu na súdnu ochranu (ako žalobca mylne namieta),
ktoré má právo realizovať v rámci konkurzného konania a jeho inštitútov.



31. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného 1, ktorý správne poukázal na to, že v danom
prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že navrhovateľom dobrovoľnej dražby bol správca konkurznej
podstaty, ktorý predmetom dražby disponoval zo zákona podľa ust. § 44 ods. 1 z. č. 7/2005 Z. z. ako
vlastník, čím nastúpil na miesto odvolateľa a vykonával práva podľa z. č. 527/2002 Z. z. Nedostatok toho,
že odvolateľ nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, nemožno odstrániť
odvolateľom navrhovaným extenzívnym výkladom, tak, že ak na obranu odvolateľom domnievaného
porušenia práv nevystúpi na to zo zákona výslovne oprávnený subjekt, je oprávnený na takýto úkon
on sám.

32. Aj podľa odvolacieho súdu je namieste aplikovať závery Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho
súdu, ktorý v rámci rozhodnutia o odvolaní o otázke aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podanej úpadcom a nie jeho správcom konkurznej podstaty ,
sp. zn.: 8Co/350/2016 zo dňa 26.09.2017, uviedol:“ Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal,
že je osobou oprávnenou domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko z ust. § 21 ods. 2
Zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že neplatnosti dražby sa môže domáhať každý, kto ňou
bol na svojich právach dotknutý, odvolací súd uvádza, že táto jeho argumentácia, vychádzajúca z
gramatického výkladu citovaného ustanovenia, avšak bez zohľadnenia skutočnosti, že predmetná
dražba bola vykonaná v rámci konkurzu vyhlásenému na jeho majetok na návrh žalovaného 1/ - správcu
konkurznej podstaty žalobcu, nie je dôvodná. Nemožno totiž v danom prípade opomenúť, že dražba
nehnuteľností žalobcu bola vykonaná v čase prebiehajúceho konkurzného konania na jeho majetok, a
preto je z hľadiska ustálenia osoby oprávnenej podať žalobu o určenie neplatnosti tejto dražby významné
nielen to, či žalobca v spore tvrdí, že vykonaním dražby bol dotknutý na jeho právach, no tiež to, či výkonu
práva domáhať sa v zmysle ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách neplatnosti dražby nebráni
iná právna úprava. Tou je v danom prípade najmä ust. § 44 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii;
ktoré za jedinú osobu, oprávnenú uskutočňovať akékoľvek právne úkony týkajúce sa majetku úpadcu
(a teda i domáhať sa neplatnosti dražby) určuje správcu konkurznej podstaty, teda žalovaného 1/, a
nie žalobcu, ako i ust. § 47 ods. 5 citovaného zákona; podľa ktorého súdne a iné konania, ktoré sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len
na návrh správcu. Pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že napriek skutočnosti, že
nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je v tomto prípade výlučne žalovaný 1/ ako správca konkurznej
podstaty, žalobca v súvislosti s vykonaním predmetnej dražby neostal bez možnosti domáhať sa nápravy
ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdenia mala vykonaním dražby vzniknúť (hoci v danom spore žiadna nebola
preukázaná), keď samotná absencia vecnej legitimácie v tomto spore nevylučuje možnosť prípadnej
zodpovednosti podľa Zákona o dobrovoľných dražbách, Zákona konkurze a reštrukturalizácii, prípadne
podľa zák. č. 8/2005 Z. z., o správcoch.

33. Rovnako je dôvodné prihliadnuť aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, spis. zn. 5 Co
352/2016 zo dňa 28.06.2017, ktorý otázku absencie aktívnej legitimácie úpadcu v súdnom konaní
týkajúcom sa majetku podliehajúcom konkurzu posúdil rovnako ako súd v napadnutom rozhodnutí.
Ust. § 44 zákona o konkurze a vyrovnaní upravuje podmienky a nakladania majetkom úpadcu.
Základnou vlastnosťou konkurzného práva je, že ide o právo súbehové. V dôsledku vyhlásenia
konkurzu prechádzajú na správcu všetky dispozičné oprávnenia ohľadom majetku, ktorý patrí úpadcovi
a podlieha konkurzu. Tento účinok znamená, že pokiaľ ide o majetok podliehajúci konkurzu, odníma
sa dispozícia dlžníka, prípadne iných osôb a to v prospech konkurzného správcu. Aj keď prechod
dispozičných oprávnení je najpodstatnejším účinkom, okrem neho dochádza k prechodu na správcu
aj iných oprávnení viažucich sa k majetku podliehajúcemu konkurzu ako je právo užívacie, právo k
výťažkom z takéhoto majetku. Toto odňatie oprávnenie dlžníka spôsobuje u dlžníka ten stav, že mu
ostáva zachované v skutočnosti len tzv. holé vlastníctvo. Zákon v tejto súvislosti uvádza, že správca
koná v mene a na účet úpadcu, čo nasvedčuje, že medzi správcom a dlžníkom ide navonok o vzťah
obdobný zastúpeniu. Riešenie zvolené zákonodarcom sa javí ako efektívne s ohľadom na konštrukciu
iných právnych inštitútov v právnom poriadku. V tejto súvislosti je ďalej dôležité uviesť, že prípadné
práva a povinnosti z konania, ktoré správca robí v súvislosti so správou a nakladaním s konkurznou
podstatou vznikajú vždy úpadcovi a nie správcovi. Kauzálny rozsah, v ktorom dlžník, teda úpadca
oprávnenie k majetku podliehajúcemu konkurzu stráca v rozsahu, v ktorom ho správca nadobúda nie
je absolútny a taktiež nie je úplne synalagmatický. Rozsah, v ktorom správca nadobúda jednotlivé
oprávnenia k majetku v konkurznej podstate je obmedzený účelom, pre ktoré sa dlžníkovi odnímajú.
Tým je záujem na nezmenšovaní konkurznej podstaty. Ďalej vo vzťahu k súdnym a iným konaniam
je rozhodujúce ust. § 47 zákona o konkurze a vyrovnaní, z ktorého vyplýva, že aktívne legitimovaný



vo veciach, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty ohľadom majetku úpadcu je počas trvania účinkov
vyhlásenia konkurzu výlučne správca. Úpadca vyhlásením konkurzu v zásade stratil aktívnu vecnú
legitimáciu na uplatňovanie nárokov, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty. V prípade teda, ak podá žalobu
niekto iný ako správca, je potrebné takúto žalobu pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie zamietnuť.

34. Pokiaľ žalobca namietal použiteľnosť záverov vyššie citovaných rozhodnutí a poukazoval na
rozhodnutie Najvyššieho súd SR spis. zn. 6 Cdo 89/2017, žalovaný 2 správne poukázal na to, že
predmetné uznesenie NS SR neobsahuje žiadnu právnu argumentáciu aplikovateľnú na predmetnú
vec. Podstatou uvedeného uznesenia NS SR a dôvodom pre zrušenie rozhodnutia v dovolacom konaní
v danej veci bolo nedostatočné odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenie
dovolacím súdom z tohto procesnoprávneho dôvodu. Otázka riešená dovolacím súdom sa týkala
prípadu, v ktorom ten istý znalec vypracoval v krátkom čase dva líšiace sa znalecké posudky tohto istého
predmetu dražby; riešenie tejto otázky však nie je vôbec relevantné v tomto konaní. Uvedené uznesenie
NS SR zároveň ani neobsahuje riešenie tejto otázky, uvádza iba, že konajúce súdy túto otázku neriešili
v rámci odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu. Predmetné uznesenie
NS SR tak žiadnym spôsobom nespochybňuje závery uvedené v rozhodnutí NS SR spis. zn. 3 Cdo
233/2010, na ktoré sa odvoláva aj napadnuté rozhodnutie. Prednosť zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii vyplýva zo súbehovej podstaty konkurzného práva ako ho upravujú príslušná právna
doktrína a aj judikatúra. Nemožno vôbec akceptovať tvrdenia žalobcu, že rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne, spis. zn. 5 Co 352/2016 nemožno považovať za relevantný vo svetle záverov uznesenia NS SR
spis. zn. 6 Cdo 89/2017, keď tieto súdne rozhodnutia riešia úplne rozdielne právne otázky. Argumentácia
použitá z rozsudku KS Trenčín pojednáva o otázke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie
žaloby o určenie neplatnosti dražby v rámci konkurzného konania a uznesenie NS SR pojednáva o
otázke preskúmatel'nosti súdneho rozhodnutia a s tým súvisiaceho riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia.

35. K otázke prioritizácie z. č. 7/2005 Z. z. („ZKR“) pred z. č. 527/2002 Z. z. („ZDD“) žalovaný 1 správne
poukázal na to, že vo veci určenia okruhu osôb dotknutých na svojich právach oprávnených na podanie
žaloby podľa ust. § 21 ods. 2 z. č. 527/2002 Z. z. majú ustanovenia z. č. 7/2005 Z. z. prednosť z dôvodu
špeciality, tak ako to podrobne odôvodňuje rozsudok KS Bratislava, sp. zn.: 8Co/350/2016, rozsudok OS
Trnava, sp. zn. 12C/8/2013 a v konečnom dôsledku aj odvolaním napadnutý rozsudok OS Trnava, sp.
zn.: 27C/45/2017. Odvolateľ nebol (odo dňa začatia konkurzu) a aktuálne nie je nositeľom relevantného
hmotnoprávneho oprávnenia, t. j. oprávnenia nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami a navrhnúť ich
dražbu, preto je vylúčené, aby bol dotknutý na právach, ktoré mu nepatria. Obsahom práva na súdnu
ochranu nie je právo odvolateľa na uplatnenie procesného prostriedku (žaloby o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby), ktorý mu právny poriadok nepriznáva. Ústavou garantované právo vlastniť majetok
bolo obmedzené na základe zákona a zákonným spôsobom v dôsledku vyhláseného konkurzu, ktorého
vyhlásenia sa domáhal sám odvolateľ. Okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok odvolateľa vykonáva
práva odňaté úpadcovi v dôsledku vyhláseného konkurzu správca konkurznej podstaty.

36. Žalovaný 2 správne argumentuje, že skutočnosť, že súdne konania týkajúce sa majetku
podliehajúcemu konkurzu môžu byť začaté iba z podnetu správcu konkurznej podstaty, je výslovne a
nepochybne ustanovená v § 47 odsek 5 zákona č. 7/2005 Z.z.., ktorý ako lex specialis sa jednoznačne
aplikuje aj na súdne konanie o neplatnosti dražby majetku podliehajúcemu konkurzu (dokonca vykonanej
ako forma speňažovania v danom konkurze). Analogicky, ak nemá podľa zákona č. 7/2005 Z.z. úpadca
právo podať samostatne (priamo) žalobu o určení neplatnosti napríklad speňaženia jeho majetku
správcom inou formou v súlade s § 92 odsek 1 zákona č. 7/2005 Z.z., nie je dôvod priznávať toto
právo úpadcovi pri zohľadnení normy § 47 odsek 5 zákona č. 7/2005 Z.z. v prípade dobrovoľnej dražby.
Špeciálnosť právnej úpravy konkurzného konania voči všeobecnej úprave podľa Zákona o dobrovoľných
dražbách je nepochybná zo súbehovej podstaty konkurzného práva a samotnou úpravou § 7 odsek 1
Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý označuje zákon č. 7/2005 Z.z. ako osobitný zákon z pohľadu
Zákona o dobrovoľných dražbách. Následne v súlade s právnou zásadou lex specialis derogat legi
generali platí, že otázku aktívnej legitimácie v konaní o neplatnosť dražby je potrebné riešiť podľa
osobitného zákona, t.j. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. V tejto súvislosti je možné
zovšeobecniť, že každé právo ktoré zákon umožňuje, či už implicitne alebo výslovne uplatniť na súde,
je v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok nositeľa daného práva možné uplatniť iba prostredníctvom
správcu podľa § 47 odsek 5 zákona č. 7/2005.



37. Vzhľadom na jednoznačný záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby
bolo potrebné žalobu zamietnuť a bolo nadbytočným ďalej sa vecne zaoberať namietanými nedostatkami
v procese realizovanej dobrovoľnej dražby, preto odvolací sa odvolací súd nezaoberal ďalšou odvolacou
argumentáciou. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či
pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné
a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

38. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalobcu, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.  Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

39. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu, vrátane odvolaním osobitne nenapadnutého vecne správneho výroku o náhrade trov konania,
v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

40. Žalovaní 1 až 3 majú voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaní 1 až 3 boli v odvolacom
konaní v celom rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,



a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27C/45/2017", "guid": "aa1c8d21-c6dc-46a1-9344-66d5ddf10105:b4b34f27-f460-442a-9f30-1a201aebbc5f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "1a55e594-f46d-41c3-8cbe-cdbf3aab5b1e:fa775607-b2e9-4d6c-a672-62719640f1d4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2117212678.1", "spisova_znacka": "9Co/111/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/111/2019 z 20. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-01-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2117212678.1"}, {"guid": "ff19aab6-07bf-470f-aedf-b1e133e63096:43c20ae9-f983-4ccd-befa-68481300517b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4615205786.1", "spisova_znacka": "8Co/350/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/350/2016 z 5. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4615205786.1"}, {"guid": "8ea30c38-82e7-47d5-a44e-77ed7c87bc04:ac9fd455-bfd9-4bf2-acad-b94dd1c70937", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6716214269.1", "spisova_znacka": "43Cob/144/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/144/2017 z 27. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6716214269.1"}, {"guid": "819f359b-9e4e-437a-a85c-ac826713d437:14764ba8-ceaf-4078-ac65-9886648988dd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1516204875.1", "spisova_znacka": "5Co/352/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/352/2016 z 30. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1516204875.1"}], "citovane_v": []}