{"guid": "1a5493f4-352a-48cc-90e0-34a17f3c7ff6:f976892f-0c4b-4988-a336-9a1769ccbf8a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3812207542.4", "spisova_znacka": "4Co/296/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/296/2016 z 30. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. augusta 2016, sp. zn. 4Co/296/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3812207542.4", "identifikacne_cislo": "3812207542", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2016-08-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f976892f-0c4b-4988-a336-9a1769ccbf8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3812207542.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3812207542.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3812207542.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/296/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812207542
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812207542.4

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu I. I. SK s.r.o., so sídlom W., P. A. XX, G.: XX
XXX XXX, zastúpený M., M. & F. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom W., P. A. XX, proti žalovanej P.
H., naposledy bytom M., C. X/X, zastúpenej opatrovníkom: N. právne zastúpený JUDr. Y., o zaplatenie
2.010,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa
05. apríla 2016, č.k. 12C/65/2012-181, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov konania žalovanej
p o t v r d z u j e .

Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci samej zastavil podľa § 96 ods.1
Občianskeho súdneho poriadku, žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 113,80 eur  a žalobcu zaviazal
nahradiť žalovanej, zastúpenej opatrovníkom, N. so sídlom v F., A. lB. trovy právneho zastúpenia
vo výške 393,11 eur, na účet JUDr. Y. I., advokáta so sídlom J. O. X/A, D., do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa  žalobným návrhom
doručeným súdu dňa 02.05.2012, domáhal proti žalovanej zaplatenia 2.010,17 eur s príslušenstvom.
Nakoľko žalovanej nebolo možné doručovať súdne zásielky ani po následnom šetrení jej pobytu, súd
prvej inštancie jej na účely konania uznesením č. k. 12C/65/2012 - 101 zo dňa 10.03.2014 ustanovil
procesného opatrovníka, pričom s ustanovením do tejto funkcie súhlasilo Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa M..   Súd prvej inštancie vytýčil vo veci pojednávanie na deň 31.03.2016, na ktoré sa
dostavil len opatrovník žalovanej. Dňa 30.03.2016 došlo súdu elektronické podanie zo dňa 30.03.2016,
ktorým žalobca vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť bez udania dôvodu, požiadal o
vrátenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania a navrhol konanie zastaviť. Súd prvej inštancie
pojednávanie odročil za účelom doloženia písomného vyhotovenia späťvzatia predmetného návrhu na
začatie konania žalobcom.  Súd prvej inštancie rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku podľa
§ 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch tak,  že žalobcovi priznal nárok
na vrátenie zaplateného súdneho poplatku vo výške 113,80 eur (zaplatený súdny poplatok vo výške
120,50 eur krátil o sumu 6,70 eur). Vzhľadom na to, že žalobca zavinil späťvzatie návrhu, žalovanej
nebolo uložené, aby žalobcovi zaplatil krátenú časť súdneho poplatku vo výške 6,70 eur. O náhrade trov
konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 146 ods. 2  prvá veta Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho
trovy. Žalobca zobral návrh späť bez toho, aby žalovaná splnila to, čoho sa podaným návrhom proti nej
domáhal, preto je žalobca povinný nahradiť trovy konania žalovanej. Procesný opatrovník žalovanej -
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa M., zastúpený advokátom JUDr. Y. I.  si uplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia z hodnoty sporu 2.010,17 eur, (odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10
ods. 1 a 2 vyhlášky č.  655/2004 Z.z. predstavuje 91,29 eur), a to za prevzatie a prípravu zastúpenia



vo výške 91,29 eur a náhradu podľa § 15 vyhlášky vo výške 8,39 eur, za vyjadrenie opatrovníka zo
dňa 30.11.2015 vo výške 91,29 eur a náhradu podľa § 15 vyhlášky vo výške 8,39 eur, za účasť na
pojednávaní dňa 31.03.2016, ktoré bolo odročené bez pojednávania, vo výške 22,82 eur (25%) a
náhradu podľa § 15 vyhlášky vo výške 8,58 eur. Ďalej cestovná náhrada podľa § 16 ods. 4 vyhlášky za
cestu motorovým vozidlom dňa 31.03.2016 z Lučenca do Prievidze na pojednávanie a späť vo výške
14,20 eur /náhrada za použitie motorového vozidla v 1/4: 0,183 eur x 240 km = 43,92 eur a náhrada
za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe paliva 5,30 x 240km/100km x priemerná cena paliva 1,012
eur = 12,87 eur/ a náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 28,60 eur (1/4)/osem
polhodín cesty z Lučenca do Prievidze a späť (14,30 eur x 8 = 114,40 : 4 = 28,60 eur), pričom cestovnú
náhradu a náhradu za stratu času uplatnil právny zástupca len v jednej štvrtine vzhľadom na účasť
na pojednávaní na tunajšom súde aj v iných veciach. Celkom trovy právneho zastúpenia žalovanej
zastúpenej opatrovníkom predstavujú sumu 273,56 eur, a po pripočítaní 20 % DPH,  je ich výška 328,27
eur. Opatrovník žalovanej si uplatnil trovy právneho zastúpenia aj za vyjadrenie k odvolaniu, ktoré sa
netýka merita veci zo dňa 27.11.2015 vo výške 45,65 eur (50%) a náhrada podľa § 15 vyhlášky vo výške
8,39 eur. Celkom trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní u žalovanej zastúpenej opatrovníkom
predstavujú sumu 54,04 eur, a po pripočítaní 20 % DPH, čo predstavuje 10,81 eur, je ich výška 64,84
eur. Spolu tak súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej, v konaní zastúpenej
opatrovníkom, na účet jeho právneho zástupcu, náhradu trov konania v celkovej výške 393,11 eur
(328,27 eur + 64,84 eur) podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

2.  Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku o priznaní náhrady
trov konania žalovanej strane.  Namietal neúčelnosť uplatnených a priznaných trov konania, vzhľadom
na to, že opatrovník  by mal byť schopný aj bez právneho zástupcu poskytnúť kvalifikovanú právnu
pomoc  v súdnych sporoch týkajúcich sa spotrebiteľských vecí. Mal za to, že v danom prípade by inštitút
opatrovníka bol efektívnejšie naplnený, pokiaľ by súd za opatrovníka ustanovil priamo advokáta. Na
podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. nz. 6MCdo/9/2013 ako aj
Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 zo dňa 09.09.2004.  Žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že žalovanej zastúpenej opatrovníkom náhradu trov konania neprizná resp. aby
napadnuté uznesenie rušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3.  Opatrovník žalovanej v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v konaní skončenom
zastavením v dôsledku späťvzatia žaloby je nevyhnutné pri rozhodovaní o trovách konania posudzovať
zásadne len procesné kritériá úspechu, čí neúspechu účastníkov. Mal za to, že žalovaná žiadnym
spôsobom nezavinila zastavenie konania, preto je na mieste priznať jej náhradu trov konania voči
žalobcovi v plnej výške, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku u priznaní
náhrady trov konania žalovanej podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.),
ďalej len C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania  podľa                § 385 ods. 1 C.s.p.  a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa            § 387 ods. 1 C.s.p.  ako vecne
správne potvrdiť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p.  a len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:

5.  Po podaní odvolania v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len \"CSP\"/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd
prvej inštancie posudzoval všetky úkony súvisiace s náhradou trov konania.

6. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Žalobca podal dňa 02.05.2012 na Okresnom súde Prievidza návrh, ktorým sa domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 2.010,17 eur s 9% úrokom z omeškania od 27.10.2010 do zaplatenia, a to titulom



nezaplatenia  úveru poskytnutého X., a.s. Žalobca nadobudol uplatnenú pohľadávku od X., a.s. na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.12.2010.

8. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 12C/65/2012-34, ktorý sa žalovanej nebolo
možné doručiť na posledne známu adresu. Keďže sa súdu nepodarilo zistiť miesto pobytu žalovanej,
uznesením č.k. 12C/65/2012-101 zo dňa 10.03.2014 ustanovil podľa § 23 ods. 2 O.s.p. za opatrovníka
žalovanej Združenie na ochranu spotrebiteľa M., so sídlom v F., A.. lB. ktoré následne udelilo advokátovi
JUDr. Y. plnú moc na zastupovanie v tomto konaní.

9. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 31.03.2015.
Žalobca deň pred termínom pojednávania v popoludňajších hodinách doručil súdu podanie, ktorým bez
bližšieho uvedenia dôvodov vzal svoj návrh na začatie konania späť a žiadal, aby súd konanie zastavil.
Súd prvej inštancie napadnutým  uznesením konanie vo veci samej zastavil s poukazom na § 96 ods.
1 O.s.p., pričom zároveň rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku žalobcovi, ako aj trovách
konania.

10.  Vo vzťahu k náhrade trov konania pri zastavení konania, v zásade platí, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ však došlo k zastaveniu
konania v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa § 146 ods. 2 O.s.p.
a trovy zastaveného konania hradí ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
Zavinenie sa pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska, nie  podľa hmotného práva, lebo potom
by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej
skúmal dôvodnosť veci samej. Preto, ak vzal žalobca návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí,
ak nejde o späťvzatie dôvodne podaného návrhu pre správanie odporcu, že žalobca procesne zavinil
zastavenie konania.

11. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že v  prípade právneho zastúpenia opatrovníka žalovanej
advokátom išlo o neúčelne vynaložené trovy konania, odvolací súd poukazuje na to, že opatrovník tak,
ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v
konaní. V dôsledku toho odvolací súd opatrovníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval
za účelne vynaložené. Toto jeho právo okrem iného vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok
47, ods. 2.

12. Z obsahu spisu mal odvolací súd jednoznačne preukázané, že opatrovník bol odporcovi riadne
ustanovený, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a dňa 01.12.2015 doručil súdu prvej
inštancie vyjadrenie vo veci samej, v ktorom právne kvalifikovane namietol nedostatok aktívnej procesnej
legitimácie žalobcu z dôvodu neplatného postúpenia uplatnenej pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne,
a.s. na žalobcu. Ďalej súdu zaslal písomné  vyjadrenie k žalobcom podanému odvolaniu voči uzneseniu
súdu prvej inštancie č.k. 12C/65/2012-117 zo dňa 05.10.2015 o pripustení účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej. Z uvedených dôvodov odvolací súd, dospel k záveru, že nie je daný dôvod
na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia. Rovnako súd prvej inštancie postupoval správne,
pokiaľ žalobcu zaviazal aj na náhradu nákladov advokáta spojených s účasťou právneho zástupcu na
nariadenom pojednávaní, vrátane cestovného a náhrady za stratu času, keďže žalobca vzal návrh späť
v čase, kedy už nebolo možné nariadené pojednávanie zrušiť, preto  je povinný tieto náklady znášať.
13. Ako nepravdivé sa ukázalo i tvrdenie žalobcu, že vyjadrenia žalovanej strany mu neboli doručené,
nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že tieto žalobcovi boli doručené poštou dňa 22.02.2016.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods.
1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho opatrovníkovi žalovanej, nakoľko
žalovaná strana bola v odvolacom konaní plne úspešná.            O  výške náhrady trov odvolacieho
konania bude rozhodovať súd prvej inštancie v zmysle                   § 262 ods. 2 C.s.p.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/65/2012", "guid": "5c97907d-98ad-48f5-ae29-da32b05ef425:e9bfc977-3297-42ae-ba3d-b9d0777b5614", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}], "citovane_v": []}