Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/197/2012 z 18. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 18. septembra 2013, sp. zn. 9Co/197/2012, ECLI:SK:KSNR:2013:4611210213.1 Krajský súd Nitra | 9Co/197/2012 | ECLI:SK:KSNR:2013:4611210213.1 | 2013-09-18 | Rozsudok Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a78900ac-e23e-47f5-b30b-4cbbc828ced3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4611210213.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/197/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611210213
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4611210213.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.
Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia,
a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: Z. Z., nar. XX.
XX. XXXX, bytom E., E., o zaplatenie 2.057,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 25. mája 2012, č. k. 4C/54/2012-31, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.300,63 eura s 8,76% ročným úrokom z omeškania od 14. 07. 2010 do zaplatenia a
náhradu trov konania v sume 77,49 eura a to všetko v splátkach po 90 eur mesačne s účinnosťou
od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom
straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 37
ods. 1, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 456 a § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, článkom 3 ods. 1 - 3, článkom 5 a článkom 6 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS z 05. 04. 1993, § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2007, ako
aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný
iba čiastočne. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že dňa 20. 05. 2006 účastníci konania
úverovú zmluvu č. 3605123381, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 3.000
Sk na zakúpenie tovaru - autorádio zn. Sony, ktorý sa odporkyňa zaviazala navrhovateľovi vrátiť v
dvanástich mesačných splátkach po 313 Sk, ako aj RPMN vo výške 21,41%. Z obsahu zmluvy súd tiež
zistil, že v dolnej časti tlačiva bolo drobným písmom uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a. s., uvedené na rube tejto prvej strany
a na samotnom liste zároveň je uvedené, že klient a spoločnosť Home Credit Slovakia a. s. podpisom
tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, čiže zmluvu o RÚ,
a to s úverovým rámcom a pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8., 9., 10. a
11. úverových podmienok spoločnosti. V samotných úverových zmluvných podmienkach navrhovateľa,
ktoré sú taktiež vytlačené veľmi drobným a voľným okom takmer nečitateľným písmom je v hlave 8.
upravená zmluva o poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom vo výške 15.000 Sk a v hlave
9. sú upravené podmienky čerpania a splácania revolvingového úveru. Súd zistil, že odporkyňa na
základe prvotne uzatvorenej úverovej zmluvy splácala úver na zakúpený tovar a po jeho splatení jej bola
zaslaná úverová karta, po aktivovaní ktorej si vybrala z bankomatu 10. 03. 2008 sumu 33,19 eura, dňa
31. 03. 2008 sumu 331,94 eura, ako aj ďalšie, menšie čiastky, vykonávala platby v obchodoch, ktorým



spôsobom vyčerpala spolu 2.630,85 eura a splátkami zaplatila navrhovateľovi spolu sumu 1.330,22
eura, teda rozdiel predstavuje sumu 1.300,63 eura, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha. Písomnou
výzvou zo dňa 28. 06. 2010 navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie celého úveru v celkovej výške
2.207,98 eura, keď navrhovateľ okrem istiny sa domáhal aj zaplatenia ďalších nárokov, a to zmluvného
úroku vo výške 676,87 eura, poplatku za výber z bankomatu vo výške 11,45 eura, zmluvnej pokuty vo
výške 38,40 eura, sankčného úroku vo výške 6,79 eura, mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške
23,84 eura, ako aj úroku z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 1.300,63 eura od 14. 07. 2010 do
zaplatenia. Na základe uvedeného súd ustálil, že z predloženého návrhu na uzavretie úverovej zmluvy
zo dňa 20. 05. 2006 je nepochybné, že účastníci konania v tento deň uzavreli individuálne špecifikovanú
zmluvu o úvere, určenú na nákup tovaru (autorádio zn. Sony), no zároveň touto zmluvou navrhovateľ
vnútil odporkyni aj iný úkon, ako iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu (autorádio zn.
Sony) a ktorý sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak
chcela odporkyňa získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho
vzťahu s navrhovateľom, nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe
obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu, čím sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej
osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom, ako bol primárne vo sfére jeho
záujem. Uvedené sa týka nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný ustanoveniami hlavy 8., 9., 10.
a 11. úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, týkajúcich sa poskytnutia revolvingového úveru a
to vzhľadom k tomu, že podpisom zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru k nemu vyhlásila, že sa
oboznámila s úverovými zmluvnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Keďže časť úverovej
zmluvy týkajúca sa iba poskytnutia spotrebiteľského úveru na nákup tovaru sa netýka prípadného
poskytnutia revolvingového úveru, tak spotrebiteľ zaiste nemá vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa
s ďalšou časťou zmluvy a úverových zmluvných podmienok, týkajúcich sa práve úverového rámca -
revolvingového úveru a úverovej karty. S poukazom na uvedené, podľa názoru súdu prvého stupňa, je
takýto právny úkon spotrebiteľa v časti uzavretia úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru
s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný a uvedený postup navrhovateľa sa
dá s poukazom na citované ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993, ako aj ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorej nemôže byť poskytnutá právna
ochrana. Konštatoval, že podpisom zmluvy dňa 20. 05. 2006 nedošlo automaticky k vzniku paralelného
úverového vzťahu, pretože, pokiaľ by tento skutočne mal vzniknúť, tak by mal byť individualizovaný
v zmysle § 4 ods. 2 a 3 zák. č. 258/2001 Z. z., a teda, ak navrhovateľ dňa 10. 03. 2008 poskytol
odporkyni sumu 33,19 eura a dňa 31. 03. 2008 sumu 331,94 eura a následne ďalšie menšie sumy až
do celkovej výšky 2.630,85 eura, tak to bolo na základe neplatného právneho úkonu (§ 40 ods. 1 OZ),
nakoľko pri jeho uzatváraní nebola dodržaná zákonom predpísaná forma. Súd uviedol, že navrhovateľovi
nič nebránilo, aby dojednania ohľadom revolvingového úveru, ktoré sú písané drobným písmom v
úverových zmluvných podmienkach, uviedol na tlačive s názvom „Návrh na uzatvorenie úverovej
zmluvy“ a aby základné náležitosti revolvingového úveru boli individuálne dojednané priamo v zmluve
a nemusel tieto skrývať do neprehľadného textu úverových zmluvných podmienok, s ktorými spotrebiteľ
ani nemal možnosť dostatočne sa oboznámiť a relevantne sa v ňom zorientovať. Takýto spôsob jednania
navrhovateľa možno považovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorej nemôže byť poskytnutá súdna
ochrana, a preto, pokiaľ navrhovateľ poskytol odporkyni finančné prostriedky na základe neplatného
právneho úkonu, vzniká mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, a to na základe plnenia z neplatného právneho úkonu. Keďže odporkyni
poskytol spolu 2.630,85 eura, z ktorej doposiaľ vrátila iba 1.330,22 eura, tak rozdiel predstavuje sumu
1.300,63 eura, ktorú je odporkyňa povinná vydať navrhovateľovi spolu s 8,76% ročným úrokom z
omeškania (navrhovateľ mal nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne, avšak požadoval iba 8,76%
ročne) od 14. 07. 2010 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže odporkyňa sa dostala do omeškania od uvedeného dátumu (výzva
k úhrade zo dňa 28. 06. 2010 a v nej stanovená lehota 15 dní na plnenie od jej spísania), a preto je
povinná zaplatiť aj úroky z omeškania. Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol. Uvedenú sumu
súd povolil s poukazom na ust. § 160 ods. 1 OSP odporkyni zaplatiť v splátkach po 90 eur mesačne s
prihliadnutím na skutočnosť, že ešte pred prvým pojednávaním chceli účastníci uzavrieť zmier a dohodli
sa na uvedených splátkach, no súd uznesením zo dňa 09. 03. 2012 zmier neschválil. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil, pretože obaja
účastníci mali vo veci úspech len čiastočný a to navrhovateľ do výšky 63%, čo zo zaplateného súdneho
poplatku v sume 123 eur predstavuje sumu 77,49 eura.



Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ,
domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia návrhu v celom rozsahu. Dôvodil tým, že žiadny
platný všeobecne záväzný právny predpis vzťahujúci sa na prejednávanú oblasť, t. j. ani zákon
o spotrebiteľských úveroch, ani príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ani ustanovenia
Obchodného zákonníka o úverovej zmluve nezakazujú možnosť, aby na základe jednej písomnej
úverovej zmluvy bolo dojednaných viacero úverov, ale podstatné je, aby predmetná zmluva spĺňala
zákonom stanovené formálne a obsahové náležitosti, čo dotknutá úverová zmluva spolu s úverovými
zmluvnými podmienkami spĺňa. Tvrdil, že odporkyňa si pri čítaní návrhu úverovej zmluvy musela byť
vedomá, že uzatvára zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, pretože navrhovateľ o dojednaní
takéhoto druhu úveru informuje svojich klientov na líci zmluvy a nejde teda o „skrytie“ zmluvy do
úverových podmienok. Zdôraznil, že k účinnosti revolvingovej zmluvy došlo až ďalším úkonom zo strany
odporkyne - aktivovaním karty, t. j. priamym a zamýšľaným úkonom odporkyne, a to zavolaním na určené
telefónne číslo, aktivovaním karty prostredníctvom operátora, či automatického telefónneho centra IVR.
Samotná karta ešte pred týmto úkonom je spotrebiteľovi zasielaná a spolu s ňou i predzmluvný formulár
- brožúrka, obsahujúca informácie o tom, ako úver čerpať, ako karta funguje spolu so sadzobníkom
služieb, produktov a návrh zmluvy o platobných službách. Odporkyni teda nevznikla žiadna povinnosť
v okamihu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, ale až okamihom účinnosti tejto zmluvy v
dôsledku aktivovania karty. Podľa názoru navrhovateľa, akcesorickým uzatvorením zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru nedochádza k vzniku nerovnováhy v právach a povinnostiach medzi odporcom a
navrhovateľom, a už vôbec nie k nerovnováhe značnej v neprospech odporkyne. Zásadne odmietol, že
by uzatvorením zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru porušil zmluvnú slobodu odporkyne tým, že
podpisom jednej zmluvy nanútil podpis ďalšej zmluvy, poukazujúc na to, že odporkyňa mala evidentný
záujem, aby sa platná revolvingová zmluva stala účinnou, pretože vykonala prejav vôle smerujúci k
aktivovaniu karty a úver začala čerpať. Pri podpise zmluvy voči odporkyni nebolo vyvíjané žiadne
násilie, ani nepriamy nátlak na psychiku odporkyne, pretože požiadavka platnosti právneho úkonu -
existencia vôle - bola v danom prípade naplnená, čo dokazuje skutočnosť, že odporkyňa si sama
aktivovala kartu, čerpala úver a čerpaný úver aj splácala. Nesúhlasil s právnym názorom prvostupňového
súdu, že uvedený právny úkon je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný, tvrdiac, že
rozsah, množstvo právnej terminológie alebo písmo dotknutej úverovej zmluvy a úverových zmluvných
podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou v danom prípade nemôže mať za následok neplatnosť
právneho úkonu podľa tohto zákonného ustanovenia. Rovnako nesúhlasil ani so záverom súdu prvého
stupňa, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná aj z dôvodu, že nemá osobitnú písomnú formu, v
ktorej by tento záväzkový vzťah bol bezpodmienečne individualizovaný v zmysle ust. § 4 ods. 2 a 3 zák.
č. 258/2001 Z. z., tvrdiac, že aj keď by zmluva neobsahovala niektoré zo spomenutých údajov a tieto ani
nie sú detailne rozpísané na lícnej strane úverovej zmluvy, táto odkazuje na úverové zmluvné podmienky,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou danej úverovej zmluvy a tieto ju bližšie špecifikujú. Dotknutá zmluva
o revolvingovom úvere má písomnú formu, v ktorej je záväzkový vzťah individualizovaný v zmysle
§ 4 ods. 2, 3 zák. č. 258/2001 Z. z. a takisto bola dodržaná predpísaná písomná forma, a preto
je zmluva o revolvingovom úvere platná. Zásadne nesúhlasil s kvalifikovaním uzatvorenia zmluvy o
poskytnutí revolvingového úveru ako nekalej praktiky, zdôrazniac, že pri uzatvorení zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru nedošlo medzi ním a odporkyňou k vzniku nerovnováhy v právach a povinnostiach,
a už vôbec nie k značnej nerovnováhe ku škode odporkyne. V závere svojho odvolania vyslovil názor,
že ochrana spotrebiteľa by mala byť len výnimka zo všeobecnej zásady zmluvnej slobody, táto by sa
mala vykladať skôr reštriktívne a na zmietnutie každej jednotlivej nekalej klauzuly by mali byť existovať
silné dôvody a na zneplatnenie celej zmluvy by mali existovať o to silnejšie dôvody.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že momentálne má pozastavenú
živnosť a nie je možné uhradiť celú sumu jednorazovo, preto súhlasí s výškou splátky 50 eur, maximálne
90 eur mesačne. Dodala, že z celkovej dlžnej sumy zatiaľ zaplatila 150 eur a žiada Krajský súd v Nitre,
aby prihliadol na jej súčasnú situáciu a vyhovel splátkam, o ktoré žiada.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti podľa § 212
ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 OSP, pri zachovaní
postupu podľa § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť, keď súd prvého stupňa vo veci
dostatočne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil.



Z obsahu spisu v súdenej veci vyplýva, že navrhovateľ sa svojim návrhom, doručeným súdu prvého
stupňa dňa 09. 12. 2011, domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu do 15 dní istinu vo
výške 1.300,63 eura, zmluvný úrok vo výške 676,87 eura, poplatok za výber z bankomatu vo výške
11,45 eura, zmluvnú pokutu vo výške 38,40 eura, sankčný úrok vo výške 6,79 eura, mesačný poplatok
za vedenie účtu vo výške 23,84 eura, úrok z omeškania vo výške 0,024% denne z čiastky 1.300,63 eura
od 14. 07. 2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 123 eur na tom skutkovom základe, že dňa
20. 05. 2006 uzavrel s odporkyňou úverovú zmluvu č. 3605123381, pričom táto zmluva bola zároveň
zmluvou o poskytnutí úveru č. 5802081845 s úverovým rámcom vo výške 2.000 eur. Pretože odporkyňa
nesplácala úver podľa dohodnutých podmienok, dňa 28. 06. 2010 ju vyzval k splateniu celého dlhu vo
výške 2.207,98 eura, avšak odporkyňa po zosplatnení zaplatila len 150 eur a k dnešnému dňu neuhradila
istinu vo výške 1.300,63 eura, zmluvný úrok vo výške 676,87 eura, poplatok za výber z bankomatu vo
výške 11,45 eura, zmluvnú pokutu vo výške 38,40 eura, sankčný úrok vo výške 6,79 eura a mesačný
poplatok za vedenie účtu vo výške 23,84 eura.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa v časti istiny a zaviazal
odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.300,63 eura s 8,76% ročným úrokom z omeškania od 14.
07. 2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v sume 77,49 eura a to všetko v splátkach po
90 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až
do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Vo vyhovujúcej
časti z dôvodu absencie odvolania (v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť)
predmetom odvolacieho konania zostala zamietajúca časť rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej zamietajúcej časti a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec
správne posúdil po právnej stránke a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil v zmysle ust. § 157 ods.
2 OSP, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil,
a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 219 ods. 2
OSP odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že navrhovateľ si svoj nárok
uplatňuje s poukazom na uzatvorenú úverovú zmluvu č. 3605123381, ktorú s odporkyňou uzatvoril dňa
20. 05. 2006. Z predloženej úverovej zmluvy na čl. 4 spisu vyplýva, že sa jedná o úverovú zmluvu
s podnázvom „Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy.“ Uvedená úverová zmluva obsahuje všetky
náležitosti úverovej zmluvy a zároveň v spodnej časti úverovej zmluvy je drobnými písmenami vo
vopred formulovanej predtlači uvedené, že klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. podpisom
tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutie revolvingového úveru, čiže zmluvu
o RÚ s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8.,
9., 10. a 11. úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. V samotných úverových
zmluvných podmienkach navrhovateľa, ktoré sú taktiež vytlačené veľmi drobným a voľným okom takmer
nečitateľným písmom, je v hlave 8. upravená zmluva o poskytnutí revolvingového úveru s úverovým
rámcom vo výške 15.000 Sk a v hlave 9. sú upravené podmienky čerpania a splácania revolvingového
úveru. Navrhovateľ túto zmluvu o poskytnutie revolvingového úveru pod č. 5802081845 s úverovým
rámcom 15.000 Sk a v hlave 9 sú upravené podmienky čerpania a splácania úveru. Rovnako ako
prvostupňový súd aj odvolací súd je toho názoru, že primárnym záujmom odporkyne bolo získanie úveru
na základe úverovej zmluvy zo dňa 20. 05. 2006 vo výške 3.000 Sk na nákup autorádia zn. Sony S 22.
Jediným podpisom žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru v uvedenej výške sa odporkyňa jedným
a tým istým podpisom podpísala na spodnú časť predtlače listiny, ktorá sa týka iného právneho vzťahu,
a to revolvingového úveru, ktorý mal vzniknúť do budúcnosti zavolaním na určené telefónne číslo a
okamihom aktivovania karty. Odvolací súd mal za to, že listina nazvaná „Návrh na uzatvorenie úverovej
zmluvy“, ktorá obsahuje v predtlačovej forme ťažko čitateľným drobným písmom i súhlas odporkyne s
uzatvorením zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a je podpísaná odporkyňou ako dlžníkom, musí
obsahovať všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. Je preto nesporné, že v čase
podpísania návrhu uzatvorenej úverovej zmluvy odporkyňou, v rámci ktorej odporkyňa mala podpisovať
i zmluvu o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej formy, v ktorej by bol tento záväzkovo-právny
vzťah bezpodmienečne individualizovaný v zmysle § 4 ods. 2 a 3 zák. č. 258/2001 Z. z., je potrebné
považovať takúto zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru za neplatnú pre nedodržanie zákonom



predpísanej formy. I keď navrhovateľ poukazoval na účinnosť revolvingovej zmluvy, ku ktorej došlo až
aktivovaním karty a zavolaním na určené telefónne číslo, keď spolu s kartou mal byť odporkyni zasielaný
predzmluvný formulár - brožúrka obsahujúca informácie o tom, ako úver čerpať a ako karta funguje
spolu so sadzobníkom služieb, produktov a návrh zmluvy o platobných službách, tieto nemôžu nahradiť
absenciu údajov v samotnej zmluve, tak ako to má na mysli § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. Ak
by teda odporkyňa aj obdržala potrebné informácie a podmienky uzatvoreného úveru, až aktivovaním
karty a zavolaním na telefónne číslo navrhovateľa po tom, čo už úverovú zmluvu podpísala, bolo by to
neskoro. S týmito informáciami by nemohla nijako pracovať, napr. zvážiť, či jej iný veriteľ neposkytne
úver za výhodnejších podmienok a nezostalo by jej nič iné, iba vziať uvedené na vedomie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 OSP tak,
že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si
odporkyňa toto právo neuplatnila a z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by jej v súvislosti s odvolacím
konaním nejaké trovy vznikli.

Toto rozhodnutie odvolací senát prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.