Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoZm/67/2014 z 27. 5. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. mája 2015, sp. zn. 14CoZm/67/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5113210288.2
Krajský súd Žilina | 14CoZm/67/2014 | ECLI:SK:KSZA:2015:5113210288.2 | 2015-05-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 212 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP, § 151 ods. 8 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d3d81d0-d40b-4cfd-801c-bf7f28910aa5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5113210288.2

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoZm/67/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113210288
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113210288.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká
republika, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX B., v konaní o zaplatenie
príslušenstva zmenkovej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
20CbZm/19/2013-71 zo dňa 12.08.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/19/2013-71 zo dňa 12.08.2014                p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že návrhom podaným na tlačive návrhu na uplatnenie
pohľadávky podľa Článku 4 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), žalobca
žiadal zaviazať žalovanú zaplatiť mu zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 375,- Eur od
18.11.2009 do 10.05.2011, zo sumy 343,16 Eur od 11.05.2011 do 09.06.2011, zo sumy 307,58 Eur od
10.06.2011 do 10.07.2011, zo sumy 267,66 Eur od 11.07.2011 do 10.08.2011, zo sumy 238,89 Eur od
11.08.2011 do 08.09.2011, zo sumy 199,62 Eur od 09.09.2011 do 10.10.2011, zo sumy 166,29 Eur od
11.10.2011 do 10.11.2011, zo sumy 136,67 Eur od 11.11.2011 do 08.12.2011, zo sumy 103,82 Eur od
09.12.2011 do 10.01.2012, zo sumy 69,06 Eur od 11.1.2012 do 09.02.2012 a zo sumy 25,86 Eur od
10.02.2012 do 08.03.2012, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 375,- Eur od 01.02.2010 do 10.05.2011
(28,68 Eur), zo sumy 343,16 Eur od 11.05.2011 do 09.06.2011 (1,70 Eur), zo sumy 307,58 Eur od
10.06.2011 do 10.07.2011 (1,57 Eur), zo sumy 267,66 Eur od 11.07.2011 do 10.08.2011 (1,37 Eur),
zo sumy 238,89 Eur od 11.08.2011 do 08.09.2011 (1,14 Eur), zo sumy 199,62 Eur od 09.09.2011 do
10.10.2011 (1,05 Eur), zo sumy 166,29 Eur od 11.10.2011 do 10.11.2011 (0,85 Eur), zo sumy 136,67
Eur od 11.11.2011 do 08.12.2011 (0,63 Eur), zo sumy 103,82 Eur od 09.12.2011 do 10.01.2012 (0,56
Eur), zo sumy 69,06 Eur od 11.01.2012 do 09.02.2012 (0,34 Eur) a zo sumy 25,86 Eur od 10.02.2012
do 08.03.2012 (0,12 Eur), zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy 1,25 Eur a trovy
konania. Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa 23.07.2009 na zmenkovú sumu 375,- Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 18.11.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„bez prostestu“ „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa
23.07.2009  na sumu 375,- Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku

pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 %-ným denným úrokom od
18.11.2009.

Okresný súd poukázal na Článok 2 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001                      o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, Článok 2 bod
1, Článok 3 bod 1., Článok 4 bod 1, Článok 5 bod 1., 2., 3., Článok 7 bod 1, 3, Článok 12 bod 1.,
Článok 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „Nariadenie“) a
konštatoval, že v prejednávanej veci ide o vzťah medzi účastníkmi - právnickou osobou na strane
žalobcu a fyzickou osobou na strane žalovanej, ktorí majú svoje sídla v dvoch rôznych štátoch Európskej
únie. Určenie príslušného súdu a krajiny tohto súdu sa tak riadilo právom spoločenstva, konkrétne
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu a Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudku v občianskych a v obchodných veciach. Bola daná právomoc súdov v Slovenskej
republike s ohľadom na sídlo žalovanej, ktoré je na území Slovenskej republiky. Okresný súd poukázal
na to, že Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu je písomné a súd nariaďuje ústne
pojednávanie, len ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. V tomto prípade
žiaden z účastníkov o nariadenie ústneho pojednávania nepožiadal a konajúci súd nariadenie ústneho
pojednávania nepovažoval za potrebné.

Okresný súd postupom podľa Článku 5 bod 2. a 3. Nariadenia vyplnil časť I vzorového tlačiva C na
odpoveď a kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s prílohami spolu s vyplneným tlačivom na
odpoveď doručil žalovanej dňa 23.10.2013. Žalovaná mala podľa Nariadenia odpovedať do 30-tich po
doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, na ktoré nereagovala. Okresný súd následne v zmysle
Článku 7 bod 3. Nariadenia vo veci vydal rozsudok, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 12.08.2014, pričom
termín vyhlásenia rozsudku bol okresným súdom zverejnený na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
okresného súdu. Žalobca ani žalovaná sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili.

Okresný súd aplikoval ust. Článku I § 5 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 33 ods.
1 a 2 prvej časti, § 34 ods. 1 prvej časti, § 48 ods. 1, § 75 druhej časti, § 77 ods. 1 druhej časti,
§ 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona a konštatoval, že
žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na základe predloženej vlastnej zmenky. Zmenka bola vystavená
žalovanou v prospech subjektu označeného ako POHOTOVOSŤ, s.r.o. a na rubovej strane zmenky je
obsiahnutý text: namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,
Česká republika, IČO: 264 29 705. Rubopis bol podpísaný konateľom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Jaroslavom Fuchsom. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. indosamentom boli
prevedené všetky práva zo zmenky na spoločnosť CD Consulting, s.r.o., teda na žalobcu. Žalobca je tak
v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nárokov vyplývajúcich z tejto zmenky.

K samotnej zmenkovej listine okresný súd uviedol, že v tomto prípade sa podľa ust.    § 33 ods. 1
zákona č. 191/1950 Zb. jedná o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku, ktorá skutočnosť
vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovanej, ktorá sa zaviazala zmenkovú sumu zaplatiť pri
predložení. Takáto zmenka je podľa § 34 ods. 1 zročná pri predložení, pričom zároveň platí zákonná
lehota, že zmenka musí byť na platenie predložená do jedného roku od dáta vystavenia. V tomto
prípade žalovaná vo svojom zmenkovom vyhlásení v zmysle tohto ustanovenia určila dlhšiu lehotu na
predloženie vistazmenky, a to v dĺžke 4 rokov od vystavenia. Zmenka teda obsahuje jednoznačný údaj
o tom, že sa jedná o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do 4
rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka okrem toho obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti na
platnú vlastnú zmenku, keďže je z nej zrejmé, že v texte obsahuje označenie, že sa jedná o zmenku,
obsahuje bezpodmienečný sľub vystaviteľa uvedenú peňažnú sumu zaplatiť, obsahuje údaj miesta,
kde sa má platiť, obsahuje meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť a obsahuje tiež dátum a
miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z takto vystavenej zmenkovej listiny vznikol žalovanej
záväzok voči majiteľovi zmenky zaplatiť zmenkovú sumu s príslušenstvom. Vistazmenka je splatná
dňom jej predloženia. V tomto prípade žalobca v návrhu na začatie konania uviedol ako deň splatnosti
zmenky deň 01.02.2010, z čoho bolo možné vyvodiť, že v tento deň bola zmenka predložená žalovanej
01.02.2010 na platenie. Vzhľadom k tomu, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nebol žalobca
povinný túto skutočnosť overiť vo forme verejnej listiny, teda protestom. Okresný súd tak konštatoval,
že zmenka sa stala splatnou dňom predloženia 23.07.2009, a týmto dňom žalovanej vznikla povinnosť
plniť oprávnenému majiteľovi zmenky záväzok z tejto zmenky vyplývajúci.

Žalobca požadoval zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 18.11.2009 do
zaplatenia.

„V súlade s Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ bolo v navrhovateľom predloženej zmenke odporkyňou ako
vystaviteľom zmenky ustanovené úročenie zmenkovej sumy úrokovou mierou 0,25% denne od
18.11.2009, ktorý úrok navrhovateľ požadoval do zaplatenia zmenkovej sumy. Pokiaľ ide o výšku
ustanovenej úrokovej miery, táto nie je zákonom (ZZŠ) nijakým spôsobom limitovaná, pričom v konaní
nebol priestor na jej posudzovanie zo strany súdu z hľadiska súladu so zásadami poctivého obchodného
styku alebo dobrými mravmi, a to vzhľadom na absenciu akýchkoľvek skutkových tvrdení účastníkov
konania týkajúcich sa kauzálnych okolností vystavenia predloženej zmenky. Súd dodáva, že navrhovateľ
pri uplatnení abstraktných zmenkových nárokov nie je povinný takéto tvrdenia uvádzať a odporkyňa bol
v priebehu konania vo vzťahu k uplatnenému nároku pasívna“.
„Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ pripúšťa pri zmenkách splatných na videnie alebo na určitý čas po videní
úročenie zmenkovej sumy úrokovou mierou uvedenou na zmenke. Pri zmenkách s iným zákonom
predpokladaným časom splatnosti (datozmenky splatné určitý čas po dátume vystavenia a fixné zmenky
splatné v určitý deň) úročenie zmenkovej sumy prípustné nie je                 a úroková doložka na takýchto
zmenkách by platila za nenapísanú. V prípade zmeniek splatných určitý čas po dátume vystavenia alebo
v určitý deň je ich splatnosť vopred známa a je možné prípadné úroky do splatnosti zmenky (pokiaľ
existuje kauzálny dôvod na úročenie časti zmenkovej sumy) vopred vypočítať a do zmenkovej sumy
zahrnúť, čo v prípade vistazmenky vopred možné nie je, nakoľko pri vystavení nie je známy čas jej
splatnosti. Čl. I § 5 ods. 3 Prvá časť ZZŠ vymedzuje dobu úročenia vistazmenky odo dňa vystavenia
zmenky alebo od iného dňa na zmenke uvedeného, výslovne však nestanovuje, dokedy možno úroky
požadovať a uvedené priamo nevyplýva ani z Čl. I § 48 ods. 1 bod 1. Prvá časť ZZŠ. Vzhľadom na povahu
a účel úročenia vistazmenky v zmysle Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ, ktorý úrok nie je možné považovať za
dôsledok nezaplatenia zmenky pri splatnosti, je podľa názoru súdu dôvodné tento úrok počítať len do dňa
splatnosti zmenky; po splatnosti zmenky sa úrok stane súčasťou postihovej sumy a možno požadovať
zmenkový úrok v zákonom stanovenej výške 6% ročne do jej zaplatenia. Postihové nároky majiteľa
zmenky po splatnosti zmenky, ktoré môže majiteľ zmenky požadovať v prípade nezaplatenia zmenky
pri splatnosti a ktoré "prirastajú" k zmenkovému záväzku po splatnosti zmenky až do jeho zaplatenia,
výslovne vyplývajú z ustanovenia Čl. I § 48 ods. 1 bod 2., 3. a 4. ZZŠ (šesťpercentné úroky odo dňa
zročnosti, trovy protestu, podaných správ a ostatné trovy a odmena vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške) a ich rozširovanie považuje súd za neprípustné.
Súčasné uplatnenie úroku podľa Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ pri vistazmenkách a zákonného zmenkového
úroku 6% ročne od splatnosti zmenky do zaplatenia by bolo nedôvodným "zvýhodnením" vistazmeniek
oproti zmenkám splatným určitý čas po dátume vystavenia alebo v určitý deň, čo nemá oporu v zákone
a je v rozpore s účelom ustanovenia Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ. S poukazom na uvedené navrhovateľovi
vznikol nárok na úrok vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy 375,- eur od dátumu uvedeného na
zmenke 18.11.2009 do dňa splatnosti zmenky 1.2.2010, čo predstavuje sumu 71,25 eur“.

„S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnené nároky navrhovateľa na príslušenstvo
zmenkovej sumy 375,- eur na základe navrhovateľom predloženej zmenky vystavenej odporkyňou dňa
23.7.2009 predstavujú sumu 110,51 eur (úrok 0,25% denne  zo sumy 375,- eur od 18.11.2009 do
1.2.2010 v sume 71,25 eur, zmenkový úrok 6% ročne v zmysle špecifikácie uvedenej vyššie spolu v sume
38,01 eur a zmenková odmena vo výške 1,25 eur). Pokiaľ teda odporkyňa podľa nesporných tvrdení
navrhovateľa okrem zmenkovej sumy 375,- eur uhradila navrhovateľovi na príslušenstve zmenkovej
pohľadávky sumu 201,78 eur, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol“.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa Článku 16 veta prvá Nariadenia, v zmysle ktorého trovy
konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. V tomto prípade mala úspech žalovaná, nakoľko
však podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a v prejednávanej veci žalovaná návrh na rozhodnutie
o trovách konania nepodala, rozhodol okresný súd tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to „proti výroku, ktorým súd zamietol
návrh ako aj voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania navrhovateľovi“. Vo vzťahu k záveru
prvostupňového súdu, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je čiastočne nedôvodný,
poukázal na to, že zmenku vystavila žalovaná a túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho

slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia
zmenky. V tejto súvislosti poukázal i na závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008
zo dňa 22. októbra 2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.8.2002.
Žalobca zvýraznil predovšetkým nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť, ktorá nespornosť
sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok
žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je tak platný a mal byť priznaný v súdnom konaní, o to viac,
ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala. Zároveň žalobca poukázal i na
rozsudok Krajského sadu Nitra zo dňa 3.2.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, v ktorom vyslovil, že zmluvná
pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý
zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Napriek tomu, že uvedený rozsudok sa síce
týka inštitútu zmluvnej pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana
zaplatila riadne a včas, a v prípade, ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných
podmienok. V zmenke napísaný zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta, a preto je
uvedené rozhodnutie aplikovateľné na predmetný spor. Ďalej žalobca poukázal na charakter a účel
zmluvnej pokuty. Zvýraznil, že zmluvná pokuta 0,25% z istiny za každý deň, nie je neprimeraná účelu,
ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný.

K doručenému odvolaniu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) za aplikácie Článku 19 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 prejednal vec v medziach   § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP za rešpektovania § 156 ods. 1, 3 OSP a verejným vyhlásením
rozsudku bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1
OSP v spojení s § 219 ods. 2 OSP.

Krajský súd prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu za aplikácie Článku 19
Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 bez nariadenia pojednávania podľa ust. §
214 ods. 2 OSP z dôvodu, že v danom prípade neboli kumulatívne splnené podmienky pre postup podľa
ust. § 214 ods. 1 písm. b) OSP. K procesnému postupu odvolacieho súdu sa poukazuje na uznesenie
Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoZm/67/2014-95 zo dňa 20.05.2015 s tým, že podľa § 156 ods. 1, 3 OSP
v spojení s § 211 ods. 2 OSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia
krajského súdu dňa 20.5.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu
rozsudku Krajským súdom v Žiline.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Krajský súd uvádza, že za aplikácie § 212 ods. 1 OSP, § 205 ods. 3 OSP posudzoval rozsudok okresného
súdu v napadnutom výroku len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne
podanom odvolaní zo dňa 30.09.2014 (č.l. 81 a nasl. spisu), za viazanosti skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP).

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa
ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe kvalitatívnu i kvantitatívnu
stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom
preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým okresný súd žalobu
zamietol, krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ust. § 219 ods. 2 OSP, ktoré je základom
rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako i právnymi závermi obsiahnutými
v odôvodnení rozsudku okresného súdu, viažucimi sa k tejto napadnutej časti a v podrobnostiach

na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP nebolo podľa názoru krajského súdu
potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového a hlavne primárneho charakteru, ktoré boli uvedené
v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia
krajského súdu, pretože zákonné ust. § 219 ods. 2 OSP umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v
odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu,
ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra
2009, podľa ktorého...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (III. ÚS 78/05, III. ÚS 164/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku
komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj
odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho
konania“. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden
celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je
postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo
vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového
rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 OSP, čo je v
zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR.

Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe
súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu
po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky
relevantného charakteru.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu v predmetnej časti, krajský
súd uvádza nasledovné.

K poukazu odvolateľa na nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť, ktorá sa nepochybne
vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc, pričom žalovaná žiadne
námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala, odvolací súd poukazuje na čl. I. § 5 ods. 1 zákona č.
191/1950 Zb., podľa ktorého v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.      V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.
1/ majiteľ môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s
úrokmi, ak boli dojednané.
2/ šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;
3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Vo všeobecnosti však krajský súd uvádza, že prvý odsek citovaného § 48 vymedzuje, aké nároky má
majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni, ktorý môže viesť proti všetkým zmenkovým dlžníkom bez
výnimky. Majiteľ má vždy právo žiadať to, na čo zmenka znie, t.j. zmenkový peniaz, nominálnu hodnotu
zmenky. Pokiaľ je prípustné úročenie zmenky podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., možno
požadovať aj úroky zo zmenky vyplývajúce. Len zmenky na videnie (vistazmenky) a zmenky splatné
v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky), nemajú pri vystavení splatnosť exaktne stanovenú,
pretože tá je závislá na činnosti majiteľa zmenky v budúcnosti. Preto len tu sa pripúšťa úročenie. Úroková
sadzba musí zo zmenky vyplývať, a to od počiatku.

Dikciu vyplývajúcu z čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. „boli dojednané“ nemožno brať doslova, a
nie je dôvod predstavovať si za tým určitú zmluvu, ale len skutočnosť, že výstavca zmenku na videnie
alebo lehotnú zmenku vystavil s úrokovou doložkou a remitent ju prevzal. Z uvedeného sa nestotožnil
odvolací súd s názorom odvolateľa, že úroková doložka obsiahnutá na zmenke spĺňa rovnakú funkciu
ako zmluvná pokuta.

Začiatok úročenia zmenkovej sumy nemožno regulérne stanoviť na dátum spadajúci do doby pred
vystavením zmenky. Začiatok doby úročenia zmenkovej sumy nie je prípustné stanoviť ani na dátum
neexistujúci alebo na dátum nemožný. Zákon však opomína otázku, dokedy sa zmenková suma v

dôsledku opatrenia zmenky relevantnou úrokovou doložkou úročí. Vzhľadom k tomu, že počiatok
lehoty úročenia zmenkovej sumy je v dispozícii  zostaviteľa úrokovej doložky a zo zákona nemožno
vyvodiť žiadnu prekážku, ktorá by bránila v dispozícii s dobou ukončenia lehoty úročenia zmenkovej
sumy, nemalo by byť stanovenie ukončenia lehoty úročenia zmenkovej sumy považované za neúčinné.
Odvolací súd je toho názoru, že koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou však
nemožno stanoviť ľubovoľne, teda záver lehoty nemožno stanoviť na dátum neexistujúci alebo na
dátum nemožný. Koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nemožno rovnako určiť
tak, aby bol situovaný do doby po splatnosti zmenkovej pohľadávky. Tým nie je však dotknutá
požiadavka veriteľa na úročenie pohľadávky až do okamihu zaplatenia, pretože uhradzovaciu funkciu
od splatnosti zmenkovej pohľadávky do doby zaplatenia zmenkového dlhu od dohodnutých úrokov,
preberajú zákonné šesťpercentné úroky, ktoré sú v súlade s obsahom ust. § 48 a § 49 Článku I zákona
č. 191/1950 Zb. súčasťou postihového zmenkového plnenia.

Z vyššie uvedeného záveru preto postupoval správne prvostupňový súd, keď napadnutým výrokom
žalobu zamietol.

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol z osobitných vecno-právnych dôvodov napadnutý a
tento bol ako závislý výrok od výsledku prvostupňového konania rovnako krajským súdom potvrdený
ako vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení      s § 142 ods. 1,
§ 151 ods. 1, 8 OSP v spojení s čl. 16 Nariadenia. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá
neuskutočnila návrh na priznanie trov odvolacieho konania a v konečnom dôsledku ani vznik takýchto
trov z obsahu spisu nevyplýval, preto bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalovanej sa náhrada
trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolací súd prijal hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.