Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/512/2014 z 14. 7. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 14. júla 2015, sp. zn. 5Co/512/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7813203906.2 Krajský súd Košice | 5Co/512/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7813203906.2 | 2015-07-14 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP, predpis č. 861/2007 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/25fb92a4-ab30-4488-965a-a098782be3f2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7813203906.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/512/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203906
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813203906.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a,
Praha 3, IČO: 264 29 705, Česká republika, proti žalovanej G. Y., R. XXXX/XX, Y. o zaplatenie 628,69
€ s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 22.1.2014 č.k. 4C/411/2013-47

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania.

Žalobca poukázal na to (keď žaloval o zmenkovú sumu), že ako indosatár je nadobúdateľ všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný 22.12.2008 na zmenkovú sumu 628,69 €, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 3.10.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Do jej textu bol poňatý záväzok
žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu
s 0,25 % denným úrokom od 3.10.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 € na zmenkovú
sumu a 0,00 € na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal
vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa článku 7 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému do troch dní
uhradiť žalovanú zmenkovú istinu s príslušenstvom. Žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie a k žalobe
pripojil listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovaným zo dňa
22.12.2008 na zmenkovú sumu 628,69 €.

Žalovaný v súlade s článkom 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorý sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ďalej len nariadenia č. 861/2007,
nedoručil súdu odpoveď na tlačivo C a pripojenú žalobu.

Súd dôvodil, že z originálu zmenky predloženej žalobcom vyplýva, že listina je označená ako zmenka,
vystavená v Rožňave dňa 22.12.2008 s textom: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad
Pohotovosť s.r.o. IČO:35807598, Pribinova 25, 81109 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri OS
Bratislava I, oddiel s.r.o., vložka č. 23636/B“. Do zmenky bola vpísaná suma 628,69 € a zmenkový
úrok 0,25 % denne od 3.10.2009. Zo zmenky ďalej vyplýva, že je splatné: Pohotovosť s.r.o., Pribinova
25, 81109 Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“.
Vystaviteľom bol žalovaný k číslu zmluvy 7550227. Na rube zmenky je uvedené: namiesto nás na rad
CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 030 00 Praha, Česká republika, IČO: 26429705,
Pohotovosť s.r.o., Jaroslav Fuchs, konateľ a nečitateľný podpis, a zo Zmluvy o úvere č. 7550098
uzavretej medzi Pohotovosť s.r.o. Bratislava, IČO: 35807598 a žalovaným dňa 22.12.2008 vyplýva, že



žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 531,10 € a žalovaný sa zaväzuje zaplatiť požičanú sumu
zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 512,51 €, spolu 1043,62 € v 12 mesačných splátkach po 86,00
€ počnúc od 28.1.2009. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN. V článku 13
všeobecných podmienok poskytnutia úveru je konštatované, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý
úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy a zmluvy o úvere. V
článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedená dohoda o vyplnení zmenky.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto
ju zamietol.

Súd zistil, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach z nízkou hodnotou sporu,
nakoľko žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a žalovaný je fyzickou
osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky. Predmetom konania je cezhraničný spor,
pričom hodnota nepresahuje 2000 € bez príslušenstva, čo je v súlade s článkom 2 a 3 citovaného
nariadenia č. 861/2007.

Súd preskúmal predloženú zmenku a zistil, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti
zaplatenia, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. V zmenke sú totiž uvedené dva údaje o zročnosti, čo
spôsobuje neurčitosť dohody o zročnosti v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný(citoval aj §§ 5,
31, 48 ods. 1 zák.č. 191/50 Sb).

Podľa § 33 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Sb.:
(1) Zmenku možno vystaviť:
- na videnie,
- na určitý čas po videní,
- na určitý čas po dáte vystavenia,
- na určitý deň.

(2) Zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné.

Neurčitý údaj zročnosti zmenky je podľa súdu spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu
„zaplatím za túto zmenku pri predložení“ je uvedená zročnosť zmenky na videnie a z údaja „na platenie
predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“ je uvedená zročnosť zmenky na určitý čas po dáte
vystavenia. Jedná sa teda o neurčitý údaj zročnosti, resp. o zročnosť postupnú, ako je to uvedené v
ustanovení § 33 ods. 2 zákona 191/1950 Sb. Takáto zmenka sa považuje za neplatnú (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1Obdo/59/2010 zo dňa 26.1.2011). Problematiku zročnosti zmenky upravuje §
33 a nasledujúce zákona 191/1950 Sb., kde sú taxatívne vymenované štyri spôsoby, ktorými je možné
stanoviť zročnosť. Iný spôsob určenia zročnosti zakladá neplatnosť zmenky (rozsudok Najvyššieho súdu
SR 1Obo/23/2010, rozsudok Vrchného súdu v Prahe 9Cmo/504/1998). Prvý spôsob zročnosti zmenky
je, že sú zročné na videnie - vistazmenky. Druhý spôsob zročnosti zmenky je na určitý čas po videní
(napr. za 30 dní po videní) nazývané lehotové vistazmenky. Tretí spôsob zročnosti zmenky je určitý čas
po vystavení (napr. za 30 dní po vystavení) nazývané datozmenky. Štvrtý spôsob zročnosti zmenky je
fixná zmenka, ktorá má uvedený konkrétny dátum zročnosti, pričom je prípustný aj opisný spôsob, ak
z neho vyplýva konkrétny deň, v ktorý sa má platiť. V prejednávanej veci bola určená kombinovaná
zročnosť a to jednak na videnie a jednak fixná zmenka s povinnosťou platenia v lehote štyroch rokov
od vystavenia.

Právny inštitút zmenky je síce založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto
formálnosť samotná by nemala vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej zo
zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú formálne v právne rovnocennom postavení,
avšak faktická situácia môže byť odlišná. Naviac dochádza k situácii, že zmenka je využívaná vo vzťahu
k tým subjektom, od ktorých nie je možné očakávať hlbšie právne povedomie (spotrebiteľ), čo pre nich
môže mať celkom fatálne dôsledky v podobne vzniku dlhovej špirály (IV. ÚS 457/10 Ústavného súdu CZ).



Súd v danom prípade postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka a z.
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 05. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere, smernicou 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči
spotrebiteľom na vnútornom trhu.

Súd citoval §§ 52 ods. 1,2, 53 ods. 1,2,4,5 Obč. zák., lebo podľa § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Súd mal za to (keď citoval §§ 37 ods. 1,3,9 O.z.), že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok
zo spotrebiteľského vzťahu, pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14.
03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri
uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej
obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné dojednanie v
čl. 17 VOP, podľa ktorého „zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“, je v priamom rozpore s
ustanovením § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým
úrokom 0,25 % denne odo dňa, kedy sa stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru
splatný celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej
súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných
záväzkov zo strany spotrebiteľa.

Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a)
v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o
podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa
neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne a zmluvné dojednanie
- dohodu o vyplnení zmenky súd považuje za také dojednanie, ktoré umožňuje v rozpore s ustanovením
§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu
ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú
podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je podľa názoru súdu v rozpore
s dobrými mravmi. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu ktorého dochádza výlučne
na základe (následkom) porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka.

Súd dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatný a preto sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne spôsobuje
neplatnosť zmenky.

Súd zistil, že vyššie oboznamovaná úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods.
2 písm. h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z.z. V zmluve totiž absentuje ročná úroková sadzba a RPMN,
priemerná hodnota RPMN a rozpis splátok a preto v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. sa
považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.



Z toho vyplýva, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. Bratislava mala nárok na vrátenie úveru vo výške 531,10
€ a nie sumy 1043,62 €. Preto nemohla byť ani uvedená správna dlžná suma na zmenke vo výške
628,69 €.

V podanom odvolaní žiadal navrhovateľ podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, zrušiť napadnutý rozsudok alebo zmeniť
a návrhu vyhovieť a priznať trovy odvolacieho konania. V rozsiahlom odvolaní, ktoré má 42 bodov o.i.
namieta, že on predložil dôkaz - platnú zmenku, ktorej materiálnej náležitosti sú splnené podľa zák.
č. 191/1950 Zb., má len právo na zmenkovú sumu, o.i. namietal, že odporca mal na základe čl. 5
ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobí, musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté, platia tu prísne pravidlá uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Súd samotný vznáša námietky podľa § 120 ods. 1 veta prvá (nesprávne práva) in fine
O.s.p. voči zmenke za odporcu, súd nahrádza účastníka, z vlastnej iniciatívy a bez legitímneho podnetu
tak nemôže urobiť. Dôkazné bremeno spočíva na odporcovi, t.j. na povinnom a nie na navrhovateľovi
- oprávnenom (zák. č. 191/1950 Zb. v § 17). Poukazuje na judikatúru NS SR, rozsudok 5Obo/3/2008
zo dňa 22.10.2008 ako aj Európskeho súdneho dvora C-419/2011, čo je potrebné a ako sa odvodzuje
oprávnenie z úradnej moci skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Odôvodnenie rozsudku uvádza
neidentifikovaný nemecký rozsudok (z konaní na iných súdoch). Podľa súdnej praxe, tzv. zaišťovací
směnka jakožto prostředek zajištění je samotným nárokem nezávislým do konca na existenci zajištěné
pohledávky (usnesení Vrchního soudu v Praze sp. zn. 5Cmo/14/97, publikované v čas. Soudní rozhledy
2/1999, NS ČR vychádza z rovnakej právnej úpravy). Nesprávne sú aj závery súdu, lebo vznikom
zmenky sa zakladá celkom samostatný zmenkový vzťah (aj rozsudok 25Cdo/1839/2000, lebo směnka
je dokonalý cenní papír dlužnícky...). Súd prvého stupňa o.i. mu nepriznal žiadny zmenkový úrok, čo
je nesprávne, v rozpore s dobrými mravmi by mala byť postihnutá len časť zmenkového úroku, avšak
tak nerozhodol súd, v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 v zhodnej veci dávajú
za pravdu odvolateľovi. Ďalej v rozsiahlom odvolaní poukazuje na uznesenie KS v Banskej Bystrici
43CoZm/10/2014 a § 17 Zákona zmenkového a šekového ohľadne abstraktnosti zmenkových záväzkov,
predmetnú zmenku nepovažuje za spotrebiteľskú. Spomína aj novšiu doktrínu v zmenkovom práve, napr.
zmenkové právo Bratislava 1944, Kotásek, J.: Zákon směnečný a šekový, Praha 2012, s. 182, Kovařík,
Z.: Zákon směnečný a šekový, Praha 2011. V posudzovanom prípade súd nesprávne uviedol, že na
platenie zmenky sú uvedené pri vystavení dva údaje, pochybil tak, lebo NS SR už vo veci 1Obdo/59/2010
povedal, kedy je zmenka neplatná.

Žalovaná navrhla potvrdiť rozsudok vzhľadom na to, že ide o zabezpečovaciu zmenku. V rozsiahlej
odpovedi na vyjadrenie žalovanej zotrval žalobca na svojom stanovisku (dňa 6.5.2014) a argumentoval
obštruktnosťou zmenky v súlade s § 17 zákona zmenkového ...).

Z oznámenia č. l. 44 je zrejmé, že vo veci C/411/2013 podľa zápisnice o pojednávaní, podľa ktorej
účastníci neboli prítomní dňa 22.1.2014, bol vyhlásený rozsudok verejne, túto zápisnicu aj sudca
podpísal.

Odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. v spojení s § 205 ods. 1 písm. a) O.s.p.,
po preskúmaní podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania musel napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1, ods. 2 O.s.p.

Keďže ide o spotrebiteľskú zmenku v tomto spore odvolací súd konštatuje, že status spotrebiteľa
býva v právnych aktoch únie vymedzený aj inak, Smernica 85/374/EHS o zodpovednosti za škodu
spôsobenú vadným výrokom chráni spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že definícia spotrebiteľa nie je
v tejto smernici uvedená, formulačne sa poníma spotrebiteľ v Smernici o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, napr. Smernica 93/13 EEC z 5.apríla 1993. Podľa § 2 písm. a) Zákona o
ochrane spotrebiteľa sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje
výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Podľa
väčšiny smerníc spotrebiteľom výslovne nie sú osoby, ktorých konanie sleduje ekonomické ciele, obvykle
je charakterizovaný ako výkon obchodnej, podnikateľskej alebo inej profesijnej činnosti. Príkladom
je smernica o spotrebiteľskom úvere (87/102 EEC), spotrebiteľská o neprimeraných zmluvných
podmienkach alebo smernica o niektorých aspektoch spotrebiteľského predaja a zárukách, definícia
spotrebiteľa však nie je tu identická. Právna koncepcia spotrebiteľa sa tak vo väčšine upravovaných



vzťahov zakladá na rozpore v postavení profesionála a neprofesionála - spotrebiteľa. Na rozdiel
od súčasnej slovenskej právnej úpravy, ktorá v zákone vyjadrenom spôsobe jednoznačne odmieta
právnické osoby ako subjekt ochrany pri uzavieraní a plnení zo spotrebiteľských zmlúv, komporatívny
pohľad na národné úpravy ako aj komunitárne právo poukazuje na nesúrodosť prístupov a preto pre
status osoby ako spotrebiteľa je dôležité posúdenie jeho ekonomickej aktivity, za určitých podmienok
môže byť spotrebiteľom aj právnická osoba. V našom súdenom prípade treba rešpektovať, že
zákonodarca vždy stanovuje rozsah pôsobnosti spotrebiteľského práva a až judikatúra môže tento
rozsah analogicky rozširovať, teda treba považovať za spotrebiteľa fyzickú osobu.

Žalovaný je spotrebiteľom a nadriadený súd dospel k záveru, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo
zmenky a preto ide o spotrebiteľskú zmenku, ktorá vyplýva zo spotrebiteľského úveru podľa zák. č.
258/2001 Z.z., resp. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Aj ÚS SR v rozhodnutí IV.
ÚS/270/2012-27 zo dňa 31.5.2012 pri riešení kolízie výlučnej príslušnosti vychádzal z pojmu spotrebiteľa
ako aj citoval národné európske právo spotrebiteľa.

Z § 157 ods.2 O. s. p., citovaného v odvolaní, vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení
uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo
iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré
z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej,
skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z
akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p.
hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov
na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej
veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov
účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach
(skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom
stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1
O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom
rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto
ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe
zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako
bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené
prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.

Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

ÚS SR opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie)
podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných
zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.)
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo
vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu
neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie
rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska §
205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné
dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp.
nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

Aj keď navrhovateľ výslovne neoznačil aj odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p., na základe
skutočností uvedených v odvolaní bol urobený záver, že uplatnil i tento odvolací dôvod.



Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom
posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom
poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania
alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len
vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi ne patrí aj nepodpísanie zápisnice, aj keď nebolo nariadené
pojednávanie podľa § 114 O.s.p. (§ 52 vyhl. č. 543/2005 Z.z.).

V tomto konaní je treba konštatovať, že nebol pripojený exekučný spis, z ktorého obsahu vychádzal
aj súd prvého stupňa a keďže nepripojil si ho súd prvého stupňa, nemohol ani zákonne zamietnuť
žalobu. Totiž ak sa má preskúmať aj exekučný titul a neplatnosť rozhodcovskej doložky, neplatnosť
rozhodcovského rozsudku, ktorý má preukazovať navrhovateľovi ako postupníkovi, ktorý je už veriteľom
pohľadávku voči dlžníkovi a zároveň osvedčiť tieto okolnosti, je treba vychádzať aj z exekučného konania
subjektu, ktorý postúpil pohľadávku navrhovateľovi, pričom z hľadiska práva jednanie navrhovateľa, kedy
je jeho správanie sa dovolené a kedy je v rozpore so zákonom (dostal sa do rozporu podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch).

K samotnému oprávneniu súdu preskúmavať exekučný titul a k rozhodcovským rozsudkom, ktorými
navrhovateľ preukazuje svoju pohľadávku odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie do volacieho
súdu - Najvyšší súd SR - sp. zn. 5ECdo/314/2013 z 8. decembra 2014, zo 4.apríla 2013 sp. zn. 3 Cdo
224/2012, zo 14.mája 2013 sp. zn. 3 Cdo 295/2012, sp. zn. 3 Cdo 182/2012, sp. zn. 3 Cdo 6/2013, z
12.júna 2013 sp. zn. 3 ECdo 9/2013, sp. zn. 3 ECdo 37/2013, sp. zn. 3 ECdo 8/2013, z 27.júna 2013
sp. zn. 3 Cdo 237/2012, z 27.mája 2013 sp. zn. 3 Cdo 227/2012, z 3.júla 2013 sp. zn. 3 ECdo 106/2013
a ďalšie v obdobných veciach navrhovateľa. Nemožno však dopustiť zneužitie právneho pravidla (i keď
je namietané, že žalovaný mal vzniesť námietky).

Najvyšší súd SR má nezastupiteľnú úlohu v zjednocovaní judikatúry, a preto v záujme predvídateľnosti
rozhodnutí a jednotnosti rozhodovacej praxe, ktorými sa naplní princíp právnej istoty, ako jeden zo
základných princípov princíp právneho štátu, vychádzal odvolací súd z judikatúry dovolacieho súdu.
Najvyšší súd SR ako dovolací súd opakovane konštatoval vo veciach exekučného konania navrhovateľa
na základe rozhodcovských rozsudkov, že uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka
v spotrebiteľskej zmluve, čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý za daných podmienok
nepredstavuje vykonateľný exekučný titul. Súd sa stotožnil aj s tými závermi exekučného súdu, ktoré
konštatovali nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, pričom ich výklad bol v súlade so
Smernicou rady 93/13/EHS. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na spotrebiteľské veci má za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na rovnosť účastníkov konania, jeho tvrdenia sú v zásade správne.
Navrhovateľovi musí súd umožniť realizáciu jeho procesných práv, pretože inak by mu odňal možnosť
konať pred súdom. Navrhovateľovi by boli postupom súdu odňaté procesné práva, ale ten sa nedostavil
na pojednávanie.

Imanentnou obsahovou zložkou práva je ochrana práv slabšieho. Tento princíp sa prejavuje nielen
v obsahovej stránke hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem, ale aj ako interpretačný princíp
v aplikačnej praxi súdov. Ide o trend tak v judikatúre európskych ako aj ústavných súdov, ktorý sa
musí premietnuť aj do aplikačnej praxi všeobecných súdov. Dlžník, ktorý je pri vymáhaní pohľadávok v
právnom postavení spotrebiteľa, je nesporne slabšou stranou nielen v oblasti hmotnoprávnych vzťahov
ale aj v oblasti procesnoprávnych vzťahov. Z týchto dôvodov súd prihliada na to aby mu výkon práva
veriteľa nebol neodôvodnene na ujmu. Odvolací súd poukazuje na to, že to vyplýva aj z § 1 a 2 0.s.p.,
podľa ktorých výkon práva musí byť spravodlivý a nesmie byť zneužívajúci, a vyplýva z právnej kultúry,
keď právo EÚ favorizuje ochranu spotrebiteľa.

Tak ako bolo však už uvedené, v posudzovanom prípade súd len skúmal zmenku, a to bez ohľadu na
jej právnu povahu a teda bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom, aké lehoty sú uvedené na zmenke z
hľadiska splatnosti zmenky.



Napokon odvolací súd dodáva, že nie je možné v tomto procesnom postavení v riešenej veci vychádzať
z návrhu navrhovateľa, ktorý sa odvoláva na rovnosť účastníkov konania, je treba konštatovať, že
navrhovateľovi sa musí umožniť realizácia jeho procesných práv, ale ide o silnejšieho účastníka ako
slabší spotrebiteľ, zatiaľ boli navrhovateľovi odňaté procesné práva nesprávnym procesným postupom
súdu prvého stupňa, keď nevedno kedy sa súd dozvedel, že Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. pôvodne si
uplatnila práva z úverovej zmluvy (pôvodný veriteľ).

Odvolací súd z judikatúry NS SR z hľadiska ochrany spotrebiteľa poukazuje na uznesenie
3Cdo/446/2012 z 20. marca 2014, v ktorom jasne NS SR vyjadril svoje závery, že ak ide o zmluvné
dojednanie (napr. v prípade zmenky), ktoré umožňuje zabezpečiť veriteľa voči dlžníkovi, ide o
jednoznačné obchádzanie zákona a v zmysle § 39 OZ ako také neplatné, lebo sa vylučuje záväzné
pravidlo zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku
čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný (konanie in fraudem
legis). V riešenej veci predstavuje postup navrhovateľa také konanie, kedy sa on správa podľa práva ale
tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. Ak ide o neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorou je neplatnosť rozhodcovskej doložky, nebolo možné založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok a ak exekučné konanie bolo zastavené
právoplatne z tohto dôvodu, išlo o postup súdov, ktorým bola zabezpečená ochrana spotrebiteľa. Opačne
dodávateľ zmenky výslovne zneužil tu neinformovanosť spotrebiteľa a aj keď odporca podpísal zmenku,
úlohou súdu je v riešenej veci zákonným procesným postupom (ak sú zmluvné podmienky právneho
predchodcu neplatné), zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa (napr. v Rozsudku ESD sp.zn.
C-419/2011 zo 14.3.2013 ČR, v Gerald Feichter), aj Európsky súdny dvor pri uplatnení práva zo zmenky
prelomil zásadu zmenky ako abstraktného cenného papiera, keď skúmal postavenie spotrebiteľa.
Spotrebiteľský vzťah od zmenkového vzťahu nemožno odčleniť (pozri poslednú právnu úpravu v § 17
ods.3 zák. č. 129/2010 o spotreb. úveroch, kde sa zmenka zakazuje).

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa predčasne rozhodol,
keď nesplnil prísne formálne podmienky podľa žaloby a po vrátení veci súd bude mať povinnosť na
pojednávaní vykonať dokazovanie (a pripojí exekuč. spis), a len vtedy žalobu zamietne, ak by veriteľ, t.j.
navrhovateľ nepreukázal zákonný postup spočívajúci v dodržaní zákonného pravidla nášho právneho
poriadku pri postúpení pohľadávky iného subjektu navrhovateľovi a až potom po vyhodnotení dôkazov
opätovne rozhodnúť vo veci s poukazom na judikatúru najvyššieho súdu zaoberajúcu sa favorizáciou
spotrebiteľa (napr. rozhodnutie, 3Cdo/227/2012, 3ECdo/106/2013).

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom konaní súd
prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 2 O.s.p.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.